Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1PP-59-2011.pdf
PDF · 70.21 KB
Case nature
Area
Subarea
1PP/59/2011
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci vedenej proti odsúdenému I. H., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom N. J. I., H. XXXX/XX, t. č. na adrese N. J. I., X. XX/X, na slobode, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.12.2011 v v NOO a ÚVTOS v Trenčíne samosudcom JUDr. Milanom Strakom takto
rozhodol:
Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 odsek 1, 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného I. H., nar. XX.XX.XXXX o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 16.05.2011 bol Okresnému súdu Trenčín postúpený z Okresného súdu Košice I návrh odsúdeného I. H. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 10.01.2011, ktorý bližšie neodôvodnil.
I. H. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.02.2007 sp. zn. 4T/24/2007 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Na výkon trestu nastúpil dňa 14.12.2010, pričom výkon tohto trestu bol dňa 23.02.2011 prerušený zo zdravotných dôvodov na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.02.2011 č. k. 8Nt/20/2011-4.
Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.07.2011 č. k. 8Nt/20/2011-16 došlo k započítaniu doby od 24.03.2011 do 08.04.2011 do uloženého trestu odňatia slobody, v ktorej dobe sa odsúdený I. H. preukázateľne podroboval liečbe, pre ktorú mu bol prerušený výkon trestu odňatia slobody. Do výkonu trestu sa po započítaní prerušenia ešte nevrátil.
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému a oprávneným osobám plynula od 14.02.2011.
Z hodnotenia NOO a ÚVTOS v Trenčíne zo dňa 27.10.2011 bolo zrejmé, že odsúdený je druhýkrát ženatý a má spolu 14 detí. Jeho adaptačný proces na výkon trestu bol bezproblémový. Správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, nariadenia a príkazy plnil bez pripomienok. Vo voľnom čase bol aktívny. Pracovne zaradený nebol z dôvodu liečby a s prihliadnutím na jeho zdravotný stav. Nevykonával ani žiadne pomocné práce v prospech ústavu. Počas pobytu v ústave neboli zaznamenané žiadne negatívne skutočnosti v súvislosti s jeho osobu. Nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Udržiaval sporadický písomný kontakt s rodinou a priateľmi. Po prerušení výkonu trestu odišiel na adresu trvalého bydliska. Stanovený program zaobchádzania sa čiastočne plnil, jeho resocializačná prognóza sa javila ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania bolo stredné.
Z odpisu registra trestov a z obsahu spisu odsúdeného vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 13- krát súdne trestaný, zväčša pre majetkovú trestnú činnosť, pričom v minulosti už bol opakovane podmienečne prepustení z výkonov viacerých trestov odňatia slobody.
Odsúdený sa verejného zasadnutia súdu nezúčastnil, pričom mal riadne vykázané doručenie predvolania a súdu tiež zaslal lekársku správu, podľa ktorej je v liečbe pre závažné ochorenie , ktoré mu neumožňuje cestovať do Trenčína.
Zástupca NOO a ÚVTOS v Trenčíne sa na verejnom zasadnutí pridržiaval písomného hodnotenia, v ktorom od jeho vypracovania nenastala žiadna zmena.
Prokurátorka okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla zamietnuť návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku v znení účinnom do 01.09.2011 rozhoduje o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech, na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Samosudca po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného I. H. bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že podaný návrh nebol s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona dôvodný. Z týchto ustanovení vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený v danom prípade vykonal už polovicu z uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, zároveň vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Pokiaľ išlo o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, ako už bolo uvedené vyššie, bolo pravdou, že odsúdený I. H. vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov odňatia slobody.
Čo sa týkalo druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazoval schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak táto sa javila rovnako ako splnená.
Splnená nebola však tretia z citovaných podmienok, ktorou bolo dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode t.j. neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. V prípade I. H. bolo vzhľadom k jeho bohatej trestnej minulosti a tej skutočnosti, že vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti je špeciálnym recidivistom, ako to vyplynulo z odpisu registra trestov a z obsahu spisu, s prihliadnutím na jeho resocializačnú prognózu, riziko recidívy príliš veľké. Program zaobchádzania sa u odsúdeného plnil len čiastočne, jeho resocializačná prognóza sa javila ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania bolo stredné.
Samosudca s poukazom na zistené skutočnosti a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného I. H. nebola daná dostatočná záruka, že na slobode bude viesť riadny život.
Z uvedených dôvodov preto zamietol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko tento nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.