Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/159/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyne spravodajkyne) a členov senátu - sudcov JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore navrhovateľov: 1/ L.. S. Y., A.., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX R., 2/ N.. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, proti odporcovi: Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., so sídom: Bôrická cesta 1960, 010 57 Žilina, IČO: 36 672 297, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa 11.10.2023, č.k. -37, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi p r i z n á v a voči navrhovateľom 1/, 2/ n á r o k na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že kolaudačným rozhodnutím zo dňa 28.03.2017 vydaným obcou N. bolo navrhovateľom povolené užívať novostavbu rodinného domu a prípojky inžinierskych sietí na nehnuteľnosti, ktorej sú navrhovatelia bezpodielovými spoluvlastníkmi - rodinného domu súp. č. XXX postavenom na pozemku CKN parcela č. 436/182 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 153 m2, a parciel CKN č. 436/104 o výmere 559 m2 - orná pôda, č. 436 /171 o výmere 204 m2 - zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúce sa v k.ú. N., obec N., okres R. všetko zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom (ďalej len „nehnuteľnosť“) Zmluvou o dodávke vody z verejného vodovodu uzatvorenou dňa 21.11.2011 medzi navrhovateľom 1/ a odporcom sa zmluvné strany dohodli na dodávke pitnej vody z verejného vodovodu pre domácnosť s poznámkou, že vodovodná prípojka sa považuje za staveniskovú a vodu z nej je možné používať len na úžitkové účely do termínu skolaudovania verejného vodovodu a prevzatia do prevádzky odporcom. Špecifikáciou odberných miest, ktorá bola prílohou Zmluvy, bolo určené odberné miesto, a to N. novostavba na parc. č. 436/104. V zmysle Obchodných podmienok odporcu v bode 3.15 je odberateľ zodpovedný za vysporiadanie všetkých vlastníckych a spoluvlastníckych vzťahov súvisiacich s prípojkou. Dodávateľ (odporca) je oprávnený bez súhlasu ostatných odberateľov v prípade nehnuteľností odberateľov napojených spoločnou prípojkou prerušiť dodávku vody podľa v mieste pripojenia vodovodnej prípojky. Z listín doručených obcou N., v zastúpení starostom obce, mal súd za osvedčené, že v zmysle Rozhodnutia vydaného Obvodným úradom životného prostredia v Žiline dňa 07.12.2012, bolo vydané užívacie povolenie pre „rozšírenie vodovodu a kanalizácie“ v k.ú. N. (ďalej len „Rozhodnutie“) pre investorov - navrhovateľov 1/ a 2/, v ktorom podľa bodu 2. bude rozšírenie vodovodu odovzdané do vlastníctva obce N.. Obec N., na základe Rozhodnutia, vyzvala navrhovateľku 2/ na uzatvorenie zmluvy, ktorej predmetom bude prevod stavby vodovodu. Obec zároveň navrhovateľku 2/ upozornila, že ak navrhovateľka 2/ výzve

obce nevyhovie, obec, ako vlastník verejného vodovodu, požiada správcu - odporcu o odpojenie stavby „Rozšírenie vodovodu“ od verejného vodovodu, nakoľko tento stav by bol v rozpore s ust. o verejných vodovodoch. Obec „Opakovanou výzvou na uzatvorenie zmluvy“ zo dňa 22.07.2021 opätovne vyzvala navrhovateľku 2/ k odovzdaniu stavby „Rozšírenie vodovodu“ obci. Obec N. Žiadosťou o znefunkčnenie vetvy vodovodu zo dňa 16.08.2022 požiadala odporcu o odpojenie stavby od siete verejného vodovodu, čo obec odôvodnila tým, že na stavbu Rozšírenie vodovodu“ bolo vydané užívacie povolenie (Rozhodnutie), na základe ktorého obec vyzvala stavebníkov (navrhovatelia 1/, 2/) na uzatvorenie darovacej zmluvy, ktorej predmetom bude bezodplatný prevod stavby do vlastníctva obce. Keďže k tomuto nedošlo, obec považuje tento stav v rozpore s ust. o verejných vodovodoch. Oznámením o prerušení dodávky vody zo dňa 27.09.2022 odporca oznámil navrhovateľovi 1/, že vykoná prerušenie dodávky vody do nehnuteľnosti navrhovateľov 1/ a 2/. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d) neodkladným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uvádzané zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Ku dňu vydania uznesenia navrhovatelia neosvedčili akýkoľvek právny vzťah medzi nimi a odporcom. Súd mal síce za osvedčené, že navrhovateľ 1/ uzavrel s odporcom Zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu dňa 21.12.2011, avšak sa jednalo o dodávku vody úžitkovej, ktorú nemožno použiť na sociálne a hygienické účely. Zmluvu o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu medzi navrhovateľmi 1/a 2/ a odporcom navrhovatelia súdu nepredložili, čím nemá súd osvedčený právny vzťah, na základe ktorého by mal odporca povinnosť dodávať navrhovateľom pitnú vodu z verejného vodovodu. Platby, ktoré navrhovatelia osvedčili a ktoré boli v rôznej výške, možno považovať za platby za úžitkovú vodu. Navrhovatelia nepredložili súdu faktúry za odber pitnej vodu od odporcu. Súd má zo samotného návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ za osvedčené, že navrhovatelia odoberajú vodu pitnú t.j. vodu na sociálne a hygienické účely. Je potrebné ďalej uviesť, že „Rozšírenie verejného vodovodu“ (nie vodovodná prípojka) uvedené v užívacom povolení ako stavba stavebníkov - navrhovateľov 1/ a 2/ mala byť v zmysle Rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Žiline zo dňa 07.12.2012 odovzdaná do vlastníctva obce N., čo sa doteraz nestalo, teda spoluvlastníkmi stavby

- „Rozšírenie stavby verejného vodovodu“ sú doposiaľ navrhovatelia a F. G.. Je potrebné uviesť, že v zmysle , a to ust. prvá veta, vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva. Podľa ust. zákona na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) obec. Navrhovatelia tak požadujú splnenie povinnosti dodávať pitnú vodu do nehnuteľnosti v ich vlastníctve od odporcu, s ktorým nemajú platne uzavretú zmluvu o dodávke pitnej vody a žiadajú o dodávku vody cez časť verejného vodovodu, ktorá je doposiaľ v ich spoluvlastníctve, pričom zmluvu o prevádzke vodovodu s odporcom preukázateľne neuzatvorili. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože zo súdneho spisu nevyplýva, že by odporcovi akékoľvek trovy konania vznikli.

2. Proti rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovatelia, ktorí sa podaným odvolaním domáhajú, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalovaný je povinný bezplatne obnoviť dodávku vody a následne dodávať vodu v zmysle povinnosti prevádzkovateľa verejného vodovodu do nehnuteľností žalobcov. Svoj návrh odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1. Odvolatelia dôvodia, že podaným návrhom má byť nariadené bezplatné obnovenie dodávok vody a následne vodu dodávať do nehnuteľností žalobcov. Súd svojvoľne rozšíril žalobný návrh tak, že sa navrhovatelia domáhajú mimo rámec zmluvy dodávania pitnej vody. Potom súd následne dôvodil, že k návrhu nebola priložená obsahovo priliehavá či zodpovedajúca zmluva, čo pod vplyvom tohto vlastného akoby rozšírenia petitu rozhodol napadnutým uznesením tak, že pre chýbajúcu zmluvu na dodávku pitnej vody nemôže návrhu vyhovieť. Nepriamo tak súd sám posunul petit, a to mimo rámec svojej právomoci a navzdory žalobnej dispozície žalobcov až do takého východiska, že z neho

dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Najmä sa to týkalo akoby absencie zmluvného vzťahu medzi stranami a z nej vyvodenej absencie pasívnej legitimácie žalovaného. Odvolatelia uvádzajú, že návrhom nesledovali vygenerovanie novej skutkovo právnej situácie medzi stranami, teda dosiahnutie dodávok pitnej vody, ale iba o obnovenie pôvodného skutkového vzťahu, kedy by žalovaný plnil už nielen pôvodnú zmluvu, ale aj ďalej dodával vodu do nehnuteľnosti žalobcov, ako tak činil odo začiatku septembra. Pritom súd prvej inštancie sám konštatuje, že medzi stranami zmluva existuje, ibaže nie na dodávku pitnej vody, k čomu opäť nadbytočne dôvodí, že žalobcovia nemôžu používať vodu inak, iba na vymedzene účely sociálno-hygienické, čo potom nielen protirečí iným dôvodom napadnutého rozhodnutia. Odvolatelia zdôrazňujú, že žiadny prevádzkovateľ vodovodu podľa nikdy nemôže, ba nesmie prostredníctvom verejného vodovodu dodávať úžitkovú vodu, ako uvádza súd v bode 14. odôvodnenia. Zmluva o dodávke vody znamená nielen dodávanie vody, ale aj právo spotrebiteľa byť pripojený na verejný vodovod, čo žalovaný zrejme svojou činnosťou fyzicky zrušil, čo prispieva k jeho pasívnej legitimácii. Prvoinštančný súd nespochybňuje, že žalobcovia boli pred podaním návrhu pripojení k verejnému vodovodu, čo aj nepriamo dokazujú faktúry a platby za spotrebu vody. Tieto platby súčasne tiež potvrdzujú, že žalobcovia neplatili žalovanému za úžitkovú vodu, ale cenu vody, ktorú mal stanovenú štátnym regulátorom pre dodávku pitnej vody, a preto je zjavne nesprávne tvrdenie, že navrhovatelia mali dovtedy dodávanú vodu nižšej kvality, ale pritom platili vodu pitnú. Napokon Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ani nestanovuje cenu za dodávku takejto, bližšie nešpecifikovanej vody, takže zo strany súdu ide o ďalšiu nesprávnosť v chápaní vzťahu strán zmluvy a sporu. Záujem navrhovateľov bol a je na obnove pôvodného stavu, kedy by aj pôvodný zmluvný právny vzťah zostal nedotknutý, keďže nikým zo zmluvných strán nebola zmluva zrušená ani vypovedaná. Prerušenie dodávok zazmluvneného plnenia je iba svojvôľou žalovaného. Navrhovatelia sa domáhajú plnenia dodávok vody, kedy ju odporca porušil a porušuje aj zákonné povinnosti podľa v spojení s Prvoinštančný súd a nevyporiadal so vzniknutým stavom, teda že prerušenie dodávky vody nebolo v súlade so zákonom, teda Bez ohľadu na to, ako sa prvoinštančný súd postavil k predloženej zmluve, teda spôsobom ako keby jej nebolo, tak či tak by bol a je žalovaný pasívne legitimovaný. Odporca je nesporne monopolným prevádzkovateľom verejného vodovodu na danom území obce N. a táto skutočnosť by odôvodňovala aj také prípady pasívnej legitimácie, ak by nebolo zmluvy o dodávke vody ako takej, pretože táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona a zo zmluvy s jeho vlastníkom (obcou). Obec N. naopak, ako vlastník vodovodu, nemá povinnosť dodávať vodu a ani oprávnenie uzatvárať zmluvy o dodávke vody (spotrebiteľské zmluvy) ak má prevádzkovateľa v osobe odporcu. Teda aj takto prvoinštančný súd obišiel rozhodovanie merita veci tým, že si nesprávne interpretoval postavenie žalovaného ako pasívne nelegitimovaného subjektu. 2.2. Ďalej odvolateľ namietal tvrdenie súdu, že odvolatelia sú stále spoluvlastníkmi časti verejného vodovodu, čo prvoinštančný súd rozvíja tom smere, že odvolatelia nie sú oprávnení vlastniť verejný vodovod, čím porušujú zákon, keďže neuzatvorili ani prevádzkovú zmluvu so žalovaným na danú časť verejného vodovodu, preto im nepatrí dodávka vody do domu. Na jednej strane prvoinštančný súd dôvodí, že odvolatelia nesmú byť vlastníkom verejného vodovodu, lebo nie sú subjektom verejného práva, na druhej strane vyčíta v bode 14. odôvodnenia, že vlastníci neuzavreli so žalovaným prevádzkovú zmluvu podľa Odvolatelia sú toho názoru, že odovzdanie veci je v tomto prípade právne nemožné, pretože časť verejného vodovodu sa stala jeho súčasťou automaticky následkom spracovania veci. Inak povedané, stavebnotechnické predĺženie verejného vodovodu je od samého počiatku, teda od jeho pripojenia, súčasťou celej veci. Pripojenie k verejnému vodovodu sa stalo so súhlasom vlastníka, keďže k tomu sám dal v stavebnom konaní analogicky súhlas podľa . Vzhľadom k tomu, že táto vec nemôže predstavovať samostatne disponibilnú vec v civilistickom zmysle, tak ani nemôže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Táto veľkostne nepatrná časť vo vzťahu k celej veci (verejnému vodovodu), teda znáša jej právny režim, a to vrátane vlastníctva. Potom nie je možné s ňou osobitne zmluvne nakladať, ani ju osobitne odovzdať, pretože táto skutočnosť sa fakticky realizovala už priamo pri spracúvaní. 2.3. Záverom odvolatelia uvádzajú, že sa žalovaný nepriamo domáha splnenia iných ako zmluvných podmienok na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy respektíve jej plnenie. Premietnuté do spotrebiteľského práva, odporca spolu s obcou konajú nekorektne, pretože žiadna spotrebiteľská zmluva predsa nemôže byť viazaná na nejakú takúto podmienku, čím sa porušuje . O to viac je takáto podmienka neprípustná, ak by zaväzovala spotrebiteľa k tomu, čo je objektívne nemožné.

3. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu označil odvolanie za nedôvodné, poukazujúc na skutočnosť, že v súlade so je subjektom verejného práva, ktorý má oprávnenie prevádzkovať verejný vodovod verejnú kanalizáciu. V obci N. odporca prevádzkuje verejný vodovod na základe

nájomnej zmluvy zo dňa 11.11.2005 a pätnástich dodatkov, ktoré menili rozsah prevádzkovaného majetku. Vlastníkom vodovodu je obec N. Navrhovateľ je spoluvlastníkom rozšírenia verejného vodovodu na základe užívacieho povolenia, vydaného Okresný úradom Žilina č. A/2012/03793-003/ Bar zo dňa 12.12.2012, ktoré je pripojené na verejný prívod vo vlastníctve obce. Predmetom nájomnej zmluvy nie je rozšírenie verejného vodovodu, ktorého jednými z investorov boli aj navrhovatelia, ktorí hradili náklady na realizáciu pripojenia ďalšej časti vodovodu. Rozšírenie verejného vodovodu v obci je samostatnou vodnou stavbou v súlade s a nie je súčasťou veci ako sa mylne domnievajú navrhovatelia. Vodná stavba, ako výsledok stavebnej činnosti tvorí samostatný predmet právnych vzťahov. Zákon určuje aj kto je ich vlastníkom a upravuje prechod ich vlastníctva. Na uskutočnenie takejto stavby je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy. K uskutočneniu tejto stavby sa vyjadroval aj odporca a to listom č. 6562/2011/26 zo dňa 18.04.2011, pričom jednou z podmienok uvedenou na strane 2 v pripomienke bolo aj odovzdanie takejto stavby obci N. Rovnako v bode 2 je uvedené „rozšírenie verejného vodovodu bude odovzdané do vlastníctva obce N.“. Pretože rozšírenie verejného vodovodu je samostatnou stavbou, obec nenadobudla tento majetok, nemôže ním disponovať, odovzdať odporcovi do prevádzkovania a k majetku rozšírenia verejného vodovodu odporca nemá žiadny právny vzťah. Ďalej odporca uviedol, že práve navrhovateľ považuje tento majetok za svoje vlastníctvo. Emailom zo dňa 11.01.2021 (tvoriacim prílohu vyjadrenia) ako vlastník a investor rozšírenia žiadal odporcu, aby nepripájal na rozšírenie verejného vodovodu, ktoré je vedené cez pozemok C-KN 436/103, vlastníka pozemku C-KN 436/128 t. j. A. O., citujúc „tento vodovod je budovaný súkromnými investormi a vlastnícky a právny vzťah majú súkromní investori. Akékoľvek iné aktuálne zdanlivé vlastníctvo kohokoľvek iného nie je na legálnom základe“. Odporca na požiadavku reagoval odpoveďou, v ktorej bol navrhovateľ upozornený na nedodržanie podmienky odovzdania diela obci, že dielo neoprávnene prevádzkuje fyzická osoba, čo nie je v súlade so zákonom. Odporca prevádzkuje verejný vodovod v obci N. v súlade s nájomnou zmluvou a pokynmi vlastníka - prenajímateľa. Medzi odporcom a navrhovateľom neexistuje žiadny právny vzťah, ktorý by upravoval nakladanie s rozšírením verejného vodovodu. Navrhovatelia nedodržali podmienky stanovené vo vyjadreniach a užívacom povolení. Odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o dodávke vody len na stavebné účely. Pretože odporca dodával vodu cez rozšírenie verejného vodovodu, ktoré nespravoval, nemohol zabezpečiť ani zdravotnú nezávadnosť vody. Obec viac krát vyzvala na odovzdanie majetku, avšak navrhovatelia tak neurobili. Odporca odpojenie stavby rozšírenie verejného vodovodu vykonal na základe požiadavky prenajímateľa obce N.. Na záver odporca uviedol, že navrhovatelia sa správajú tak, že ako vlastníci budú rozhodovať o tom, kto sa pripojí na rozšírenie vodovodu a na strane druhej požadujú, aby im odporca dodával vodu cez vodovod, ku ktorému nemá žiadny právny vzťah. Odporca v tomto smere nie je pasívne legitimovaný.

4. V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , ktorým sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanej bezplatne obnoviť dodávku vody a následne ju dodával v zmysle povinnosti prevádzkovateľa verejného vodovodu do nehnuteľnosti navrhovateľov zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, Okresného úradu Žilina - katastrálny odbor pre k. ú. N. ako rodinný dom súp. č. XXX stojaci na CKN parc. č. 436/182 v k. ú. N. o výmere 153 m2, zastavaná plocha a nádvorie.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V prvom rade prináležalo odvolaciemu súdu vyporiadať sa s odvolacou námietkou, v ktorej navrhovatelia rozporujú záver súdu prvej inštancie o absencii osvedčenia právneho vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom, na základe ktorého by mal odporca povinnosť dodávať navrhovateľom vodu z verejného vodovodu. 7. Súd prvej inštancie s poukazom na čl. VII zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu zo dňa 21.11.2011 (podľa ktorého: „vodovodná prípojka sa považuje za staveniskovú; t.j. vodu z nej je možné používať len na úžitkové účely až do termínu skolaudovania verejného vodovodu a prevzatia do prevádzkovania SEVAK-om, a.s.“), dospel k záveru, že navrhovatelia mali len právo na dodávku „úžitkovej vody“ s tým, že žiadnu zmluvu o dodávke „pitnej vody“ navrhovatelia súdu nepredložili, z ktorého zistenia vyvodil pre rozhodnutie určujúci záver, že odporca nie je účastníkom právneho vzťahu s navrhovateľmi. Chýba podľa mienky súdu prvej inštancie, teda jedna z podstatných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia - osvedčenie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

8. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť. Z listinného dôkazu, predloženého navrhovateľmi - zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu (č.l. 11-12 súdneho spisu) č. 201106152 uzavretej medzi navrhovateľom 1/ a odporcom dňa 21.12.2011 totiž plynie, a to z čl. III bod 3.1. jednoznačné vymedzenie predmetu zmluvy: „dodávka pitnej vody z VV“ s tým, že odberateľ bude ako to plynie z čl. III. bod 3.2. používať dodanú vodu pre účely: „sociálne a hygienické“. Účel uzavretia zmluvy, teda fakt, že jej predmetom je dodávka pitnej vody, podporuje aj dojednanie zmluvných strán v čl. V bod 5.1., ktorý uvádza: „spôsob určenia množstva dodanej pitnej vody do jednotlivých OM je uvedený v prílohe zmluvy“, „špecifikácia odberných miest“. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nemožno vyvodiť, že zmluva bola uzavretá len na dobu určitú, resp. len na účely dodávky „úžitkovej vody“. Tento záver nemožno vyvodiť ani s odkazom na dojednanie strán obsiahnuté v citovanom čl. VII zmluvy, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie.

9. Táto zmluva je naďalej platná a zaväzuje jej účastníkov, s tým, že povinnosť prevádzkovateľa dodávať odberateľovi vodu, je s ohľadom na dojednanie obsiahnuté v čl. VII do doby skolaudovania verejného vodovodu (vodnej stavby - rozšírenia verejného vodovodu) a prevzatia do prevádzkovania prevádzkovateľom (ktoré právne významné skutočnosti musia byť splnené kumulatívne) obmedzená na dodávku vody, ktorá nemusí spĺňať parametre vody pitnej. Je celkom logické, že prevádzkovateľ nemôže garantovať zdravotnú nezávadnosť vody, pokiaľ nie je vodné dielo skolaudované, resp. povolené jej užívanie (v rámci tohto procesu sa práve posudzuje, či bol vodovod vybudovaný zo zdravotne nezávadných materiálov, teda či bol vybudovaný v rozsahu a za použitia materiálov zodpovedajúcich schválenej projektovej dokumentácii a podmienkam stavebného povolenia).

10. Pre úplnosť je potrebné dodať, že nie je správne rozlišovať vodu dopravovanú verejným vodovodom na vodu „pitnú“ a „úžitkovú“. Verejným vodovodom môže byť distribuovaná (s výnimkami stanovenými zákonom, o aké v danom prípade nejde), len voda predpísanej kvality - zákonodarca používa výraz „pitná“ voda. Rozdiel je v tom, či je možné ju používať na sociálne a hygienické účely alebo (dočasne) len na účely úžitkové. Je teda nepochybné, že do vodnej stavby (rozšíreného vodovodu) prúdila (do momentu prerušenia dodávky) na základe zmluvy o dodávke vody, voda pitná, ale vzhľadom na absenciu kolaudácie a prevzatia do prevádzky prevádzkovateľom SEVAK nemohol/nemôže prevádzkovateľ garantovať/prevziať zodpovednosť za dodávku vody spôsobilej na použitie na sociálne a hygienické účely.

11. Nakoľko z dôkazov, ktoré má súd k dispozícii nevyplýva, že bol vodovod prevzatý do prevádzky odporcom (hoc kolaudácia už prebehla - viď rozhodnutie č. A/2012/03793-003/Bar zo dňa 7.12.2012 - č.l. 30 súdneho spisu) možno ustáliť, že zo zmluvy o dodávke vody zatiaľ plynula prevádzkovateľovi len povinnosť dodávať vodu, ktorú je oprávnený spotrebiteľ využívať na úžitkové účely. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu však naďalej trvá. Navrhovatelia 1/, 2/ sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia dôvodiac danosťou zmluvného spotrebiteľského vzťahu založenou zmluvou o dodávke vody. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo z vykonaného dokazovania osvedčené, že uvedený zmluvný vzťah trvá, teda záver súdu o absencii právneho vzťahu medzi účastníkmi konania je nesprávny.

12. Uvedený nesprávny právny záver súdu prvej inštancie však nemá vplyv na vecnú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia, keďže bolo súčasne v konaní preukázané, že existoval zákonom aprobovaný dôvod pre prerušenie dodávky vody navrhovateľom 1/, 2/, ktorý má namysli nižšie citované ust. , v spojení s

13. Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, prevádzkovateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, a to až do dňa pominutia dôvodu pre prerušenie alebo obmedzenie, pri preukázaní neoprávneného odberu vody alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd.

14. Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, prevádzkovateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, a to až do dňa pominutia dôvodu pre prerušenie alebo obmedzenie, v prípade neplnenia iných povinností odberateľom alebo producentom, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z prevádzkového poriadku

verejného vodovodu alebo z prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie alebo zo zmluvy uzavretej s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

15. Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez súhlasu prevádzkovateľa.

16. Odporca dôvody prerušenia dodávky vody skutkovo vymedzil v oznámení o prerušení dodávky vody zo dňa 12.6.2023, v ktorom (okrem iného) uviedol: „Vážený odberateľ, oznamujeme Vám, že v súvislosti s predchádzajúcou korešpondenciou a porušením nasledovných povinností:

- neodovzdanie siete verejného vodovodu do vlastníctva obce N. podľa rozhodnutia na užívacie povolenie č. A/2012/03793-003/Bar zo dňa 7.12.2012,

- neoprávneného odberu vody v súlade s , v platnom znení,

- neoprávneného prevádzkovania verejného vodovodu spoločnosť Severoslovenské vodárne a kanalizácie a.s. (ďalej SEVAK) vykoná v súlade s § 32 ods. 1 písm. l), n) prerušenie dodávky vody do predmetnej nehnuteľnosti“.

17. Na úvod odvolací súd s poukazom na argumentáciu súdu obsiahnutú v bodoch 7. až 12. tohto uznesenia dodáva, že dôvod prerušenia dodávky vody (obsiahnutý prevádzkovateľom v oznámení o prerušení dodávky) podľa § 32 ods. 1 písm. l) v nadväznosti na § 25 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, neobstojí, nakoľko v danom prípade nedošlo k odberu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody.

18. Minimálne vo vzťahu k vymedzenému dôvodu prerušenia dodávky skutkovo vymedzenom ako: „neodovzdanie siete verejného vodovodu do vlastníctva Obce N. podľa rozhodnutia na užívacie povolenie č. A/2012/03793-003/Bar zo dňa 7.12.2012“ s poukazom na ust. § 32 ods. 1 písm. n) citovaného zákona a ust. § 32 ods. 1 písm. l) v spojení s § 35 ods. 1 písm. f) citovaného zákona odvolací súd konštatuje jeho dôvodnosť, vychádzajúc z nasledovných úvah.

19. Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva. Ak výstavbu verejných vodovodov a verených kanalizácií zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektmi verejného práva, podmienkou pre vydanie záväzného stanoviska je zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej stavbe medzi jej vlastníkom a subjektom verejného práva a podmienkou pre vydanie kolaudačného osvedčenia stavby je zmluva o prevode vlastníctva verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie medzi vlastníkom stavby a subjektom verejného práva. Na verejnom vodovode alebo verejnej kanalizácii nemôže vzniknúť vecné bremeno, záložné právo ani práva s podobným obsahom a účinkami v prospech iného ako subjektu verejného práva okrem záložného práva na zabezpečenie úverov bánk 1aa) pri financovaní investičných projektov prostredníctvom fondov Európskej únie, štátneho rozpočtu a ďalších verejných fondov, záložného práva na zabezpečenie pohľadávky poskytovateľa nenávratného finančného príspevku a záložného práva na zabezpečenie úverov bánk na financovanie zriaďovania a obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

20. Na účely ust. § 3 ods. 2 zákonodarca medzi „subjekty verejného práva“ zaradil aj obec (§ 3 ods. 3 písm. a) citovaného zákona).

21. Zákonodarca v dôvodovej správe k cit. ust. § 3 ods. 2 (okrem iného) uvádza: „V súčasnosti platná úprava v § 3 ods. 2 zákona ustanovuje, aby vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie bola akákoľvek právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, a ktorá je bezúhonná v zmysle predpisov trestného práva, ako jediné dva nevyhnutné predpoklady vlastníctva uvedenej infraštruktúry. V aplikačnej praxi uvedeného ustanovenia sa vyskytli zásadné problémy s realizáciou tohto základného práva vlastniť majetok, najmä z dôvodu množstva kogentných ustanovení a technických predpisov ukladajúcich povinnosti vlastníkovi tejto infraštruktúry v súvislosti so zabezpečením verejného záujmu uvedenému v . Ide o prípady, kedy napr. developer, ktorý vybuduje v obci niekoľko rodinných domov a inžinierske siete, ktoré sú napojené na existujúci už prevádzkovaný verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, toto odpredá vlastníkom rodinných domov v rozpore so zákonom, podľa ktorého vlastníkmi nemôžu byť fyzické osoby, v mnohých prípadoch dokonca plánovane zanikne, nemá záujem starať sa o uvedenú infraštruktúru, alebo nevytvára si účelovú finančnú rezervu na obnovu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie

(povinnosť vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie) a pod. Zákonné povinnosti vlastníka sú v takýchto prípadoch vymáhateľné len vo veľmi nízkej miere a v dlhodobom časovom horizonte, čo je z hľadiska účelu predmetu úpravy a z hľadiska naplnenia a ochrany verejného záujmu () prakticky neúčinné. V aplikačnej praxi sa teda takáto úprava ukázala ako nedostatočná z hľadiska ochrany verejného záujmu chráneného , a to záujmom na zriaďovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov (). Verejný záujem na vlastníctve predmetnej infraštruktúry je na všeobecnej úrovni upravený SR, a to Čl. 4 ods. 1 SR, podľa ktorého nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. Podľa Čl. 20 ods. 2 SR zákon stanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v Čl. 4 tejto , nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného bohatstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Verejný záujem na úrovni zákona je upravený v zákona, konkrétne verejného záujmu na zabezpečenie hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. V zmysle Čl. 13 ods. 2 SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom. V zmysle uvedeného subjekty verejného práva podľa navrhovanej definície sú lepšie schopné zabezpečiť vymáhateľnosť tohto verejného záujmu súdnou a najmä aj inštitucionálnou formou ak sú vlastníkmi predmetnej infraštruktúry. Významnú časť výstavby verejných vodovodov a verejných kanalizácií aj v súčasnosti zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektami verejného práva, a preto je potrebné zabezpečiť úpravu prevodu vlastníctva pri povoľovaní výstavby a kolaudovaní stavieb verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Za týmto účelom sa zavádza podmienka pre vydanie územného rozhodnutia vo forme predloženia zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva ako nevyhnutný podklad rozhodnutia a zmluva o prevode vlastníckeho práva ako podklad rozhodnutia pri kolaudácii stavby. Na zabezpečenie účelu ustanovení o vlastníctve verejných vodovodov a verejných kanalizácií sa zakazuje zriaďovať napr. vecné bremená, záložné práva alebo vecné práva s podobnými účinkami tak, aby nebol umožnený prechod vlastníctva na iné osoby, ako subjekty verejného práva. Súčasne sa ustanovuje výnimka zo zákazu uvedených zabezpečovacích záväzkov a vecných práv na účely investičných činností pri úveroch z bánk, financovaní zo štátneho rozpočtu alebo z verejných fondov ako napr. Envirofond, európskych fondov a pod. Zásah do základného práva spočíva v obmedzení výkonu disponibility s vlastníckym právom v časti obmedzenia možných adresátov prevodu vlastníctva, a to vlastníckeho práva k časti súboru stavieb, napr. developerského projektu slúžiacemu najčastejšie na obytné účely (časť projektu je infraštruktúra verejného vodovodu a verejnej kanalizácie), ktorá je upravená právnymi predpismi na účely zabezpečenia verejného záujmu uvedeného v zákona a obmedzenie už existujúcich takýchto stavieb z hľadiska možností prevodu ich vlastníctva len na subjekty verejného práva do budúcna, ale napr. aj povinnosti zodpovedajúcej vecnému bremenu a pod. Návrh zákona neupravuje vyvlastňovanie ani nútený prevod vlastníctva už existujúcich stavieb“.

22. Z citovaného ust. veta prvá v nadväznosti na citovanú časť dôvodovej správy k danému ustanoveniu v spojení s nesporným skutkovým stavom - navrhovatelia doposiaľ nepreviedli vlastnícke právo k vodnej stavbe na obec - možno vyvodiť nesporný záver o naplnení dôvodov pre prerušenie dodávky vody (, v spojení s ) odporcom.

23. Stav, ktorý svojím nekonaním spôsobili navrhovatelia, je v príkrom rozpore s cit. ust. veta prvá v nadväznosti na Čl. 20 ods. 2 SR. Navrhovatelia nerešpektovali požiadavku zákonodarcu, podľa ktorej môže byť z dôvodu verejného záujmu verejný vodovod len vo vlastníctve subjektu verejného práva. Navrhovatelia nespĺňajú požiadavky zákonodarcu na „subjekt verejného práva“ ako ho definuje ust. Pokiaľ v neprevedení vlastníckeho práva k vodnej stavbe (rozšíreniu vodovodu) na Obec N. videl prevádzkovateľ porušenie zákonnej povinnosti, a teda naplnenie dôvodu prerušenia dodávky vody podľa zákona a pre uvedené konania/opomenutie odoprel súhlas s dodávkou vody a dospel tak k záveru i o naplnení dôvodu

prerušenia dodávky podľa § 32 ods. 1 písm. l) v spojení s § 25 ods. 1 písm. f) cit. zák. nemožno mať voči prerušeniu dodávky vody navrhovateľom žiadnych výhrad.

24. Pokiaľ navrhovatelia namietajú, že sa prevádzkovateľ po navrhovateľoch „nepriamo domáha“ splnenia iných ako zmluvných podmienok vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy odvolací súd dodáva, že obsah právneho vzťahu navrhovateľov a odporcu nemožno zúžiť len na zmluvné dojednania, ale tento tvoria aj tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré majú kogentný charakter. Cit. ust. § 3 ods. 2 zákona má kogentný charakter a imperatív zákonodarcom v ňom obsiahnutý bez výhrad ovplyvňuje aj obsah záväzkovo-právneho vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom.

25. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku navrhovateľov o danosti vlastníckeho práva obce k vodnej stavbe - rozšírenie vodovodu. V konaní niet sporu o tom, že navrhovatelia doposiaľ vlastnícke právo k danej stavbe na obec nepreviedli. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcov, podľa ktorej vodná stavba - rozšírenie verejného vodovodu, na ktorú bolo vydané samostatné stavebné povolenie a rozhodnutie o užívaní stavby nepredstavuje „samostatne disponibilnú vec“ s tým, že je len súčasťou veci hlavnej (už vybudovaným verejným vodovodom Obce N.). Navrhovatelia tvrdia, že súčasťou veci sa stala stavba „automaticky“ následkom spracovania veci (pripojenia na už vybudovaný verejný vodovod Obce N.). Napokon tvrdia, že pokiaľ by aj táto skutočnosť sama osebe nepostačovala, pre vznik vlastníckeho práva obce, potom obec v dôsledku dlhodobého užívania uvedenú stavbu vydržala.

26. Úvaha navrhovateľov o tom, že vodná stavba (rozšírenie vodovodu) nie je vecou v právnom slova zmysle odporuje cit. ust. § 3 ods. 2 zákona, z ktorého nad všetku pochybnosť plynie, že zákonodarca ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe (financovanej súkromným investorom) predpokladá uzatvorenie scudzovacej zmluvy. V prospech záveru, že zákonodarca predpokladal scudzovaciu zmluvu ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva aj podľa skôr účinnej právnej úpravy ( účinnom do 31.12.2021) svedčí už v bode 21. tohto uznesenia citovaná dôvodová správa, z ktorej jasne plynie, že vlastník doposiaľ v obci vybudovaného vodovodu sa nestával „automaticky“ aj vlastníkom k nemu pripojenej ďalšej vodovodnej stavby (jej rozšírenia), teda zákonodarca jasne rozlišuje „investora“

- staviteľa ako prvotného vlastníka stavby (ktorý môže ale aj nemusí byť subjektom verejného práva) a vlastníka následného, ktorým musí byť s účinnosťou od 1.1.2022 subjekt verejného práva (do 31.12.2021 ním musela byť aspoň právnická osoba napĺňajúca atribút bezúhonnosti).

27. Odhliadnuc od uvedenej argumentácie odvolací súd podporne uvádza, že o právnom inštitúte „spracovania veci (nehnuteľnosti)“ ako originálnom spôsobe nadobudnutia (vzniku) vlastníckeho práva ( ) by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by v dôsledku stavebnej činnosti stavebníka (navrhovateľov) boli vykonané na verejnom vodovode Obce N. také zmeny jeho základných stavebných prvkov, že by bolo možné usudzovať na vznik „novej stavby“ (obdobne R 4/2006). Predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva podľa , t.j. nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním, teda je, že vznikne nová vec, ktorá sa i druhovo odlišuje od pôvodnej veci (ex aliena materia species facere) resp. ktorou sa mení podstata pôvodnej veci - najmä jej funkcia. Pripojením vodnej stavby (rozšírenie vodovodu) na verejný vodovod Obce N. nedošlo k vzniku novej veci spracovaním. Nebola zmenená podstata verejného vodovodu Obce N., ktorý naďalej slúži pôvodnému účelu. Súčasne je potrebné odmietnuť argument navrhovateľov, že vodná stavba (rozšírenie vodovodu) tvorí (od momentu napojenia na miestny vodovod Obce N.) „súčasť“ verejného vodovodu Obce N.. Imanentným atribútom „súčasti“ hlavnej veci je, že súčasť veci nemôže byť oddelená od hlavnej veci bez toho, aby došlo k znehodnoteniu hlavnej veci. V danom prípade môže byť vodná stavba (rozšírenie vodovodu), ktorej investormi boli aj navrhovatelia, oddelená od verejného vodovodu Obce N., bez toho, aby bol verejný vodovod Obce N. odpojením vodnej stavby znehodnotený.

28. Na margo námietky navrhovateľov, že Obec N. nadobudla vlastnícke právo k vodnej stavbe - rozšírenie verejného vodovodu vydržaním, odvolací súd už len dodáva, že elementárnym predpokladom tohto titulu nadobudnutia vlastníckeho práva je predpoklad, že vydržiteľ je dobromyseľný o tom, že mu vec/právo patrí. Z obsahu komunikácie medzi navrhovateľom a obcou (č.l. 26, 29 - výzvy na uzavretie zmluvy) je zrejmé, že obec bola/je uzrozumená s tým, že vodná stavba patrí do vlastníctva (spoluvlastníctva) navrhovateľov, inak by sa voči navrhovateľom nedomáhala jej prevodu.

29. O účelovosti argumentácie navrhovateľov, podľa ktorej neporušili žiadnu povinnosť podľa , keďže Obec N. je už vlastníkom vodnej stavby (rozšírenie vodovodu) svedčí aj emailové podanie zo dňa 11.1.2021 (č.l. 73 spisu), ktoré navrhovateľ 1/ adresoval odporcovi a v ktorom uvádza: „Dobrý deň, prosím o postúpenie oddeleniu realizácie stavieb a ostatným dotknutým oddeleniam Sevak- u. Týmto chcem požiadať o zrušenie výkonu pripojenia nehnuteľnosti v k.ú. N. na pozemku C-KN 436/128 na vodovod vedený pozemkom 436/103, kde má v najbližších dňoch dôjsť k pripojeniu domovej prípojky objektu na C-KN 436/128. Tento vodovod je vybudovaný súkromnými investormi a vlastnícky právny vzťah majú súkromní investori. Akékoľvek iné aktuálne zdanlivé vlastníctvo kohokoľvek iného (Obec N.) nie je na legálnom základe. Aktuálne sa rieši trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a predbežné opatrenia súdu na zákaz nakladania s danou vecou. S pozdravom, L.. S. Y., A.., zástupca investorov a vlastníkov“.

30. Z dôvodu, že žiadna z odvolacích námietok nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvedené rozhodnutie potvrdil s poukazom na ust. .

31. Na záver už len ostáva odvolaciemu súdu dodať, že situácia navrhovateľov, ktorí užívajú nehnuteľnosť bez dodávok vody, je nepochybne značne komplikovaná, avšak navrhovatelia si túto situáciu zavinili sami, a to udržiavaním protiprávneho stavu. Nič nebráni navrhovateľom za účelom naplnenia zákonného ust. § 3 ods. 2 veta prvá cit. zákona učiniť voči obci kroky, ktoré zvrátia protiprávny stav, ktorý bol dôvodom prerušenia dodávky vody do ich nehnuteľnosti.

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. v spojení s . Navrhovatelia neboli so svojím odvolaním úspešní ani v časti, preto úspešnej protistrane - odporcovi patrí voči nim nárok na náhradu trov konania tohto štádia konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle v spojení s . 33. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa CPS ako vecne správne potvrdil. V systéme neúplnej apelácie nie je odvolací súd absolútne striktne viazaný skutkovými zisteniami či právnym posúdením vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a prípadná vecná nesprávnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie tak nebráni tomu, aby odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodnutie potvrdil.

34. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

35. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Odvolateľ bol v konaní úspešný, odvolací súd mu vo vzťahu k navrhovateľom 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

38. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).