Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-109-2011.pdf
PDF · 79.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/109/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Stanislava Hájička a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti obžalovanému M. S. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. f/ Tr. zák. a pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 7. decembra 2011 odvolanie obžalovaného M. S. proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. septembra 2011, sp. zn. 2T/29/2011 a pomerom troch hlasov proti žiadnemu takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného M. S. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. septembra 2011, sp. zn. 2T/29/2011, bol obžalovaný M. S. uznaný za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. f/ Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., ktoré spáchal v jednočinnom súbehu na tom skutkovom základe, že
dňa 7.9.2010 v čase o 11.45 hod. preliezol uzamknutú vstupnú bránku a bez súhlasu vlastníka Ing. X. X. vnikol na dvor rodinného domu č. XXX v obci K., kde od poškodenej V. X. pod zámienkou úhrady doplatku za objednaný tovar - kufrík so sadou nožov, vylákal sumu 200 Eur, následne ju požiadal, aby mu odomkla vstupnú bránku, aby mohol odísť, pričom pri odchode poškodenej V. X. uviedol, že si v dome ešte zabudol papiere a vrátil sa sám do domu a z papierovej obálky nachádzajúcej sa v neuzamknutej skrini v prednej izbe domu odcudzil finančnú hotovosť vo výške 3.000 Eur, čím poškodenej V. X. spôsobil škodu v celkovej výške 3.200 Eur.
Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 37 písm. g/, h/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. aj na trest prepadnutia veci - 1 ks kufríka hnedej farby s obsahom prospektu sady nožov s názvom HOMEBURG a 1 ks garančného certifikátu. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej V. X. spôsobenú škodu vo výške 3.200 Eur.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný M. S. napadol rozsudok odvolaním pre nesprávnosť výrokov o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne v súlade s obhajobnými námietkami prednesenými už pred okresným súdom poukazoval na to, že nespáchal skutok uvedený vo výroku napadnutého rozsudku, že podaná obžaloba je podľa neho nedôvodná, nepreskúmateľná a opierajúca tvrdenia o jeho vine len o svedeckú výpoveď poškodenej V. X., ktorá je neobjektívna. Popis muža, ktorý jej mal spôsobiť škodu, uvedený poškodenou V. X. v časovo prvej výpovedi dňa 7.9.2010 zodpovedá podľa názoru obžalovaného všeobecne na množstvo mužov a nie je podľa neho možné objektívne ustáliť
jednoznačný popis páchateľa. S prvou výpoveďou je, až na zanedbateľné detaily, úplne totožná aj druhá výpoveď poškodenej zo dňa 10.3.2011, preto predpokladá, že bola skopírovaná podľa prvej výpovede poškodenej, ktorá v nej žiadne detaily ohľadne osoby páchateľa neuviedla. V zápisnici o rekognícii osoby vykonanej dňa 23.11.2010 v rodinnom dome poškodenej je uvedená veta, podľa ktorej poznávajúcej osobe poškodenej V. X. bola osoba ukázaná medzi piatimi osobami pod označenými číslami vo fotaalbume č. 1, z ktorej podľa názoru obžalovaného možno vyvodiť záver, že osoba údajného páchateľa (obžalovaného) bola vo fotoalbume poškodenej vopred ukázaná a tiež z tejto zápisnice vyplýva, že v oboch prípadoch potrebovala poškodená čas 10 minút na označenie nejakej osoby vo fotoalbume, čo predstavuje veľmi dlhú dobu. Namietal zákonnosť a priebeh tejto rekognície aj z dôvodu, že poškodená vo svojich výpovediach uvádzala, že neznámy muž, ktorý bol v jej dome, vyzeral ako polocigáň a mohol mať okolo 50 rokov, pričom z piatich osôb vo fotoalbumoch č. 1 a 2, ktoré jej mali byť ukázané, boli len dve osoby rómskeho pôvodu a vekovo nezodpovedali jej neúplnému a nedostatočnému popisu. Za nehodnovernú považoval aj výpoveď poškodenej pred súdom, pretože podľa jeho názoru bez znaleckého dokazovania, prípadne odborného vyjadrenia psychiatra k zdravotnému stavu poškodenej nie je možné objektívne posúdiť, či vzhľadom na svoj vek (80 rokov) bola schopná objektívne popísať prežité udalosti. Namietal tiež porušenie jeho základných práv na obhajobu, pretože žiadal súd o ustanovenie advokáta, nakoľko nie je zamestnaný a nemá finančné prostriedky na zaplatenie obhajcu, avšak súd opatrením zo dňa 11.8.2011 rozhodol, že mu nepriznáva obhajcu pre nesplnenie zákonných podmienok bez toho, aby sa aspoň pokúsil preskúmať oprávnenosť jeho požiadavky. Nedal mu lehotu, prípadne ho nepožiadal o predloženie písomných dokladov, ktorými by preukázal nedostatok finančných prostriedkov a bez akéhokoľvek dokazovania mu neumožnil hájiť sa v zmysle zákonných ustanovení a odoprel mu právo na obhajobu prostredníctvom obhajcu. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného M. S. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 17. októbra 2011, vykonal verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného (obžalovaný výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti) a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých obžalovaným napadnutých výrokov, t. j. výrokov o vine a o uložených trestoch, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného M. S. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel predovšetkým o svedecké výpovede poškodenej V. X., Ing. X. X., A. X., o zistenia vyplývajúce zo zápisnice o ohliadke miesta činu a z nej vyhotovenej fotodokumentácie, z rekognície vykonanej podľa fotografií dňa 23.11.2010, pri ktorej poškodená vo fotoalbumoch číslo 1 a 2 medzi fotografiami piatich rôznych mužov podobného zovňajšku (vzhľadu) jednoznačne označila fotografiu obžalovaného a označila ho za páchateľa, ako aj zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava vo vzťahu k daktyloskopickým stopám zaisteným na mieste činu zo spodnej a vrchnej časti prospektu s názvom HOMEBURG, ktoré sa zhodovali s odtlačkami prostredníka pravej ruky, ukazováka a prostredníka pravej ruky a ukazováka a palca ľavej ruky obžalovaného M. S.. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného M. S., pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi a listinnými dôkazmi, ktoré boli pritom zadovážené zákonným procesným postupom tak, ako na to správne poukázal v napadnutom rozsudku už okresný súd. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného M. S. zo spáchania žalovaného skutku uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam
nepovažoval preto za dôvodné. Neakceptoval ani jeho odvolacie námietky o porušení jeho základných práv na obhajobu z dôvodu, že mu okresným súdom na podklade jeho žiadosti nebol ustanovený obhajca. Z ustanovenia § 40 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu obhajoby a požiada o ustanovenie obhajcu, je povinný v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby, avšak skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí obvinený preukázať. V posudzovanej veci predsedníčka senátu na podklade žiadosti obžalovaného o ustanovenie obhajcu (čl. 104) poučila obžalovaného v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. por. o jeho právach, vypočula obžalovaného a poskytla mu plnú možnosť na ich uplatnenie, vrátane preukázanie skutočnosti, že nemá dostatočné prostriedky i práva zvoliť si obhajcu. Vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred okresným súdom (čl. 6 a čl. 106), že nie je zamestnaný ani evidovaný na úrade práce, pretože si zarába tým spôsobom, že chodí do Maďarskej republiky nakupovať tovar (napr. paplóny, hrnce, tanierové súpravy) a tento podomovým spôsobom predáva na Slovensku (navyše teda bez živnostenského oprávnenia a bez plnenia daňových povinností), teda vyjadrením preukazujúcim, že má dostatočné prostriedky, predsedníčka senátu v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 Tr. por. neustanovila obžalovanému obhajcu z dôvodu, že nejde o prípad predpokladaný v tomto ustanovení. Súčasne ho však poučila aj o jeho práve zvoliť si obhajcu, poskytla mu za tým účelom lehotu 10 dní a hlavné pojednávanie určené na deň 11.8.2011 odročila na deň 21.9.2011, teda o viac ako 1 mesiac. Obžalovaný však právo zvoliť si obhajcu v konaní pred okresným súdom nevyužil a urobil tak až v odvolacom konaní. Postup okresného súdu v uvedenom smere bol preto v súlade so zákonom a v konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, nedošlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného M. S. zhodne s obžalobným návrhom ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. f/ Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., ktoré spáchal v jednočinnom súbehu, pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za opodstatnené.
Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a vo výroku o treste prepadnutia veci. Úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 37 písm. g/, h/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a tiež aj trest prepadnutia veci
- 1 ks kufríka hnedej farby s obsahom prospektu sady nožov s názvom HOMEBURG a 1 ks garančného certifikátu. uložený podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., totiž zohľadňujú všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov, ako aj pomery obžalovaného tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a aj tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu výrokov o uloženom treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o treste prepadnutia veci, neakceptoval ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného.
Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a o treste v prospech obžalovaného tak, ako sa domáhal vo svojom odvolaní, jeho odvolacie námietky neakceptoval a preto podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného M. S. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.