Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_8C-53-2006.pdf
PDF · 96.64 KB
No categories available
8C/53/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľov 1./ Š. L., nar. X. X. XXXX, trvale bytom P., S.. C. Č.. XXXX/XX a 2./ A. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P., S.. C. Č.. XXXX/XX, obaja zastúpení K.. N. G., nar. X. X. XXXX, bytom P., Y.. C. XX/XX, proti odporcovi SEKIER, s. r. o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP 41, IČO: 31 692 885, zastúpený advokátskou kanceláriou Ulianko & Holčík, s. r. o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP 41, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že výpoveď z nájmu bytu číslo XX na X. poschodí, nachádzajúcom sa na ulici S. C. č. XXXX/XX vo P., pozostávajúci z 3 izieb a príslušenstva, zo dňa 23. 2. 2006, doručená navrhovateľovi v 1./ rade dňa 27. 2. 2006, je n e p l a t n á .
O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 22. 5. 2006 domáhali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu bytu číslo XX na X. poschodí, nachádzajúcom sa na ulici S. C. Č.. XXXX/ XX vo P., pozostávajúci z 3 izieb a príslušenstva, zo dňa 23. 2. 2006, doručená navrhovateľovi dňa 27. 2. 2006, je neplatná. Zároveň žiadali nahradiť trovy konania. Svoj návrh navrhovatelia odôvodnili tým, že sú nájomníkmi bytu č. XX na X poschodí nachádzajúceho sa v obytnom dome na ulici S.. C. Č.. XXXX/XX vo P., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie N.. Vyššie uvedený byt užívajú navrhovatelia ako nájomníci na základe Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 1. 9. 1975, ktorý im bol pridelený rozhodnutím spoločnosti BUČINA, n. p., Zvolen, zo dňa 1. 9. 1975 pod evidenčným číslom XXXXXX. Dňa 27. 2. 2006 bol navrhovateľovi 1./ doručený list od JUDr. Viery Šimonovej, advokátky, so sídlom Nám. SNP 255/15, Zvolen, označený ako „výpoveď z nájmu bytu podľa ustanovenia § 710 ods. 1 a 3, § 711 ods. 1 písm. d), ods. 2 Občianskeho zákonníka“, ktorým mu v právnom zastúpení jej mandanta SEKIER, s. r. o., bola daná výpoveď z tohto bytu. Ako dôvod výpovede je uvedené nezaplatenie nájmu alebo úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, pričom sa jedná o nedoplatky za nájomné a služby v celkovej sume 75.339,50 Sk. Odporca vo svojom liste zo dňa 23. 2. 2006 neuvádza ako vznikol tento nedoplatok na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu a navrhovateľ 1./ sa bližšie k jeho výške nevie vyjadriť, pretože Spoločenstvo vlastníkov bytov s ním ako nájomcom v tejto veci odmieta komunikovať a ročné vyúčtovanie mu nezaslalo. Navrhovateľ uhrádzal nájomné v sume 2.500,- Sk za každý mesiac a pravidelne ho uhrádza, čo do roka predstavuje sumu 30.000,- Sk. Na základe týchto skutočností žiada, aby súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N., okres P. bolo zistené, že byt na X. poschodí č. XX, vo vchode č. XX vlastní odporca v celosti, podiel 1/1.
Na základe Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu (č.l. 6 spisu) bolo zistené, že Bučina, národný podnik Zvolen dňa 1. 9. 1975 uzatvorila s navrhovateľom v 1./ rade zmluvu o odovzdaní bytu na sídlisku V., E..XX. Podľa článku III., uvedený byt pozostáva z 3 izieb a ďalších miestností - kuchyne, WC, kúpelne a chodby. Evidenčné číslo zmluvy je XXXXXX.
Súd z listu označeného ako „Výpoveď z nájmu bytu“ zaslaného Advokátskou kanceláriou JUDr. Viera Šimonová, advokát so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 25/15, 960 01 Zvolen, adresovaného Š. L., M.. S.. C. XXXX/XX, P., zo dňa 23. 2. 2006 zistil, že: „V právnom zastúpení môjho mandanta SEKIER, s. r. o., IČO: 31 692 885, Lučenecká cesta 2266/6, 960 96 Zvolen, Vám dávam výpoveď z nájmu bytu č. XX, M.. S.. C. XXXX/XX, P., ktorého ste nájomcom na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1. 9. 1975 bez nároku na bytovú náhradu. Dôvodom výpovede z nájmu je nezaplatenie nájmu alebo úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Vo Vašom prípade sa jedná o nedoplatky na byte za nájomné a služby v celkovej výške 75.339,50 Sk + príslušenstvo. Výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.“
Súd z písomného podania právneho zástupcu odporcu doručeného súdu dňa 17. 9. 2010, okrem iných skutočností zistil, že z dôvodu opatrnosti uvádzajú, že v prípade ak by mal konajúci súd existenciu naliehavého právneho záujmu za preukázanú, súhlasia s tvrdením navrhovateľov o neplatnosti žalobou napadnutej výpovede a aj oni ju považujú za absolútne neplatný právny úkon.
Súd z vyjadrenia navrhovateľa v 1./ rade na pojednávaní konanom dňa 7. 12. 2011 zistil, že tento žiadal, aby súd určil, že uvedená výpoveď z nájmu bytu je neplatná, nakoľko on si za tento byt riadne platil a to prostredníctvom inkasa.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 7. 12. 2011 uviedol, že aj oni považujú uvedenú výpoveď za neplatnú. Podľa nich uvedená výpoveď je neurčitá, nebola doručovaná ani navrhovateľke v 2./ rade, ktorá je manželkou navrhovateľa v 1./ rade a bola doručovaná iba navrhovateľovi v 1./ rade. Taktiež ani samotná advokátka JUDr. Viera Šimonová nemala oprávnenie, aby takúto výpoveď dala, pričom oni už predtým poukázali, že ide o spor zbytočný a súhlasia s tým, aby súd určil, že výpoveď je neplatná.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, platného k 23. 2. 2006, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného k 23. 2. 2006, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, platného k 23. 2. 2006, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného k 23. 2. 2006, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného k 23. 2. 2006, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného k 23. 2. 2006, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného k 23. 2. 2006, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, platného k 23. 2. 2006, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, platného k 23. 2. 2006, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, platného k 23. 2. 2006, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platného k 23. 2. 2006, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd predovšetkým poukazuje na tú skutočnosť, že dôvody, pre ktoré bola navrhovateľovi 1./ daná výpoveď, neboli zo strany odporcu preukázané s tým, že odporca žiadnym spôsobom počas celého konania nepreukázal skutočnosti, ktoré sa v uvedenej výpovedi tvrdili. Zároveň mal súd preukázané aj to, že nakoľko navrhovateľ 1./ je s navrhovateľkou 2./ manželom, tak v zmysle § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Nakoľko však súd nemal preukázanú tú skutočnosť, že by takáto výpoveď bola daná aj navrhovateľke v 2./ rade, účinky výpovede v žiadnom prípade z takejto výpovede nemohli nastať. Súd tu poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo 4/2011, v ktorom sa výslovne uvádza tá skutočnosť, že právo spoločného nájmu bytu medzi manželmi je zvláštnym prípadom spoločného nájmu bytu, ktorý sa vyznačuje tým, že svedčí obom manželom spoločne a nedielne. Nedielnosť tohto práva sa v hmotnoprávnej oblasti okrem iného prejavuje tým, že výpoveď z nájmu bytu musí byť daná obidvom manželom a obidvom musí byť aj doručená. Výpovedi prenajímateľa, ktorá smeruje len voči jednému z manželov, nemožno priznať právnu relevanciu vo vzťahu k obom manželom. Teda súd aj na základe tejto skutočnosti má za to, že uvedená výpoveď z nájmu bytu mala byť koncipovaná tým spôsobom, že výpoveď mala byť adresovaná a aj slovne vyjadrená voči obidvom manželom. Zároveň súd poukazuje aj na to, že taktiež ako sa vyjadril aj právny zástupca odporcu, podľa nich samotnú výpoveď nemohla urobiť JUDr. Viera Šimonová, ktorá ju aj podpísala s tým, že táto nemala na vykonanie takéhoto úkonu žiadne oprávnenie. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že priamo v samotnej výpovedi sa uvádza, že dôvodom výpovede z nájmu bytu je nezaplatenie nájmu alebo úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Z uvedeného súd taktiež chce poukázať na to, že podľa súdu takto koncipovaný dôvod výpovede je taktiež neplatný, nakoľko je tu doslovne uvedené „nezaplatenie nájmu alebo úhrad“, teda nejde o jednoznačné určenie, či ide teda o nezaplatenie nájmu, resp. ide o nezaplatenie úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu a taktiež nie je ani uvedené, za aký čas, teda že či je to za čas dlhší ako 3 mesiace a odkedy dokedy vznikol tento dlh, či už na nájomnom, resp. úhradách. Na základe týchto skutočností mal súd jednoznačne preukázané, že uvedená výpoveď z nájmu bytu je neplatná. Súd poukazuje na to, že samotná neplatnosť takejto výpovede je daná tak, ako už súd uviedol, minimálne z piatich dôvodov, pričom každý jeden z týchto dôvodov bez akéhokoľvek iného už hore uvedeného dôvodu spôsobuje neplatnosť takejto výpovede a preto by akékoľvek ďalšie dokazovanie a preukazovanie neplatnosti výpovede z iných dôvodov bolo pre súd nadbytočné. Na túto skutočnosť súd poukazuje z toho dôvodu, že na pojednávaní konanom dňa 7. 12 2011 navrhovateľ v 1./ rade po poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. uviedol, že žiada, aby si súd ako dôkaz vyžiadal ešte doklady zo SIPO, že či on platil nájomné, resp. nie. Súd uvedený návrh na vykonanie tohto dokazovania zamietol a tento dôkaz nepripustil z toho dôvodu, ako bolo už uvedené, že vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné, pretože
či by platil, resp. neplatil, sú tu aj iné dôvody, pre ktoré súd považuje uvedenú výpoveď za absolútne neplatný právny úkon.
Čo sa týka žiadosti zástupcu navrhovateľov 1./ a 2./, doručenej súdu dňa 6. 12. 2011, v ktorej žiadal, aby súd pojednávanie odročil a to z toho dôvodu, že si prebral predvolanie na pojednávanie len dňa 5. 12. 2011, pričom pojednávanie sa konalo dňa 7. 12. 2011, s poukazom na § 115 ods. 1 a 2 O.s.p., že mu nebola zachovaná dostatočná lehota na prípravu, súd tejto žiadosti nevyhovel a pojednával bez zástupcu navrhovateľov. Čo sa týka nevyhovenia žiadosti zástupcu navrhovateľov o odročenie pojednávania, súd na toto poukazuje s tým, že uvedená 5 dňová lehota v zmysle vyššie uvedeného § 115 ods. 2 O.s.p. je doslovne uvedená, že myslí sa tým spravidla, aby bola takáto lehota zachovaná. Je len samozrejmé, že je potrebné dať účastníkom dostatočný čas na prípravu pojednávania, pričom podľa súdu uvedený dostatok času však musí byť daný aj s ohľadom na tú - ktorú konkrétnu vec, či sa jedná o napríklad široký okruh účastníkov, právne zložitú vec, skutkovo zložitú vec, rozsah navrhovaných dôkazov, avšak predovšetkým súd chce poukázať na to, že uvedený dostatok času by mal byť daný s ohľadom na to, či účastníci sa mohli so spisom oboznámiť a či od posledných úkonov účastníkov došlo k nejakým skutkovým zmenám doložením dôkazov, resp. iným právne relevantným skutočnostiam, na ktoré by bol potrebný takýto čas. Súd musí poukázať, že v rámci tohto konania navrhovatelia a ich zástupca neprodukovali v rámci samotného skutkového ozrejmenia dôkaznej situácie okrem samotného podania, žiadne nové dôkazy, pričom od podania návrhu do samotného rozhodnutia uplynulo viac ako 5 rokov. Na základe tejto skutočnosti, že za dobu viac ako 5 rokov sa v spise neobjavil žiadny dôkaz, ani žiadny iný skutkový stav, s ktorým by sa zástupca navrhovateľov musel oboznámiť, podľa súdu teda nebolo potrebné odročovať toto pojednávanie. Taktiež čo sa týka aj samotného ospravedlnenia zástupcu navrhovateľov, súd musí poukázať na to, že ostatní účastníci si prevzali predvolanie na pojednávanie dňa 8. 11. 2011 a teda súd uvedené predvolanie zasielal v dostatočnom časovom predstihu. V jednaní samotného zástupcu navrhovateľov súd vidí nekorektnosť v jeho podaní o odročenie tohto pojednávania z dôvodu nezachovania lehoty aj preto, že zástupca navrhovateľov sa ani žiadnym spôsobom neunúval presvedčiť, či je potrebná príprava na toto pojednávanie, či došlo k nejakým skutkovým okolnostiam, na ktoré by sa on mal pripraviť, či boli prezentované nejaké dôkazy, ktorými by sa on musel osobitne oboznamovať, pričom súd poukazuje, že od roku 2006, od podania samotného návrhu, len jedenkrát sa vyjadril odporca s tým, že aj podľa neho je uvedená výpoveď neplatná. Na základe tohto sa súdu zdá, že zo strany navrhovateľov a ich zástupcu ide o umelé predlžovanie sporu, keďže od roku 2006 sa nekonalo ani jedno pojednávanie, až do pojednávania, kedy bol vynesený rozsudok, na ktorom by sa účastníci riadne zúčastnili. Je úlohou súdu, aby boli chránené práva účastníkov súdneho konania a to aj v tom zmysle, že každý má právo, aby jeho vec bola prejednaná rýchlo, pričom toto právo sa nevzťahuje len na navrhovateľa, ale tak isto aj na odporcu ako účastníka konania, pričom tak, ako už súd poukázal, už v roku 2010 právny zástupca odporcu uviedol, že aj podľa neho uvedená výpoveď je neplatná. Pričom napriek takémuto vyjadreniu odporcu, ktoré bolo v prospech navrhovateľov, aj od tohto dátumu zo strany navrhovateľov dochádzalo k zbytočnému predlžovaniu sporu bez možnosti meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Na základe tohto podľa súdu zástupca navrhovateľov nepotreboval dlhší čas na prípravu na pojednávanie a preto súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Okrajovo súd musí spomenúť aj tú skutočnosť, že samotnému návrhu navrhovateľov v tomto konaní vyhovel a preto navrhovatelia neboli vo svojich právach ukrátení. Tak, ako už súd poukázal, súdu sa javilo zbytočné, aby konanie odročoval, pretože už dovtedy prezentované dôkazy, aj s ohľadom na vyjadrenie právneho zástupcu odporcu, mal súd preukázané že aj bez predloženia iných dôkazov, je uvedená výpoveď absolútne neplatným právnym úkonom a akékoľvek iné dokazovanie by bolo nadbytočné, čo by zbytočne predlžovalo uvedený spor.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).