Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11Cb-74-2011.pdf
PDF · 168.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/74/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: SCHMACHTL SK, spol. s r.o., Valchárska 3, 821 09 Bratislava, IČO: 35 773 219, zastúpený: JUDr. Peter Bizub, advokát, Kollárovo nám. 9, Bratislava, proti odporcovi: Milan Gaál G.M.M., Ústredie 78, Veľké Rovné, IČO: 30 471 087, zastúpený: JUDr. Tibor Bicko, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, o zaplatenie 1.721,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.721,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.386,52 Eur od 26.02.2010 do zaplatenia a zo sumy 335,25 Eur od 24.09.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd návrh z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania vo výške 145,71 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.137,96 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 26.04.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.721,77 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že si odporca u neho dňa 07.07.2009 elektronickou formou objednal dodanie tovaru. Časť tovaru dodal navrhovateľ odporcovi kuriérskou službou 08.08.2009 a časť osobne 10.09.2009. Následne vystavil navrhovateľ dve faktúry a dobropis na celkovú sumu po odpočítaní dobropisu vo výške 1.721,77 Eur. Odporca napriek pokusu o zmier dlžnú sumu nezaplatil. Odporca dlh odmietol uhradiť s tým, že podľa záznamu kuriérskej služby z 28.05.2010 tovar vrátil. Odporca však predmet zmluvy prevzal, užíval a dňa 26.02.2010 zaplatil prvú splátku uznaného dlhu, neuhradených tak zostalo 1.721,77 Eur. Navrhovateľ svojim listom so splátkami odporcu súhlasil. Právny zástupca odporcu popiera vznik záväzku odporcu a tvrdí, že objednávka bola stornovaná a tovar vrátený. Riadny zmluvný vzťah účastníkov kúpnej zmluvy však nemožno bezdôvodne stornovať a tovar vrátiť. Navrhovateľ popiera, že by predmet zmluvy prevzal späť od odporcu na základe kuriérskej služby. Doklad od kuriérskej služby dokazuje len to, že niečo bolo doručené, ale nie, že by bol celý predmet zmluvy vrátený späť. Preto navrhovateľ žiada uhradiť nesplatené zostatky faktúr spolu s úrokom z omeškania.
Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že tento považuje za nedôvodný. Je pravdou, že si v júli 2009 u navrhovateľa objednal 5 ks elektromotorov s prevodovkami. Pred objednávkou rokoval s navrhovateľom na výstave v Bratislave, kde jeho zástupcu podrobne oboznámil s tým, že motory potrebuje na antidekubitné lôžko, ktoré má byť používané v zdravotníctve, a preto je nevyhnutné, aby motory boli nehlučné - tzv. elektronické. Zástupcovia navrhovateľa ubezpečili, že také motory majú, poslali ich ponuku a odporca tieto objednal. Po namontovaní motora na lôžko zistil, že je hlučné a pátrali po príčine. Za prítomnosti pracovníka navrhovateľa prišli na to, že motory nie sú elektronické, ale klasické a tie spôsobovali hluk. Po tomto zistení pracovníkovi navrhovateľa povedal, aby si motory odniesol a keď to odmietol, odstúpil od kúpnej zmluvy a motory 28.05.2010 poslal navrhovateľovi. Navrhovateľ vedel, že odporca požaduje nehlučné elektronické motory s prevodovkami. Odporcu tak nepravdivo informoval, keďže jeho motory neboli elektronické, ale klasické. Navrhovateľ vedel, že o takéto motory odporca záujem nemá a pre potreby lôžka pre zdravotníctvo boli dodané motory absolútne nevyhovujúce. Preto odporca podľa §-u 345 ods. 2 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil a výrobky navrhovateľovi vrátil. Odstúpením od zmluvy zmluva zanikla a účastníci by si mali vrátiť poskytnuté plnenie.
Navrhovateľ v písomnom stanovisku k vyjadreniu odporcu uviedol, že technické zadanie zo strany odporcu nikdy nebolo poskytnuté v sumarizovanej verzii. Jednotlivé parametre pohonu boli dopĺňané ústne. Na základe toho navrhovateľ ponúkol najvhodnejší variant pohonu a kompletného riadenia. Navrhovateľ za účelom testovania poskytol odporcovi kompletný pohon bezplatne dňa 16.04.2008 podľa zápožičného listu. K tomuto riešeniu poskytol odporcovi kompletné katalógové podklady a technické prevedenia, kde boli všetky parametre jasne uvedené. Na základe úspešných testov si po 14-tich mesiacoch testovacej prevádzky dňa 07.07.2009 objednal odporca 5 ks pohonov. Po niekoľkých urgenciách po splatnosti faktúr začal zrazu odporca uvádzať, že pohony nevyhovujú a objavil sa argument, že potrebuje elektronické motory. Do tej doby nikdy nič podobné nebolo požadované, ani spomenuté. Po viacerých upomienkach údajne odporca v auguste 2010, t. j. viac ako 9 mesiacov od ich dodania, vrátil motory navrhovateľovi. Vrátenie motorov odporca do súčasnosti nepreukázal. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy, k písomnému odstúpeniu od zmluvy nikdy nedošlo. Takýto prejav vôle nebol navrhovateľovi doručený. Navrhovateľovi bol doručený iba kuriérsky záznam o tom, že mu bolo niečo zo strany odporcu doručené. Tento záznam nič nepreukazuje a nespĺňa náležitosti kvalifikovaného prejavu vôle o odstúpení od zmluvy. Zo strany navrhovateľa nemohlo dôjsť k podstatnému porušeniu zmluvy. Odporca mal možnosť sa s tovarom oboznámiť 14 mesiacov predtým, ako si ho objednal a následne ho užíval ďalších 9 mesiacov. Nové skutočnosti začal uvádzať až vtedy, keď bol v omeškaní s platením za tovar. Porušenie zmluvy navrhovateľom odporca nepreukázal. Ak sa po 23 mesiacoch užívania objaví argument o podstatnom porušení zmluvy, ide o účelové zavádzanie a snahu vyhnúť sa zaplateniu kúpnej ceny. Odporca tiež zabúda na to, že dňa 11.02.2010 svoj dlh písomne uznal a zaplatil aj prvú splátku. Úmysel odporcu vrátiť navrhovateľovi tovar nie je navrhovateľovi doposiaľ známy. Tvrdenia odporcu o podstatnom porušení zmluvy sa nezakladajú na pravde.
Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov, odporcu a svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, dodacích listov, faktúr, dobropisu, korešpondencie účastníkov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Navrhovateľ telefaxom zaslal odporcovi ponuku č. B., kde ponúka odporcovi na základe osobnej návštevy ponuku motorov Dunkermotoren, spolu s planétovými prevodovkami a regulátorom jedného smeru otáčania.
Mailom zo dňa 26.06.2007 pracovník navrhovateľ Q. X. ohľadom ceny dodávky uviedol, že cena je nepodstatná, lebo chcel odporcovi zaslať len cenové rozdiely medzi odoberaným množstvom pre motor, prevodovku a riadiacu jednotku.
Odporca predbežnou mailovou objednávkou zo dňa 13.07.2007 objednal u navrhovateľa jednu sadu motor + prevodovka + regulátor.
Podľa zápožičného listu č. 1/2008 zo dňa 16.04.2008 zapožičal navrhovateľ odporcovi riadenie masážnej postele - komplet set vrátane softwaru. Predmetom dodávky okrem iného je motor + prevodovka GR 42 x 40 vrátane software, inštalačnej krabice, adaptéra a ďalších súčastí. Prevzatie zápožičky je potvrdené podpisom odporcu.
Listom zo dňa 06.08.2009 navrhovateľ potvrdil predajnú objednávku odporcu na 5 ks uvedených zariadení.
Podľa záznamu kuriérskej služby dodal navrhovateľ ako odosielateľ odporcovi ako príjemcovi dňa 08.08.2009 zásielku tovaru.
Podľa dodacieho listu č. DL 90001620 zo dňa 09.09.2009 potvrdil dňa 10.09.2009 odporca prevzatie 5- tich kusov tovaru bližšieho označeného v dodacom liste.
Faktúrou č. 95201018 splatnou dňa 26.09.2009 fakturoval navrhovateľ odporcovi dodávku 5-tich ks DC motorov GR 42 x 40, 5-tich planétových prevodoviek, 5-tich ks časových relé, 5-tich ks zásuvkového dielu a 5-tich ks vidlicového dielu celkovou sumou 2.208,51 Eur.
Dobropisom č. 97100052 dobropisoval navrhovateľ odporcovi 5 ks časového relé celkovou sumou 248,07 Eur.
Faktúrou č. 95201164 splatnou dňa 23.09.2009 fakturoval navrhovateľ odporcovi dodávku 5-tich ks relé sumou 335,25 Eur.
Listom zo dňa 12.01.2010 vyzýval právny zástupca navrhovateľa odporcu na úhradu dlhovanej sumy.
Listom zo dňa 11.02.2010 odporca požiadal navrhovateľa o dohodu na splátkach dlhu vo výške 2.295,69 Eur. Odporca žiada o splátky splatné do 30-teho dňa v mesiaci po 573,92 Eur.
Listom zo dňa 17.02.2010 navrhovateľ odporcovi oznámil, že súhlasí s úhradou dlhu v štyroch splátkach.
Podľa súpisky rozvozu kuriérskej služby prevzal navrhovateľ dňa 28. mája 2010 bližšie nešpecifikované zásielku.
Listom zo dňa 31.01.2011 právny zástupca odporcu oznámil, že objednávka 5-tich ks motora bola stornovaná a motory boli vrátené z dôvodu, že dodané motory nevyhovujú požadovaným kritériám na ich hlučnosť.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Čo sa týka dodaných motorov, pôvodný motor GR 42 x 40 bol dodávaný s červeným a modrým káblom. Motor, ktorý je na pojednávaní k dispozícii, má iné zapojenie. Navrhovateľ preto tvrdí, že toto zapojenie niekto musel vymeniť a pritom musel nevyhnutne otvoriť motor a pod krytom vidieť, že sa v motore nachádzajú uhlíky. Ten, kto motor otváral, tak musel nepochybne zistiť, že sa jedná o uhlíkový motor. Navrhovateľ spochybňuje doklad, podľa ktorého mal byť tovar vrátený navrhovateľovi. Podľa predloženého dokladu bola celková váha zásielky 2 kg. Motor, ktorý je na pojednávaní, je určite ťažší ako 1 kg, pričom zo strany odporcu malo byť vrátených 5 ks motorov a prevodoviek, teda váha by bola podstatne vyššie ako 2 kg. Navrhovateľ teda naďalej spochybňuje, že mu odporca tovar vrátil. Čo sa týka ceny zápožičky, podľa oznámenia pána X. cena 80.000,- Sk bola len orientačná. Toto vyjadrenie súvisí s vyjadrením odporcu a svedkov, že podľa celkovej ceny predpokladali, že sa jedná o elektronický motor. Táto cena pritom bola za motor vrátane prevodovky a riadiacej jednotky. Podľa cenníka platného v danom čase uhlíkový motor stál 207,96 Eur bez DPH a elektronický motor stál 160,30 Eur, k čomu je potrebné dokúpiť elektroniku v hodnote 171,- Eur. Elektronický motor tak celkovo stál 331,30 Eur.
V rámci záverečného prednesu žiadal právny zástupca navrhovateľa uplatnenému nároku vyhovieť, nakoľko tento je v celom rozsahu opodstatnený. Navrhovateľ odporcovi najprv zapožičal 1 elektromotor, ktorý odporca dlhý čas testoval, a počas tohto testovania objednal ďalšie elektromotory. Odporcovi bolo potom dodaných ďalších 5 elektromotorov s príslušenstvom. Dlžnú sumu odporca voči navrhovateľovi písomne uznal. Vrátenie motorov odporcom preukázané nebolo. Nebolo tiež preukázané, že by odporca od zmluvy odstúpil, alebo že by voči navrhovateľovi uplatnil reklamačný nárok. Námietky ohľadom hlučnosti považuje navrhovateľ za irelevantné, nakoľko odporca mal dostatočne dlhý čas na otestovanie týchto motorov. Okrem toho do motora, ktorý bol pôvodne zapožičaný, niekto zasahoval a pri takomto zásahu musel zistiť, že sa jedná o uhlíkový motor.
Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť. Odporca od počiatku požadoval nehlučné elektronické motory, pričom motory dodané navrhovateľom týmto požiadavkám nevyhovovali. Odporca tieto záležitosti viackrát konzultoval s pánom S., pričom riešili aj hlučnosť motorov. Pri poslednej návšteve pána S. jeden z motorov rozobrali a vtedy zistili, že je tam použitý hliník, a teda sa nejedná o elektronické motory. Odporca žiadal pána S., aby motory zobral späť, čo tento odmietol. Následne odporca nevyhovujúce motory zabalil a vrátil navrhovateľovi. Navrhovateľ nepreukázal, že mu tieto motory neboli vrátené. Čo sa týka pôvodne zapožičaného motora, tento odporca navrhovateľovi vrátil.
V rámci záverečného prednesu právny zástupca odporcu uviedol, že nárok navrhovateľa je nedôvodný. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ dodal klasické, uhlíkové motory. Pre danú posteľ sa však vyžaduje minimálna hlučnosť, s ktorou je spojené použitie elektronických motorov. Navrhovateľ nesprávne interpretuje konanie odporcu, že k takejto požiadavke došlo až potom, keď malo byť za prítomnosti pána S. zistené, že predložené motory nie sú elektronické. O požiadavkách konštruktéra na tiché elektronické motory informoval odporca aj zástupcov navrhovateľa na výstave a tí mu ponúkli určité motory pre danú posteľ. Vzhľadom na hlučnosť bolo následne zistené, že sa jedná o klasické uhlíkové motory. O tom, o aký typ motora sa jedná, nie je nič uvedené ani v dodacích dokladoch, ani v zápožičnom liste. Pri uvedenej cene 80.000,- Sk predpokladali, že sa jedná o motor elektronický. Navrhovateľ nedodaním požadovaných elektronických motorov zmluvu podstatným spôsobom porušil a musel vedieť, že odporca nebude mať záujem na takomto plnení. Odporca preto od zmluvy odstúpil bezprostredne potom, ako za prítomnosti pána S. zistil, že sa jedná o motory, ktoré nie sú elektronické. Keďže navrhovateľ predmetnú zásielku, ktorou mu boli motory vrátené, nevrátil, potvrdil, že mu motory boli doručené. Okrem toho navrhovateľ k dodanému tovaru nedodal ani doklady, ktoré sa na vec vzťahujú. Nedodal žiaden návod na použitie, ani záručné listy, ani ďalšie doklady, ktoré je povinný dodať podľa §-u 411 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Odporca preto právom odstúpil od zmluvy a tovar vrátil. Tovar vrátil nepoužitý a nepoškodený. Odporca tak žiada návrh zamietnuť.
Odporca na pojednávaní uviedol, že na konštrukciu lôžka potreboval elektronické motory a zisťoval, kto by ich bol schopný dodať. Od konštruktéra dostal kontakt na navrhovateľa, s ktorým sa stretol na výstave v Bratislave, kde prezentoval svoje požiadavky aj pred zástupcom navrhovateľa pánom X.. Riešili aj súvisiace otázky, napr. otáčky motorov. Na základe jeho požiadaviek mu bola zapožičaná jedna súprava - motor a prevodovka spolu s riadiacou jednotkou. Pri testovaní zistil, že je to hlučné. Na výhrady ohľadom hlučnosti mu zo strany navrhovateľa bolo oznámené, že je hlučnosť spôsobená prevodovkou a tým, že sa jedná o staršiu sústavu s tým, že nové motory už takúto hlučnosť mať nebudú. Následne pristúpil k objednávke a objednal 5 ks. Po doručení nových motorov bolo zistené, že sú naďalej hlučné, čo navrhovateľovi avizoval. Pri stretnutí s pánom S. jeden z motorov rozobrali a zistili, že sú v ňom uhlíky. Nejednalo sa teda o elektronický motor, ktorý od navrhovateľa žiadal. Na základe toho všetky motory zbalil a službou DPD ich vrátil navrhovateľovi. Tieto vrátil bez toho, že by k tomu pripojil nejaké písomné podanie alebo sprievodný list. Testovacia súprava bola technicky zhodná s tými motormi, ktoré od navrhovateľa následne objednal. Na výstave, kde sa stretol so zástupcami navrhovateľa, mu dali určité katalógy, ktoré boli cudzojazyčné a ktorým nerozumel. Od zástupcov navrhovateľa požadoval malý motor s určitými otáčkami na výstupe. Počas testovacieho obdobia vyrobili jednu posteľ, ktorú zapožičali do nemocnice. Odtiaľ im oznámili, že je to hlučné. Okrem požiadaviek na malý motor a určitých otáčok na výstupe, iné parametre a vlastnosti motora od navrhovateľa nežiadal. Svoje výhrady voči motorom písomne navrhovateľovi neoznamoval. Zo strany navrhovateľa bol ústretový prístup a ak bol nejaký problém, boli ochotní prísť a riešili to ústne. Pri prvom kontakte na výstave požadoval elektronický motor, ktorý kvôli hlučnosti konštruktér navrhoval od začiatku. Pri testovaní hlučnosť až tak nevadila. Vadiť začala potom, ako o hlučnosti informovali z nemocnice. Pri odovzdaní predmetu zápožičky nebol k tomuto pripojený žiaden technický popis, ani technická špecifikácia alebo návod na použitie. K rozdielu v cene elektronického a bežného motora, sa vyjadriť neviem. Vzhľadom na cenu zápožičky vo výške 80.000,- Sk však jednoznačne predpoklad, že zapožičali elektronický motor s tým, že uhlíkový motor by určite bol lacnejší. Do zapožičaného motora a prevodovky nijakým spôsobom nezasahovali a nemenili žiadne káble.
Svedok A. S., zamestnaný u navrhovateľa ako vedúci divízie elektrotechniky, uviedol, že s odporcom sa prvýkrát stretli na výstave asi v roku 2007, kde ich oslovil s požiadavkou na riešenie pre masážnu posteľ. Mali riešiť pohon postele spolu s jej riadením. Zákazku riešili štandardným spôsobom a dojednávali detaily týkajúce sa zadania, napr. veľkosť zariadenia, otáčky, napätie a podobne. Prvotná požiadavka odporcu bola na pohon na 24 voltové jednosmerné napätie, ďalej na moment a výstupné otáčky, spolu s požiadavkou, aby sa to zmestilo do profilu postele. Žiaden konkrétny typ motora odporca nepožadoval. Mal iba požiadavku, aby to bolo čo najtichšie. Na základe toho pripravili nové kompletné riešenie a neboli použité žiadne predchádzajúce testovacie sady. Zo strany odporcu pri testovaní bola pozitívna odozva a neboli žiadne námietky. Niekoľkokrát odporcu v jeho prevádzke navštívil, kde mu odporca ukázal, ako to funguje a ako redukoval vznikajúci hluk. Motor bol uchytený na oceľovom profile a tento profil fungoval ako ozvučnica, a teda hluk zvyšoval, čo odporca riešil. Pri tomto druhu pohonu je hlavným zdrojom hluku prevodovka. Jednalo sa o planétovú viacstupňovú prevodovku a táto prevodovka ako každá rotačná aplikácia je zdrojom hluku. Pri použití s takouto planétovou prevodovkou by hluk nebol nižší ani v prípade, ak by sa použil iný druh motora. Inú, napr. šnekovú prevodovku nebolo možné použiť z dôvodu, že by sa nedosiahol potrebný prevodový pomer, ani potrebná záťaž a nedala by sa dosiahnuť ani potrebná kompaktnosť zariadenia. Rozdiel medzi klasickým a elektronickým motorom je v tom, že bežný motor má uhlíky, ktoré roztáčajú motor, pričom elektronický motor takéto uhlíky nemá. Vďaka tomu je výrazne tichší. Pre riešenie, ktoré potreboval odporca, sa dal použiť aj elektronický motor. Celá konštrukcia by tak bola o niečo menej hlučná, avšak tento rozdiel by nebol výrazný, nakoľko hlavným zdrojom hluku je planétová prevodovka, a nie motor. Počas riešenia zadania od odporcu odporca nikdy nemal požiadavku, aby mu dodali elektronický motor. Táto požiadavka sa objavila až potom, kedy motory vrátil. V prevádzke odporcu nikdy motor nerozoberal. Čo sa týka rozdielu v cene, elektronický motor je vždy drahší ako bežný, a to približne o 30 až 40 %. Zo strany odporcu nebola daná žiadna požiadavka na druh motora. Z katalógových listov, ktoré boli priložené ku skúšobnej súprave, bolo zistiteľné, o aký druh motora sa jedná. Počas skúšobnej prevádzky odporca spolu so svojim tímom riešil hlučnosť. Z jeho strany nebola žiadna požiadavka na zámenu komponentov, prípadne na zámenu motora za elektronický. Elektromotor z jeho strany v podstate nikdy neriešili. V ďalšom sa jednalo zo strany navrhovateľa o dodávku kompletných 5-tich komponentov, ktorý pozostával z motora prevodovky, pripojovacích konektorov a časového relé. Po objednaní žiadne námietky ani reklamácie neriešili s výnimkou časového relé, nakoľko pôvodne dodané časové relé bolo vymenené. Zo strany odporcu bola navrhovateľovi doručená nejaká zásielka, avšak jej obsah svedok nepozná. Došlo k tomu v čase, kedy riešili otázku platenia. Zo strany navrhovateľa boli odporcovi dodané klasické elektromotory, ktoré boli predmetom aj fakturácie. Pri prvom stretnutí s odporcom ho oboznámil s ponukou elektromotorov a vysvetlili mu rozdiely medzi týmito motormi. Odporcovi nebolo ponúknuté riešenie výmenou klasického motora za elektronický z dôvodu, že pri takýchto riešeniach sa vždy prvotne redukuje to, čo je najväčším zdrojom hluku. V tomto prípade najväčším zdrojom hluku bola prevodovka, preto pri prípadnej požiadavke na redukciu hlučnosti by najprv riešil zmenu prevodovky. Motor by bol až na poslednom mieste, pretože jeho vplyv na hluk nie je taký podstatný. Otázku typu motora riešil odporca telefonátom so svojim elektrikárom. Vtedy p. X. oznámil, o aký druh motora sa jedná. Vtedy odporca prvýkrát spomenul, že by tam mal byť elektronický motor. Toto sa odohralo v čase, kedy už zo strany navrhovateľa bola uskutočnená dodávka 5-tich ks kompletov. Reakcia odporcu bola taká, že povedal, že potrebuje elektronický, a nie uhlíkový motor. Svedok si nepamätá na požiadavku, že by si mal tieto motory odniesť. Okrem toho motory ani nemohol zobrať, nakoľko ich mal odporca zakúpené od navrhovateľa. V danom čase katalóg ponúkaných motorov nebol vyhotovený v slovenčine.
Svedok M. Y., ktorý spolupracuje s odporcom, uviedol, že navrhovateľa odporcovi odporučil ako dodávateľa motorov. Ako konštruktér mal na starosti konštrukciu lôžka aj vo vzťahu k motorom a prevodovke. Na motor mali požiadavky predovšetkým, aby prekonával všetky odpory, ktoré súvisia s pohybom lôžka. Konkrétny typ motora navrhol navrhovateľ. Oni nijaký konkrétny typ motora nežiadali, mali len požiadavku, aby bol tichý. S motorom, ktorý navrhol navrhovateľ, boli spokojní, nakoľko výkonovo vyhovoval a všetko fungovalo na prvýkrát. Námietky ohľadom hlučnosti sa objavili až potom, ako dali lôžko do nemocnice. V takomto prípade zdrojom hluku môže byť motor aj prevodovka. Je rozdiel, či je motor uhlíkový alebo bezuhlíkový. Keďže cena zapožičaného motora bola 80.000,- Sk, predpokladali, že sa jedná o bezuhlíkový motor. So spoločnosťou navrhovateľa svedok nebol v žiadnom kontakte. Ohľadom predloženého motora uviedol, že tento videl vrátane prevodovky zabudovaný už priamo v konštrukcii lôžka. Z označenia motora nie je možné zistiť, či sa jedná o elektronický alebo uhlíkový motor. Prospekt k tomuto motoru nevidel. Do konštrukcie bol motor zabudovaný tak, aby sa minimalizovala hlučnosť, teda sa používali plastové uchytenia a gumové podložky. Pri takomto uchytení motor nemohol prenášať rezonanciu do konštrukcie postele. O tom, že dodaný motor je uhlíkový, sa dozvedel od odporcu potom, ako sa lôžko vrátilo z nemocnice. V prípade použitia elektronického motora by bola hlučnosť nižšia. Rozdiel v hlučnosti medzi uhlíkovým a bezuhlíkovým motorom je počuteľný na prvý raz. Pri prvom použití postele sa však nedal určiť typ motora, nakoľko motor už bol zabudovaný v konštrukcií a bol tlmený tlmiacimi materiálmi.
Svedok P. X., ktorý pracoval pre odporcu, uviedol, že mal na starosti elektrikárske a údržbárske záležitosti. Zúčastňoval sa aj na montáži a konštrukcii lôžka. Dodávky motorov neriešil. Motor do konštrukcie zabudoval potom, ako bol dodaný. Čo sa týka hlučnosti, riešili hlučnosť celej konštrukcie a skúšali tam dávať rôzne podložky, prípadne tesnenia. V priebehu montáže odporca spomínal, že sa jedná o bezúhlikový motor, toto však nemohol nijakým spôsobom overiť, nakoľko nesmel do motora zasahovať, ani ho rozoberať. K motoru nemal ani schému. U pána X. následne montoval iný motor, ktorý bol ešte menší. Tento bol tichší a tichšia bola aj celá konštrukcia. Nevie presne, kedy odporca zistil, že sa nejedná o bezuhlíkový motor. S montážou motora od navrhovateľa boli problémy, nakoľko nemali potrebné technické údaje. Keď ich žiadal, pán X. doniesol prefotené niečo, čo bolo napísané v nemčine. Do motora nezasahoval a nemenil na ňom žiadne káble. Pán X. mu zakázal do motora zasahovať z dôvodu, že je možné, že ak nebude vyhovovať, tak ho bude potrebné vrátiť.
Podľa §-u 409 ods. 1 Obchodného zákonníka - kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa §-u 411 ObZ - predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa §-u 420 ods. 1 ObZ - predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
Podľa §-u 420 ods. 3 ObZ - ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je predávajúci povinný dodať tovar s vlastnosťami vzorky alebo predlohy, ktoré predložil kupujúcemu.
Podľa §-u 422 ods. 1 ObZ - ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v §-e 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
Podľa §-u 428 ods. 1 ObZ - právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1a 2, alebo,
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Podľa §-u 436 ods. 1, písm. d) ObZ - ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci odstúpiť od zmluvy.
Podľa §-u 345 ods. 2 ObZ - na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Podľa §-u 323 ods. 1 ObZ - ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je žalobná žiadosť na zaplatenie zostatku kúpnej ceny tovaru dodaného navrhovateľom odporcovi. Odporca sa v konaní bráni tým, že túto cenu nie je povinný zaplatiť, nakoľko od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy odstúpil a tovar navrhovateľovi vrátil.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ na základe požiadaviek odporcu zapožičal odporcovi komplet pozostávajúci z motora, prevodovky a riadiacej jednotky za účelom odskúšania tohto kompletu na zariadenie konštruované odporcom, a to antidekubitné lôžko. Skutočnosť, že toto zariadenie bolo navrhovateľom odporcovi zapožičané, v konaní medzi účastníkmi nebola sporná. V konaní medzi účastníkmi bolo sporné, aké požiadavky vzniesol odporca na navrhovateľa pri prvom kontaktne na výstave v Bratislave a čo presne odporca od navrhovateľa požadoval.
Z vykonaných dôkazov vyplýva, že odporca sa o skutočnosti, že navrhovateľ je schopný dodať takéto motory, dozvedel od svojho konštruktéra, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok. Za tým účelom sa s navrhovateľom, resp. jeho pracovníkmi stretol na výstave v Bratislave. Ohľadom tohto stretnutia odporca uvádza, že na stretnutí žiadal o elektronický motor podľa požiadaviek jeho konštruktéra. Na druhej strane svedok S. uviedol, že žiadne konkrétne požiadavky na typ motora odporca na tomto stretnutí neprezentoval a požadoval len to, aby zariadenie a konštrukcia boli čo najtichšie. Medzi účastníkmi pritom nedošlo k písomnému zachyteniu obsahu požiadaviek odporcu na navrhovateľa. Z predloženej telefaxovej ponuky vyplýva, že pracovník navrhovateľa pán X. zasielal odporcovi ponuku týkajúcu sa sortimentu motorov a prevodoviek, ktoré by mali byť vhodné pre zariadenie konštruované odporcom. Tvrdenie odporcu ohľadom zmluvného dojednania účastníkov teda stojí na jeho vyjadrení, že už pri prvotnom stretnutí v Bratislave požadoval elektronický motor, ktorý má byť menej hlučný ako bežný uhlíkový motor. Ohľadom tohto tvrdenia je potom odporca v konaní nositeľom dôkazného bremena. Odporca je tak povinný súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré ním tvrdené skutočnosti preukážu. Z vykonaných dôkazov však takéto tvrdenie odporcu preukázané nebolo. Ako už bolo uvedené vyššie, svedok S. uviedol, že žiadny konkrétny typ motora, teda elektronický motor, odporca výslovne nepožadoval. Tvrdenie odporcu o tom, že na základe inštrukcií od konštruktéra M.T. Y. požadoval elektronický motor, výrazným spôsobom spochybňuje vyjadrenie Vladimíra Oravca, ktorý ako svedok uviedol, že konkrétny typ motora navrhla spoločnosť SCHMACHTL, pričom oni konkrétny typ motora nežiadali, ale mali len požiadavku, aby bol motor tichý. Svedok ďalej ohľadom typu motora uviedol, že vzhľadom na jeho cenu 80.000,- Sk len predpokladali, že sa jedná o bezuhlíkový motor. Svedok teda nepotvrdil vyjadrenie odporcu, že by ako konštruktér mal požiadavku na dodávku elektronického motora.
Na základe uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že odporca nepreukázal svoje tvrdenie, že by od navrhovateľa pri ich prvotnom rokovaní výslovne žiadal dodávku elektronického motora. Toto tvrdenie odporcu spochybňujú aj jeho samotné vyjadrenie, kde pri svedeckej výpovedi najprv uviedol, že okrem požiadavky, aby sa jednalo o malý motor a požiadavky na určité otáčky na výstupe, iné vlastnosti tohto motora nežiadal. Až následne na otázku svojho právneho zástupcu odporca uviedol, že pri prvom kontakte požadoval elektronický motor.
Súd preto konštatuje, že medzi účastníkmi došlo k dohode, na základe ktorej odporca u navrhovateľa objednal motor, ktorý mal spĺňať určité technické požiadavky týkajúce sa jeho výkonu vzhľadom na zabezpečenie pohybu konštruovaného lôžka, pričom však výslovne nežiadal konkrétny typ motora, a teda výslovne nežiadal, aby sa jednalo o motor elektronický. Požiadavka zo strany odporcu bola len v tom smere, aby celá konštrukcia, a teda aj motor, boli čo najtichšie.
Ako už bolo uvedené, na základe tejto požiadavky doručil navrhovateľ odporcovi testovaciu súpravu pozostávajúcu z motora, prevodovky a riadiacej jednotky. Túto testovaciu správu mal odporca možnosť odskúšať v období od jej odovzdania v apríli 2008 až do júla 2009, kedy si objednal 5 ks obdobných kompletov. Odporca mal teda možnosť 14 mesiacov tieto zariadenia navrhovateľa bezplatne skúšať. Súd potom považuje, vzhľadom na dĺžku skúšobnej doby, za nedôveryhodné vyjadrenia odporcu a svedkov navrhnutých odporcom v tom smere, že počas celej tejto doby neboli schopní zistiť, o aký typ dodaného motora sa jedná. B. Y. pritom uviedol, že o typoch a parametroch dodávaných motorov má vedomosti z internetu. Či už odporca alebo tento svedok ako konštruktér, tak podľa názoru súdu mali dostatočný časový priestor, aby na motor riadne odskúšali a prípadne zistili všetky jeho technické špecifikácie. Napriek tomu odporca tvrdí, že skutočnosť, že sa nejedná o bezuhlíkový motor, zistil až krátko predtým, ako v máji 2010 tieto zariadenia dodané na základe ďalšej objednávky v počte 5-tich ks navrhovateľovi podľa svojho tvrdenia vrátil. Možno preto zhrnúť, že odporca spolu tieto zariadenia testoval a užíval v období od apríla 2008 do mája 2010, kedy sa ich podľa svojho vyjadrenia rozhodol vrátiť. Odporca teda podľa týchto časových súvislostí až po 25-tich mesiacoch testovania a užívania zistil, aký typ motora vlastne bol dodaný. K tvrdeniu odporcu o tom, že sa o motore ako uhlíkovom dozvedel až tesne predtým, ako motor vrátil, však spochybňuje vyjadrenie svedka Y., ktorý na druhej strane uviedol, že o tom, že sa jedná o uhlíkový motor sa od odporcu dozvedel potom, ako sa lôžko vrátilo z nemocnice.
Na základe uvedených skutočností sa potom súdu javí ako nepravdepodobné, že by odporca spolu s konštruktérom a elektrikárom, s ktorými spolupracoval na konštrukcii lôžka, až po takom dlhom čase zistili, aký motor vlastne bol zo strany navrhovateľa dodaný. Svedok Y. sa pritom vyjadril, že rozdiel v hlučnosti elektronického a bežného uhlíkového motora je počuteľný na prvé počutie.
Súd je potom toho názoru, že odporca nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou a nepreskúmal parametre motora dodaného navrhovateľom za vynaloženia tejto odbornej starostlivosti. Ak odporca, ako v priebehu celého konania uvádzal, požadoval čo najtichšie riešenie, mal predovšetkým uskutočniť meranie hlučnosti tohto zariadenia a na základe toho by aj v súvislosti s vyjadrením svedka Y. jednoznačne dospel, aký typ motora mu zo strany navrhovateľa bol dodaný.
V súvislosti s námietkami odporcu ohľadom hlučnosti dodaných motorov, považuje súd za potrebné poukázať aj na vyjadrenie svedka S. v tom smere, že pri podobných konštrukciách, hlučnosť spôsobuje predovšetkým použitá planétová prevodovka, a nie samotný motor. Ako svedok ďalej uviedol z tohto dôvodu, ani nepovažoval za potrebné riešiť dodávku komponentov požadovaných navrhovateľom formou elektronického motora, ale otázku hlučnosti by v prípade námietok odporcu riešil predovšetkým vo vzťahu k použitej prevodovke. Toto tvrdenie svedka S. nebolo odporcom, ani žiadnym zo svedkov, ktorých odporca v konaní navrhol vypočuť, nijakým spôsobom spochybnené. Zo strany odporcu teda nebolo preukázané ani to, že hlučnosť konštrukcie spôsoboval bežný uhlíkový motor dodaný navrhovateľom. Žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že pri použití elektronického motora by tak bolo dodané zariadenie tichšie, odporca súdu nepredložil a ani nenavrhol.
Ako už bolo uvedené vyššie, odporca si po 14 mesačnej testovacej prevádzke od navrhovateľa objednal 5 ks kompletov, ktoré majú presne tie isté technické špecifikácie a to isté typové označenie ako súprava, ktorá bola odporcovi zapožičaná na testovanie. Zo strany odporcu nebolo tvrdené, ani preukázané, že by si pri tejto definitívnej objednávke tovaru od navrhovateľa vymienil, že požaduje elektronický motor. Skutočnosť, že odporca ani pri prvotnom kontakte a ani pri objednávaní skúšobnej sady elektronický motor nepožadoval, vyplýva nepriamo tiež z jeho mailu zo dňa 13. júla 2007, v ktorom žiadne bližšie požiadavky na technickú špecifikáciu motora neuvádza. V tejto objednávke sa nikde nespomína typ motora, ani požiadavka odporcu na to, aby bol motor elektronický alebo požiadavka, aby bol motor čo najtichší. Ak by teda odporca požadoval dodávku elektronického motora, určite by túto skutočnosť zvýraznil v mailovej objednávke, ktorou voči navrhovateľovi potvrdil svoj záujem o dodanie testovacej sady. Tak isto by podľa názor súdu nepochybne odporca takúto skutočnosť vymienil v čase, kedy definitívne objednával 5 ks kompletov od navrhovateľa. Tvrdenie, že v tomto čase objednávky 5-tich ks požadoval elektronicky motor, však v konaní odporca ani neuviedol.
Na základe týchto skutočností tak súd dospel k záveru, že odporca nepreukázal svoje tvrdenie, že by od navrhovateľa výslovne žiadal dodávku elektronického motora. Súd je toho názoru, že medzi účastníkmi bola dohoda, podľa ktorej konkrétny typ a špecifikáciu motora navrhne navrhovateľ. Navrhovateľ potom v súlade s touto dohodou navrhol a pripravil pre odporcu testovaciu sadu, ktorú mu bezplatne umožnil odskúšať po dobu 14-tich mesiacov. Odporca bol zrejme s parametrami tejto dodávky spokojný a po ukončení testovacej prevádzky objednal 5 ks motorov presne v rovnakej špecifikácii. Navrhovateľ tak dodával odporcovi tovar podľa vzorky, ktorú odporca testoval (§ 420 ods. 2 ObZ) a bol preto povinný dodať rovnaký tovar s vlastnosťami zodpovedajúcimi testovanej vzorke. Na základe tejto objednávky odporcu teda došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Predmetom záväzku navrhovateľa podľa tejto kúpnej zmluvy bola dodávka 5-tich ks kompletov podľa požiadaviek odporcu. Túto svoju povinnosť navrhovateľ splnil, čo vyplýva z predložených dokladov, kedy na základe dodacieho listu a kuriérskeho potvrdenia dodal odporcovi ním požadované komponenty. Ohľadom tejto dodávky podľa vyjadrenia svedka S. došlo k jednej zmene a síce pôvodne dodané časové relé boli nahradené inými časovými relé, s čím zrejme súvisí aj vystavený dobropis a následná faktúra na dodávku nových časových relé.
Odporca v konaní okrem hlučnosti a nedodržaného typu motora namietal tiež to, že spolu s dodanými motormi neboli predložené listiny, ktoré boli potrebné na ich prevádzku. V tejto súvislosti sa odporca odvoláva na ustanovenie §-u 411 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je kupujúci povinný dodať tovar vrátane dokladov, ktoré sa naň vzťahujú. V tejto súvislosti však treba dať do pozornosti ustanovenie §-u 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa za vady dodaného tovaru považujú aj vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. Ak teda ako odporca tvrdí, tovar nebol dodaný s potrebnými dokladmi, jednalo sa o vadu tovaru. Takúto vadu tovaru pritom musel odporca zistiť bezprostredne po tom, ako mu bol daný tovar zo strany navrhovateľa odovzdaný. Podľa citovaného ustanovenia §-u 428 ods. 1 Obchodného zákonníka bol potom povinný odporca bez zbytočného odkladu potom, ako vady zistil, tieto vady notifikovať navrhovateľovi ako kupujúcemu. Takúto istú povinnosť ohľadom notifikácie vád má odporca aj v prípade, ak ako tvrdí, bol dodaný iný typ motora, ako požadoval, resp. v prípade, ak dodané motory nespĺňali jeho požiadavku ohľadom hladiny vydávaného hluku. Čo sa týka hlučnosti dodávaných motorov, odporca ako kupujúci bol podľa ustanovenia §-u 427 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný dodaný tovar prezrieť bezprostredne, podľa možností čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, teda po odovzdaní doručeného tovaru, pričom podľa §- u 428 ods. 1 písm. b) je povinný odporca ako kupujúci vynaložiť odbornú starostlivosť za účelom zistenia prípadných vád dodaného tovaru. V tejto súvislosti už nemôžu obstáť námietky odporcu, resp. svedka X. v tom smere, že neboli oprávnení otvárať dodanú skúšobnú vzorku motora. Potom ako zo strany navrhovateľa boli odporcovi dodané objednané sady motorov a prevodoviek, bol odporca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať, či daný tovar spĺňa jeho požiadavky a či prípadne nemá vady. Po dodávke týchto 5-tich sád sa už nejednalo o skúšobnú prevádzku a odporca ako kupujúci nebol nijakým spôsobom obmedzovaný pri možnosti zistiť skutočný typ motora, ktorý mu zo strany navrhovateľa bol dodaný. Odporca tak bol nepochybne oprávnený ako kupujúci, ktorý tovar na základe kúpnej zmluvy nadobudol, prípadne motory rozobrať a zistiť, o aký typ motora sa jedná. Odporca však zjavne svoje povinnosti podľa citovaných zákonných ustanovení nesplnil, žiadnu prehliadku dodaných motorov s odbornou starostlivosťou neuskutočnil a námietku ohľadom iného, ako požadovaného typu motora, uplatnil až 9 mesiacov potom, ako mu motory boli dodané. Túto námietku pritom zrejme uplatnil ústne a len vo vzťahu k pracovníkovi navrhovateľa pánovi S.. Zo strany odporcu totižto nebolo preukázané a dokonca ani tvrdené, že by svoje námietky ohľadom dodaného typu motora kedykoľvek voči navrhovateľovi uplatnil písomne. Odporca dokonca aj ohľadom ním tvrdeného vrátenia motorov navrhovateľovi uviedol, že k vracaným motorom nepripojil žiaden sprievodný list, ani svoje písomné stanovisko. Navrhovateľ pritom uviedol, že zo strany odporcu žiadnu reklamáciu dodaného tovaru neeviduje.
Na základe uvedených skutočností potom súd konštatuje, že zo strany odporcu nebolo preukázané, že by splnil svoju povinnosť a v zákonom stanovených lehotách notifikoval ním tvrdené vady dodaného tovaru vo vzťahu k navrhovateľovi.
Odporca ohľadom svojej povinnosti zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru ďalej namietal, že vzhľadom na podstatné porušenie zmluvy od zmluvy odstúpil a nie je preto povinný cenu tovaru navrhovateľovi zaplatiť. Ani toto tvrdenie odporcu v konaní preukázané nebolo. Odporca za svoje odstúpenie od zmluvy označuje to, že tovar dodaný navrhovateľom podľa svojich tvrdení navrhovateľovi vrátil. V tejto súvislosti navrhovateľ uvádzal, že nemá vedomosť o tom, že by mu tovar bol zo strany odporcu vrátený. Odporca na preukázanie vrátenia tovaru predložil doklad doručovacej spoločnosti. Z tohto dokladu je ale zrejmé a zistiteľné len to, že zo strany odporcu dňa 28.05.2010 prostredníctvom kuriérskej služby bola navrhovateľovi doručená nejaká zásielka. Obsah tejto zásielky však z predložených dokladov nijakým spôsobom nevyplýva. Právny zástupca navrhovateľa pritom vrátenie 5-tich ks motorov, prevodoviek a riadiacich jednotiek spochybnil aj s poukazom na skutočnosť, že podľa dokladu predloženého odporcom mala zásielka hmotnosť len 2 kg, čo vzhľadom na tvrdený obsah nemôže zodpovedať skutočnej hmotnosti týchto 5-tich pôvodne dodaných kompletov.
V súvislosti s tvrdeným odstúpením od zmluvy treba poukázať aj na ďalšie ustanovenia Obchodného zákonníka. Odporca tvrdí, že odstúpil podľa ustanovenia §-u 345 ods. 2 s tým, že zo strany navrhovateľa došlo k podstatnému porušeniu jeho zmluvných povinností. Odporca sa v tejto súvislosti opätovne odvoláva na svoje nepreukázané tvrdenie, že od navrhovateľa požadoval elektronické motory. Ako už bolo uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi takáto dohoda preukázaná nebola. Nebolo teda zistené, že odporca od navrhovateľa požadoval elektronické motory. Ak v konaní nebolo zistené, že predmetom záväzku navrhovateľa bola dodávka elektronických motorov, tak potom dodaním iných motorov navrhovateľ nemohol svoju zmluvnú povinnosť porušiť. Súd už vyššie konštatoval, že podľa jeho názoru došlo medzi účastníkmi k dohode, že na základe požiadaviek odporcu vhodný typ motora určí navrhovateľ. Navrhovateľ tento typ motora určil, odporca ho dlhší čas testoval a následne rovnaké typy motorov objednal. Za danej situácie nemožno konštatovať, že by navrhovateľ nielenže podstatným spôsobom porušil svoju zmluvnú povinnosť, ale podľa názoru súdu svoju zmluvnú povinnosť neporušil žiadnym spôsobom, keďže dodal odporcovi to, čo bolo predmetom jeho záväzku na základe vzájomnej dohody účastníkov, teda typ motora určený navrhovateľom na základe požiadaviek odporcu. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností navrhovateľom pritom nesie odporca. Odporca toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal.
Čo sa týka formy odstúpenia od zmluvy, Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach výslovne neuvádza, akú formu odstúpenie od zmluvy má mať. V zmysle ustanovenia §-u 349 ods. 1 Obchodného zákonníka je však zrejmé, že Obchodný zákonník počíta s tým, že odstúpenie od zmluvy bude mať formu písomnú. Vyplýva to zo znenia tohto ustanovenia, podľa ktorého zaniká zmluva v momente, keď prejav oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Obchodný zákonník teda výslovne počíta s doručením takéhoto odstúpenia od zmluvy druhej strane. Doručiť pritom možno výlučne písomný prejav vôle, či už bude doručený poštou, telefaxom, prípadne emailovou komunikáciou. Za odstúpenie od zmluvy teda v kontexte tohto ustanovenia v žiadnom prípadne nemožno považovať ani prípadný konkludentný prejav odporcu, ktorý ako tvrdí, tovar navrhovateľovi vrátil. Ak by aj odporca preukázal, že tovar skutočne vrátil, bez výslovného prejavu vôle, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením, by takéto samotné vrátenie tovaru nemohlo mať účinky odstúpenia od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných povinností. Okrem toho treba poukázať na skutočnosť, že odporca sa v konaní domáha odstúpenia od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných povinností, čiže odstúpenia od zmluvy v určitom kvalifikovanom prípade porušenia zmluvných povinností protistranou. Na platné odstúpenie pre podstatné porušenie zmluvných povinností je súd toho názoru, že je potrebné vyžadovať nielen písomný prejav vôle doručený protistrane, ale tiež odôvodnenie takéhoto odstúpenia s uvedením skutočností, pre ktoré odstupujúca strana považuje porušenie zmluvných povinností za podstatné.
Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že zo strany odporcu nebolo preukázané odstúpenie od zmluvy, nebolo preukázané to, že tovar navrhovateľovi vrátil a nebolo preukázané ani to, že navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom svoje zmluvné povinnosti porušil.
Súd považuje za potrebné zmieniť tiež ďalšiu podstatnú okolnosť, ktorá výrazným spôsobom oslabuje skutkové a právne tvrdenia odporcu. Jedná sa o list odporcu zo dňa 11.02.2010. Tento list je zrejme reakciou odporcu na výzvu navrhovateľa na zaplatenie dlhovanej sumy. V tomto liste odporca navrhovateľovi navrhuje splátkový kalendár, podľa ktorého uhradí svoj dlh v splátkach po 573,92 Eur. V tom čase odporca hovorí o dlhu vo výške 2.295,69 Eur. Táto suma zodpovedá súčtu dvoch faktúr vystavených navrhovateľom po odpočítaní dobropisu navrhovateľa. Konajúci súd tento list odporcu považuje za uznanie záväzku v zmysle ustanovenia §-u 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Táto listina síce neobsahuje výslovné vyjadrenie odporcu, že svoj dlh voči navrhovateľovi v uvedenej výške uznáva, avšak obsah tejto listiny je potrebné vykladať podľa výkladových pravidiel ustanovených v §-e 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle týchto výkladových pravidiel sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. Úmyslom odporcu ako konajúcej osoby podľa listu zo dňa 11.02.2010 je, že svoj dlh voči navrhovateľovi v uvedených splátkach uhradí. Z tohto listu teda nepochybne vyplýva úmysel odporcu uhradiť celú v tom čase dlhovanú čiastku formou splátok v uvedenej výške a to, že súčasne odporca túto čiastku uznáva, keďže chce dosiahnuť účinok spočívajúci v zaplatení celej dlžnej čiastky. V dôsledku uznania dlhu odporcom došlo k prechodu dôkazného bremena ohľadom existencie tohto dlhu v čase uznania z navrhovateľa na odporcu. Okrem toho na základe tohto uznania odporca uskutočnil jednu čiastočnú splátku, čím svoj dlh uznal aj v zmysle ustanovenia §-u 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Treba pritom poukázať na skutočnosť, že sporné motory boli odporcovi dodané ešte v auguste 2009 a svoj dlh odporca voči navrhovateľovi uznal vo februári 2010, teda viac ako 5 mesiacov potom, ako tovar obdržal. Aj táto skutočnosť potom výrazným spôsobom spochybňuje námietky odporcu ohľadom typu dodaného motora vo vzťahu k jeho pôvodným ním tvrdeným požiadavkám na typ motora.
Na základe uvedených skutočností potom súd konštatuje, že uplatnený návrh navrhovateľa je v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že po testovacej prevádzke si odporca objednal motory, ktoré mu navrhovateľ následne dodal. Niekoľko mesiacov po dodaní tovaru odporca svoj dlh voči navrhovateľovi predstavujúci jeho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, písomne uznal a uznal ho tiež formou jednej čiastkovej úhrady, ktorú následne po uznaní uskutočnil. Tvrdenia ohľadom porušenia zmluvných povinností zo strany navrhovateľa, ani tvrdenie o odstúpení od zmluvy a o vrátení dodaného tovaru odporcom navrhovateľovi odporca v konaní nepreukázal.
Podľa predložených faktúr pritom navrhovateľ odporcovi fakturoval dodávku motorov, prevodoviek, relé, zásuvkových a vidlicových dielov sumou 2.208,51 Eur a následne vystaveným dobropisom došlo k zníženiu tejto sumy o 248,07 Eur, a to z dôvodu vrátenia časového relé. Ďalšou faktúrou potom navrhovateľ doúčtoval iné relé sumou 335,25 Eur. Spolu tak navrhovateľ odporcovi fakturoval kúpnu cenu dodaného tovaru vo výške 2.295,69 Eur, ktorú už ako bolo uvedené vyššie, odporca uznal. Odporca v zmysle svojho návrhu na splátkový kalendár uskutočnil jednu úhradu vo výške 573,92 Eur. Po vykonaní tejto úhrady odporca ďalej navrhovateľovi dlhuje kúpnu cenu dodaného tovaru v žalovanej výške 1.721,77 Eur. Preto súd návrhu navrhovateľa v časti istiny v celom rozsahu vyhovel.
Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Uplatnená úroková miera 9 % ročne zodpovedá základnej sadzbe Európskej centrálnej banky, ktorá v čase nasledujúcom po splatnosti vystavených faktúr predstavovala 1 % ročne, po jej zvýšení o 8 %-ntuálnych bodov. Odporca sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku dostal postupne počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti vystavených faktúr. Časovo prvá faktúra bola splatná dňa 26.09.2009 a odporca tak bol v omeškaní s jej úhradou od 27.09.2009. Navrhovateľ však z tejto faktúry požaduje úrok z omeškania zo sumy po odpočítaní dobropisu úhrady odporcu za obdobie nasledujúce až po vykonaní tejto úhrady odporcom, teda od 26.02.2010, kedy už nepochybne odporca bol v omeškaní s úhradou zostatku tejto faktúry vo výške 1.386,52 Eur (2.208,51 Eur mínus dobropis vo výške 248,07 Eur mínus úhrada odporcu vo výške 573,92 Eur). Časovo druhá faktúra navrhovateľa na sumu 335,25 Eur bola splatná dňa 23.09.2009 a od 23.09.2009 navrhovateľ požaduje aj úrok z omeškania. Podľa názoru súdu sa však odporca s úhradou tejto faktúry dostal do omeškania až počnúc dňom nasledujúcom po splatnosti tejto faktúry. Deň splatnosti totižto predstavuje posledný deň, kedy odporca môže svoj dlh voči navrhovateľovi uhradiť bez toho, aby sa dostal do omeškania. Preto súd zo sumy 335,25 Eur priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania až odo dňa 24.09.2009 a vo zvyšnej časti, teda v časti úroku z omeškania požadovaného za deň 23.09.2009, návrh ako nedôvodný zamietol.
Súd tak celkovo uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.721,77 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.386,52 Eur od 26.02.2010 do zaplatenia a zo sumy 335,25 Eur od 24.09.2009 do zaplatenia.
Podľa §-u 148 ods. 1 OSP - štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
V konaní štát znášal trovy spojené s výsluchom svedkov. Jedná sa o svedočné vyplatené svedkovi S. vo výške 114,- Eur a svedočné svedka X. vo výške 31,71 Eur. Celkovo tak štátu v tomto konaní vznikli trovy vo výške 145,71 Eur. V konaní bol pritom v celom rozsahu neúspešný odporca, u ktorého súd nezistil naplnenie predpokladov pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Preto súd neúspešnému odporcovi uložil povinnosť nahradiť štátu na účet konajúceho súdu trovy konania vo výške 145,71 Eur.
O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 103,- Eur a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, podanie návrhu, písomné vyjadrenie, 2-krát účasť na pojednávaní) vo výške 5 x 81,33 Eur + režijný paušál 5 x 7,41 Eur, čo vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedá sume 532,44 Eur. Právny zástupca navrhovateľa žiadal priznať odmenu tiež za úkon označený ako Rokovanie s protistranou. Žiadane takéto rokovanie, ktoré sa malo podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa uskutočniť dňa 14.01.2011, však právny zástupca navrhovateľa nepreukázal. Preto za tento úkon právnej služby odmena priznaná nebola. Právnemu zástupcovi navrhovateľa ďalej patrí náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času za 2 cesty na pojednávanie z Bratislavy do Žiliny a späť. Náhrada za stratu času bola priznaná za 2 cesty s dĺžkou po 8 hodín pri náhrade 12,35 Eur za 1 polhodinu, teda spolu 2 x 98,80 Eur. Ďalej právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí náhrada cestových výdavkov za 2 cesty z Bratislavy do Žiliny a späť (jedna cesta v dĺžke 2 x 202 km pri základnej náhrade 0,183 Eur za km, spotrebe 6,6 l na 100 km a cene PHM 1,359 Eur za 1 l, resp. 1,404 Eur za 1 l), teda spolu náhrada cestovných výdavkov za prvú cestu vo výške 110,17 Eur a za druhú cestu vo výške 111,37 Eur. Náhrada za stratu času spolu s náhradou cestovných výdavkov tak vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedá sume 502,52 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia činia 1.034,96 Eur. Na základe uvedených skutočností potom súd uložil odporcovi tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v súhrnnej výške 1.137,96 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.