Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/145/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci navrhovateľa: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Š. - A., O. C. XXXX, právne zastúpený: JUDr. Božena Ilavská, advokátka, Senica, Námestie oslobodenia 8, proti odporkyni: N. M., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Š. - A., A. XXXX, právne zastúpená: JUDr. Radoslav Fasura, advokát, Šaštín - Stráže, Pri rybníku 1400, o zaplatenie 7 165,11 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 429,50 €, k rukám JUDr. Radoslava Fasuru, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Senica dňa 6.10.2010 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 7 165,11 € spolu s 6 % ročným úrokom z omeškania za čas od 11.6.2010 až do zaplatenia, a náhradu trov konania proti odporkyni. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 28.8.2003 spolu s odporkyňou predali nehnuteľnosti v k.ú. Šaštín, zapísané na LV č. XXXX, a to parc. č. XXX záhrady vo výmere 446 m2, parc. č. XXX zastavané plochy vo výmere XXX m2, rodinný dom s.č. XXX postavený na parc.č.XXXX, a to P.i a N. Z., za sumu 1 000 000,- Sk = 33 193,92 €, pričom podľa zmluvy to mala byť iba suma 237 850,- Sk = 7 895,17 €. Navrhovateľ bol vlastníkom 3 nehnuteľností, kým odporkyňa 1 nehnuteľností. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pri vyplatení kúpnej ceny dal pripísať na účet odporkyne 500 000,- Sk = 16 596,96, nakoľko odporkyňa ho požiadala o pôžičku na osobné vozidlo, pričom podľa zmluvy mala dostať iba 284 144,- Sk = 9 431,85 €, čím jej požičal 215 856,- Sk = 7 165,11. Doba vrátenia však nebola dohodnutá a odporkyňa povedala, že peniaze vráti, keď bude mať. Navrhovateľ odporkyňu dňa 11.6.2010 vyzval, aby mu predmetnú sumu vrátila, avšak tá mu dňa 14.6.2010 prostredníctvom svojho advokáta oznámila, že mu žiadne peniaze nedlží. Až do dňa podania žaloby na súd odporkyňa dlžnú sumu navrhvateľovi neuhradila.

Súd vo veci vydal dňa 14.1.2011 platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa včas odpor odôvodnený vo veci samej. V odpore odporkyňa uviedla, že si od navrhovateľa nikdy nepožičala peniaze na kúpu motorového vozidla, čo mu veľakrát verbálne, ale i písomne oznámila, pričom táto skutočnosť bola niekoľkokrát oznámená právnym zástupcom odporkyne právnemu zástupcovi navrhovateľa. Odporkyňa nesúhlasí s tým, že jej bola poskytnutá pôžička na motorové vozidlo pripísaním sumy 500 000,- Sk = 16 596,96 € na uvedené číslo účtu. Zároveň poukazuje na navrhovateľove konanie, či už verbálne voči jej rodine alebo prostredníctvom žalôb proti jej osobe. V podanom odpore odporkyňa namieta premlčanie vrátenia pôžičky a žiada súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou č. XXXX/XX zo dňa 28.8.2003, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 11.6.2010, oznámenie-vyjadrenie zo dňa 14.6.2010, darovacou zmluvou zo dňa 29.2.2008, výsluchom navrhovateľa, odporkyne a svedkov Ľ. O.Í., B. C. a manžela odporkyne T.. B. M., kúpnou zmluvou č. XX/XXX o kúpe ojazdeného motorového vozidla zo dňa 14.11.2003 a faktúrou č. XXXXXX zo dňa 14.11.2003, a zistil tento stav veci:

Z kúpnej zmluvy č. XXXX/XX zo dňa 28.8.2003 mal súd preukázané, že predávajúci M. C. a N. M., predali kupujúcim P. C. a N. Š., nehnuteľnosti v k.ú. Šaštín, zapísané na LV č. XXXX, a to parc. č. XXX záhrady vo výmere 446 m2, parc. č. XXX zastavané plochy vo výmere 367 m2, rodinný dom s.č. XXX postavený na parc.č.XXXX. Predávajúci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a to M. C. v 1237/1728-inách a N. M.Č., rod. C. v 491/1728-inách. Kupujúci P. C. a N. Š., rod. Š. nadobudli tieto nehnuteľnosti v pomere každý 1. Hodnota prevádzaných nehnuteľností, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. XXX/XX zo dňa 25.8.2003, vypracovaného znalcom z odvetvia oceňovania nehnuteľností T.. A. L., je 237 850,- Sk = 7 895,17 €. Táto suma je zároveň aj kúpnou cenou, ktorú kupujúci uhradili predávajúcim pred podpísaním zmluvy, a to na účet M. C. sumu 170 266,- Sk = 5 651,8 € a na účet N. M. sumu 67 584,- Sk = 2 243,38 €.

Z výzvy navrhovateľa zo dňa 11.6.2010 súd zistil, že navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, JUDr. Boženy Ilavskej, žiadal od odporkyne , aby mu vrátila sumu 7 165,11 €, ktorú jej požičal na kúpu auta. Právny zástupca odporkyne, JUDr. Radoslav Fasura, listom označeným ako oznámenie - vyjadrenie zo dňa 14.6.2010, oznámil navrhovateľovi, že nevie, na základe akého titulu požaduje predmetnú sumu, nakoľko jeho klientka si od neho nikdy nič nepožičala a nič mu nedlhuje.

Navrhovateľ pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 22.11.2011 uviedol, že nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy XXXX/XX zo dňa 28.8.2003 boli predané v sume 1 000 000,- Sk = 33 193,92 € aj keď v zmluve je uvedená suma 237 850,- Sk = 7 895,17 €, pričom navrhovateľ mal dostať sumu podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. 715 000,- Sk = 23 733,65 €, kým odporkyňa podľa svojho podielu mala dostať zvyšok, t.j. 285 000,- Sk = 9 460,27 €. Ďalej navrhovateľ uviedol, že po príchode do banky, kde boli všetci štyria účastníci kúpnej zmluvy, kupujúcim povedal, aby na jeho účet previedli sumu 500 000,- Sk = 16 596,96 € a na účet odporkyne rovnako sumu 500 000,- Sk = 16 596,96, nakoľko odporkyňa od neho chcela pôžičku v sume 200 000,- Sk = 6 638,78 €, pričom rozdiel medzi sumou, ktorá mala byť vyplatená, t.j. 258 000,- Sk = 8 564,03 € a sumou, ktorú žiadala požičať, t.j. 200.000,- Sk = 6 638,78 €, oproti sume 500 000,- Sk = 16 596,96 € je 15 000,- Sk = 497,91 €. Na základe toho nechal previesť na odporkyňu sumu zaokrúhlenú, bez ohľadu na tento rozdiel, teda 500 000,- Sk = 16 596,96 €. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že odporkyňa chcela predmetnú nehnuteľnosť predať ešte v čase, keď v nej bývali ľudia v nájme, pričom už vtedy za ním prišla s návrhom, aby sa dom predal a ona si mohla od neho požičať peniaze. O tejto možnosti sa podľa tvrdenia navrhovateľa rozprávali v priebehu predaja nehnuteľnosti až trikrát, avšak pri týchto rozhovoroch nebol nikto prítomný. Navrhovateľ o tejto pôžičke hovoril približne v roku 2005 kamarátovi Ľ. O.. O pôžičke hovoril navrhovateľ aj svojmu synovi B. C. s tým, že keď mu vráti odporkyňa peniaze, dá mu 2000,- €, pretože takúto sumu poskytol už aj svojim ďalším dvom deťom. Kupujúci z predmetnej kúpnej zmluvy o pôžičke nevedeli, pretože sa ho v banke pýtali, ako majú rozdeliť predmetnú kúpnu cenu, nie z akého dôvodu.

Na pojednávaná dňa 22.11.2011 navrhovateľ predložil darovaciu zmluvu zo dňa 29.2.2008, na základe ktorej daroval 1/3-inu pozemku odporkyni a zároveň uviedol, že keď odporkyňa chcela, aby túto zmluvu podpísal, povedala mu, že mu vráti jednak žalovanú sumu a jednak výplatu z podielu druhého domu, ktorý bol odpredaný v roku 2004. Ďalej uviedol, že v tomto dome mal podiel 1/6-iny a hodnota jeho podielu bola 40.000,- Sk = 1 327,76 €, takže celkovo mu mala vyplatiť 255.000,- Sk = 8 464,45 € (215.000,- Sk = 7 136,69 € + 40.000,- Sk = 1 327,76), avšak nevyplatila mu nič.

Na pojednávaní dňa 22.11.2011 odporkyňa uviedla, že keď uzatvárali predmetnú kúpnu zmluvu 28.8.2003, išli notárke JUDr. Dostálovej spísať zmluvu, pričom tá ich všetkých 4 účastníkov tejto zmluvy poslala do banky s tým, že im spíše zmluvu, keď budú mať peniaze na účte. V banke kupujúci previedli po 500.000,- Sk = 16 596,96 € na už uvedené účty, tak ako to bolo dohodnuté. Ďalej odporkyňa uviedla, že potom išli k notárke, ktorá spísala kúpnu zmluvu, čo bolo v ten istý deň. Odporkyňa tvrdila, že s navrhovateľom boli takto dohodnutí, teda že dostanú po 500.000,- Sk = 16 596,96 € z tejto kúpnej zmluvy, a to bez ohľadu na výšku ich spoluvlastníckych podielov. Zároveň dodala, že medzi nimi nikdy neprebehol rozhovor o pôžičke, ani na auto. Ak by si chcela kúpiť auto, nikdy s manželom neboli v takej finančnej núdzi, že by si auto nemohli kúpiť. Odporkyňa tiež povedala, že v roku 2003 mali auto, a to Felíciu, pričom v novembri 2003 Felíciu predali a kúpili si Octaviu, ktorú majú aj dnes. Automobil vlastnia v rámci BSM s manželom, avšak presne nevedela povedať, koľko stál, nakoľko túto záležitosť vybavoval manžel.

Na pojednávaní ďalej navrhovateľka uviedla, že nie je pravdou, že by tlačila na predaj domu, ktorý sa predal v roku 2003, pretože peniaze nepotrebovala. Kupcov zabezpečil navrhovateľ, aj s nimi jednal. Odporkyňa podľa svojho tvrdenia spoločne s navrhovateľom kupujúcim v banke povedali, že majú na ich účty vložiť každému po 500.000,- Sk = 16 596,96 €, pričom ako predávajúci o pôžičke medzi sebou nikdy nehovorili, a teda nehovorili ani o pôžičke pred týmito kupujúcimi. Čo sa týka druhej kúpnopredajnej zmluvy ohľadom domu, v ktorom odporkyňa vlastnila 5/6-in a navrhovateľ 1/6-inu, tak túto predajnú zmluvu podpisovali účastníci konania v kancelárii u JUDr. Fasuru, avšak podpisy neboli overiť ani u notára, ani na matrike. Odporkyňa trvdí, že kupujúci z tejto kúpnej zmluvy doniesol penieze jej, ona sumu 40.000,- Sk = 1 327,76 € ako hodnotu podielu navrhovateľa dala do obálky a tieto peniaze v kancelárii JUDr. Fasuru navrhovateľ od nej prevzal. Ďalej odporkyňa uviedla, že pri tomto predaji peňazí bol prítomný JUDr. Fasura a obidvaja účastníci konania, pričom odporkyňa si nepamätá, či jej o odovzdaní sumy 40.000,- Sk = 1 327,76 € navrhovateľ podpisoval nejaký doklad. O túto sumu, teda 40 000,- Sk = 1 327,76 €, sa navrhovateľ s odporkyňou súdia v konaní na Okresnom súde Senica, keď vo veci už bol 19.5.2011 vyhlásený rozsudok, ktorý je v dôsledku odvolania na Krajskom súde v Trnave. Odporkyňa na otázky právnych zástupcov odpovedala, že jej bolo divné, že oproti podielu, ktorý vlastnila, dostala viac finančných prostriedkov a tiež aj to, že pri predaji prvého domu sa síce dohodli na podieloch v pomere 1/2 každý, bez ohľadu na výšku spoluvlastníckych podielov, avšak pri predaji druhého domu sa takto nedohodli.

T.. B. M. ako svedok, manžel odporkyne, na pojednávaní dňa 8.12.2011 uviedol, že vo veci žiadna pôžička od navrhovateľa nebola. pretože keď dochádzalo ku kúpe auta, vedel o tom len on, jeho manželka a jej rodičia. Svedok ďalej uviedol, že všetko v žalobe je vymyslené a tiež aj to, že so svojou manželkou inú ako novomanželskú pôžičku nikdy nemali. Podľa jeho tvrdenia by si od navrhovateľa pôžičku nikdy nevzal, pretože mu nedôveruje, práve naopak, navrhovateľ si požičiaval od nich. Manželia kupovali automobil Octaviu v novembri 2003, čo bolo potom, ako sa realizoval prevod finančných prostriedkov z kúpnej zmluvy zo dňa 28.8.2003, pričom automobil kupovali v ten istý deň, ako predávali starý automobil v Kovotvare Kúty s tým, že starý automobil bol vykúpený za sumu 185.000,- Sk = 6 140,87 €, a za nový doplatili v hotovosti 236.000,- Sk = 7 833,76 €. Manžel odporkyne predložil kúpnu zmluvu o kúpe ojazdeného motorového vozidla, technický preukaz a faktúru. Uviedol, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností mal vedomosť o pomere spoluvlastníckych podielov účastníkov k nehnuteľnosti tak, že odporkyňa mala 1-inu, navrhovateľ 3-iny, pričom vedel aj o tom, že sa dohodli na výplatení kúpnej ceny po 500.000,- Sk = 16 596,96 €, a to z dôvodu, lebo sa tak dohodli.

Ďalší svedok B. C., ktorý je synom navrhovateľa a synovcom odporkyne, uviedol, že vie, že ide o nejaké peniaze, ktoré má odporkyňa dať navrhovateľovi, avšak nemá o tom bližšie informácie. Ďalej povedal, že v čase keď sa jeho brat ženil, čo bolo to asi pred 4-5 rokmi, mu otec hovoril, že keď mu N., teda odporkyňa peniaze vráti, tak dá peniaze aj jemu. Otec jeho bratovi na svadbu nejaké peniaze dal, pričom svedok chcel kupovať byt v Malackách. Tieto peniaze zatiaľ nedostal. Na záver svedok dodal, že nič bližšie o pôžičke nevie, avšak vie, že mu otec hovoril, že sa jedná o peniaze z predaja nejakých nehnuteľností. Rovnako spomenul aj to, že mu otec hovoril o tom, že keď daruje odporkyni nejaký pozemok, tak sa mu peniaze vrátia. Svedok však nevedel uviesť, o aké peniaze sa jednalo.

Ako posledného súd vypočul svedka Ľ. O., ktorý nie je príbuzný so žiadnym z účastníkov, a s ktorým navrhovateľ žil v susedstve, vyrastal a bol jeho spolužiakom.Súd zistil, že asi 5 rokov dozadu mu navrhovateľ hovoril, že mu odporkyňa dlhuje nejaké peniaze, sumu cez 200.000,- Sk = 6 638,78 €, pričom nevedel, o čo konkrétne sa má jednať. Pri príležitosti, keď si od neho chcel Ľ. O. požičať peniaze, navrhovateľ mu povedal, že nemá, pretože požičal sestre na auto. Tento dôvod uvádzal odporca Ľ. O. vždy s tým, že mu môže požičať menej. Svedok ďalej uviedol, že keď že sa jedná o súrodencov mali by sa nejako dohodnúť. S navrhovateľom sa o tejto pôžičke rozpráva vždy, keď sa stretnú, nikdy sa však nejedná o nič konkrétnejšieho.

Z kúpnej zmluvy č. XX/XXX o kúpe ojazdeného motorového vozidla mal súd preukázané, že automobil Škoda Felícia, v bezpodielovom spoluvlastníctve odporkyne a jej manžela, bol prevedený do vlastníctva subjektu KOVOTOVAR v.d. KÚTY, Predaj vozidiel, autoservis, IČO: 167461, dňa 14.11.2003, a to za kúpnu cenu 183 000,- Sk = 6 074,49 €.

Na základe daňového dokladu - faktúry č. XXXXXX mal súd preukázane, že T.. B. M. zaplatil dňa 14.11.2003 za automobil OCTAVIA, sumu 421 792,40 Sk = 14 000,94 €.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

Súd mal z kúpnej zmluvy zo dňa 28.8.2003 preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa odpredali nehnuteľnosti uvedené v tejto kúpnej zmluve kupujúcim P. C. a N. Š., a to za kúpnu cenu 237 850,- Sk = 7 895,17 €. Na účet navrhovateľa bola vyplatená suma 170 266,- Sk = 5 651,8 € a na účet odporkyne suma 67 584,- Sk = 2 243,38 €, nakoľko výška ich spoluvlastníckych podielov predstavuje u navrhovateľa 1237/1728-inu a u odporkyne 491/1728-inu.

Súd mal ďalej preukázané, že za nehnuteľnosti prevedené na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.8.2003 im bola vyplatená vyššia suma, ako je uvedená v predmetnej kúpnej zmluve, a to suma 1 000 000,- Sk = 33 193,92 €, pričom každému z nich bola na účet poukázaná suma 500 000,- Sk = 16 596,96 €.

Súd ďalej zisťoval, či medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Pri výpovedi navrhovateľ tvrdil, že medzi ním a odporkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, ktorú mala použiť na kúpu nového automobilu. Zároveň uviedol, že sa predtým s odporkyňou už viackrát o tejto pôžičke rozprával, pričom o pôžičke hovoril aj svojmu kamarátovi Ľ. O. a synovi B. C..

Súd na základe výsluchu ďalších osôb nemal v konaní preukázané, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená, preto považuje tvrdenia navrhovateľa o existencii pôžičky za neopodstatnené a nedostatočne odôvodnené. Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že o žiadnej pôžičke sa s navrhovateľom nikdy nerozprávala a sumu 500 000,- Sk = 16 596,96 € jej dal navrhovateľ previesť na účet, pretože tak boli dohodnutí, a to bez ohľadu na výšku ich spoluvlastníckych podielov z predaných nehnuteľností.

Súd tiež vypočul manžela odporkyne T.. B. M., podľa ktorého, navrhovateľ previedol na odporkyňu 500 000,- Sk = 16 596,96 € preto, lebo sa tak dohodli, pričom uviedol, že o žiadnej pôžičke medzi navrhovateľom a odporkyňou nevie. Svedkovia B. C. a Ľ. O. vo svojich výpovediach uviedli, že im navrhovateľ o pôžičke hovoril, avšak podľa názoru súdu neuviedli žiadne relevantné informácie, ktoré možno považovať za dostačujúce na určenie, že zmluva pôžičke bola uzatvorená.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemal v konaní preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa spolu uzatvorili zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mal navrhovateľ požičať odporkyni sumu 7 165,11 €. Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, zmluva o pôžičke nevznikla tak, ako to ustanovuje . Súd preto žalobu zamietol.

V prípade, že by sa v konaní preukázalo, že zmluva o pôžičke bola medzi účastníkmi konania platne uzatvorená, súd by musel aj v tomto prípade žalobu navrhovateľa ako predčasne podanú, zamietnuť. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že doba vrátenia pôžičky nebola dohodnutá, pričom odporkyňa mu povedala, že mu peniaze vráti, keď bude mať. V zmysle , ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. Na základe toho petit nezodpovedá ustanoveniam hmotného práva a nemal znieť na zaplatenie sumy, ale na určenie splatnosti pôžičky.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa a odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal náhradu trov konania v sume 429, €, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy konania nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.

Právny zástupca odporkyne JUDr. Radoslav Fasura na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, vyhlásil, že trovy konania vyčísli do 3 dní odo dňa konania pojednávania. Nakoľko však trovy konania nevyčíslil vôbec, súd mu náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal v zmysle Súd priznal úspešnému účastníkovi konania iba náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu, keďže ide o trovy vyplývajúce zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, v piatich vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )