Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_3T-19-2011.pdf
PDF · 151.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/19/2011
Uznesenie
Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, rozhodujúc senátom v zložení z predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu a sudcov JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jozefa Šutku, po preskúmaní obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR v Bratislave číslo VII/1 Gv 28/2009-56, ktorú podal na obvineného C. L. pre pokus zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s pokusom prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a na obvineného J. Q. pre pomoc k pokusu zločinu subvenčného podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a k prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, dňa 7. decembra 2011 takto
rozhodol:
Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku s ú d obžalobu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR v Bratislave zo dňa 8. augusta 2011, evidovanú pod spisovou značkou VII/1 Gv 28/09-56, ktorú podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku na obvinených C. L., nar. X. X. XXXX v A., trvale bytom B., K. č. XXXX/XX, r. č. XXXXXX/XXXXX, samostatne zárobkovo činná sooba, na slobode a J. Q., nar. XX. X. XXXX v B., trvale bytom B., H.. XX, prechodne bytom J., L.. XXX, r. č. XXXXXX/XXXX, na tom skutkovom základe, že
dňa 31.1.2007 v Bratislave na V. R.. X/T. podpísal s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v zastúpení Ing. V. X. Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie podl'a zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti č. 1/ §56/2007/II, podl'a ktorej boli dohodnuté podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne a na jej zachovanie zo zdrojov štátneho rozpočtu a Európskeho ,ociálneho fondu v pomere spolufinancovania 50 % : 50 % , pričom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa zaviazal poskytnút' nenávratný finančný príspevok v sume 3 354 080 Sk z toho :
- príspevok na zriadenie pracovných miest vo výške 1 578 400,-Sk
- prispevok na preukázané dodatočné náklady vo výške 1 775 680,-Sk , ktoré firma Art Peace s.r.o. v zastúpení C. L. sa zaviazala využit' na oprávnené náklady v súlade s článkom III odsek 3 Dohody č. 1/§ 56/2007/II.
v presne nezistenom čase pred 4.6.2007 obv. C. L. po dohode s obv. J. Q. tohto požiadal o zabezpečenie faktúr za uskutočnenú rekonštrukciu priestorov chránenej dielne pre firmu Art Peace s.r.o.. Obv. J. Q. zabezpečil vyhotovenie faktúr a k tomu zodpovedajúcich pokladničných dokladov, ktoré zaopatril pečiatkou firmy KARTEL PLUS s.r.o., ku ktorej mal ako bývalý konatel' prístup. Po tomto ich odovzdal obv. C. L., aby ich použil v d'alšom konaní pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Následne obv. C. L. dňa 4.6.2007 za firmu Art Peace s.r.o. predložil na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave Žiadost' o platbu č. 3 za obdobie apríl 2007 na úhradu preukázaných dodatočných nákladov v sume 540 000,Sk- (17 924,72 €), pričom na preukázanie uskutočnených vynaložených nákladov použil faktúry vystavené dodávatel'om KARTEL PLUS s.r.o. č. XXXXXX z 13.4.2007, č. XXXXX z 23.4.2007,
č. XXXXX z 26.4.2007 všetky na sumu 238 000,-Sk za murárske, vodoinštalačné práce, vyhotovenie sádrokartonového stropu, oprava a rozšírenie elektrických rozvodov, spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi od firma KARTEL PLUS s.r.o. so sídlom Budatínska 73, Bratislava, prevzatými od obv. J. Q.,
Obv. C. L. potom ako bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny upozornený na nemožnost' preplatenia faktúr od firmy KARTEL PLUS s.r.o. z dôvodu, že firma KARTEL PLUS s.r.o. nemá stavebné a búracie práce v predmete činnosti firmy a ani žiadnych zamestnancov, toto oznámil obv. J. Q., ktorý zabezpečil faktúry od firmy M&B STAVO SPRAY s.r.o. . Po tomto obv. C. L. v snahe dosiahnut' preplatenie nákladov na úpravu chránenej dielne dňa 19.6.2007 predložil tri faktúry vystavené dodávatel'om M&B STAVO SPRAY s.r.o. so sídlom M. Marečka č. 6, Bratislava:
- faktúru č. XXXX 04 zo dňa 2.4.2007 v sume 224 375,5 Sk,
- faktúru č. XXXX 05 zo dňa 11.4.2007 v sume 146 977,-Sk,
- faktúru č. XXXX 06 zo dňa 27.4.2007 v sume 182 927,-Sk, ktoré však takisto neboli Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave prijaté na preplatenie z dôvodu, že ani firma M&B STAVO SPRAY s.r.o., nebola podl'a živnostenského registru oprávnená na vykonávanie murárskych , búracích, vodoinštalačných prác.
Obv. C. L. po predchádzajúcom odmietnutí preplatenia faktúr od firmy KARTEL PLUS s.r.o. a M&B STAVO SPRAY s.r.o. dňa 11.7.2007 za účelom deklarovania oprávnenosti a reálnosti vynaložených nákladov zo Žiadosti o platbu č. 3 predložil d'alšie faktúry od dodávatel'a Rekomont-Uni s.r.o., o ktorých vystavenie požiadal obv. J. Q. v mailovej korešpondencii presne nezisteného adresáta aj s uvedením hodnoty faktúr na ktoré mali byt' vystavené. Následne obv. C. L. predložil faktúry vystavené firmou Rekomont-Uni s.r.o. so sídlom Záhradná č. 46, Želiezovce - faktúru č. X/XXXXXXXX zo dňa 9.7.2007 na sumu 142 645,30,-Sk, - faktúru č. X/XXXXXXXX zo dňa 9.7.2007 na sumu 147 381,50,-Sk, - faktúru č. X/XXXXXXXX zo dňa 9.7.2007 na sumu 104 612,90,-Sk,
takisto ako súčast' žiadosti o platbu č. 3 tretí krát vymenených faktúr, ktoré mali zdokladovať reálne uskutočnené a vynaložené náklady na rekonštrukciu priestorov chránenej dielne.
Uvedené firmy KARTEL PLUS s.r.o., M&B STAVO SPRAY s.r.o. ani Rekomont-Uni s.r.o. predložené faktúry pre odberateľa Art Peace s.r.o. nikdy nevystavili, žiadne práce uvedené vo faktúrach nevykonali, a vôbec neboli v styku s firmou Art Peace s.r.o. na báze dodávatel'sko odberatel'ských vzt'ahov, od ktorej teda ani neprijali žiadne peniaze na úhradu prác., a takisto znaleckým posudkom bolo zistené, že na objekte chránenej dielne Art Peace s.r.o. boli pred uzatvorením Dohody nezisteným dodávatel'om realizované rekonštrukčné práce len v hodnote 421 656,45,-Sk - 13 996,43 € a faktúrou predloženou firmou Art Peace s.r.o. k žiadosti o platbu č. 3 boli tieto práce nadhodnotené o sumu 5 327,93 € (160 509,20,-Sk), pričom Žiadosť o platbu č. 3 nebola preplatená v dôsledku výsledkov kontroly v chránenej dielni, pričom ich preplatením by bola spôsobená škoda vo výške 5 327,93 € (160 509,20,Sk): z toho zo štátneho rozpočtu SR v sume 2 663,97 € (80 254,70,-Sk), z Európskeho sociálneho fondu takisto v sume 2 663,97 € (80 254,70,-Sk),
č í m m a l i s p á c h a ť
obvinený C. L.
- pokus zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s pokusom prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
obvinený J. Q.
- pomoc k pokusu zločinu subvenčného podvodu podľa § 21 ods. 1, písm. d), § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a k prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych
spoločenstiev podľa § 21 ods. 1 písm. d) , § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
o d m i e t a a v e c v r a c i a p r o k u r á t o r o v i,
nakoľko v konaní zistil závažné procesné chyby.
odôvodnenie:
Dňa 11. augusta 2011 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v Bratislave podal na tunajší súd obžalobu, v ktorej vinil obvinených C. L. a J. Q. z trestných činov, ktoré sú uvedené v skutkovej vete tohto uznesenia.
Súd po obdržaní obžaloby a vykonaní všetkých Trestných poriadkom predpísaných úkonov v súvislosti s doručením obžaloby, výzvami na vykonanie dôkazov a preštudovaní spisového materiálu vo veci na deň 7.12.2011 nariadil neverejné zasadnutie, na ktorom obžalobu predbežne prerokoval. V rámci tohto úkonu predseda senátu oboznámil podstatný obsah spisového materiálu a zistil, že na výzvu súdu zo dňa 16.08.2011 obvinený J. Q. ani jeho obhajca nereagovali, pričom za obvineného C. L. dňa 19.09.2011 advokát JUDr. Oskar Chnápko zaslal oznámenie o prevzatí obhajoby a konajúci súd požiadal o predĺženie lehoty na doručenie návrhov na vykonanie dôkazov do 26.09.2011. Ani v tejto lehote však zvolený obhajca žiadne návrhy nezaslal, a tak súd dňa 24.11.2011 určil vyššie uvedený termín neverejného zasadnutia.
Po vykonaní všetkých úkonov, ktoré súvisia s povinnosťami v rámci predbežného prejednania obžaloby, súd dospel k záveru, že ohľadne skutkov uvedených vo výroku tohto uznesenia nie sú dané podmienky na pokračovaného trestného stíhania v rámci hlavného pojednávania.
V predmetnej trestnej veci senát preskúmal skutky a ich právnu kvalifikáciu, ktoré sú uvedené vo výroku tohto uznesenia. Zistil, že vec z hľadiska povinností stanovených Trestným poriadkom nie je prešetrená do takej miery, aby bolo možné obžalobu prijať a na základe nej konať. V konaní zistil závažné procesné chyby, vrátane chýb týkajúcich sa porušenia práv na obhajobu, a preto rozhodol o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi. Súd, berúc do úvahy dané štádium prípravného konania, vykonané dôkazy a reakcie orgánov činných v trestnom konaní na vývoj trestného stíhania, postavenie vyššie uvedených osôb pred súd považuje za predčasné, pričom jeho činnosť v rámci hlavného pojednávania nemôže konvalidovať pochybenia orgánov činných v trestnom konaní - najmä pokiaľ ide o zabezpečenie práv na obhajobu, ktorý inštitút je potrebné chápať širšie než púhe upovedomovanie obhajcov o jednotlivých úkonoch.
K základným zákonným ustanoveniam a zásadám týkajúcich sa celého trestného konania vo všeobecnosti je potrebné uviesť nasledovné :
Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava“), štátne orgány môžu konať iba na základe tejto Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 os. 2 Ústavy garantuje to, aby každého vec sa verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby bola zabezpečená možnosť vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo na spravodlivý proces je garantované aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), kde sa hovorí, že pri rozhodovaní o trestnom obvinení je každá dotknutá osoba oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Článok 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru garantuje právo obvineným obhajovať sa osobne, alebo pomocou obhajcu podľa vlastného výberu.
Okrem zabezpečenia práva obhajoby k základným garantom spravodlivého procesu patrí aj zabezpečenie princípu rovnosti zbraní. Tak právo obhajoby, ako aj princíp rovnosti zbraní, sú základnými elementmi širšieho pojmu „spravodlivý proces“ (viď napr. rozsudok vo veci Ekbatani 1998, A-134). Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že spravodlivosť konania v sebe zahrňuje predovšetkým princíp „rovnosti zbraní“, t.j. princíp, že každá strana v procese musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy, a že žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane (rozsudok vo veci Delcourt z roku 1970 A-11). Okrem iného v tomto rozsudku Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že právo na spravodlivý proces predpokladá, že každá strana má možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré nie sú jasne zvýhodnené v porovnaní s protistranou. To všetko sa týka aj rovnakého prístupu k možnostiam dokazovať istú skutočnosť, vrátane prístupu k technickým možnostiam prístupu k dôkaznému prostriedku.
V podmienkach Slovenskej republiky dôležitou súčasťou trestného stíhania naďalej zostáva tzv. prípravné konanie, t. j. fáza konania, v ktorej sa zhromažďujú dôkazy, ktoré preukazujú odôvodnenosť, či neodôvodnenosť postavenia obvineného pred súd. V tomto štádiu konania štát a jeho mocenské zložky majú oproti obvineným nespornú výhodu, nakoľko jeho orgány sú zodpovedné za priebeh tejto fázy konania, pričom jeden z týchto orgánov (prokuratúra) sa v konaní pred súdom neskôr stane stranou v konaní. Táto výhoda je kompenzovaná tým, že viaceré ustanovenia Trestného poriadku garantujú obvineným účasť ich obhajcov pri všetkých úkonoch vykonávaných v rámci prípravného konania. Obvinený i jeho obhajca pri všetkých úkonoch vykonávaných v rámci prípravného konania môžu sami navrhovať aj vykonávať dôkazy a, keďže pánom sporu „dominus litis“ je v prípravnom konaní prokurátor ako štátny orgán činný v trestnom konaní, on, prípadne ďalšie orgány činné v trestnom konaní sú povinné sa s návrhmi obvinených prípadne ich obhajcov minimálne vysporiadať a zaujať ku nim zdôvodnené stanovisko.
I keď väčšina judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva hovorí o garancii práva na spravodlivý proces pred súdom, podľa názoru túto vec prejednávajúceho súdu, niet sporu o tom, že v podmienkach Slovenskej republiky sa garancia práva na obhajobu, ako aj práva na zabezpečenie rovnosti zbraní vzťahuje i na prípravné konanie. Ide totiž o nie nevýznamnú fázu trestného stíhania, často pomerne dlho trvajúcu, v rámci ktorej sa vykonávajú viaceré pre ďalší vývoj veci podstatné úkony majúce význam aj v konaní pred súdom a obvinený je vystavený viacerým obmedzeniam. Tento názor okrem iného potvrdil už aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí publikovanom pod číslom 78/2002.
Zmyslom zabezpečenia princípu rovnosti zbraní je to, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana. Postup, ktorým štátny orgán odníme účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý vykonal, a ktorý obsahoval zistenie významné pre jeho rozhodnutie a vytvorí tak dotknutému účastníkovi konania podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje štátny orgán, je porušením práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa článku 48 ods. 2 Ústavy (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR publikované pod číslom 56/2001) V princípe to isté platí aj pre situáciu, kedy pán sporu - dominus litis prípravného konania, ktorým je prokurátor a pod jeho kontrolou pracujúci vyšetrovateľ, nijak nereaguje na návrhy obvinenej osoby smerujúce k vykonaniu dokazovania a nevysvetľuje svoj postoj - najmä ak ide o také návrhy, kde z povahy navrhovaných dôkazných prostriedkov vyplýva nemožnosť, prípadne obtiažnosť ich vykonania navrhovateľom.
K premietnutiu týchto všeobecných úvah do konkrétností toho ktorého trestného konania, je potrebné hlavne uviesť, že všetky úkony trestného stíhania je potrebné vykonávať tak, aby bolo učinené zadosť nielen formalitám vyžadovaným Trestným poriadkom, ale aj zmyslu vyššie uvedených ústavno-právnych a medzinárodno-právnych predpisov. Podstata takýchto úvah, najmä z hľadiska zabezpečenia práva na obhajobu, spočíva nielen v tom, aby procesné úkony boli vykonávané predovšetkým po vznesení obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku, ale aj v tom., aby sa orgány činné v trestnom konaní reálne zaoberali jednotlivými návrhmi strán v konaní. Táto povinnosť, samozrejme, nespočíva v automatickom vyhovení každému návrhu. Z činnosti vyšetrovacích orgánov však musí byť zrejmé, ako sa s jednotlivými návrhmi vysporiadali, prečo ich považovali napr. za nepodstatné, s vecou nesúvisiace a pod.
K všeobecným princípom v súvislosti so zabezpečením práva na spravodlivý proces v súvislosti s rovnosťou zbraní je potrebné ešte uviesť, že pokiaľ sa vykonávajú výsluchy napr. svedkov po vznesení obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku a už za účasti obhajcu, je potrebné pri týchto výsluchoch opäť postupovať tak, ako to kážu príslušné ustanovenia Trestného poriadku - a to bez ohľadu na to, či podrobný výsluch svedka v doterajšom priebehu konania bol alebo nebol učinený. Orgán činný v trestnom konaní je povinný takéhoto svedka alebo svedkyňu opätovne riadne vypočuť, a nemôže si situáciu napr. zľahčiť tým, že do zápisu uvedie len toľko, že vyslúchaná osoba sa pridržiava svojich skorších výpovedí (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 To 66/2002 uverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí pod číslom 19/2004, alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 To 47/2001 uverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí pod číslom 2/2003).
V súvislosti s touto vecou je potrebné uviesť, že väčšina úkonov - v zásade v súlade s vyššie opísaným pravidlom - bola vykonaná po vznesení obvinenia C. L. (5.8.2009), ale pred vznesením obvinenia J. Q. (15.12.2010), a teda bez jeho obhajcu, ktorého si zvolil. Ako však vyplynie z ďalšieho, toto bol len jeden a nie najpodstatnejší z dôvodov odmietnutia obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi. Nemožno však nespomenúť, že vyššie popísaný postup orgánov činných v trestnom konaní v konečnom dôsledku
- najmä ak takto vykonané dôkazy prevažujú - môže mať za následok, že súd nadobudne pochybnosti o oprávnenosti postavenia tej ktorej osoby pred súd, resp. dôjde k názoru, že k tomuto došlo predčasne, a po vykonaní dokazovania, ktoré nebolo v súlade s Trestným poriadkom a s materiálnym chápaním práva na spravodlivý súdny proces.
Podľa § 241 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku samosudca obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. Súd zdôrazňuje, že musí ísť o také chyby, ktoré svojou závažnosťou spochybňujú legalitu a legitimitu celého prípravného konania ohľadne predmetného skutku a v konečnom dôsledku nabúravajú oprávnenosť postavenia obžalovaného pred súd. Nemôže teda ísť o akékoľvek chyby konania. Nemožno však zaujať ani stanovisko, že akokoľvek závažná chyba sa dá odstrániť na hlavnom pojednávaní, napr. opätovným výsluchom toho ktorého, napr. nie vo vzťahu k všetkým obvineným zákonne (bez zopakovania po vznesení obvinenia a za účasti obhajcu) vypočutého svedka alebo obžalovaného, doplnením dokazovania. Túto vec prejednávajúci senát je toho názoru, že obžalobu je potrebné odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi vtedy, ak je nezákonne vykonaná tak podstatná časť dokazovania, ktorá v prípade jej spochybnenia (prípadne spochybnenia postupu orgánov činných v trestnom konaní) sama osebe spôsobuje pochybnosti o obvinení, prípadne vedie k záveru o jeho predčasnosti.
Je pravdou, že napr. nesprávne vykonané (alebo po vznesení obvinenia a za účasti obhajcu nezopakované) výsluchy sa dajú konvalidovať aj na hlavnom pojednávaní, ak však vyššie popisované nezákonné dôkazy a postupy vo veci prevažujú, resp. týkajú sa podstaty obvinenia, súd je povinný vec odmietnuť a vrátiť ju do stavu prípravného konania. Takýto postup je v súlade aj s vyššie uvádzanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré boli judikované v zbierke súdnych rozhodnutí a kde Najvyšší súd SR napríklad jednoznačne odmietol názor prokuratúry o necitlivosti viacnásobného opakovania úkonov a trval na tom, že po vznesení obvinenia treba výsluchy riadne zopakovať bez ohľadu na predchádzajúcu mieru ich podrobnosti.
Okolnosť, že v tomto prípade nejde o nutnú obhajobu nehrá žiadnu rolu, okrem iného aj z toho dôvodu, že obvinený Q. si zvolil obhajcu hneď v úvodných fázach jeho sa týkajúceho trestného stíhania. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia pod č.Tpj 63/2009, z ktorého síce vyplýva, že obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, avšak ak je napr. výpoveď svedka vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia, prípadne jeho výsluch kontradiktórne zopakovať.
Pokiaľ ide o konkrétnosti tohto prípadu, ako už bolo uvedené, nie toto je hlavný dôvod postupu, ktorý súd pri riešení tejto veci zvolil, a súd ho uvádza len na dokreslenie situácie, v rámci ktorej orgány činné v trestnom konaní v niektorých fázach konania doslova tápali vo vyvodzovaní osobnej zodpovednosti za zistené a objektívne zatiaľ nespochybnené skutočnosti. Je pritom evidentné, že okrem výpovedí svedkov na verifikovanie niektorých pre vec významných skutočností je a bolo možné urobiť ďalšie úkony a vykonať ďalšie dôkazy, ktorých výpovedná hodnota môže a mohla byť zjavne vyššia, než výpovede osôb, u ktorých možno predpokladať záujem na osobnom vyvinení sa z faktov, ktoré sú preukázateľné písomnými a účtovnými dokladmi.
Už na tomto mieste zdôvodnenia tohto uznesenia je pritom potrebné dodať, že najmä obvinený C. L. sa vykonania takýchto dôkazov dožadoval, pričom orgány činné v trestnom konaní jeho návrhy bez akéhokoľvek vysvetlenia ignorovali. Aj preto - najmä vo vzťahu k jeho osobe, súd nadobudol presvedčenie o predčasnosti postavenia žalovaných osôb pred súd, procesných pochybeniach spočívajúcich nielen v ignorovaní jeho návrhov, ale aj v absolútnom nereagovaní na ne, čo v konečnom dôsledku vyústilo aj do nedostatočnej objasnenosti veci. Tá sama osebe síce nepostačuje k tomu, aby súd obžalobu odmietol, pokiaľ však nastane kombinácia faktorov, ktoré súd opisuje v tomto rozhodnutí, predčasnosť postupu prokurátora vyúsťuje aj do konštatácie závažných procesných chýb, ktoré sa výrazným spôsobom dotýkajú ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby v zákonom požadovanom rozsahu.
K zhrnutiu doteraz zistených faktov, vykonaných dôkazných prostriedkov a návrhov ktoré v rámci prípravného konania odzneli je potrebné uviesť nasledovné :
Predbežne v tomto štádiu konania nemožno mať pochybnosti o tom, a zatiaľ tento fakt ani nikto nespochybňuje, že obvinený C. L. dňa 31.01.2007 uzatvoril s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej aj „Úrad PSVR“) dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj „dohoda“). Na základe tejto dohody zamestnávateľ podnikateľský subjekt Art Peace, s.r.o., v mene ktorého obvinený L. konal, mal obdržať príspevok v celkovej výške 3.354.080,- Sk (v tom čase platnej meny), pričom poskytnutý príspevok mal byť použitý v súlade so žiadosťou obvineného a predloženým podnikateľským zámerom na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím. Obvinený bol oboznámený s tým, z akých zdrojov je príspevok financovaný a takisto s faktom, že na základe jeho žiadosti preplatené budú len skutočne vynaložené náklady na dosiahnutie odsúhlaseného účelu - rekonštrukcie priestorov budovy, v ktorej mala byť chránená dielňa zriadená. Dohoda sa v spise nachádza na č.l. 324 až 333 a č.l. 493 až 502 (v druhom prípade ide o dohodu, ktorá obsahuje aj notárske overenie podpisov zmluvných strán).
Skutočne vynaložené náklady mali byť dokladované príslušnými faktúrami, pričom tieto mal žiadateľ, obvinený C. L. priložiť k žiadostiam o platby. C. L. vynaložené náklady zdokumentoval hneď faktúrami od troch firiem, ktoré postupne predkladal Úradu PSVR, pričom je potrebné priznať i to, že najmä z výpovede svedkyne I. vyplýva skutočnosť, že k takémuto postupu bol v podstate vyzvaný pracovníkmi Úradu PSVR. Títo postupne predkladané faktúry považovali za nedostatočné resp. podľa ich hodnotenia nedokladovali skutočne vynaložené náklady tým ktorým dodávateľom a navyše v prvých dvoch prípadoch išlo o firmy, ktoré nemali príslušné povolenia na predmetné práce.
V prípade žiadosti, ku ktorej vyššie uvedené faktúry boli priložené, ide o žiadosť o platbu č. 3 žurnalizovanú na č.l. 345, ktorou firma Art Peace požiadala o preplatenie požadovaných dodatočných nákladov v celkovej sume 540.000,- Sk, čo má byť v zmysle dohody 90 % skutočne vynaložených nákladov dokladovaných na sumu 600.000,- Sk. K žiadosti bola priložená faktúra č. XXXXXXX pre odberateľa Úrad PSVR v sume 540.000,- Sk (č.l. 346) a ďalej boli priložené a predložené faktúry firmy KARTEL PLUS, s.r.o. č. XXXXX (č.l. 348), č. XXXXXX (č.l. 347), XXXXX (č.l. 349) a príjmové pokladničné doklady, ktoré vystavila firma KARTEL PLUS ako príjemca pre firmu Art Peace ako platiteľa
- každý na sumu 238.000,- Sk (č.l. 350, 351). V súlade s názorom prokurátora vysloveným v obžalobe možno konštatovať, že príjmové pokladničné doklady nie sú riadne vyplnené v kolónkach „vyhotovil“ a „schválil“. Takisto neboli predložené doklady, ktoré by korešpondovali s príjmovými pokladničnými dokladmi na strane firmy Art Peace v podobne výdavkového pokladničného dokladu (to platí aj pre
prípad ďalších firiem). Konateľom firmy KARTEL PLUS s.r.o., v čase vystavenia týchto dokladov, teda 20.04.2007 mal byť svedok F. O., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že o týchto dokladoch nič nevie a tvrdil tiež, že táto firma, v ktorej bol konateľom len „pro forma“, žiadne práce pre firmu Art Peace nevykonala.
V spise sa nachádzajú tiež faktúry od firmy M&B STAVO SPRAY, s.r.o. č. 200704, 200705, 200706 (č.l. 353, 355, 357) spolu so súpisom vykonaných prác v objekte chránenej dielne v Bratislave na Ľaliovej ulici č. 10 (č.l. 354, 356, 358). Aj faktúry od firmy M&B STAVO SPRAY, s.r.o. boli dokladované príjmovými pokladničnými dokladmi v sumách faktúr. Tieto pokladničné doklady sa nachádzajú na č.l. 482 až 487. V spise sa nachádzajú originály príjmových pokladničných dokladov, pričom ako subjekt, ktorý príjmový pokladničný doklad vyhotovil a schválil je uvedený firma M&B STAVO SPRAY Bratislava, v kolónke podpis príjemcu sa nachádza nečitateľný podpis.
Faktúry od v poradí poslednej firmy Rekomont-Uni s.r.o. boli predložené na Úrad PSVR dňa 11.07.2007 spolu s faktúrami O/31170046 (č.l. 360), O/31170047 (č.l. 362), a O/31170048 (č.l. 364). Spolu s týmito faktúrami bol predložený aj súpis vykonaných prác vrátane hodnôt týchto prác. Aj k týmto faktúram boli predložené originály príjmových pokladničných dokladov o úhrade od firmy Art Peace s.r.o. (č.l. 466, 470, 474) na úhradu konkrétne uvádzaných súm a to 104.612,90- Sk, 142.645,30- Sk a 147.381,50- Sk).
Aj v súvislosti s týmito faktúrami boli vypočuté rôzne osoby, najmä zamestnanci a konatelia, prípadne spoločníci vyššie uvedených firiem, všetci uvádzali, že o týchto faktúrach nič nevedia, pričom v ich účtovníctve sa pod takýmito číslami faktúr nachádzajú úplne iné doklady. Pokiaľ ide o vznik týchto dokumentov a ich predkladanie Úradu PSVR výpovede obvinených L. a Q. sa značne líšia a rozpory v nich výpovede svedkov pomáhajú odstraňovať len do istej miery, pričom aj títo viaceré pre vec podstatné okolnosti komentujú rozdielne. Obvinený Q. ako bývalý konateľ firmy M&B STAVO SPRAY s.r.o. priznáva len vedomosť o faktúrach tejto firmy, pričom tvrdil, že on žiadne práce nezabezpečoval a faktúry v súvislosti s touto firmou len priniesol. Pokiaľ ide o faktúry a doklady firmy Rekomont-Uni s.r.o., bol k tomuto vypočutý aj svedok J. Q., ktorý podľa obvineného L. mal tieto faktúry zabezpečiť. J. Q. však poprel akékoľvek kontakty s predstaviteľmi tohto podnikateľského subjektu.
Predbežne síce nie je zrejmé kým, avšak na základe zistených skutočností v priebehu prípravného konania bolo zistené, že rekonštrukčné práce v istom rozsahu v objekte chránenej dielne na Ľaliovej ulici v Bratislave vykonané boli. Na posúdenie hodnoty týchto prác bol pribratý znalecký ústav, ktorý v znaleckom posudku č. 7/2010 (č.l. 570 až 590) ohodnotil vykonané práce na 13.996,43 Eur (421.656,50- Sk). Zo znaleckého posudku vyplýva, že nie všetky vo faktúrach postupne čoraz podrobnejšie deklarované práce sa dali vyhodnotiť a preveriť, pričom odhad stavebných prác znalec vykonal na základe preverených rozmerov a preskúmateľných stavebných činností. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ by sa závery znalca ukázali ako objektívne, spôsob výpočtu škody, ktorý zvolila obžaloba sa predbežne javí byť ako správny a vychádza z príslušných matematických výpočtov a príslušných ustanovení dohody o poskytnutí príspevku.
Predbežne teda možno dospieť k záveru, že obvinený C. L. vzhľadom k výhradám Úradu PSVR predkladal a dokumentoval vykonané práce na objekte chránenej dielne faktúrami od troch firiem, ktoré postupne predkladal. Na základe výsledkov doteraz vykonaného dokazovania, sa javí byť zrejmý fakt, že ani jedna z firiem uvedených na faktúrach práce nevykonala. Uvedené faktúry nemala zahrnuté do svojho účtovníctva a tieto firmy podľa osôb konajúcich v ich mene nemali mať žiadne kontakty s firmou Art Peace s.r.o. Prokurátor v obžalobe udáva, že nie je významné to, kto práce skutočne vykonal, významný je ten fakt, že práce aj keď vykonané boli, boli dokladované falošnými dokladmi. Ako také teda nemohli byť preplatené poskytovateľom príspevku a nespĺňali požiadavky podľa príslušných ustanovení vyššie spomínanej dohody o poskytnutí príspevku. V zásade možno konštatovať, že s týmto názorom a s takýmto hodnotením veci prokurátora je možné sa stotožniť.
Predbežne je možné sa stotožniť aj s názorom prokurátora, že takéto konanie do veci zainteresovaných osôb, môže mať trestnoprávny rozmer. Zatiaľ totiž nikým a ničím nebolo spochybnené, že Úradu
PSVR boli predkladané faktúry, doklady a žiadosti, ktoré nereflektovali skutočný stav veci. Ako už bolo uvedené, i keď nejaké práce na objekte chránenej dielne vykonané boli, s vysokou mierou pravdepodobnosti možno predpokladať, že neboli vykonané tými podnikateľskými subjektami, ktoré na jednotlivých dokladoch sú uvádzané. Čo ostáva byť sporným v tomto prípade, je zaangažovanosť jednotlivých osôb do vzniku a predkladania týchto faktúr, pričom v tejto súvislosti neboli vykonané všetky nevyhnutné úkony. Čo je ešte dôležitejšie, neboli vykonané napriek tomu, že ide o úkony objektívne vykonateľné, podľa názoru súdu pre objektívne vyhodnotenie veci potrebné, pričom obvinený C. L. sa ich aj dožadoval.
V tejto súvislosti je potrebné ešte spomenúť aj ten fakt, že potreba vykonania ďalších dôkazov vyplýva aj z pomerne vážnych rozporov v jednotlivých výpovediach zainteresovaných osôb, či už ide o obvinených Q. a L. alebo svedkov J. Q., F. O., B. T., F. T., Q.R. alebo V.R.. Všetky tieto osoby pre vec relevantné skutočnosti opisujú rozdielne, pričom v spisovom materiály sa nachádza viacero listinných dôkazov, skúmanie ktorých skutočnosti uvádzané týmito osobami môže potvrdiť alebo vyvrátiť. Skúmanie týchto dokladov, najmä z hľadiska grafologického (ide o doklady v origináloch s podpismi a viacerými rukou písanými časťami), totiž výrazne môže prispieť k objasneniu veci a viackrát sa ho dožadoval aj obvinený C. L.. Púhe konfrontovanie týchto osôb bez znalosti záverov o skúmaní rukopisov vec nemôže objasniť v takej miere, aby bolo možné potvrdiť či vyvrátiť obvinenými zvolené spôsoby obhajoby.
V zásade je potrebné vyriešiť dve základné otázky - kto vlastne vykonal stavebné úpravy, ktoré boli predmetom znaleckého hodnotenia, a tiež kto vystavoval doklady, ktoré sa v prevažnej väčšine nachádzajú v druhom zväzku spisu, a na ktoré súd už poukázal vyššie. Pokiaľ ide o prvú otázku, možno konštatovať, že dokazovanie týmto smerom zamerané bolo, a i keď sa nepodarilo odstrániť rozpory medzi jednotlivými verziami je zrejmé, že v prípravnom konaní objektívne zodpovedanie tejto otázky nebolo možné posunúť ďalej. Toto konštatovanie však v žiadnom prípade nemôže platiť pre zodpovedanie otázky druhej, pričom opätovne súd zdôrazňuje, že bez akejkoľvek odozvy sa jeden z obvinených skúmania faktov súvisiacich s touto otázkou vehementne dožadoval.
Pokiaľ ide o firmu KARTEL PLUS, s.r.o. v spise sa nachádzajú tri faktúry tejto firmy, každá na 238.000,- Sk (č.l. 485 až 487) a tri príjmové doklady, v rámci ktorých nie sú vyplnené kolónky „vyhotovil“ a „schválil“, pričom na všetkých týchto dokladoch je nečitateľný podpis (na prvý pohľad sa zdá, že nejde o rovnaký rukopis), pričom na príjmových dokladoch je niekoľko kolóniek vyplnených ručne, zjavne iným perom než perom, ktoré bolo použité na podpis. V súvislosti s touto firmou je v spise žurnalizovaná aj faktúra na sumu 540.000,- Sk (č.l. 492) a už spomínaná žiadosť o platbu č. 3 (č.l. 345). Najmä na posledne menovaných dokladoch sa nachádza dostatok materiálu - rukopis, ktorý je vhodný na grafologické skúmanie, pričom už optickým porovnaním týchto materiálov možno dospieť k predbežnému záveru, že pravdepodobne neboli vypracované jednou osobou.
To isté je možné konštatovať aj o niekoľkých podpisoch, pričom súd zdôrazňuje, že jeho závery naozaj možno považovať len za predbežné a netrvá na ich absolútnej platnosti, len na potrebe ich preskúmania. V každom prípade k tejto skutočnosti by sa mohol a podľa názoru súdu aj mal vyjadriť znalec z odboru grafológie.
To isté je možné konštatovať aj o ďalších písomných dokladoch, ktoré sa nachádzajú v spise. V súvislosti s firmou M&B STAVO SPRAY je potrebné poukázať na faktúry a na príjmové pokladničné doklady nachádzajúce sa na č.l. 479 až 483. Aj na týchto listinných dokladoch je dostatok materiálu vhodného na grafologické skúmanie, pričom živnostenský list na č.l. 481 týkajúci sa firmy M& BSTAVO SPRAY, s.r.o. poskytuje aj porovnávací materiál v súvislosti s podpisom, pričom tu zrejme ide o podpisy manželov T.. V tejto súvislosti možno predpokladať, resp. nemožno vylúčiť, že jeden z týchto svedkov podpisoval aj príjmové pokladničné doklady a faktúry. Optickým porovnaním týchto podpisov totiž možno predbežne dospieť k záveru, že ide minimálne o podpisy veľmi podobné, pričom na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že obidvaja vyššie menovaní svedkovia popierajú akúkoľvek spojitosť nielen s vykonaním prác na objekte chránenej dielne, ale aj so spracovaním týchto dokladov.
Spomenutú podobnosť podpisov na týchto dokumentoch je možné konštatovať aj optickým porovnaním s podpisom na zápisnici tak o výsluchu svedkyne T. ako aj svedka T..
Spisový materiál obsahuje dostatok podkladov aj na grafologické skúmanie písomností, ktoré mala vystaviť firma Rekomont-Uni s.r.o.. Aj v tomto prípade ide o originály príjmových pokladničných dokladov (č.l. 466, 470, 474) a faktúry spolu so súpismi vykonaných prác, ktoré sú žurnalizované na č.l. 467 až 479. Niektoré z kolóniek uvedených na týchto dokladoch sú vyplnené rukopisom, pričom aj v tomto prípade tak u svedkyne V., ako aj u svedka V. je možné porovnávať podpisy, resp. je možné skúmať pravosť týchto podpisov. Aj v tomto prípade platí konštatovanie, že uvedení svedkovia uvádzali, že s danou vecou nemajú nič spoločné, J. Q. ani nikoho z obvinených nepoznajú, pričom aj v tomto prípade optické porovnanie jednotlivých podpisov na dokumentoch s podpismi na zápisniciach o výpovediach týchto svedkov naznačuje, že môže ísť o identické podpisy, resp. o podpisy tých istých osôb.
Neskúmanie týchto súvislostí v rámci prípravného konania - najmä ak výsledky dokazovania ostatnými dôkaznými prostriedkami neposkytujú dostatok hodnoverných podkladov, mohlo výrazným spôsobom deformovať jeho výsledky, a to aj pokiaľ ide o stanovenie zodpovednosti jednotlivých osôb za v obžalobe popísané konanie, ktoré ako už bolo uvedené, naozaj môže vykazovať znaky trestnoprávne postihnuteľného konania. Nie je však vylúčené, že miera zavinenia jednotlivých vo veci vystupujúcich osôb bola iná než predpokladá obžaloba, do veci bolo zapojených viacero osôb, pričom tieto okolnosti podľa názoru súdu bolo potrebné skúmať.
Súd si je vedomý toho, že do obžalovacej zásady prokurátorovi nemá právo zasahovať a nemôže sa dožadovať zúženia, či rozšírenia okruhu obžalovaných osôb. Týmto rozhodnutím to ani nerobí, dožaduje sa však splnenia povinností vyplývajúcich z nižšie citovaných ustanovení Trestného poriadku. Tieto pomenúvajú povinnosti orgánov činných v Trestnom konaní pomerne jasne, pričom v tomto prípade ich nesplnenie malo za následok nielen vážne procesné pochybenia voči obvineným, ale mohlo mať za následok aj neobjektívne ustálenie dôvodnosti či nedôvodnosti podozrenia voči všetkým osobám, ktorých zavinenie prichádza do úvahy. Nedostatočne komplexne poňaté vyšetrovanie mohlo mať za následok zjednodušenie skutkového stavu a skúmanie zavinenia len vo vzťahu k obvineným osobám v konečnom dôsledku poškodilo ustanovenia zabezpečujúce ich obhajobu.
Vzhľadom k možnosti odmietnutia obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi, spomenuté argumenty súdu získavajú na vážnosti najmä viackrát prezentovaným stanoviskom obvineného C. L., ktorý sa uvedené skutočnosti dožadoval skúmať. Je to evidentné z jeho viacerých vyjadrení žurnalizovaných napr. na č.l. 25, 527, 531 i 706c. Napríklad vo svojej žiadosti o zastavenie trestného stíhania zo dňa 20.07.2011 (ide o dátum doručenia) obvinený píše, že: „Je skutočne zarážajúce, že vyšetrovateľ si dal prácu, že vypočul desiatky ľudí a dával im otázky ohľadom výplat a moje návrhy v môj prospech, ako napr. spraviť grafologické posudky na faktúry či už Rekomont-Uni, STAVO SPRAY alebo KARTEL SPRAY zamietol, a tak nemám možnosť ako účinne sa brániť a dokázať svoju nevinu“. Na inom mieste spisu je ďalej žurnalizované vyjadrenie obvineného, že „vyšetrovanie vôbec nič nespravilo z mojich návrhov“, pričom je potrebné uviesť a zdôrazniť i to, že nielen že žiaden z jeho návrhov nebol akceptovaný, ale v žiadnom časovom úseku vyšetrovania obvinenému ani nebolo oznámené a vysvetlené, z akého dôvodu jeho návrhy akceptované nie sú.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že po oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, návrh na zastavenie trestného stíhania podal aj obhajca obvineného Q. JUDr. Ing. Ján Felšöci. Záznam o preštudovaní z vyšetrovacieho spisu je datovaný dňom 29.06.2011 v prípade obvineného Q. a dňom 12.07.2011 v prípade obvineného L.. V rámci týchto záznamov ponímajúc ich komplexne aj s reakciami obvinených sú protokolované a ich obsahom sú len návrhy na postup vo veci, doplnenie vyšetrovania prednesené oboznamovanými osobami s tým, že nie je uvedené, ako sa s týmito návrhmi vyšetrovateľka vysporiadala. To, ako sa vyšetrovateľka vysporiadala s obranou a obhajobou obvinených vrátane ich návrhov na doplnenie dokazovania, nie je zrejmé ani z návrhu na podanie obžaloby, ktorý bol spracovaný dňa 20.07.2011 a je žurnalizovaný na č.l. 709-710.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti, právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Vzhľadom k vyššie uvedenému je evidentné, že o skutkovom stave, ako ho opisuje prokurátor v obžalobe, možno mať dôvodné pochybnosti. Týkajú sa tak miery zaangažovanosti jednotlivých obvinených, ako aj eventuálnej spolupráce s ďalšími osobami.
Podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku, ak policajt považuje vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť poučené. Návrh na doplnenie vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia o úkonoch, využití alebo odmietnutí práv podľa ods. 1 vykoná policajt záznam do spisu.
Napriek tomu, že na viacerých miestach spisu vrátane dokumentovania úkonov v rámci oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu sa nachádzajú návrhy obvineného C. L. na doplnenie vyšetrovania, ani v jednom prípade sa orgány činné v trestnom konaní týmito návrhmi nezaoberali, pričom ani v zázname o oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania nie je uvedené, ako sa vyšetrovateľka s návrhmi obvineného vysporiadala a nič nenasvedčuje tomu, aké stanovisko k týmto návrhom zaujala. Z obsahu spisu je síce zrejmé, že tieto návrhy odmietla vykonať, záznam o odmietnutí dôkazu s náležitým vysvetlením v zmysle posledných dvoch viet §-u 208 ods. 1 Trestného poriadku však v spise chýba.
Podľa § 209 ods. 1 Trestného poriadku, po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, ak nerozhodne podľa § 214 ods. 2 alebo 215 ods. 4. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných dôkazov a navrhovaných dôkazov a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov alebo odmietol predložené dôkazy. So spisom predloží aj očíslované vecné dôkazy a ich zoznam, ak to ich povaha umožňuje.
V tomto prípade návrh na podanie obžaloby má spolu tri strany a chýba mu akékoľvek odôvodnenie, nielen odôvodnenie toho, prečo vyšetrovateľka nevyhovela návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Už len na margo veci treba dodať, že aj pokiaľ ide o číslovanie spisu, je chaotické a číslované strany, najmä vo zväzku 2 často nenasledujú po sebe podľa ich poradia.
Podľa názoru vec vybavujúceho senátu, takto spracovaný spisový materiál a obžalobu v tomto štádiu naozaj predčasne ukončeného prípravného konania nie je možné prijať. Na základe vyššie uvedených faktov, jednoznačne došlo k porušeniu viacerých ustanovení Trestného poriadku, pričom tieto porušenia v konečnom dôsledku mali za následok porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby. Tieto je totiž potrebné chápať dostatočne široko a vykladať ich v prospech obvineného, najmä pokiaľ nemá zabezpečenú obhajobu prostredníctvom obhajcu.
V takomto prípade s návrhmi obvinených bez obhajcu je potrebné pracovať naozaj precízne a obvinený by mal mať v každom štádiu trestného konania spätnú väzbu od subjektu, ktorý je pánom sporu, aké stanovisko zaujíma jeho návrhom. Ako už bolo uvedené, orgány činné v trestnom konaní, a ani v konaní pred súdom nemusia tieto návrhy akceptovať, musia však zrozumiteľne vysvetliť, prečo tieto návrhy odmietajú. Nie nepodstatným faktom je i to, že k takémuto postupu ich zaväzujú nielen medzinárodne uznávané štandardy kontradiktórneho konania, ale aj vyššie uvedené ustanovenia Trestného poriadku, ktoré aj v tejto súvislosti povinnosti orgánov činných v trestnom konaní, najmä
pokiaľ ide o oboznamovanie sa so spisovým materiálom, formulujú veľmi presne. Právo na obhajobu nemožno zúžiť len na právo zvoliť si obhajcu a tohto potom upovedomovať o všetkých úkonoch trestného konania. Je potrebné ho chápať dostatočne široko a tak, aby obvinený v každom štádiu trestného konania bol oboznámený s činnosťou orgánov činných v trestnom konaní a dozvedel sa i to, či boli jeho návrhy akceptované a v prípade, že tieto akceptované neboli, má právo o tomto byť expresis verbis upovedomený s primeraným odôvodnením.
Na základe týchto skutočností súd u vyššie vymenovaných skutkov dospel k záveru, že vo veci nie je možné vykonať hlavné pojednávanie, a ako to bolo popísané, došlo k závažným procesným chybám, ktoré sa v konečnom dôsledku dotkli predovšetkým práva na obhajobu. Podozrenia zo spáchania žalovaných skutkov u jednotlivých obvinených naďalej trvajú, avšak niektoré úkony bude potrebné zopakovať a dokazovanie doplniť tak, aby spĺňalo kritériá kladené na proces dokazovania Trestným poriadkom, Ústavou i medzinárodnými dohovormi. Až po takto vykonanom prípravnom konaní sa prokurátor bude môcť rozhodnúť, či obžalobu opätovne podá za tie isté skutky a obviní z nich tie isté, prípadne ďalšie osoby. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 3 (troch) dní od jeho oznámenia. Sťažnosť má odkladný účinok a je potrebné ju podať prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica. O sťažnosti rozhodne Najvyšší súd SR.