Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1S-15-2024.pdf
PDF · 91.48 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/15/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zast.: JUDr. Ivan Glovniak, advokátska kancelária so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 424 33 665, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ F. G. A., bytom C. B. XXXX, XXX XX E., 2/ H. I. A., H., J., bytom C. B. XXXX, XXX XX E., 3/ J. K., bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., 4/ J. K., bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E., 5/ G. K., bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E., 6/ F. G. I., so sídlom L. M. XXX, XXX XX L. M., IČO: 47 967 358, v konaní o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-ZA-OVBP2-2024/004720-008 zo dňa 13. marca 2024, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala dňa 10. apríla 2024 Správnemu súdu v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti Rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU- ZA-OVBP2-2024/004720-008 zo dňa 13. marca 2024, ktorým Okresný úrad Žilina zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil Rozhodnutie prvostupňového orgánu-Mesta Žilina č. 6465/2023-126873/2023-SÚ- OKU zo dňa 26. mája 2023 v spojení s opravou chyby v písaní rozhodnutia č. 1614/2024-3648/2024-SÚ- OKU zo dňa 22. januára 2024, ktorým povolil stavbu „Rodinný dom s prístupovou cestou na pozemku v k. ú. E., parc. č. 4764/16 KN-C, 4767/1, 6017/26 KN- C“ (ďalej ako „stavba rodinného domu“) stavebníkom F. G. A., bytom C. B. XXXX, XXX XX E. a H. I. A., H., J., bytom C. B. XXXX, XXX XX E..
2. Žalobkyňa zároveň v správnej žalobe požiadala správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), a to s prihliadnutím na skutočnosť, že stavebníci budú oprávnení realizovať stavebné práce a dokončiť stavbu rodinného domu, ktorou by došlo k zníženiu hodnoty pozemku žalobkyne a závažnému zásahu do vlastníckych práv žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že umiestnenie stavby rodinného domu obmedzuje, ak nie úplne vylučuje na pozemku žalobkyne postaviť zamýšľanú a aj inú stavbu. Podľa tvrdenia žalobkyne by dokončením stavby rodinného domu došlo k značnej finančnej škode na majetku žalobkyne vo výške minimálne 35 280,00 Eur, pričom na účely preukázania tohto tvrdenia žalobkyňa predložila aj Odhad trhovej hodnoty nehnuteľného majetku vypracovaný realitnou kanceláriou MGM realitné centrum s. r. o. na účely ohodnotenia pozemku reg. C-KN parc. č. 4767/10 o výmere 465 m2, reg. C-KN parc. č. 4767/13 o výmere 140 m2, reg. C-KN 4767/20 o výmere 100 m2 a reg. C-KN 6017/27 o výmere 79 m2 v k. ú. E. (ďalej ako „odborné vyjadrenie k cene pozemku žalobkyne“). Žalobkyňa má tiež za to, že stavba rodinného domu je povolená na základe nezákonného rozhodnutia, teda je postavená protiprávne a odstránenie takejto stavby by znamenalo značnú finančnú škodu aj na strane stavebníkov. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
tiež uviedla, že zrušením napadnutého rozhodnutia po dokončení stavby rodinného domu by došlo k popretiu základného zmyslu súdneho konania, ktorým je včas poskytnúť súdnu ochranu žalobcovi a rozhodnúť o zákonnosti napadnutého rozhodnutia pred výstavbou. Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že pokiaľ by stavebníci postavili stavbu rodinného domu, tak z povahy stavby je zrejmé, že jej odstránenie by bolo náročné, nakoľko v zmysle § 88b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov by sa nemohlo začať konanie o dodatočné povolenie stavby alebo jej odstránenie. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že časť stavby rodinného domu sa má postaviť na vodnom toku, osobitne aj Ústavou Slovenskej republiky chránenej veci, pričom o tejto stavbe rodinného domu rozhodli orgány verejnej správy, ktoré nemali právomoc v tejto veci rozhodovať. Vzhľadom k tomu má žalobkyňa za to, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia nastane aj v zmysle zákona uvádzaný iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že jej námietky vo vzťahu k rozporu povoľovanej stavby rodinného domu s právnymi predpismi na úseku ochrany životného prostredia, konkrétne najmä ovzdušia a vodných tokov, neboli riadne v správnom konaní preskúmané. V prípade postavenia stavby rodinného domu by tak došlo k závažnej ujme na životnom prostredí. Na preukázanie tejto hroziacej škody priložila žalobkyňa k svojmu návrhu aj Projektové hodnotenie energetickej hospodárnosti budovy – rodinný dom-novostavba k. ú. E., č. parc. 4767/1,16, 6017/26, vypracované F. D. K., autorizovaným stavebným inžinierom (ďalej ako „odborné vyjadrenie k stavbe rodinného domu“). Žalobkyňa ďalej uviedla, že z predloženého odborného vyjadrenia k stavbe rodinného domu je zrejmé, že povolená stavba rodinného domu je v rozpore najmä s § 5 ods. 4 vyhlášky č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 55/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a ktorá stanovuje, že pre nové budovy vo vlastníctve orgánov verejnej správy postavené po 31. decembri 2018 a pre všetky ostatné nové budovy postavené po 31. decembri 2020 je minimálnou požiadavkou pre globálny ukazovateľ horná hranica energetickej triedy A0. Predmetná povolená stavba rodinného domu je však podľa odborného vyjadrenia k stavbe rodinného domu až v triede B, čo je stav protiprávny a závažný, nakoľko sa nejedná ani o energetickú triedu A1, ktorá bola vyžadovaná v zmysle § 5 ods. 3 predmetnej vyhlášky po 31. decembri 2015. Žalobkyňa záverom uvádza, že priznanie odkladného účinku nespôsobí akémukoľvek subjektu žiadnu ujmu či škodu, a to aj s prihliadnutím na to, že podľa § 186 ods. 2 SSP by odkladný účinok zanikol najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia súdu v tejto veci. Podľa názoru žalobkyne by bolo priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe práve v súlade s verejným záujmom, nakoľko sa takýmto postupom predíde zvýšeniu výšku prípadnej náhrady škody štátom po zrušení napadnutého rozhodnutia ako nezákonného rozhodnutia, ako aj finančnej škode stavebníkov a žalobkyne. Okrem toho je podľa slov žalobkyne v súlade s verejným záujmom, ak sa nepostaví stavba rodinného domu v rozpore s právnymi predpismi na ochranu životného prostredia a nedôjde takto k závažnej ujme na životnom prostredí postavením povolenej stavby, o ktorej v časti dokonca rozhodol orgán verejnej správy, ktorý na to nebol oprávnený. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhuje žalobkyňa, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.
3. Dňom 1. apríla 2024 došlo k prechodu práv a povinností okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 9. mája 2024 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu správnej žaloby a k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24 júla 2024 k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov (zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy) len výnimočný charakter. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale aj konkrétnymi predloženými dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu nie je postačujúce len nepodložené všeobecné tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov musí byť objektívne možná, teda musí byť v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Žalovaný poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017, z ktorého vyplýva, „že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku“. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Žalovaný má za to, že žalobkyňa riadne nepreukázala zákonom vyžadované predpoklady definované v ust. § 185 písm. a) SSP, preto navrhol správnemu súdu zamietnuť návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
11. Správny súd doručil správnu žalobu spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku a vyjadrením žalovaného zo dňa 24. júla 2024 ďalším účastníkom konania a výzvou zo dňa 30. júla 2024 vyzval ďalších účastníkov konania, aby sa vyjadrili k správnej žalobe, k návrhu na priznanie odkladného účinku ako aj k vyjadreniu žalovaného. Dňa 14. augusta 2024 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie účastníkov 1/ F. G. A. a 2/ H. I. A., H., J., ktorí uviedli, že námietky žalobkyne považujú za neopodstatnené a podľa ich názoru sa v prípade žalobkyne jedná o tzv. notorického sťažovateľa, kedy sa ako neúspešná strana v konaní snaží prostredníctvom stále nových podaní meniť rozhodnutie orgánu verejnej moci, resp. docieliť vydanie takého rozhodnutia, ktoré bude zodpovedať jej predstave. Po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby účastníci konštatovali, že ako stavebníci realizovali svoje právo na stavbu rodinného domu v Žiline, pričom postup a následné rozhodnutia prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy považujú za vecne správne a zákonné, pričom sa v celom rozsahu pridržiavajú svojich predchádzajúcich vyjadrení z administratívneho konania.
12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa neosvedčila skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by jej v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedla aké následky by mohlo mať dokončenie predmetnej stavby rodinného domu, avšak neuviedla konkrétne skutočnosti, ktoré by osvedčovali hroziacu škodu na strane žalobkyne, či iný zásah do práv žalobkyne. Žalobkyňa v
návrhu neuviedla žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu na strane žalobkyne.
13. Správny súd k tvrdeniam žalobkyne uvádza, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v § 185 SSP. Tvrdiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, resp. závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, a túto hrozbu aj osvedčiť, je povinnosťou žalobkyne. Žalobkyňa je podľa citovaného § 185 písm. a) SSP povinná nielen tvrdiť aké negatívne následky výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozia, ale aj osvedčiť, že tieto následky skutočne hrozia a nie sú len v hypotetickej rovine. Žalobkyňa uviedla, že umiestnenie stavby rodinného domu obmedzuje, ak nie úplne vylučuje možnosť postaviť zamýšľanú stavbu na pozemku žalobkyne, čím dôjde k závažnému zásahu do vlastníckych práv žalobkyne. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila jej záujem realizovať na susednom pozemku stavbu, keďže tento je doposiaľ využívaný ako záhrada pre rodinný dom. Skutočnosť, že by predmetná stavba rodinného domu obmedzovala alebo vylučovala realizáciu stavby žalobkyne na jej susediacom pozemku nevyplýva ani zo samotného odborného vyjadrenia k cene pozemku žalobkyne, ktorý priložila žalobkyňa k správnej žalobe. Z priloženého odborného vyjadrenia k cene pozemku žalobkyne je naopak zrejmé, že aktuálne podmienky výstavby rodinného domu výrazne nelimitujú žalobkyňu a ani neznižujú hodnotu jej pozemku: „Možnosti výstavby rodinného domu pri šírke pozemku 16 m, je po dodržaní dvojmetrovej odstupovej vzdialenosti od hranice susedných pozemkov, síce čiastočne limitujúci, ale stále pri tejto šírke ešte postačujúci.“. Žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňovala hypotetickou úvahou o stave, ktorý však v čase rozhodovania správneho súdu neexistuje. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadrila svoj predpoklad, že v prípade dokončenia stavby rodinného domu sa bude jednať o stavbu postavenú protiprávne, pričom jej následné odstránenie bude mať za následok značnú finančnú škodu na strane stavebníkov. Takýto záver však podľa správneho súdu nemožno vyvodiť zo samotnej skutočnosti, že žalobkyňa považuje stavbu rodinného domu za postavenú protiprávne a v rozpore s verejným záujmom. Správny súd poukazuje na to, že žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah do jej práv. Žalobkyňa svoje tvrdenia opiera len o hypotetické konštrukcie, ktoré nie sú nijakým spôsobom osvedčené, nesúvisia so súčasným stavom a neohrozujú práva žalobkyne. Čo sa týka námietky žalobkyne týkajúcej sa ochrany životného prostredia, k tejto správny súd uvádza, že žalobkyňa neosvedčila, že by prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia vznikla ujma takej intenzity ako predpokladá zákonná úprava pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V závere odborného vyjadrenia k stavbe rodinného domu týkajúceho sa posúdenia kritéria minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budov bolo konštatované, že: „Objekt spĺňa predpoklady energetickej hospodárnosti v zmysle čl. 8.2.2 STN 730540:2012.“ Pre zvýšenie kategorizácie energetickej hospodárnosti budovy z triedy „B“ na triedu „A“ je v odbornom vyjadrení odporúčané doplniť obnoviteľný zdroj tepla a centrálnu rekuperáciu pre stavbu rodinného domu. Uvedené však nie je prekážkou pre povolenie stavby rodinného domu a rovnako z odborného vyjadrenia k stavbe rodinného domu nevyplýva, že dokončením takejto stavby by vznikla ujma na životnom prostredí. Koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila skutočnosť, že dokončením stavby rodinného domu by vznikla závažná ujma na životnom prostredí. Správny súd musí mať dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) SSP. Správny súd preto vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil opodstatnenosť priznania odkladného účinku. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je pritom povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Správny súd má na základe vyššie uvedených skutočností za to, že žalobkyňa neosvedčila konkrétne skutočnosti, ktoré by mali za následok značnú škodu či závažnú ujmu takej intenzity, aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe.
14. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len všeobecne tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy skutočne hrozí.
15. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
16. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, avšak len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobkyňou podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP z a m i e t o l .
17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).