Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-140-2011.pdf
PDF · 74.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-2T/140/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. decembra 2011 v trestnej veci obžalovaného K. E. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., samosudcom JUDr. Miroslavom Čížom takto
rozhodol:
obžalovaný K. E. nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., J. XXX/XX, prechodne bytom G. Z. XX, na slobode,
s a
podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak,
ž e
po tom, čo dňa 25. augusta 2010 v Považskej Bystrici ako splnomocnenec spoločnosti K., R.., so sídlom K. XXXX/XXX, J. L., IČO: XX XXX XXX uzatvoril s H.. H. R., nar. X.X.XXXX, bytom J. L., K. XXXX/ XX Zmluvu o dielo číslo 05/2010, predmetom ktorej bolo zhotovenie rodinného domu typ ALFA 95 v obci G. Z. za sumu 53.000,- Eur, H.. H. R. na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého disponentom bol obžalovaný K. E., uhradila zálohu vo výške 10.000,- Eur určenú na zakúpenie stavebného materiálu, pričom obžalovaný K. E. stavebný materiál nezakúpil, ani nezačal výstavbu domu, ale uvedenú sumu použil pre vlastnú potrebu, čím H.. H. R., nar. X.X.XXXX, bytom J. L., K. XXXX/XX spôsobil škodu vo výške 10.000,- Eur,
o s l o b o d z u j e ,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor podal na obžalovaného obžalobu pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne H.. H. R., E. D., prečítaním svedeckých výpovedí K. M., E. G., C. X., E. A., H. S., H. D., prečítal zápisnice o konfrontácii, oboznámil sa s ostatným dôkazným materiálom a zistil, že skutok, ktorého sa mal obžalovaný podľa obžaloby dopustiť nie je trestným činom.
Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti nepriznal. Vo svojej výpovedi, či už v prípravnom , konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nepopieral, že došlo k dohode medzi ním a poškodenou svedkyňou H.. H. R., podľa ktorej sa zaviazal zhotoviť rodinný dom. V tomto obžalovaný nemal žiadne námietky. Tak isto nepopieral prevzatie zálohy vo výške 10.000,- Eur na zakúpenie stavebného materiálu. Následne odišiel na štrnásť dní na dovolenku a po návrate z dovolenky, asi o týždeň poškodená prestala mať záujem o stavbu, nakoľko nemala kúpený stavebný pozemok. Na druhej strane nemohol ani začať s prípravnými prácami pre zlé počasie a tak isto musel objednať tovar. Poškodená nebrala do úvahy tieto skutočnosti a už dňa 20.9.2010 podala na neho trestné oznámenie, čo nebolo ani mesiac po tom, čo uzavreli dohodu na zhotovenie domu, pričom z toho bol dva týždne na dovolenke. V žiadnom prípade nemal úmysel sa dopustiť sprenevery a ani v žiadnom prípade použiť jej peniaze pre svoju potrebu. Poskytnutá záloha bola poškodenej vrátená. Podľa jeho názoru k celej situácii došlo len zlou komunikáciou medzi ním a poškodenou, pričom poškodená nemala ani potrebné doklady k stavbe domu.
Svedkyňa a poškodená H.. H. R. v podstate potvrdila, že sa dňa 25.8.2010 dohodla s obžalovaným na zhotovení rodinného domu a dala mu zálohu 10.000,- Eur s tým, že upraví pozemok na stavbu a kúpi materiál. Následne obžalovaný odišiel na štrnásť dní na dovolenku a keď zistila dňa 8.9.2010, že neboli vykonané dohodnuté úpravy pozemku, tak mu telefonicky oznámila, že odstupuje od zmluvy, ktoré mu dňa 13.9.2010 aj písomne zaslala. Na ďalšej stavbe domu už nemala záujem, pričom však nemala ani kúpený pozemok. Podľa jej názoru ju obžalovaný podviedol, nakoľko nevykonal žiadne práce a nekúpil žiadny materiál a peniaze minul pre svoju potrebu. V súčasnej dobe má zálohu 10.000,- Eur vrátenú.
Svedok E. D., spoločník obžalovaného v stavebnej firme, v podstate potvrdil výpoveď obžalovaného a sčasti aj výpoveď poškodenej (uzavretie zmluvy, nevykonanie terénnych úprav), pričom poškodená vôbec nemala záujem komunikovať a chcela len peniaze.
Pokiaľ ide o ostatné prečítané svedecké výpovede, v tejto súvislosti súd konštatuje, že tieto sa skutku dotýkajú buď priamo alebo len okrajovo, nemajú podstatný vplyv na právne posúdenie konania obžalovaného.
Obdobne tieto skutočnosti konštatoval aj pri ostatných listinných dôkazoch.
Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného nenapĺňa znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. Tohto prečinu sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu väčšieho rozsahu. Podľa obžaloby sa mal obžalovaný dopustiť trestnej činnosti tým, že s poškodenou uzavrel ako splnomocnenec spoločnosti K. R. so sídlom J. L., K. XXXX/XXX zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie rodinného domu, pričom zálohu vo výške 10.000,- Eur, ktorú prevzal od poškodenej na vykonanie stavebných úprav a nákup materiálu, terénne úpravy nevykonal a materiál nenakúpil a ani nezačal výstavbu domu a tieto použil pre svoju potrebu. Jednoznačne bolo preukázané, že zmluva bola uzavretá a zálohu obžalovaný prevzal. V priebehu konania v žiadnom prípade nebol preukázaný úmysel obžalovaného privlastniť si cudziu vec. Naopak, obžalovaný prevzal zálohu na stavbu domu, pričom stavebné práce objektívne nemohol pre zlé počasie začať a teda následne aj kúpiť stavebný materiál, prihliadnuc aj na tú skutočnosť, že obžalovaný mal štrnásť dní dovolenku a poškodená už po týždni odstúpila od zmluvy. Pokiaľ obžalovaný prevzal zálohu, nemohol spáchať prečin sprenevery i keď túto zálohu použil pre svoju potrebu a vec nezabezpečil a ani zálohu nevrátil. Tak isto nejde o prečin sprenevery, ak peniaze použil na iný účel než je ten, ktorý uviedol veriteľovi, pokiaľ nemal úmysel peniaze nevrátiť, čo však v danom konaní tak isto nebolo preukázané. Okrem týchto skutočností nebol obžalovanému preukázaný žiadny úmysel privlastniť si peniaze a vôbec nie, aby použil pre vlastnú potrebu. Záloha bola zaúčtovaná do firmy. Súd ďalej musí konštatovať, že sama poškodená sa "unáhlila" so samotným oznámením o trestnej činnosti, pričom súd aj v tomto smere musí konštatovať, že výstavba domu so sebou prináša určité špecifiká, ktoré nemožno vždy posudzovať na presné termíny, nakoľko nezávisí od vôle stavebníka (nepriaznivé počasie), čím dochádza k nedodržiavaniu termínov, čo sa v danom prípade aj stalo a poškodená na to reagovala oznámením o trestnej činnosti. Podľa názoru súdu v danom prípade v konaní obžalovaného súd nevidel trestnú činnosť, ale ide len o občiansky právny vzťah a takéto vzťahy nie je možné nahradzovať trestným stíhaním.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti potom súd nepovažoval za konanie, ktoré by zakladalo trestnú činnosť, preto ho spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).