Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/207/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.12.2011 takto

rozhodol:

obžalovaný

Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom J. Č.. XXXX/X C., toho času v ÚVV Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 30.09.2010 v čase okolo 01,35 hod. v Martine na parkovisku pod Partizánskym cintorínom pred budovou motorestu L&B po predchádzajúcom slovnom konflikte vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím, vypálením domu a auta G. D., pričom ho trhal za bundu, v týchto vyhrážkach pokračoval aj po príchode policajnej hliadky, čím u poškodeného G. D., nar. XX.XX.XXXX vzbudil dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

- dopustil sa verbálne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, č í m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin pod sp. zn. X G. XXX/XXXX podala dňa 08.12.2010 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému Ľ. V., stíhanému pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zák. a iné, ktorých sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného G. D., výsluchom svedkov C. N., C. R., P. J., C. G. a B. J. ako i prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle , , postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe prokurátora.

Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že išiel pešo okolo bufetu L&B pod Partizánskym cintorínom, už bolo po polnoci. V bufete videl bratovu švagrinú, tak sa pri nej zastavil. Dal si pivo, pričom sedel vo vnútri. Ako tak sedel, tak prišli dvaja mladíci, jedného z nich poznal, volal sa D., druhého nepoznal. On D. povedal, aby mu zobral aspoň pol deci, načo sa on ozval, že prečo by mu mal brať, keď mu dokopal otca. To sa nezakladá na pravde. Zavolal ho von, on išiel a taktiež išiel ten druhý chlap, čo bol s ním. Ako vyšiel, tak D. ho hneď udrel do nosa. On hneď na to padol, pričom obidvaja ho začali kopať. Kopali ho do celého tela. Čo sa týka vyhrážok, že sa mal vyhrážať D. zabitím, vypálením bytu a auta, k tomu uviedol, že to nie je pravda. On mu nič nehovoril, nevyhrážal sa mu. Pri konfrontácii s poškodeným obžalovaný už uviedol, že si už nepamätá, či ho vytiahli von alebo či ho poškodený len slovne volal. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na túto udalosť si nepamätá. Pamätal si, že popíjal v bufete. Mal vypité. Popíjal sám. Prišiel tam s nejakým kamarátom. On tam ostal na stole spať. Čo sa týka tých vyhrážok, možno to poškodenému povedal, možno to povedal obidvom. On si na to nepamätá. On nikoho netrhal za bundu. Otvoril dvere a hneď dostal úder do nosa od D. a následne ho začali kopať. Potom si už pamätá len na príchod polície. Obžalovaný sa k výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní vyjadril, že poškodený ho najprv udrel do nosa, on spadol, následne ho obaja kopali a skákali po ňom.

Svedok poškodený G. D., rovnako ako v prípravnom konaní tak na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol s kamarátom C. N. a kamarátkou B. sa najesť v bufete L&B. Po príchode si objednali stravu pri okienku. On si všimol obžalovaného, ktorý začal na neho vykrikovať. Chcel od neho pol deci. On mu nechcel zobrať. V ten večer nič nepil, no V. bol riadne pod vplyvom alkoholu. On obžalovaného pozná. V minulosti napadol jeho otca. Aj mu vtedy oplzlo nadával. Keď sa najedli, všetci traja išli von. Keď prechádzali okolo stola, obžalovaný na neho vykrikoval, či mu konečne zoberie to pol deci. On ho ignoroval. Nič mu nepovedal. V. sa hneď po ich odchode zdvihol zo stoličky a išiel za nimi dobrovoľne. Stále od neho chcel to poldeci. On mu vravel, že nech mu dá pokoj. Vtedy sa mu začal vyhrážať zabitím. Chcel zabiť jeho, podpáliť dom, auto, tiež hovoril niečo o zapálení rúk. Taktiež mu aj oplzlo nadával. On zavolal políciu z mobilu. Po príchode hliadky bol V. dosť agresívny, kričal po policajtoch. Policajti ho zobrali. B. išla domov. Pred budovou polície, keď V. vystúpil z vozidla, sa k nemu rozbehol, kričal na neho. Policajt ho spacifikoval, dal mu putá. On obžalovaného neudrel. On ho nebil. Neskákal po ňom. Skôr obžalovaný trhal jeho za bundu. Keď volal na políciu bundu mu pri tom roztrhol. Na hlavnom pojednávaní svedok poškodený uviedol, že obžalovaný ho trhal za bundu, aj mu ju roztrhol. On sa mu snažil vytrhnúť. Možno tým, že keď sa mu vytrhol, vtedy ho mohol sotiť. Nevedel uviesť, či obžalovaný vtedy spadol na zem. Svedok N. bol pri nich. Možno aj on sa snažil od neho oddeliť obžalovaného. Obžalovaný bol značne opitý, bol dokaličený. Mal chrasty po tvári. On sa mu snažil vyhýbať, no on stále dobiedzal a žiadal poldeci. Poškodený si pamätal, že pri policajnej stanici sa voči nemu rozbehol, zabŕdol aj do policajtov, ktorí ho potom spacifikovali. V čase, keď mu obžalovaný trhal bundu, myslí si, že vonku bola aj B.. On má vedomosť, že s obžalovaným malo veľa ľudí v minulosti konflikt. V minulosti obžalovaný a jeho partia mali napadnúť aj jeho otca. Na otázky obhajcu poškodený vypovedal, že ten konflikt do príchodu polície netrval moc dlho. Policajti tam prišli do 5-10 minút. On mal obavu z vyhrážok obžalovaného. V ten večer nepožíval žiadne alkoholické nápoje. Na otázky samosudcu poškodený uviedol, že mal strach z vyhrážok obžalovaného, preto volal aj políciu. On medzi sviatkami vypomáhal v taxi službe. Vtedy si taxík objednal obžalovaný s tým, že mu núkal peniaze, aby

stiahol toto oznámenie. Ešte mu povedal, že keď nie, že môžu prísť nejakí chlapci zo Žiliny a že sa to môže skončiť inak. Čo sa týka osoby obžalovaného stačí zájsť do podnikov do Vrútok a tam Vám povedia, že s obžalovaným sú len problémy, že je problematický, všade má pästné potýčky.

Svedok C. N. vypovedal, že bol spolu s G. D. sa najesť v bufete L&B nonstop pod Partizánskym cintorínom. Bolo s nimi aj dievča B., ktorá robí čašníčku vo výhrevni vo Vrútkach. Obžalovaný prišiel k G. k pultu, chcel od neho pol deci. Že ak mu ho nezoberie, že ho zabije. G. ho ignoroval. Povedal, že mu poldeci nezoberie. Oni si zobrali následne jedlo, sadli si ku stolu a najedli sa. V. odišiel k svojmu stolu. Keď sa najedli, tak vychádzali von, prechádzali okolo jeho stola, pričom V. znova niečo G. hovoril. Oni vyšli von, V. išiel za nimi. Vtedy sa začal G. vyhrážať, že mu zapáli rodičovský dom, auto. On vtedy nič nepil, ale V. bol viditeľne pod vplyvom alkoholu. G. z mobilu zavolal políciu. Policajti prišli asi za 5 minút. Po príchode polície sa obžalovaný vyhrážal tiež zabitím a zapálením domu. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že keď vyšli von, vyšla s nimi aj B.. B. videla celý ten incident vonku, bola tam až do príchodu hliadky polície. Domov odišla taxíkom, oni išli vypovedať na políciu. Obžalovaný chytil G. za bundu, aj mu ju roztrhol. On ich oddelil. Po oddelení on išiel k G., obžalovaný stál od nich asi meter. Hneď po oddelení volal G. na číslo 112. On nevidel, že by obžalovaný spadol. Obžalovaný bol v ten večer opitý, ožratý. Čo sa týka zranení, nevidel, že by mu tiekla krv. Keď tam prišli, všimol si, že obžalovaný má opuchnutý nos. On si to všimol vtedy, keď stáli pri okienku a pýtali si jedlo. Vtedy k nim prišiel obžalovaný a hneď si pýtal poldeci od G.. Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že keď vyšli z bufetu, obžalovaný vyšiel za nimi sám, oni ho nevolali. Na otázky samosudcu svedok uviedol, že vie, že aj pred stanicou ho museli policajti pacifikovať, lebo bol obžalovaný podráždený, nespolupracoval. Po tom incidente on išiel spolu s poškodeným na policajnú hliadku vypovedať. On v ten večer nepožíval alkoholické nápoje. Policajti prišli do 5 minút. Na otázky obžalovaného svedok vypovedal, že určite v ten večer pán D. neudrel do nosa obžalovaného. Oni určite po obžalovanom neskákali, nebili ho. Mali strach.

Svedkyňa B. J. vypovedala, že v ten večer pracovala do 23,00 hod. Pričom po práci prišli za ňou G. D. a C. N.. Medzi rečou spomenula, že je hladná a tak jej navrhli, aby sa išli najesť do nonstopu, kde prišli asi po polnoci. Keď vstúpili do bufetu a chceli si objednať jedlo, tak jeden chlapík, ktorý bol dosť pod vplyvom alkoholu, pristúpil k G., ktorý stál pri pulte. Ten mu začal rozprávať, že sa poznajú a chcel od neho, aby mu G. zobral pol deci. Slovne ho obťažoval. Keď mu G. povedal, aby ho nechal na pokoji, tento chlapík si sadol ku stolu, vulgárne vykrikoval. Bol nepríjemne agresívny a nahnevaný, že mu G. nechcel zobrať pol deci. V bufete nepadli žiadne vyhrážky a taktiež v bufete nedošlo k žiadnemu fyzickému napadnutiu. Ona si všimla na tom chlapíkovi, že má na tvári nejaké zranenie, tiež aj na ústach. Vyzeral, ako keby ho niekto napadol alebo zbil. Keď vychádzali, tak ten chlapík sa postavil a išiel hneď za nimi von, kde začal vykrikovať na G. niečo v tom zmysle, že ho aj tak zabije. Toto povedal viackrát. Ona sa toho chlapíka bála. Od začiatku jej bol nepríjemný. Ona nevidela, že by D. s N. fyzicky napadli obvineného V.. G. pri ňom iba stál, vôbec ho nenapádal. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že sa od prvého momentu bála obžalovaného. V tom bare do nich rýpal s tými poldecákmi neustále. Keď vyšli von, vzápätí vyšiel za nimi obžalovaný a vtedy G. vyslovil tie vyhrážky, že ho zabije. Vtedy sa G. otočil a začali sa slovne rozprávať, konfrontovať. Ona videla, že najprv obžalovaný V.P. sotil G., ten mu to vrátil. Hneď do toho vstúpil C. N.. Ona nevidela, že by obžalovaný V. spadol na zem. Vtedy jej tam prišiel taxík, v tom čase tam ešte neboli policajti, ona odišla preč. Keď prišli do toho nonstopu, ona si všimla, že obžalovaný má odreniny na tvári. Bol značne opitý. Na otázky obhajcu svedkyňa vypovedala, že keď vychádzali z bufetu, G. D. obžalovaného nevolal, on išiel za nimi sám. Na otázky samosudcu svedkyňa uviedla, že počas tej doby, čo tam bola ona vonku, pred nonstopom, nevidela, žeby či už D., alebo C. N. skákali po obžalovanom. Nevidela, že by ho poškodený s C. napadli. Obžalovaný vyhľadával poškodeného, nie naopak. Keď prišli do bufetu, ani poškodený, ani N. nepožili vôbec alkoholické nápoje. Oni sa najedli a šli preč.

Svedkyňa C. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že boli vyslaní operačným dôstojníkom k bufetu L&B pod Partizánskym cintorínom, kde malo dochádzať k nezhodám medzi pánom V. a ďalšími osobami. Oni prišli na to miesto spolu s kolegom, oznamovatelia ich čakali vonku. Ona vypočúvala oznamovateľov a kolega pána V.. Oznamovatelia jej uviedli, že pán V. sa im vyhrážal zabitím, podpálením rodiny. Pána V. zobrali na oddelenie, mal niečo s nosom a tak išli na ošetrenie. Svedkyňa si myslí, že sa obžalovaný aj počas ich prítomnosti vyhrážal zabitím. Pán V. si sám vyžiadal zdravotné ošetrenie. Oni sa ho na to pýtali. Oznamovatelia vypovedali, že tam sedeli v bufete a následne prišiel k nim pán V.. Čo im hovoril, na to si už nespomína. Svedkyňa po prečítaní výpovede z prípravného konania si spomenula na to, že

pán V. sa rozbehol a pokúsil zaútočiť na pána D.. Vie, že V. kričal po D. že niečo podpáli. Na otázky obhajcu svedkyňa vypovedala, že pán V. bol značne pod vplyvom alkoholu. Tvrdil, že má bolesti v oblasti nosa. Krv mu netiekla, ale mal opuch nosa, preto išli s ním na to lekárske ošetrenie.

Svedok P. J. vypovedal, že s kolegyňou C. G. boli vyslaný operačným strediskom na preverenie oznámenia k bufetu L&B na ulici Francúzskych partizánov. Oznamovateľom bol G. D., ktorý uviedol, že sa mu mal vyhrážať V.. Po príchode na miesto boli prítomný G. D., C. N. a Ľ. V.. Pán D. uviedol, že ho mal V. napadnúť pred bufetom, avšak D. sa uhol a tak ho V. netrafil. Po tom sa začal vyhrážať zabitím, vypálením. D. spoločne s N.T. zhodne uviedli, že si na V. všimli zranenia v oblasti tváre. Následne obžalovanému obmedzili osobnú slobodu a bez použitia donucovacích prostriedkov V. išiel s hliadkou na oddelenie. Po príchode na oddelenie policajného zboru sa V. pokúsil zaútočiť na D.. Voči obžalovanému boli použité hmaty a chmaty sebaobrany a boli mu priložené putá. Aj po príchode policajnej hliadky teda jeho a kolegyne sa obžalovaný vyhrážal poškodenému G. D., keď hovoril, že ich všetkých vypáli.

Svedkyňa C. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že pracuje ako predavačka v bufete L&B Nonstop pod Partizánskym cintorínom. V ten večer si všimla, že jej švagor Ľ. bol v bufete, sedel tam a tí ostatní sa prišli najesť ako zákazníci. V bufete si nevšimla žiaden konflikt, čo sa stalo vonku sa dozvedela až po 3 dňoch aj o tom, že tam prišli polícia. Ona čo si všimla, tak Ľ. sedel s kamarátom a tí druhí sedeli v druhej miestnosti, či spolu komunikovali to si nevšimla, lebo musela vyprážať rezne v druhej miestnosti. Len keď tí dvaja chalani a to dievča odchádzali, Ľ. šiel za nimi vonku. Keď odchádzali tí dvaja s tým dievčaťom, následne videla ako sa zatvárali dvere za obžalovaným, ten išiel za nimi. Nerozprávali sa, ona nič nevidela. Ona si u Ľ. všimla, že mal vypité. Mal červené oči. Ju nikto neupozornil na to, že sa tam deje nejaký konflikt. Keby sa to dialo vnútri, oni sú povinní volať hliadku polície.

Pri vykonaných konfrontáciách v prípravnom konaní tak obžalovaný na jednej strane ako i poškodený a svedok C. N. zotrvali na svojich výpovediach.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu. Zo správy Univerzitnej nemocnice Martin z 30.9.2010 ohľadom vyšetrenia obžalovaného vyplýva, že obžalovaný uvádzal, že dnes ho bili dvaja muži. Nevie kto to bol. Bili ho do hlavy, skákali po ňom. Bolí ho nos. Iné ťažkosti negoval. Pil víno a borovičku. Z ambulantného záznamu z 30.9.2010 vyplýva, že obžalovaný lekárovi uviedol, že bol napadnutý, zbitý, kopali ho do tváre. Sťažuje sa na bolesti v oblasti opuchu. Iné zranenia neudáva. Z konziliárnej správy Univerzitnej nemocnice Martin ohľadom ošetrenia obžalovaného vyplýva, že obžalovaný Ľ. V. lekárom uvádzal, že údajne sa nič nestalo. Bol v nonstope, zbili ho dvaja muži. Bili ho do hlavy, skákali po ňom. Obžalovaný najprv uviedol, že mu nič nie je. Nič ho nebolí. Potom, že ho veľmi boli hlava. Adekvátne ťažkosti sa nedajú od neho zistiť. Zo správy z Univerzitnej nemocnice Martin na č. l. 77 spisu, ktorý predložil samotný obžalovaný vyplýva, že 13.5.2011 obžalovaný prišiel do ambulancie v sprievode policajtov, pričom uviedol, že dnes pil v krčme, potom sa pobili s kamarátom, dostal do čela, spadol na zem, dotyčný ušiel a jeho chytili policajti. Z hlásenia o použití donucovacieho prostriedku z 30.9.2010 vyplýva, že hliadka OO PZ Martin - západ voči obžalovanému použila donucovacie prostriedky, nakoľko obžalovaný sa pokúsil zaútočiť na poškodeného G. D., pričom bol ošetrený v Univerzitnej nemocnici v Martine a použitím donucovacím prostriedkov mu spôsobený oderok na pravej strane líca.

Obžalovaný Ľ. V. má tri záznamy v evidencii priestupkov, a to pre spáchanie priestupkov zo dňa 9.6.2010, 13.5.2011 a 17.9.2011, za ktoré mu boli uložené pokuty vo výške 15 EUR, 30 EUR a vo výške 10 EUR. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. XT/XXX/ XX zo dňa 17.10.2010 pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a iné a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov v II. NVS, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením OS Banská Bystrica sp. zn. XPP/XX/XXXX z 12.9.2005 a bola mu uložená skúšobná doba na 6 rokov.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto sa dopustí verbálne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku. Samosudca po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré sa mu kládlo za vinu v podanej obžalobe prokurátora. Obžalovaný svojim vyššie uvedených konaním naplnil všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a/ Tr. zák., nakoľko dňa 30.09.2010 v čase okolo 01,35 hod. v Martine na parkovisku pod Partizánskym cintorínom pred budovou motorestu L&B vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím (usmrtením), vypálením domu a auta (inou ťažkou ujmou) inému - G. D., pričom ho trhal za bundu, v týchto vyhrážkach pokračoval aj po príchode policajnej hliadky, čím u poškodeného G. D., vzbudil dôvodnú obavu z ich uskutočnenia.

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že on sa poškodenému nevyhrážal zabitím ani podpálením auta a bytu, na hlavnom pojednávaní pripustil možnosť, že mohol vysloviť tie vyhrážky poškodenému, ktorý ho však fyzicky napadol a to tak, že ho udrel do nosa, následne padol na zem, kde ho poškodený s ďalším kopali do celého tela a skákali po ňom. Obranu obžalovaného svojimi výpoveďami vyvracajú a zo spáchania skutku obž. Ľ. V. usvedčujú výpovede svedka poškodeného G. D. a svedkov C. N., P.Š. J., C. G. a B. J.. Svedok poškodený G. D. a svedkovia C. N. a B. J. zhodne uviedli, že do bufetu L&B sa prišli najesť. Keď prišli do bufetu, obžalovaný začal sa dožadovať pol deci od poškodeného. Obžalovaný bol značne pod vplyvom alkoholu a svedkovia si všimli, že mal opuchnutý nos, tvár ako keby ho niekto zbil. Keď sa najedli a vyšli von, nikto nevolal obžalovaného, ktorý vyšiel ihneď za nimi sám, dobrovoľne, pričom vonku pred bufetom sa začal poškodenému vyhrážať zabitím podpálením domu a auta. Obžalovaný ako prvý začal trhať poškodeného za bundu aj mu ju roztrhol. Svedok poškodený a svedok C. N. popreli, že by v ten inkriminovaný čas bili obžalovaného a aj svedkyňa B. J. zhodne s ich výpoveďou uviedla, že počas tej doby vonku nevidela, že by poškodený spolu so svedkom C. N. bili obžalovaného. Príslušníci polície vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, že obžalovaný sa aj v ich prítomnosti vyhrážal poškodenému a aj sa pokúsil zaútočiť na poškodeného. Zo správ z ošetrenia obžalovaného z 30.9.2010 vyplýva, že ten najprv hovoril, že mu nič nie je, nič ho nebolí, následne uviedol, že ho bolí hlava, že ho zbili dvaja muži, nevie kto to bol, skákali po ňom. Obžalovaný lekárom však negoval, že by mal bolesti na hrudi, brucha atď. a samotní lekári konštatovali len jednoduchý úraz hlavy. Súd vzhľadom na lekárske správy o ošetrení obžalovaného považuje vyjadrenia obžalovaného o tom, že poškodený so svedkom N. ho kopali do celého tela a skákali po ňom za nepravdivé, nevierohodné, nakoľko ak by to bolo pravda tak obžalovaný by pri takomto útoku dvoch osôb utŕžil omnoho vážnejšie zranenia ako len jednoduchý úraz hlavy, ktorý konštatovali lekári, pričom poškodený, svedkovia C.. N. a B.. J. si uvedené zranenia na obžalovanom všimli skôr ako sa stal predmetný skutok. Skutočnosť, že by poškodený hneď potom ako obžalovaný vyšiel von, ho päsťou udrel do nosa, vyvracajú svojimi výpoveďami tak poškodený ako svedok C. N. ale i podľa názoru súdu nezaujatá svedkyňa B. J.. K agresívnemu správaniu obžalovaného v tej dobe a k jeho zraneniu je na mieste uviesť, že potom čo sa obžalovaný pokúsil zaútočiť po poškodenom G. D., policajná hliadka voči obžalovanému použila donucovacie prostriedky, v dôsledku ktorých mu bolo spôsobené zranenie - oderok na pravej strane líca. Samotný doklad, ktorý predložil obžalovaný súdu na č.l. 77 spisu - správa Univerzitnej nemocnice Martin ako i predošlé právoplatné odsúdenia obžalovaného ako i výpis z evidencie priestupkov potvrdzujú slová poškodeného, ktorý sa vyjadril i k osobe obžalovaného, t.j., že obžalovaný je osobou so sklonmi k páchaniu násilných protiprávnych skutkov. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti samosudca má za to, že obrana obžalovaného bola vyvrátená.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému Ľ. V. prihliadol na tú skutočnosť, že u obžalovaného zistil len priťažujúce okolnosti - obžalovaný spáchal dva trestné činy a v minulosti už bol súdne trestaný. Keďže obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov súd bol povinný mu uložiť úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona. Súdu neunikla i tá skutočnosť, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený za násilnú trestnú činnosť. Vzhľadom k prevahe priťažujúcich okolností, súd bol povinný zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu postupom podľa § 38 ods. 4,8 Tr. zákona, pričom súd bol povinný uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere od 8 mesiacov až na dva roky. S poukazom na všetky okolnosti prípadu súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného postačí pôsobiť uložením úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, t. j. vo výmere 10 mesiacov, pričom takto uložený trest považuje súd za dostatočný tak z hľadiska individuálnej ako i generálnej prevencie.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred spáchaním týchto prečinov bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.