Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-118-2011.pdf
PDF · 75.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-16C/118/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci žalobcu C. H. E. P. I..J.., T. X, P., W. D.. H. M., I., J. J. G. X, P., proti žalovanému R. U., F.. XX.X.XXXX, F. T. D. Q. XX, P., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom R. U., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 55,55 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 55,55 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 28.1.2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 63,60 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.11.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 55,55 eur s prísl. s odôvodnením, že žalovaný dňa 27.1.2010 cestoval bez platného cestovného lístka. Žiadal priznať aj náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodňoval existenciou záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o preprave osôb, z ktorého žalovanému vyplývala povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,55 eur a prirážku k cestovnému v sume 55 eur.
Pobyt žalovaného nie je súdu známy, preto podľa § 29 ods. 2 O.s.p. mu bol ustanovený opatrovník pre zastupovanie v tomto konaní, ktorý ponechal rozhodnutie na zváženie súdu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobcom, najmä služobným hlásením prepravného kontrolóra o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 27.1.2010, Q. C., I..J.. pre mestskú hromadnú dopravu platnou od 1.1.2009 a zistil tento skutkový stav veci:
Žalovaný dňa 27.1.2010 o 9:30 hod. cestoval dopravným prostriedkom žalobcu na trase trolejbusovej linky č. 71 v Košiciach a pri kontrole vykonanej prepravným kontrolórom sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Na výzvu kontrolného zamestnanca odmietol zaplatiť cestovné vo výške 0,55 eur a sumu 55 eur za porušenie Mestského prepravného poriadku a Q. E. mesta Košice.
Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Občiansky zákonník") zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 772 Občianskeho zákonníka (spoločné ustanovenia k zmluvám o preprave) podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave
pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.
Z Q. C., I..J.. pre mestskú hromadnú dopravu predloženej žalobcom súd zistil, že ku dňu vykonanej kontroly, t.j. 27.1.2010, bola hodnota základného časového cestovného lístka, platného v tarifnom pásme T1, zakúpeného v predpredaji 0,55 eur.
Podľa čl. 12 ods.1 Prepravného poriadku C. H. E. P., I. J., pre mestskú autobusovú, električkovú a trolejbusovú dopravu cestujúci je povinný na vyzvanie vodiča alebo iného člena osádky, alebo oprávneného zamestnanca, ktorý má kontrolný odznak, kedykoľvek počas prepravy alebo v okamihu vystúpenia z vozidla predložiť na nahliadnutie cestovný lístok, prípadne preukážku na zľavu cestovného. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na priestor mimo vozidla, pokiaľ sa vystupuje na konečnej zástavke, resp. uzavretý priestor.
Podľa čl. 12 ods. 2 Prepravného poriadku C. H. E. P., I. J., pre mestskú autobusovú, električkovú a trolejbusovú dopravu cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 1 nemôže preukázať platným cestovným lístkom zaplatí cestovné; dopravca je oprávnený od tohto cestujúceho ďalej vyžadovať zaplatenie úhrady vo výške 100 násobku stanoveného základného cestovného.
Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový právny vzťah založený zmluvou o preprave osôb obsahom, ktorého bola povinnosť žalobcu ako dopravcu prepraviť žalovaného ako cestujúceho do miesta určenia a tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi určené cestovné. Práva a povinnosti účastníkov tohto záväzkového vzťahu sú bližšie špecifikované v Prepravnom poriadku C. H. E. P., I. J. pre mestskú autobusovú, električkovú a trolejbusovú dopravu a Q. C., I.. J.. pre mestskú hromadnú dopravu s platnosťou od 1.1.2009.
Žalovaný si ako cestujúci svoju povinnosť nesplnil a cestovné vo výške 0,55 eur nezaplatil. Žalobcovi z uvedeného dôvodu vznikol nárok nielen na cestovné, ale aj na úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške 55 eur.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má žalobca právo aj na úroky z omeškania, pretože žalovaný je v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Výška úrokov z omeškania vyplýva z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorá je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade úrok z omeškania činí 9 % ročne.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenie nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa Prepravného poriadku C. H. E. P., I. J., pre mestskú autobusovú, električkovú a trolejbusovú dopravu cestujúci je povinný na výzvu predložiť na nahliadnutie cestovný lístok. Pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je cestujúci povinný na výzvu zamestnanca žalobcu zaplatiť nielen cestovné ale aj úhradu vo výške 100 násobku stanoveného základného cestovného. V súlade s uvedeným mal súd za to, že splatnosť pohľadávky žalobcu nastala dňom vykonania kontroly zamestnancom žalobcu, a preto žalobca má právo uplatňovať si úroky z omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti predmetnej peňažnej pohľadávky.
Dôvodný je preto žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie cestovného a úhrady v sume 55,55 eur. Dňom 28.1.2010 bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 28.1.2010 až do úplného zaplatenia.
Keďže súd považoval nárok žalobcu za riadne preukázaný a uplatnený v súlade s právnymi predpismi, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého úspešnému účastníkovi konania patrí právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva. Trovy konania spočívajú
v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 16,50 eur a náhrade trov právneho zastúpenia v sume 47,10 eur (t.j. za dva úkony á 16,60 eur, 2 krát režijný paušál vo výške 6,95 eur). Súd nepriznal žalobcovi časť uplatnených trov konania v sume 1,70 eur uplatnených z titulu poštovného, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že sa jedná o poštovné za zaslanie upomienky zo dňa 2.2.2010 žalovanému, teda ešte pred podaním žaloby. Deň doručenia žaloby súdu, t.j. 5.11.2010 je procesným okamihom začatie občianskeho súdneho konania a od tohto okamihu možno hovoriť o trovách konania. Preto trovy vzniknuté účastníkom konania do tohto dňa, aj keď sú úzko spojené s týmto konaním, možno považovať iba za náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ale nie za trovy občianskeho súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní od dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.