Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-103-2023.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/103/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, XXX XX D., právne zastúpenému spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, o zaplatenie 3.702,74,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. CA-11C/2/2023-125 zo dňa 27. septembra 2023, vo výroku o trovách konania, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. mení tak, že žiadnej zo strán sporu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie zostáva nedotknutý.
Žiadnej zo strán sporu sa nárok na nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) konanie zastavil (výrok I. napadnutého uznesenia) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II. napadnutého uznesenia).
1.1 V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo pojednávanie, resp. predbežné prejednanie sporu, z dôvodu čoho, nakoľko k späťvzatiu žaloby sa v danom prípade nevyžadoval súhlas žalovaného, bolo konanie zastavené. Konštatoval, že žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.06.2023 zobral žalobu späť, keď k späťvzatiu žaloby pripojil detail nárokového dokladu C111CZ a e-mailovú komunikáciu medzi právnou zástupkyňou žalovaného a žalobcom. Poukázal na to, že z e-mailovej komunikácie zo dňa 05.05.2023 vyplýva, že právnička medzinárodnoprávneho oddelenia českej VZP informovala právnu zástupkyňu žalovaného, že v prípade žalovaného, ktorý bol ich poistencom v období, za ktoré vymáha žalobca svoju pohľadávku, bola možnosť, ako situáciu riešiť bez ohľadu na S1 alebo konanie o refundáciu nákladov na základe osobitnej žiadosti. Konštatoval, že zahraničné zdravotné poisťovne ako styčné orgány v zmysle príslušných koordinačných nariadení postupujú spôsobom, že VŠZP vystaví formulár S44, ktorý prepošle českej VZP ako oprávnenej zdravotnej poisťovni žalovaného, na čo česká VZP vystaví formulár S45 a potvrdenie, že žalovaný bol ich poistencom za dotknuté obdobie. Uviedol, že na základe tohto procesu prebiehajúceho na nadnárodnej úrovni vie následne žalobca preúčtovať vymáhanú pohľadávku na českú zdravotnú poisťovňu, avšak česká VZP neevidovala žiadnu žiadosť tohto typu zo strany žalobcu. Ďalej poukázal na e-mailovú komunikáciu zo dňa 11.05.2023 odoslanú
žalobcom právnej zástupkyni žalovaného, z ktorej vyplýva, že na základe odporúčania príslušnej inštitúcie v ČR žalobca odoslal požadované doklady a následne e-mailom zo dňa 11. mája 2023 bolo oznámené pracovníčkou žalobcu právnej zástupkyni žalovaného, že dňa 10.05.2023 bol do poisťovne doručený formulár C111CZ na obdobie od 01.02.2017 do 09.08.2021 s tým, že nakoľko to nie je E106/ S1, ktorý pokrýva celú zdravotnú starostlivosť, musia počkať na akceptáciu faktúr zo strany českej VZP, či a v akej výške uhradia klientovi (žalovanému) vecné náklady. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že podaním zo dňa 15.06.2023 bola žaloba vzatá späť z dôvodu, že dňa 15.06.2023 boli akceptované faktúry v plnej výške.
1.2. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keď z pripojenej emailovej komunikácie žalobcom k späťvzatiu, ako aj zo samotného späťvzatia žaloby mal zrejmé, že k úhrade žalovanej sumy žalobcovi nedošlo dobrovoľným plnením zo strany žalovaného po začatí konania, ani na základe jednania medzi žalovaným a príslušnou českou zdravotnou poisťovňou ohľadne získania nárokového formulára S1, ktoré aj podľa žalobcu trvalo neprimerane dlho a začalo už pred podaním žaloby na súd. Mal za to, že až po odporúčaní českej zdravotnej poisťovne, ako uvedenú situáciu riešiť, boli na základe nárokového formulára C111CZ dňa 15.06.2023 akceptované faktúry v plnej výške 3.702,74 eur, na základe čoho dospel k záveru, že zastavenie konania zavinil žalobca. Dospel k záveru, že ak by žalobca postupoval v danom prípade s odbornou starostlivosťou a už pred samotným podaním žaloby by boli z jeho strany učinené kroky k vystaveniu formulára S44, ktorý bol zaslaný českej všeobecnej zdravotnej poisťovni žalovaného na vystavenie formulára S45 a potvrdenia, že žalovaný bol ich poistencom z dotknutého obdobia, mohla byť podľa názoru súdu prvej inštancie uvedená záležitosť vyriešená bez nutnosti podania žaloby na súd.
2. Proti predmetnému uzneseniu vo výroku II. podal žalobca odvolanie z dôvodov prezumovaných § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že k zavineniu zastavenia konania došlo práve z jeho strany, keď poukázal na to, že nárok na úhradu od zahraničnej zdravotnej poisťovne žalovaného vznikne len v prípade, že na dotknuté obdobie inštitúcia v mieste pobytu/bydliska disponuje patričným nárokovým dokladom vydaným príslušnou zahraničnou zdravotnou poisťovňou žalovaného. Zdôraznil, že dňa 10.11.2021 vyžiadal zo zdravotnej poisťovne žalovaného bydliskový nárokový doklad v podobe SEDU S072, avšak jeho vydanie bolo zamietnuté z dôvodu, že žalovaný nepredložil potrebné doklady jeho českej zdravotnej poisťovni. Zdôraznil, že uvedený postup je možné aplikovať len v prípade, ak klient zabezpečí všetky potrebné doklady a doručí ich ako žalobcovi, tak príslušnej zdravotnej poisťovni v Českej republike, na ktorú žalovaný chce bremeno svojho dlhu preniesť. Uviedol, že pohľadávka, ktorú si uplatnil voči žalovanému, vznikla z dôvodu nečinnosti žalovaného a nedodržaním povinností, ktoré mu zo zákona voči žalobcovi vyplývajú. Zdôraznil, že on preukázateľne komunikoval s právnym zástupcom žalovaného za účelom zistenia stavu, v akom sa vybavovanie formulára S1 nachádza, keď v e-mailovej komunikácii, ktorá bola prílohou žaloby, možno vidieť, že právny zástupca žalovaného ho dňa 07.10.2022 informoval o neúmerne dlhom období vybavovania žiadosti a zároveň ho mal informovať v krátkej lehote, či bude pokračovať v procese vybavovania žiadosti aj s rizikom, že si uplatní svoj nárok na súde, alebo žalovaný pohľadávku uhradí. Napriek tomu, že už dňa 28.10.2022 žiadal žalovaného o zaslanie uvedeného vyjadrenia a nedostal od neho odpoveď, bola žaloba podaná na súd až v januári 2023. Súčasne upriamil pozornosť na vzájomnú e-mailovú komunikáciu s právnym zástupcom žalovaného, z ktorej vyplýva, že pri vybavovaní nárokového dokladu pre žalovaného nastali aj na strane žalovaného komplikácie. Žalobca má za to, že do podania žaloby na súde bola žalovanému a jeho právnemu zástupcovi poskytnutá dostatočne dlhá doba na vybavenie žiadosti s českou VZP aj s prihliadnutím na dovolenky zamestnancov. Konštatoval, že dňa 05.05.2023 ho oslovil právny zástupca žalovaného s postupom na vyriešenie veci s českou zdravotnou poisťovňou, na ktorom sa dohodli s právničkou medzinárodnoprávneho oddelenia českej VZP, keď z uvedeného má žalobca za to, že k vyriešeniu problémov, ktoré boli na strane českej poisťovne a súviseli s vydaním nárokového formulára, došlo až na základe zásahu právneho zástupcu v máji 2023, t. j. po podaní žaloby. Uviedol, že z celej komunikácie medzi ním a žalovaným, jeho právnym zástupcom a českou zdravotnou poisťovňou vyplýva, že bez súčinnosti žalovaného, ktorá spočívala v predložení dokladov českej VZP, by nebolo možné len samotnou činnosťou zo strany žalobcu voči českej VZP dosiahnuť vydanie nárokového formulára. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že žalovanému neprizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie a na základe podaného odvolania žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o práve na náhradu trov konania (výrok II.) podľa ust. § 388 CSP, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku I. ponechal uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.
5. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania dospel k záveru, že zastavenie konania zavinil žalobca, s poukazom na to, že z celej komunikácie medzi ním, žalovaným, jeho právnym zástupcom a českou zdravotnou poisťovňou vyplýva, že bez súčinnosti žalovaného, ktorá spočívala v predložení dokladov českej VZP, by nebolo možné len samotnou činnosťou zo strany žalobcu voči českej VZP dosiahnuť vydanie nárokového formulára. V tejto súvislosti poukazoval na rozsiahlu komunikáciu medzi ním a právnym zástupcom žalovaného za účelom zistenia stavu, v akom sa vybavovanie formulára S1 nachádza. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, majúc za to, že nárok na úhradu od zahraničnej zdravotnej poisťovne žalovaného vznikne len v prípade, ak na dotknuté obdobie inštitúcia v mieste pobytu/bydliska disponuje patričným nárokovým dokladom vydaným príslušnou zahraničnou zdravotnou poisťovňou žalovaného s tým, že on dňa 10.11.2021 vyžiadal zo zdravotnej poisťovne žalovaného bydliskový nárokový doklad v podobe SEDU S072, ktorého vydanie bolo zamietnuté z dôvodu, že žalovaný nepredložil potrebné doklady jeho českej zdravotnej poisťovni.
6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli vo veci vznesené, dospejúc k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že práve (výlučne) zavineným správaním žalobcu došlo k zastaveniu konania v prejednávanom spore. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.702,74 eur s príslušenstvom titulom čerpania vecných dávok zdravotného poistenia (zdravotná starostlivosť, kapitačné platby) na území SR v období po zániku verejného zdravotného poistenia žalovaného v SR z dôvodu, že žalovaný si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi v stanovenej lehote a žalobca sa dozvedel o poistení žalovaného v zahraničí prostredníctvom oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ostrava, ČR, ktoré mu bolo doručené dňa 10.08.2021 elektronicky na európskom formulári E 104 – Potvrdenie o zarátaní období poistenia zamestnania alebo bydliska. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že už pred podaním samotnej žaloby prebiehala medzi žalobcom a žalovaným rozsiahla elektronická komunikácia, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaný žiadal bezprostredne po doručení žalobcovej výzvy príslušnú českú zdravotnú poisťovňu o vydanie formulára S1 s retroaktívnymi účinkami vzťahujúcimi sa na dotknuté obdobie zániku jeho účasti v systéme slovenského verejného zdravotného poistenia s účinnosťou od 01.02.2017 do 09.08.2021 a o začatí tohto konania o vydanie S1 (nárokového formulára E 106CZ) informoval žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že už dňa 10.11.2021 žiadal zo zdravotnej poisťovne žalovaného bydliskový nárokový doklad v podobe SEDU S072, keď jeho vydanie bolo odmietnuté z dôvodu, že žalovaný nepredložil potrebné doklady jeho českej zdravotnej poisťovni. Aj z listinného dokladu na č. l. 61 spisu vyplýva, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádza, že žalobca ako bývalá zdravotná poisťovňa žalovaného na území Slovenskej republiky za príslušné obdobie trvajúce do 01.02.2017 informovala žalovaného o tom, že v mesiaci december 2021 požiadala príslušnú poisťovňu (Všeobecnú zdravotnú poisťovňu Českej republiky) o vydanie nárokového formulára E 106CZ za účelom vzájomnej refundácie čerpanej zdravotnej starostlivosti žalovaného na území Slovenskej republiky, pričom táto žiadosť mala byť zamietnutá z dôvodu, že žalovaným neboli doložené potrebné doklady k vydaniu predmetného formulára. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že v prejednávanom spore aj po podaní žaloby prebiehali medzi žalobcom a žalovaným mimosúdne rokovania (a to aj napriek odporu, ktorý podal žalovaný proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie č. k. 11C/2/2023-504 zo dňa 13.01.2023) ohľadne uzatvorenia súdneho zmieru a následne, za súčinnosti tak žalovaného, ako aj žalobcu, došlo zo strany príslušnej českej zdravotnej poisťovne k refundácii nákladov uplatnených žalobcom v prejednávanom spore v celom rozsahu.
7. Za takýchto (v konaní nesporných) skutkových okolností sporu (keď z výsledkov dokazovania nemožno bez dôvodných pochybností vyvodiť, že aj bez súčinnosti obidvoch strán by došlo k uspokojeniu nároku žalobcu českou zdravotnou poisťovňou) dospel odvolací súd k záveru, že k zastaveniu konania došlo na základe súčinnosti obidvoch strán sporu, výsledkom ktorej bolo
refundovanie žalobcom uplatnenej istiny v plnom rozsahu. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že zavinenie na zastavení konania, tak ako ho prezumuje § 256 ods. 1 CSP, nemožno pričítať výlučne žalobcovi.
8. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď predmetom odvolacieho prieskumu bol (výlučne) výrok uznesenia súdu prvej inštancie o práve na náhradu trov konania s tým, že uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal. Vychádzajúc z uvedeného (keďže odvolanie podal žalobca, ktorého argumentácia bola uznaná za dôvodnú a sám sa domáhal „iba“ nepriznania nároku na náhradu trov konania žalovaného voči nemu) dospel k záveru o nepriznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)