Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-156-2011.pdf
PDF · 97.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39C/156/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 603 147, so sídlom Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL, s.r.o., IČO: 36 677 175, so sídlom Bratislava, Ľubinská 18, proti odporcovi: P. N., nar. XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX hlásený pobyt bezdomovca G.-N. S., zastúpenom opatrovníkom, O. K., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 92,94 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 92,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.06.2011 do zaplatenia a na účet advokátskej kancelárie LEGAL CARTEL, s.r.o. nahradiť trovy konania 73,16 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2010, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny 92,94 € s úrokom z omeškania 5% ročne od 28.12.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca je prevádzkovateľ osobného motorového vozidla evidenčné číslo G. - XXXDK, ktoré dňa 19.12.2008 stálo na Konventnej ul. v Bratislave na mieste v zákaze zastavenia čím vznikol zákonný dôvod vymedzený § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. na odstránenie vozidla a povinnosť odporcu uhradiť vzniknuté náklady. Na základe rozhodnutia mestskej polície navrhovateľ toto vozidlo odstránil, technický odťah v zmysle zmluvy o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 vykonala obchodná spoločnosť ASTER, s.r.o.. Odporca si vozidlo prevzal dňa 20.12.2008 spolu s protokolom o jeho výdaji. Odtiahnutím vozidla vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu úhradu nákladov vo výške 92,94 €, zodpovedajúcej skutočným nákladom pri odstraňovaní vozidla, ktorá bola určená v súlade so všeobecnými cenami za nútený odťah v danom mieste a čase. Pri výdaji vozidla bol odporca vyzvaný, aby náklady uhradil do 27.12.2008 a keďže tak doteraz nespravil, je od 28.12.2008 v omeškaní s plnením
Na návrh navrhovateľa bol vydaný dňa 21.12.2010 pod sp.zn. 26Ro 3531/2010 platobný rozkaz, ktorý nebolo možné odporcovi doručiť do vlastných rúk preto ho súd podľa § 173 ods. 2 OSP uznesením z 29.03.2011 zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 22.04.2011. Odporca má hlásený pobyt bezdomovca. Súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť aktuálnu adresu pobytu odporcu, preto mu s poukazom na ust. § 29 ods. 1 OSP ustanovil pre toto konanie opatrovníka.
Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch (t.j. v sporoch, ktorých hodnota nepresahuje 500 eur - § 200 ea OSP).
Súd postupoval v súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením, nakoľko v predmetnej veci ide o drobný spor. Bez nariadenia pojednávania bolo vo veci vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Iné dôkazy účastníci konania nenavrhli. Opatrovník sa k žalobnému návrhu nevyjadril.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ predložil Zriaďovaciu listinu z 30.1.1992, ktorou miestne zastupiteľstvo dňom 01.02.1992 zriadilo samostatnú rozpočtovú organizáciu VEPOS na plnenie úloh mestskej časti. Podľa zriaďovacej listiny bolo predmetom činnosti tejto organizácie okrem iného aj vykonávanie správy a údržby miestnych komunikácii III. a IV. triedy. Ďalej navrhovateľ predložil poverenie svojho starostu o zabezpečovaní odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto z 15.02.2006, ktorým poveril Mestskú políciu hlavného mesta SR Bratislavy - stanicu Staré Mesto - zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 315/1996 Z.z.. Odstránenie vozidla mal podľa čl. III. ods. 1 tohto poverenia zabezpečiť VEPOS prostredníctvom zmluvného partnera. Zo zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby, ktorú dňa 23.10.2006 uzavrel VEPOS Bratislava - Staré Mesto ako príkazca a ASTER s.r.o. ako príkazník, je zrejmé, že príkazca splnomocnil príkazníka výkonom odstraňovania motorových vozidiel z územia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na cestách patriacich do správy mestskej časti. Podľa čl. 5 ods. 2 zmluvy cenu nákladov stanovoval kalkuláciou príkazník a na rok 2007 bola kalkulovaná cena 2.700 Sk vrátane DPH. Podľa článku 5 ods. 3 zmluvy príkazca postúpil pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy, na príkazníka.
Ako ďalší dôkaz navrhovateľ predložil fotokópiu protokolu o odstránení vozidla, ktorý vystavil v nezistený deň č. 064 identifikovaný zodpovedný pracovník, ktorý rozhodol o odťahu. V protokole sa uvádza, že 19.12.2008 bolo o 15:36 hod. odstránené vozidlo zn. V., ev. č. G.-XXXDK z Konventnej ulici v Bratislave, z dôvodu, že stálo na mieste zákazu zastavenia. Vozidlo si 20.12.2008 vyzdvihol odporca, vrátené mu bolo o 15:45 hod. Spôsob riešenia priestupku navrhovateľom uvedený nebol.
Protokol o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu dňa 20.12.2008 spísala spoločnosť ASTER s.r.o.. Odporca podpisom protokolu potvrdil, že vozidlo prevzal a že mu bol vydaný doklad na úhradu 2.800 Sk, t.j. 92,94 €.
Navrhovateľ na 17. zasadnutí svojho miestneho zastupiteľstva konanom dňa 04.11.2008 uznesením č. 124/2008 ku dňu 31.12.2008 zrušil rozpočtovú organizáciu VEPOS Bratislava - Staré Mesto s tým, že všetky jej práva a povinnosti prechádzajú na navrhovateľa ako zriaďovateľa.
Z takto zisteného skutkového stavu súd pri posudzovaní návrhu vychádzal.
Za nesporné súd považoval, že navrhovateľ je správcom miestnej komunikácie III. triedy, ktorou je aj Konventná ul. v Bratislave, z ktorej dňa 19.12.2008 spoločnosť ASTER s.r.o. na pokyn navrhovateľa odstránila vozidlo odporcu ev. č. G.-XXXDK. Odporca preukázal, že je prevádzkovateľom predmetného vozidla.
Oprávnenie správcu cesty odstraňovať prekážky cestnej premávky v súčasnosti upravuje zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorý nadobudol účinnosť 01.02.2009. Z prechodných ustanovení tohto zákona nevyplýva, že by sa jeho ustanoveniami mali riadiť aj nároky vzniknuté pred 01.02.2009, preto súd pri posudzovaní žalovaného nároku vychádzal zo zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, a to z jeho znenia účinného ku dňu odtiahnutia vozidla. Podľa § 40 ods. 4 písm. a) tohto zákona správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané. V zmysle § 40 ods. 5 zákona, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa.
Vozidlo bolo odstránené z miestnej komunikácie. Podľa § 3d ods. 3 a ods. 5 písm. d) zákona č. 136/1961 Zb. v znení účinnom ku dňu odtiahnutia vozidla, sú miestne komunikácie vo vlastníctve obcí a ich správu vykonáva obec, prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.
Navrhovateľ na vykonávanie správy a údržby miestnych komunikácii III. a IV. triedy zriadil rozpočtovú organizáciu VEPOS, ktorá v rámci predmetu svojej činnosti (ako správca cesty) uzavrela so spoločnosťou ASTER s.r.o. príkaznú zmluvu, ktorou nie len splnomocnila túto spoločnosť, aby odstraňovanie vozidiel technicky zabezpečovala, ale súčasne jej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpila pohľadávky, ktoré v súvislosti s výkonom činnosti podľa zmluvy vzniknú.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
K tomu, aby mohla byť pohľadávka platne postúpená, sa teda vyžaduje, aby bola zmluva medzi veriteľom a treťou osobou uzavretá v písomnej forme, aby pohľadávka, ktorá je predmetom postúpenia, bola dostatočne určite identifikovaná a aby išlo o existujúcu pohľadávku. Za pohľadávku nie je možné považovať len peňažný nárok veriteľa, keďže predmetom postúpenia môže byť aj nepeňažné plnenie.
Predmetom postúpenia síce môžu byť aj pohľadávky zatiaľ nesplatné, dokonca aj pohľadávky budúce, musia však byť dostatočne identifikovateľné. Zmluva o postúpení pohľadávky, v ktorej nie je pohľadávka vymedzená dostatočne určito a zrozumiteľne, je v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatná. Za také súd považuje aj dojednanie, uvedené v čl. 5 ods. 3 zmluvy o výkone odťahovacej služby. Príkazca paušálne postúpil svoje budúce pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy. V zmluve sa však výslovne neuvádza, z ktorej činnosti podľa zmluvy a ktoré pohľadávky sa postupujú. Na základe tejto zmluvy vznikol právny vzťah len medzi jej účastníkmi, pre tretie osoby z nej žiadne práva a povinnosti nevyplývajú. V článku 2. ods. 2 sa síce uvádza, že príkazca odstráni prekážku cestnej premávky na náklady toho, kto prekážku spôsobil a v čl. 5 ods. 1 sa konštatuje, že náklady spojené s odťahovaním, prenájmom, skladovaním, strážením, evidenciou, príjmom a výdajom vozidiel znáša prevádzkovateľ vozidla, z ustanovenia čl. 5 ods. 3 však nijak nevyplýva, že by pohľadávkami, ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy mali byť pohľadávky správcu cesty na náhradu nákladov za odstránenie vozidla, tvoriaceho prekážku cestnej premávky. Rovnako nie je špecifikované, ktorá z činností, uvedených v zmluve, je pre postupovanú pohľadávku rozhodujúca, keďže podľa zmluvy sa obe strany zaviazali k výkonu viacerých „činností“, nie len k samotnému odťahu vozidiel.
Súd teda, vzhľadom na vyššie uvedené, považuje čl. 5 ods. 3 zmluvy za neplatný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Pohľadávka správcu cesty na spoločnosť ASTER s.r.o. neprešla a táto spoločnosť nemala proti odporcovi z výkonu núteného odtiahnutia vozidla žiadnu pohľadávku.
V zmysle ustanovenia § 40 ods. 4 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z. musí vozidlo odstrániť správca cesty. Zmyslom tohto ustanovenia zákona bolo, určiť správcu cesty ako osobu, ktorá je oprávnená rozhodnúť o odstránení vozidla a ktorá jediná má právo požadovať, aby jej náklady núteného odťahu prevádzkovateľ vozidla uhradil. Len toto oprávnenie nemôže správca cesty prenášať na iné osoby, ale podľa názoru súdu spôsob, akým správca cesty odstránenie vozidla zabezpečí, mu zákon nepredpisuje, ani mu nezakazuje, aby na faktický výkon odťahu použil inú osobu.
Medzi správcom cesty a prevádzkovateľom odstráneného vozidla nevznikol zmluvný vzťah, oprávnenie správcu cesty odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa vzniklo ako dôsledok porušenia verejnoprávnej normy, správca cesty nemá nárok na náhradu škody, ktorá mu realizáciou oprávnenia vznikla, ani právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, preto nie je rozhodujúce, či správca cesty náklady na odstránenie vozidla aj skutočne vynaložil. Rozhodujúce je, či odstránenie vozidla nariadil správca cesty, či bolo vozidlo odtiahnuté a aké náklady pri odstránení vozidla vznikli. Či a akým spôsobom si správca cesty a osoba, ktorú poveril faktickým výkonom odťahu, svoje nároky medzi sebou vyporiadajú, neovplyvňuje povinnosť prevádzkovateľa vozidla uhradiť náklady na odstránenie vozidla správcovi cesty.
Je nesporné, že odporca porušil pravidlá cestnej premávky, keď svoje motorové vozidlo ponechal na mieste zákazu zastavenia, takže navrhovateľ (resp. VEPOS) ako správca cesty prostredníctvom ním poverenej mestskej polície dôvodne rozhodol o tom, že bude vozidlo odstránené na náklady jeho prevádzkovateľa. Odporca ako prevádzkovateľ vozidla je preto povinný náklady odťahu uhradiť navrhovateľovi, i keď faktický výkon odťahu vtedajší správca cesty VEPOS realizoval prostredníctvom spoločnosti ASTER s.r.o.. Po zrušení rozpočtovej organizácie VEPOS jeho práva a povinnosti prešli na navrhovateľa. Nárok navrhovateľa vyplýva priamo z ustanovenia § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. a tým je daná aj jeho aktívna vecná legitimácia v konaní.
Pri určení výšky nákladov navrhovateľ vychádzal zo znaleckého posudku č. 4/2008, ktorý 30.06.2008 na objednávku ASTER s.r.o. vypracoval Inštitút ekonomického znalectva a expertíz pri Centre ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity v Bratislave. Podľa znaleckého posudku boli náklady na odťah jedného vozidla v roku 2005 vrátane DPH 3.111,87 Sk. Pri určení skutočných nákladov posudok vychádzal z kalkulácie nákladov strediska odťahovacej služby ASTER s.r.o., v ktorom v roku 2005 pracovalo v priemere 9,5 osôb, odťahová služba bola vykonávaná ako stála služba, takže posádky a dispečer boli v službe od 6,00 hod. do 22,00 hod., v pohotovosti boli od 22,00 hod. do 6,00 hod. a v dňoch pracovného voľna mali pohotovosť 24 hodín denne, prevádzka bola zabezpečená tromi autami typu MAN. Rozhodujúca časť nákladov je podľa znalca tvorená nepriamymi nákladmi, ktoré nie je možné na kalkulačnú jednotku vyčísliť, lebo ak by bola kalkulácia počítaná na kilometrovné alebo podľa váhy vozidla, rozvrhová základňa na nepriame náklady by nezohľadňovala realitu. Podľa znaleckého posudku je preto najefektívnejším spôsobom kalkulácie kalkulácia na jeden odťah.
Vychádzajúc z toho, že do sumy za odťah vozidla sa započítavajú okrem nákladov za spotrebované pohonné hmoty aj mzdové a ostatné osobné náklady osôb, ktoré odťah uskutočnili, náklady na obstaranie odťahového vozidla, jeho prevádzku a údržbu, náklady na úschovu a stráženie odtiahnutého vozidla a pod., považoval súd žalovanú sumu za zodpovedajúcu výške nákladov, ktoré bolo potrebné na odtiahnutie vozidla vynaložiť, najmä ak v konaní neboli preukázané žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že v tomto konkrétnom prípade boli skutočné náklady nižšie (napr. že vozidlo bolo odtiahnuté len na krátku vzdialenosť, odťah realizovala len časť posádky a pod.).
Záväzkové vzťahy, ktoré vznikajú medzi správcom cesty a prevádzkovateľom vozidla pri vymáhaní nákladov vynaložených na odstránenie vozidla zákon č. 315/1996 Z. z. neupravuje, ani z neho nevyplývajú, preto sa tieto vzťahy spravujú Občianskym zákonníkom ako všeobecným predpisom. Navrhovateľ teda oprávnene požadoval okrem úhrady nákladov aj zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ vo výške vyplývajúcej z § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Úrok z omeškania žiadal priznať už od 28.12.2008, ktorý deň v návrhu označil ako deň nasledujúci po dátume splatnosti, uvedenom v protokole o výdaji vozidla. V protokole o výdaji vozidla však odporcu na zaplatenie sumy 2.800,- Sk vyzvala vo svojom mene spoločnosť ASTER, s.r.o. s tvrdením, že je s odporcom v záväzkovom vzťahu, ale keďže nebola oprávnená požadovať od odporcu úhradu nákladov, nedodržaním ňou určeného dňa splatnosti sa odporca nemohol dostať do omeškania. Navrhovateľ pred podaním návrhu na súd odporcu na plnenie nevyzval, resp. výzvu nepreukázal, súd preto odporcovi uložil povinnosť platiť úrok z omeškania až od 28.06.2011, keď za prvú výzvu na plnenie (§ 563 OZ) považoval doručenie návrhu a výzvy opatrovníkovi odporcu. Vo zvyšku návrh zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 OSP, keďže navrhovateľ mal v konaní len nepatrný neúspech. Navrhovateľovi trovy vznikli zaplatením súdneho poplatku 16,50 € za návrh a právnym zastupovaním 56,66 €. Advokátska kancelária poskytla 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastupovania, spísanie návrhu na začatie súdneho konania). Základná sadzba tarifnej odmeny je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za každý úkon právnej služby 16,60 eur. Paušálna náhrada výdavkov prislúcha za dva úkony z roku 2010 po 7,21 €. Advokátska kancelária si vyčíslila trovy právneho zastúpenia zvýšené o sumu zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty v roku 2010 - 19%.
Napriek tomu, že ide o drobný spor, súd nevyužil možnosť vyplývajúcu z § 150 ods. 2 OSP a trovy konania neznížil, keďže ich nepovažoval za neprimerané voči pohľadávke. Náhradu trov, celkovo 73,16 €, zaplatí odporca v zmysle § 149 ods. 1 OSP navrhovateľovi na účet advokátskej kancelárie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)