Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-885-1998.pdf
PDF · 66.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/885/1998
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného JUDr. František Bernát, A Hlinku 18, Nitra správca konkurznej podstaty úpadcu TESON a.s. v konkurze, Staničná 502, Vráble, IČO: 31412874, zast. advokátom JUDr. Alena Gregušová, AK Farská 1, Nitra proti povinnému LUSK a.s., Medzilaborce, IČO: 608831 o vymoženie 195,18 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e.
Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Hesounovi, so sídlom exekútorského úradu Nové Zámky, ul. Komarňanská cesta 2 n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu zo dňa 21.1.1997 sp. zn. 1Rob 83/97, podal u súdneho exekútora dňa 15.4.1998 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 195,18 eur s prísl.
Súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Hesouna, so sídlom exekútorského úradu Nové Zámky a to poverením č. 5702 003990 zo dňa 23.4.1998.
Dňa 17.5.2010 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 27.9.2008 vymazaný z Obchodného registra a žiadal, aby súd oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 50,57 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 1.2.2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Vzhľadom na to, že povinný bol v priebehu exekúcie vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a ju zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 1.2.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 1.2.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 1.2.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V zmysle § 196 Exekučného poriadku, má exekútor za výkon exekučnej činnosti právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. V zmysle § 197 Exekučného poriadku, má tieto náklady uhrádzať povinný. Len v prípade uvedenom v § 203 Exekučného poriadku, môže súd uložiť nahradenie týchto trov oprávnenému. Súd môže (ale nemusí) uložiť uhradiť vzniknuté trovy súdneho exekútora oprávnenému, po zistené, či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V danom prípade je nepochybné, že trovy exekútora v zmysle § 197 Exekučného poriadku nemôže uhradiť povinný, keďže tento už neexistuje.
Súd sa preto zaoberal tým, či zastavenie exekúcie mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, pripúšťa iba možnosť, nie povinnosť súdu uložiť nahradenie trov exekúcie oprávnenému a to za splnenia podmienky, že oprávnený zastavenie exekúcie mohol predvídať.
V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nič nenasvedčovalo tomu, žeby povinný ako obchodná spoločnosť mal byť zrušený bez právneho nástupcu. Z týchto dôvodov dospel súd k záveru, že oprávnený dôvod zastavenia exekúcie spočívajúci vo výmaze povinného z obchodného registra, z objektívneho hľadiska predvídať nemohol. Z dôvodu, pre ktorý bola exekúcia zastavená - pre stratu spôsobilosti byť účastníkom konania z dôvodu výmazu z obchodného registra bez právneho nástupcu, nevyplýva žiaden relevantný dôvod na prijatie záveru o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie.
Vzhľadom na to, že povinný už neexistuje a nemôže uhradiť trovy exekúcie a oprávnený pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať zastavenie exekúcie a tým nenaplnil podmienky v ust. § 203 Exekučného poriadku, súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Súd poukazuje i na nález Ústavného súdu SR zn. II ÚS 12/05 zo dňa 13.1.2005 a na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 32/08-11 zo dňa 24.1.2008, z odôvodnení ktorých vyplýva, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie za predpokladu, že súd po uvážení dospeje k záveru, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Rovnako súd poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tento záver je možné podľa názoru súdu aplikovať aj na postavenie exekútora, v ktorého prípade riziko neuspokojenia zákonných nárokov má protihodnotu v jeho monopolnom postavení pri nútenom výkone rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho písomného doručenia na Okresnom súde Humenné.