Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-4-2008.pdf
PDF · 115.22 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/4/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci navrhovateľov: 1./ NEURÓN PLUS, s.r.o. so sídlom Vážska 19, Bratislava, 2./ O.. F. B., Y., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, N., zastúpený JUDr. Ondrej Škodler, advokát so sídlom Pri Suchom mlyne 56, Bratislava proti odporcovi: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o. so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava
- Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, zastúpený AK Mgr. Zuzanou Zlámalovou, s.r.o. advokátkou, so sídlom Trnavská 11, Bratislava, o ochranu dobrej povesti a ochranu osobnosti s návrhom na priznanie nemajetkovej ujmy a peňažnej satisfakcie, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
O náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.12.2007 domáhali ochrany dobrej povesti právnickej osoby spojenej s náhradou ujmy vo forme peňažnej satisfakcie vo výške 3.000.000,- Sk a ochrany osobnosti spojenej s náhradou ujmy vo výške 2.000.000,- Sk v súvislosti s odvysielaním príspevku odporcom v relácií Televízne noviny odvysielanom v TV MARKÍZA dňa 22.10.2007.
Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade žiadali svojím návrhom aby súd uložil odporcovi odvysielať nasledovné ospravedlnenie:
"Ospravedlnenie obchodnej spoločnosti NEURÓN PLUS s.r.o. a O.. F. B., Y..".
Dňa 22.10.2007 bol v televíznych novinách odvysielaný príspevok autorky W. O. s názvom "Zlá diagnóza?". Autorka použila v danom príspevku neprípustné skutkové tvrdenia a neprípustný hodnotiaci úsudok, ktoré svojím obsahom, formou a cieľom boli spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do práva obchodnej spoločnosti NEURÓN PLUS s.r.o. na ochranu dobrej povesti a do práva O.. F. B. Y.. na ochranu jeho osobností.
Predovšetkým výroky "Až vtedy prvý krát mu urobili CT mozgu" a "Neurológ neindikoval CT vyšetrenie " spolu s ostanými výrokmi uvedenými v príspevku a s celkovým audiovizuálnym spracovaním príspevku neoprávnene spochybňuje správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti spoločnosťou NEURÓN PLUS s.r.o. a O.. F. B. Y.., odborným zástupcom spoločnosti NEURÓN PLUS s.r.o.
Z toho dôvodu sa Markíza Slovakia spoločnosť s.r.o. vysielateľ televíznej stanice TV Markíza, spoločnosti NEURÓN PLUS s.r.o. a O.. F.N. B. Y.. ospravedlňuje".
Zároveň navrhovatelia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade 3.000.000,- Sk z titulu primeraného zadosťučinenia v peniazoch a navrhovateľovi v 2. rade 2.000.000,- Sk z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, spolu s trovami konania ako i trovami právneho zastúpenia.
Odporca s návrhom navrhovateľov v 1. a 2. rade nesúhlasil, žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, výsluchom svedkov F. F., I. B., W. O., V. O.P., O.. M. W. F. A.., O.. I. N., O.. W. G. a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.12.2007 domáhali ochrany dobrej povesti právnickej osoby spojenej s náhradou ujmy vo forme peňažnej satisfakcie vo výške 3.000.000,- Sk a ochrany osobnosti spojenej s náhradou ujmy vo výške 2.000.000,- Sk v súvislosti s odvysielaním príspevku odporcom v relácií Televízne noviny odvysielanom v TV MARKÍZA dňa 22.10.2007.
Úlohou súdu bolo zistiť, či odporca informoval vo svojom príspevku o navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade oprávnene, v primeranej rovine ktorá je v demokratickej spoločnosti prípustná.
Z vykonaného dokazovania v priebehu konania bolo preukázané, že navrhovateľ v 1. rade je zariadenie ktorého lekárka O.. I. N. poskytovala v priebehu hospitalizácie pacienta O. C. konziliárne služby. Je nepochybné, že navrhovateľ v 2. rade bol v čase prípravy a odvysielania príspevku ktorý bol predmetom sporu štatutárnym zástupcom (konateľom) navrhovateľa v 1. rade.
Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi ako i svedeckými výpoveďami vyhodnotil návrh ako nedôvodný z nasledovných dôvodov:
Ošetrujúci lekár má v zmysle platných právnych predpisov s oblasti zdravotného práva právo požadovať o konziliárne služby lekára z iného špecializovaného zdravotníckeho odboru v závislosti od prípadu a úrazu pacienta. Odporca uverejnil vo svojom príspevku stanovisko riaditeľa nemocnice Sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave O.. F. F. ktorý uviedol "neurológ neindikoval CT vyšetrenie". Z vykonaného dokazovania bolo teda zrejmé, že ošetrujúci lekár požiadal v súvislosti s úrazom hlavy pacienta O. C. o konziliárne služby neurologičku O.. I. N. - pracovníčku navrhovateľa v 1. rade. Podľa samotnej výpovede svedkyne O.. I. N. na pojednávaní dňa 14.10.2010 táto uviedla, že konziliárny lekár je zodpovedný sám za výsledok svojho vyšetrenia. Teda konziliárny lekár rovnako vo svojej oblasti nesie zodpovednosť za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 2 ods. 2 o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z,.z. je konzílium definované ako poradný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka zložený zo zdravotníckych pracovníkov určených poskytovateľom, ktorí sú vo vzťahu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti ošetrujúcimi zdravotníckymi pracovníkmi.
Pojem konzílium sa používa aj v nariadení vlády č. 776/2004 Z.z. ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov. V jeho prílohe č. 4 sa o konzílium zmieňujú položky 44 a 44a.
V položke 44 sa uvádza: Konzílium v zdravotníckom zariadení je konziliárne posúdenie zdravotného stavu pacienta , vystavenie písomného nálezu a posúdenie ďalšieho diagnostického a terapeutického postupu v ambulantnom alebo ústavnom zdravotníckom zariadení odborným lekárom z iného zdravotníckeho zariadenia na základe vyžiadania primára ústavného zdravotníckeho zariadenia alebo ním povereného ošetrujúceho lekára v prípade, že uvedené ústavné zdravotnícke zariadenie nemá lekára s kvalifikáciou v požadovanom medicínskom odbore.
V položke 44 a sa uvádza: Konzílium v zdravotníckom zariadení mimo pracovného času v sobotu , v nedeľu a vo sviatok je konziliárne posúdenie zdravotného stavu pacienta , vystavenie písomného nálezu a odporúčanie ďalšieho diagnostického a terapeutického postupu v ambulantnom alebo ústavnom zdravotníckom zariadení odborným lekárom z iného zdravotníckeho zariadenia na základe vyžiadania primára ústavného zdravotníckeho zariadenia alebo ním povereného ošetrujúceho lekára v prípade, že uvedené zdravotnícke zariadenie nemá lekára s kvalifikáciou v požadovanom medicínskom odbore. Konzílium teda môže vykonávať privolaný lekár zdravotníckemu zariadeniu ktoré o konzílium požiadalo.
V tomto konkrétnom prípade možno teda konštatovať, že navrhovateľ v 1. rade poskytoval špecializované konziliárne služby.
Podľa § 2 ods. 5 zákona 576/2004 Z.z. ošetrujúci zdravotnícky pracovník je zdravotnícky pracovník určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že konziliárne vyšetrenie prebehlo tak, že príslušný špecialista pacienta vyšetril (v tomto prípade sa jednalo o neurologické vyšetrenie) bol konziliárnym lekárom pracovník navrhovateľa v 1 rade pričom výsledok svojho vyšetrenia zapísal do zdravotnej dokumentácie. Teda konziliár do zdravotnej dokumentácie potvrdil skutočnosť, že bol istý čas ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom.
Tvrdenie navrhovateľov v 1. a 2. rade , podľa ktorého pacient O. C. nebol v zdravotnej starostlivosti navrhovateľa v 1. a 2. rade je podľa názoru súdu nepravdivý. Zamestnanec navrhovateľa v 1 rade O.. N. vykonala neurologické konzílium a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané mimo akýchkoľvek pochybností tú skutočnosť, že poskytla zdravotnú starostlivosť pacientovi O. C.. Stala sa ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom pričom pacient bol i v jej starostlivosti.
Zo svedeckej výpovede O.. F. F. vyplýva, že odporca odvysielal informácie, ktoré sa zakladali na pravdivých skutočnostiach o ktorých ho v čase tvorby príspevku informoval samotný riaditeľ nemocnice, pričom odporca nemal dôvod o jeho vyjadrení pochybovať. O.. F. F. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.4.2009 uviedol: odporcovi som poskytol dve vyjadrenia , prvé dňa 22.10.2007 pričom som v tomto vyjadrení uviedol, že neurológ neindikoval CT vyšetrenie. Podľa názoru svedka F. i neurológ patril do tímu lekárov, ktorí boli zodpovední za liečbu pacienta. Podľa vyjadrenia svedka boli povinnosti pre všetkých lekárov rovnaké.
Svedkyňa O.. N. na pojednávaní dňa 14.10.2010 na otázku že v prípade ak by nariadila CT vyšetrenie bolo by sa muselo toto vykonať ? Jej odpoveď bola: " v prípade ak by som na základe diagnózy zistila, že je tam potrebné CT vyšetrenie tak ošetrujúci lekár na centrálnom príjme by to musel akceptovať".
Súd pri dokazovaní vypočul i svedka O.. M. W. F. ktorý vypracoval posudok č. 3/2008 ako znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia - neurochirurgia ktorý bol ustanovený ako znalec pre trestné stíhanie vedené v tejto konkrétnej veci pod č. ČVS: P. XXX/X-P.-N.-XXXX. Znalecký posudok č. X/XXXX znalca O.. M. W. F., A. bol vypracovaný pre účely trestného konania a v tomto konaní
bol znalec O.. M. W. F. vypočutý ako svedok. Svedok O.. M. W. F. na pojednávaní dňa 17.5.2001 uviedol, že zranený pacient O. C. mal pri vyšetrení nistagmus čo znamená trasľavé pohyby očných bulí pričom uviedol, že včasné vstupné vyšetrenie a včasné CT vyšetrenie by vzhľadom na túto skutočnosť indikovalo včasnú operáciu mozgu pacienta , kde mohla byť šanca na jeho prežitie. Podľa vyjadrenia svedka vyšetrujúca neurologička vo svojom závere nezhodnotila nistagmus ako prípadný ložiskový prípad poškodenia mozgu , ktorý je podľa platných návodov a postupov indikáciou na vykonanie CT vyšetrenia. Na strane 27 znaleckého posudku č. 3/2008 bod 12 je uvedené, že : včasné zachytenie poruchy vedomia s včasným CT vyšetrením a operáciou sa mohlo zabrániť rozvoju nezvratných zmien v mozgovom tkanive.
Pokiaľ sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali tej skutočnosti, že otázka správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti bola vyriešená rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pričom poukázali na rozhodnutie NS SR č. 3 Szd 8/2009 , súd mal za to, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa prípadom zaoberal z pozície orgánu dohľadu ako správneho orgánu pričom jeho rozhodnutie neznamená prejudikovanie rozhodnutia v konaní o ochrane osobností.
Súd mal za to, že údaje ktoré boli odvysielané v príspevku o osobe navrhovateľa v 1. a 2. rade sa zakladali na pravdivých skutočnostiach . Odporca nikde v príspevku neuviedol , že navrhovateľ v 2. rade (O.. B.) osobne ako lekár poskytol zdravotnú starostlivosť, ale v príspevkoch bol uvedený ako štatutárny zástupca - konateľ spoločnosti NEURÓN PLUS s.r.o. tak ako bolo v príspevku uvedený O.. F. F. ako riaditeľ štátneho zariadenia fakultnej nemocnice s poliklinikou Sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave. Tak isto informácia ktorá odznela o navrhovateľovi v 1 rade ako o právnickej osobe - súkromnom neštátnom zdravotníckom zariadení, ktorá sa podieľala na zdravotnej starostlivosti pacienta sa zakladalo na pravde.
Na základe svedeckých výpovedí ako i na základe listinných dôkazov mal súd preukázané, že ošetrujúci lekár si k úrazu hlavy pacienta O. C. privolal konziliárneho lekára ( O.. I. N. lekárku navrhovateľa v 1. rade ) ako odborníčku v odbore neurológia a riadil sa jej pokynmi a odporúčaním neindikovať CT vyšetrenie. Nič na tom nemení tá skutočnosť, že sa týmto prípadom zaoberal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako správny orgán.
Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že odvysielanie predmetného príspevku v TV Markíza malo za dôsledok ukončenie zmluvnej spolupráce so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil navrhovateľ v 1. rade výsledky prieskumu ktoré uskutočnila Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava medzi svojimi poistencami v období od decembra 2007 do februára 2008. V uvedenom prieskume sa navrhovateľ v 1. rade umiestnil na posledných priečkach spokojnosti klientov. Rovnako navrhovateľ v 1. rade tvrdil že odvysielanie príspevku v TV Markíza malo vo svojom dôsledku hlavný podiel na zmarení odborného a podnikateľského úsilia navrhovateľa v 1. rade.
Navrhovateľ v 1. rade počas celého konania nepreukázal a súdu nepredložil relevantný dôkaz ktorý by jasne preukázal príčinnú súvislosť medzi odvysielaním predmetného príspevku a ukončením zmluvnej spolupráce so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. V tejto súvislosti súd poukazuje na list Všeobecnej zdravotnej poisťovne ktorú oslovil v rámci súčinnosti aby sa Všeobecná zdravotná poisťovňa vyjadrila na rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti ohľadne zmluvného vzťahu zo spoločnosťou NEURÓN PLUS s.r.o.. Všeobecná zdravotná poisťovňa svojím listom zo dňa 4.10.2011 č.l. 283) súdu uviedla, že zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti Č.. XX D. XXXXXXX uzatvorená medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a navrhovateľom v 1 rade bola zavretá na dobu určitú do 31.3.2008. Platnosť zmluvného vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti NEURÓN PLUS s.r.o. skončil 31.3.2008. Súd mal teda za to, že navrhovateľ v 1 rade nepreukázal že odvysielanie príspevku odporcom malo dopad na jeho dobrú povesť ako i na jeho podnikateľské aktivity.
Ako vyplýva z rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v prípade preukázaného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, ochranu poskytuje súd , ktorého úlohou je posúdiť, či neoprávnený zásah v podobe zásahu do dobrej povesti je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených i
materiálnych hodnotách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa v 1. rade malo dôjsť následkom údajného zásahu do jeho dobrej povesti a teda bolo zmarené jeho podnikateľské úsilie.
Doprava na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť (podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ) jednak skutkovými tvrdeniami ako i neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky , ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ , pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter. To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby (nález Ústavného súdu SR č. : II US 2011/08).
Súd mal za to, že z vykonaného dokazovania navrhovateľ v 1. rade nepreukázal že odporca zasiahol do jeho dobrej povesti a nepreukázal oprávnenosť nároku uvedeného v žalobnom návrhu vrátane nároku na priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Dôkaznú povinnosť na preukázanie , že odvysielaním príspevku došlo k zásahu do dobrej povesti navrhovateľa v 1. rade neuniesol , nepreukázal že by k zásahu do dobrej povesti a tým zmareniu odborného a podnikateľského úsilia navrhovateľa v 1. rade došlo v dôsledku konania odporcu.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo domáhať sa , aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo poskytnuté primeraní zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značne miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo.
Navrhovateľ v 2. rade sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2.000.000,- Sk z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v mysle § 13 odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
Náhrada nemajetkovej ujmy má voči morálnemu zadosťučineniu subsidiárnu funkciu (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 15/03 publikovaný v čísle 32/2003 časopisu zo súdnej praxe). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia , poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí byť vždy primeraná. Za obmedzenie (zásah) do slobody prejavu a práva na informácie je potrebné považovať uloženie povinnosti nahradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Marônek proti Slovenskej republike z roku 2001). Ako vyplýva z rozsiahlej a konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva , slobodu prejavu a právo na informácie možno v demokratickej spoločnosti obmedziť iba, ak je obmedzenie nevyhnutné a primerané (napríklad Observer Guardian proti Spojenému kráľovstvu z roku 1991, Lingens proti Rakúsku z roku 1986).
Ak súd dospeje na základe dokazovania k záveru , že v konkrétnom prípade došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti spoločnosti v značnej miere prizná postihnutej fyzickej osobe zadosťučinenie v peniazoch. Zákon taxatívne vymedzuje kritéria z ktorých súd musí ex offo vychádzať pri výške primeraného zadosťučinenia v peniazoch.
Súd mal za to, že navrhovateľ v 2. rade nepreukázal v priebehu konania, že odvysielaním príspevku došlo k zníženiu jeho dôstojnosti či vážnosti v značnej miere. Navrhovateľ v 2. rade O.. B. mal veľmi dobrý kredit čo sa týka jeho odbornosti o čom svedčila i tá skutočnosť, že pacienti po tom čo odišiel z nemocnice chodia naďalej k nemu do súkromnej ambulancie. Navrhovateľ v 2 rade naďalej úspešne vykonáva lekársku prax. Pokiaľ sa týka svedeckej výpovede manželky navrhovateľa v 2. rade I.. B. na pojednávaní dňa 8.12.2008 tu súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že sa jednalo o manželku navrhovateľa v 2 rade ktorá je zainteresovaná na výsledku konania , jedná sa o výpoveď blízkeho rodinného príslušníka .
Súd mal za to, že navrhovateľ v 2. rade nepreukázal , že by došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere a to či už v rodine , mieste bydliska, na pracovisku, teda v ktorejkoľvek sfére jeho životného uplatnenia.
Právo na ochranu osobnosti a na primeranú satisfakciu má fyzická osoba v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka iba proti neoprávneným zásahom. Neoprávneným zásahom je teda taký zásah , ktorým je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Oprávnenosť informovať o konaní , vlastnostiach, udalostiach týkajúcich sa konkrétnej osoby je potrebné posudzovať vzhľadom na danú osobu a okolnosti za ktorých dochádza k šíreniu informácií. Zníženú ochranu v tejto súvislosti používajú v zmysle slovenskej judikatúry a obdobne aj judikatúry Európskeho súdu opere ľudské práva tzv. osoby verejného záujmu. Za takéto osoby sú považované osoby , ktoré sú stredobodom pozornosti v dôsledku svojej pozitívnej alebo negatívnej činnosti, na základe ktorej o nich spoločnosť prejaví trvalý , či prechodný záujem, osoby, ktoré sú verejne činné a na verejnosti pôsobia vo sfére politiky, súdnictva, zdravotníctva a podobne. Pozitívna či negatívna činnosť osôb verejného záujmu , ktorá sa dotýka širšieho spoločenstva ľudí a teda ho ovplyvňuje, prestáva byť výlučne súkromnou vecou týchto osôb. Navrhovateľ v 2 rade bol v danom prípade osobou verejného záujmu a tým sa vystavil podobnému skúmaniu svojich činov zo strany novinárov a verejnosti a vzhľadom na to musí preukázať väčšiu mieru tolerancie spočívajúcu i v informovaní verejnosti o jeho konaní prostredníctvom masovo komunikačných prostriedkov. Nič nemení na tom i fakt alebo tá skutočnosť, že navrhovateľ v 2 rade ako štatutárny zástupca navrhovateľa v 1. rade sa stal predmetom verejného záujmu a v dôsledku svojej možnej činnosti, nepriaznivo prijal odvysielaný príspevok. Bol teda osobou ktorej činnosť je automaticky pod zvýšeným dohľadom verejnosti v tomto konkrétnom prípade v dôsledku výkonu funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti ktorá poskytovala zdravotnú starostlivosť a teda musel znášať aj dôsledky ktoré z toho vyplývajú. Bol teda osobou , ktorá oprávnene bola vystavená širšej verejnosti a aj prísnejším kritériám. V tejto súvislosti súd poukazuje i na tú skutočnosť, že pre aplikačnú prax majú mimoriadny význam aj rozhodnutia Európskej komisie pre ľudské práva v Štrasburgu. Je preto potrebné pri posudzovaní vzájomnej vyváženosti práva na slobodu prejavu a ostatných osobnostných práv v konkluzií práv na pravdivé informácie diferencovať poskytovanie ochrany súkromným fyzickým osobám a fyzickým verejne činným.
Nemožno teda súhlasiť s názorom, že odporca mal o zdravotnom stave pacienta C. ako i o priebehu jeho hospitalizácie a liečby mlčať. Z obsahu príspevku je zrejmé, že redaktorka odporcu O. nevyvodzovala vlastné a nepodložené úvahy, konala v dobrej viere s cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie v súlade s novinárskou etikou. Tu súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu vo veci Selicto proti Fínsku z ktorého vypláva, že novinári musia verejnosť slobodne informovať o udalostiach vychádzajúcich z informácií získaných z oficiálnych zdrojov. Súd vychádzal z tej skutočnosti, že počas prípravy a odvysielania príspevku bol verejný záujem na vyhotovení a odvysielaní tohto príspevku. Aj keď tlač nesmie prekročiť vymedzené hranice, predovšetkým ochranu cti tretích osôb, má šíriť informácie a myšlienky verejného záujmu. Z tým je spojené i právo verejnosti tieto informácie prijímať. Sloboda prejavu tak ako je vymedzená v článku 10 Dohovoru podlieha viacerým výnimkám, ktoré je však potrebné vykladať reštriktívne a nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť presvedčivo dokázaná. Súd mal za to, že v tomto konkrétnom prípade nešlo len o právo na informácie ale aj o povinnosť odporcu informovať verejnosť . Právo šíriť a prijímať informácie patrí medzi základné práva , ktoré sú garantované slovenským právnym poriadkom a medzinárodným právom. Súd mal za to, že v odvysielanom príspevku boli uverejnené opodstatnené a pravdivé informácie. Novinári majú povinnosť poskytovať informácie týkajúce sa záležitosti verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. Ústavný súd akceptuje uvedený prístup Európskeho súdu pre ľudské práva a to nielen z dôvodu jeho autority ale aj z presvedčenia jeho argumentácie. Vo vzťahu k tomuto konaniu bol odporca "nositeľom" slobody prejavu a preto sa
na neho vzťahuje zvýšená ochrana poskytovaná novinárom resp. masmédiám ktorú bolo potrebné pri rozhodovaní v predmetnej veci zo strany súdu zohľadniť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že odporca mal ako vysielateľ pri ochrane slobody prejavu v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu privilegované postavenie keď uverejnil v televízií informácie o veciach dôležitého verejného záujmu (informácie o hospitalizácií pacienta O.. C. , informácie o veciach súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou), ktoré získal od zainteresovaných osôb. Súd vzal do úvahy i tú skutočnosť, že navrhovateľ v 2 rade ako štatutárny zástupca navrhovateľa v 1 rade sa odmietol k prípadu vyjadriť aj napriek tomu, že mu redaktorka odporcu poskytla priestor na vyjadrenie. Súd mal za to, že za daných okolností aj pri rešpektovaní skutočnosti, že údaje zverejnené o navrhovateľovi v 1. a 2. rade umožnili určitému okruhu televíznych divákov ich identifikovať , nemožno však pri konflikte slobody prejavu a práva na ochranu osobností uprednostniť ochranu práva na ochranu osobností a ochranu dobrej povesti. Súd je toho názoru, že odporca odvysielaním predmetného príspevku neprekročil ústavou a Dohovorom garantovanú slobodu prejavu a preto ani nemohol neprípustným spôsobom zasiahnuť do osobnostných práva navrhovateľa v 1. a 2. rade.
Súd mal za to, že v celom konaní navrhovatelia v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno dokazovania následku protiprávneho konania odporcu , ako i zníženia v značnej miere dôstojnosti navrhovateľov v 1. a 2. rade , ako i ich vážnosti v spoločnosti a preto návrh navrhovateľov v plnom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.