Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/13/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu T. T., Z.. XX. XX. XXXX, B. R.. A. XX/X, A., X.Q. J., právne zastúpenej JUDr. Elžbietou T. Dutkovou, advokátkou, Košická 52, 821 08 Bratislava, proti žalovanému PARLAK - TURIZM VE SEYAHAT TIC LTD.STI, Yurtici ve Yurtdisi Otobos Isletmeciligi, Buyuk Istambul, Otogari No: 164, Esenler/IST - Turecko, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, Dostojevského rad č. 4, o náhradu škody takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Ani jeden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu škody, ktorú utrpel dňa X. XX. XXXX pri dopravnej nehode na štátnej ceste D.. K. Č.. XX smerom od Zvolena na Krupinu a za ktorú škodu zodpovedá žalovaný.

Žalovaný a zástupkyňa vedľajšieho účastníka žiadali žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, spisom , a Okresného súdu Zvolen a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Zvolen súd zistil, že rozsudkom zo dňa 14. 4. 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. 5. 2000 súd uznal vinným z trestného činu všeobecného ohrozenia podľa , a obžalovaného O. Q., Z.. X. X. XXXX, trvale bytom M. M. T. XX/XX, U.. H.. X., D., K. J., občana K. J., vodiča firmy B. K.. Menovaného uznal vinným z toho, že dňa 7. 11. 1998 viedol autobus značka F. tureckého evidenčného čísla XX W. XX majiteľa firmy X.-K. B.-E. so sídlom v D. po štátnej ceste D.. K. Č.. XX smerom od I. Z. A., pričom tento autobus riadil nedovolenou rýchlosťou, v dôsledku čoho pri vyhýbaní sa protiidúcemu motorovému vozidlu neznámej ŠPZ v čase okolo 19.20 hod. v kilometri 49,700 s týmto autobusom v miernej a tiahlej ľavotočivej zákrute najprv zišiel z vozovky na asfaltovú krajnicu, z tejto ďalej až na trávnatý terén pri ceste, pričom narazil na železné víko odpadového kanála, na čo neadekvátne reagoval náhlou zmenou smeru jazdy vľavo a potom v nasledujúcej tiahlej pravotočivej zákrute stočil riadenie doprava, dostal sa z vozovky na krajnicu a potom ďalej až do priekopy, pričom sa autobus prevrátil na strechu, bokom narazil do kovového zábradlia mostíka, otočil sa na kolesá a narazil prednou časťou do svahu pri vozovke. Pri tejto nehode došlo k usmrteniu piatich osôb a k ťažkému ublíženiu na zdraví ďalších osôb. Teda z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a tento trestný čin spáchal preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona a týmto činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a smrť viacerých osôb.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen súd zistil, že rozsudkom zo dňa 8. 10. 2008 súd zamietol žalobu žalobcu B. X., Z.. XX. XX. XXXX, bytom V. I., XX-XXX, R.. O. XX/XX, X. J., občana X. J., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Elžbetou T. Dutkovou, advokátkou, Podunajská 22, 821 08 Bratislava, proti žalovanému PARLAK-TURIZM VE SEYAHAT TIC LTD.STI, Yurtici ve Yurtdisi Otobos Isletmeciligi Buyuk Istambul Otogari No:164, Esenler / IST - Turecko, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, o náhradu škody, ktorú si uplatnil žalobca z toho titulu že dňa 7. 11. 1998 utrpel pri dopravnej nehode, ktorá sa stala na ceste D.. K. Č.. XX smerom od I. Z. A. ťažké zranenie a za túto škodu mal zodpovedať žalovaný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26. 5. 2009.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen súd zistil, že rozsudkom zo dňa 8. 10. 2008 súd zamietol žalobu žalobkyne F. F., Z.. XX. X. XXXX, B. U. R.. Č.. XX, H. - X. J., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Elžbetou T. Dutkovou, advokátkou, Podunajská 22, 821 06 Bratislava, proti žalovanému PARLAK- TURIZM VE SEYAHAT TIC LTD.STI, Yurtici ve Yurtdisi Otobos Isletmeciligi Buyuk Istambul Otogari No:164, Esenler / IST - Turecko, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava o náhradu škody z dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa X. XX. XXXX na štátnej ceste D.. K. Č.. XX smerom od I. Z. A.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11. 4. 2011.

Z výpovede právnej zástupkyne na pojednávaní súd zistil, že žalobca sa domáha náhrady škody voči žalovanému v zmysle 427 ako voči právnickej osobe vykonávajúcej dopravu a teda vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu následkom úrazu ohodnotil posudkový lekár celkovým počtom bodov vo výške 378,75 bodov, ktoré po zákonnom prepočte vo výške 17.363,- Sk vyplatila dňa 14. 5. 2001 Slovenská poisťovňa. Takto vyčíslené odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nezodpovedá dnešnej ekonomickej situácii v spoločnosti, keďže skutočná náhrada škody v pomere k tejto ujme, ktorú utrpel žalobca je absolútne neprimeraná. Žiadala zohľadniť, že u žalobcu ide o muža, ktorý následkom nehody na území Slovenskej republiky dňa X. XX. XXXX utrpel zlomeniny, tržné rany dolnej pery, otras mozgu prvého stupňa, pomliaždeniny ťažkého stupňa bedrového kĺbu a hlboké rany dolnej končatiny. Po nehode bol hospitalizovaný na území Slovenskej republiky V. A. T. B. B. a následne prevezený do A. a umiestnený na klinike traumatológie Poľskej republiky, kde bol dňa 20. 11. 1998 operovaný. Po vyčerpaní nemocničných dávok mu bola poskytnutá 12-mesačná rehabilitačná starostlivosť a dňom 22. 1. 1999 bol odstránený spájajúci materiál. Napriek lekárskej starostlivosti naďalej u neho pretrvávajú následky nehody a najmä bolesti hlavy, stavy rýchleho rozčúlenia, zhoršenie pamäti a ťažkosti v sústredení pozornosti, poruchy spánku. Bolesti ľavého kolena spôsobujú sťaženú chôdzu a na dolnej pere je zohyzďujúca jazva. V dôsledku týchto zranení bol zaradený do tretej skupiny invalidity a bola u neho konštatovaná 35 % trvalá ujma na zdraví. Vzhľadom na to, že ide o prípad hodný zreteľa, žiadala zvýšiť 35- násobne základnú sumu odškodnenia a od tejto sumy odpočítať už poskytnuté plnenie.

Z výpovede žalobcu pred J. Q. X. A., A. V. A. dňa 3. 7. 2007 súd zistil, že žalobca sa domáha odškodnenia vo výške 590.342,- Sk. Potvrdzuje, že poisťovňa mu vyplatila odškodnenie vo výške okolo 800,- poľských zlotých. Túto sumu považuje tak trochu smiešnu vzhľadom k tomu, že po dobu dvoch mesiacov ležal v nemocnici a potom po dobu 6 mesiacov bol na intenzívnej rehabilitácii, počas ktorej prakticky nechodil. Následne, keď sa ukončila pracovná neschopnosť výmerou 9 mesiacov, bol dvakrát po 6 mesiacov na rehabilitačnom dôchodku. Od momentu nehody nevykonával žiadnu zárobkovú prácu. Do momentu nehody normálne vykonával živnosť, bol osobou profesionálne činnou. Viedol obchod. Počas roku, keď bol na rehabilitačnej a pracovnej neschopnosti, ho zastupovala manželka a potom sa musel skutočne vzdať prevádzkovania obchodu. Celkove sa jeho aktívny život obmedzil. Veľa vecí nemôže robiť, predtým aktívne chodil na hory, zúčastňoval sa výletov, zájazdov do momentu nehody, čo už nie je možné. Od nehody až doteraz má veľmi časté bolesti hlavy a chrbtice. Trpí na hypertenziu, predtým vôbec nemal vysoký tlak a následne sa ukázala zvýšená hladina cukru. Predtým trochu športoval a dobre plával, od momentu nehody to už nie je možné.

Z výpovede zástupcu žalovaného v Turecku súd zistil, že žiadal žalobu proti žalovanému v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že autobus s poznávacou značkou XX W. XX nepatrí ani jemu, ani ich spoločnosti a nemá s nimi nič spoločné. Vodič, ktorý spôsobil dopravnú nehodu dňa 7. 11. 1998 nemá

s ich firmou nič spoločné. Žaloba, ktorou sa domáha žalobca náhrady škody voči žalovanému je tak neodôvodnená a žiadal ju zamietnuť.

Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka namietala pasívnu legitimáciu žalovaného v predmetnom konaní a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že autobus, ktorým bola dňa 7. 11. 1998 spôsobená dopravná nehoda nepatrí žalovanému, nakoľko tento autobus nebol zaregistrovaný na spoločnosť žalovaného. Túto skutočnosť potvrdil konateľ spoločnosti pred prvostupňovým občianskoprávnym súdom v Tureckej republike dňa 22. 4. 2004 a právny zástupca žalovaného konateľ F. A.Q. pred súdom dňa 8. 3. 2005 a doložil to potvrdením Ministerstva dopravy, Generálneho riaditeľstva pozemnej dopravy Tureckej republiky zo dňa 27. 4. 2004. Túto skutočnosť preukazuje aj druhý doklad zo dňa 27. 9. 2005 predložený žalovaným, ktorý bol vystavený Policajným riaditeľstvom Tureckej republiky pre okrsok B., na základe ktorého bolo vozidlo registrované u firmy F., cestovný ruch, vývoz a dovoz, dňa 18. 1. 2011 bol notárskym predajom prevedený na Q. B. a registrácia u menovaného skončila 20. 8. 2001 vývozom autobusu do zahraničia. Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplýva, že žalovaný nebol vlastníkom ani prevádzkovateľom autobusu značka F. tureckého evidenčného číslo XX W. XX, tento autobus nebol registrovaný na žalovaného, ale na firmu F.. Žalovaný tak nemal fakticky ani právne možnosť disponovať týmto motorovým vozidlom a tiež nebolo preukázané, že by vodič autobusu bol jeho zamestnancom, prípadne, že by mal oprávnenie v mene tejto firmy vozidlo viezť. Ďalej uviedla, že vedľajší účastník je na základe dohôd v rámci medzinárodného systému zodpovednosti za škody spôsobených prevádzkou motorového vozidla (systém zelenej karty) na území Slovenskej republiky v pozícii tzv. člena jednajúcej kancelárie. Táto rieši a vybavuje prípadné nároky uplatnené voči subjektom poisteným v zahraničných poisťovniach zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poukázala na dohodu uzavretú medzi Slovenskou poisťovňou, a.s. a Tureckou kanceláriou poisťovateľov účinnou od 1. 1. 1994, každá kancelária považuje pre účely tejto dohody za platné akékoľvek potvrdenie o poistení, ktorého obsah vedie k záveru, že bolo vydané za účelom použitia v navštívenej krajine druhej strany aj v prípade, že potvrdenie je falošné, neoprávnene vydané, alebo zmenené za predpokladu, že vláda navštívenej krajiny zachováva systém, ktorý vyžaduje, aby motoristi inej krajiny predkladali potvrdenie o poistení. Skutočnosť, že zelená karta je falošná, im bolo oznámené Tureckou kanceláriou poisťovateľov listom zo dňa 30. 5. 2000 a po odoslaní originálu sfalšovanej zelenej karty ich Turecká kancelária poisťovateľov poverila v zmysle citovaného článku 5. dohody k likvidácii poistnej udalosti v zmysle platných právnych predpisov platiacich na území Slovenskej republiky listom zo dňa 27. 3. 2001. Na základe uvedeného bola žalobcovi mimosúdne vyplatená náhrada škody v celkovej výške 576,35,- €, ktorá bola dňa 16. 5. 2001 poukázaná na účet právnej zástupkyne žalobcu. Uvedené skutočnosti však nemajú vplyv na to, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný.

Z potvrdenia Tureckej republiky, Ministerstva spojov, Generálneho riaditeľstva pozemných spojov z 27. 4. 2004 súd zistil, že v období medzi rokom 1993 - 2004 vozidlo s Š. XX W. XX u firmy žalovaného registrované nebolo.

Z potvrdenia vydaného dňa 27. 9. 2005 Tureckou republikou, Úradom správnej oblasti B., Okrskové policajné riaditeľstvo súd zistil, že autobus značky F. typu X. Q. Š. XX W. XX bol dňa 7. 11. 1998 registrovaný u firmy F., C. J., V. T. L., X.-H., Q..J..H.. Z. T. W. F.. Q. Q. Z.. X B.. Dňa 18. 1. 2001 bol notárskym predajom prevedený na Q. B.. Registrácia vozidla u menovaného skončila dňa 20. 8. 2001 vývozom autobusu do zahraničia.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením, alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.

Vykonaným dokazovaním dospel, súd k záveru, že nárok žalobcu nie je odôvodnený. Žalobca sa domáha náhrady škody, ktorú utrpel dňa X. XX. XXXX pri dopravnej nehode, ktorá sa stala na štátnej ceste D.. K. Č.. XX smerom od I. Z. A., kedy autobus žalovaného značky F. tureckého evidenčného čísla XX W. XX riadil nedovolenou rýchlosťou občan Tureckej republiky O. Q., za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen číslo konania . Pri tejto dopravnej nehode utrpel ťažké

zranenie žalobca. Keďže žalobca sa domáha náhrady škody v zmysle , súd sa musel zaoberať v prvom rade zistením, či je žalovaný prevádzkovateľom motorového vozidla.

Podľa je táto zodpovednosť objektívnou zodpovednosťou a na jej vznik sa nevyžaduje zavinené konanie a pri osobách vykonávajúcich dopravu je zodpovednosť za škodu daná bez ohľadu na to, o aký dopravný prostriedok ide. taktiež bližšie nevymedzuje pojem prevádzateľ dopravného prostriedku. Je to pojem širší ako vlastník, hoci spravidla bude s pojmom vlastníka totožný, pretože okrem vlastníka zahrňuje aj inú osobu, ktorá je na základe iného, než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. Prevádzateľom dopravného prostriedku je teda ten, kto má právnu a faktickú možnosť s dopravným prostriedkom trvale disponovať.

Ako súd zistil z predložených listinných dôkazov, autobus značka F. tureckého evidenčného čísla XX W. XX nebol v čase dopravnej nehody registrovaný na firmu žalovaného ale na firmu F.. Žalovaný nemal tento autobus vo svojej evidencii, nemal teda ani právnu, ani faktickú možnosť týmto dopravným prostriedkom disponovať. Nemal oprávnenie na trvalú prevádzku s týmto vozidlom a v konaní nebolo preukázané, že by vodič autobusu bol jeho zamestnancom, prípadne, že by mal oprávnenie v mene tejto firmy vozidlo viesť. Takto mal súd preukázané, že v čase dopravnej nehody vozidlo nebolo registrované na firmu žalovaného, žalovaný nebol jeho prevádzkovateľom ani vlastníkom, preto za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nezodpovedá. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Nakoľko žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, zástupkyňa vedľajšieho účastníka si náhradu trov konania tiež neuplatnila. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením, alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa , . ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).