Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cob-48-2023.pdf
PDF · 188.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/48/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: K.R.E. konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 47 791 551, právne zastúpený: JUDr. Róbert Šimko, advokát so sídlom Grösslingová 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: TMS - MONTYS s.r.o., so sídlom Nádražná 1958, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 34 103 287, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 154 716,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/57/2019-769 zo dňa 05.04.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/57/2019-769 zo dňa 05.04.2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k. 23Cb/57/2019-769 zo dňa 05.04.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) spoločnosti TMS - MONTYS s. r. o., so sídlom Nádražná 1958, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 34 103 287 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,dlžník“) uložil povinnosť zaplatiť spoločnosti K.R.E. konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 47 791 551 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,správca“) sumu vo výške 154 716,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 26. 07. 2015 až do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 1, § 2 ods. 2 písm. a/, § 261 ods. 1, § 265, § 266 ods. 1 a ods. 2, § 269 ods. 1 a ods. 2, § 272 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340a ods. 1, § 577, § 580 ods. 1, § 587, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“), § 108 ods. 1, § 113 ods. 1 a ods. 3, § 116 ods. 4, § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZKR“) a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 06.12.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 154 716,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.07.2015 až do zaplatenia, jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40 eur a
náhrady trov konania z dôvodu nezaplatenej odmeny za výkon činnosti správcu v reštrukturalizačnom konaní žalovaného. Uviedol, že ako právnická osoba zapísaná v zmysle zákona č. 8/2005 Z.z o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,zákon o správcoch“) v zozname správcov je oprávnený vykonávať činnosť správcu vrátane reštrukturalizačného správcu podľa ZKR. Tvrdil, že sa na obchodnom rokovaní konanom dňa 14.09.2014 v Slovenskom Grobe v zastúpení jeho splnomocnencom E. so žalovaným dohodli ohľadom podmienok vypracovania reštrukturalizačného posudku, ako aj podmienok výkonu a odmeny za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu. Dňa 16.09.2014 strany sporu uzatvorili zmluvu o vypracovaní reštrukturalizačného posudku č. 01-2014 a žalovaný poveril žalobcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku (ďalej aj ako ,,zmluva o vypracovaní reštrukturalizačného posudku“). Tvrdil, že strany sa dohodli, že zmluvu o výkone funkcie reštrukturalizačného správcu v znení navrhnutom a dojednanom na stretnutí dňa 14.09.2014 podpíšu po povolení reštrukturalizácie. Na základe zmluvy o vypracovaní reštrukturalizačného posudku sa žalobca zaviazal dodať žalovanému ako objednávateľovi odborný posudok za účelom posúdenia, či sú splnené predpoklady na reštrukturalizáciu žalovaného v zmysle ZKR a na strane druhej sa žalovaný zaviazal vypracovaný posudok prevziať a zaplatiť dohodnutú odmenu. Žalobca vypracoval dňa 14.11.2014 reštrukturalizačný posudok č. 2014-01-KRE (ďalej aj ako ,,reštrukturalizačný posudok“), v ktorom odporučil reštrukturalizáciu žalovaného a po preskúmaní finančnej a obchodnej stránky spoločnosti žalovaného skonštatoval, že sú splnené podmienky pre reštrukturalizáciu žalovaného. Žalovaný dňa 24.11.2014 prevzal vyhotovený posudok a dňa 24.11.2014 podal na Okresný súd Bratislava I návrh na povolenie reštrukturalizácie, pričom konanie bolo vedené pod spisovou značkou 3R/5/2014. Dňa 09.12.2014 Okresný súd Bratislava I rozhodol uznesením sp.zn. 3R/5/2014, že začína reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi/žalovanému. Dňa 13.01.2015 Okresný súd Bratislava I rozhodol uznesením sp.zn. 3R/5/2014, že povoľuje reštrukturalizáciu žalovaného a ustanovil jeho do funkcie reštrukturalizačného správcu. Dôvodil, že v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 3R5/2014 od 19.01.2015 do 24.07.2015 riadne vykonával vo vlastnom mene pre žalovaného funkciu reštrukturalizačného správu, práva a povinnosti vykonával podľa ZKR, ďalej vykonával dohľad nad činnosťou žalovaného, ktorý zahrňoval schvaľovanie úkonov žalovaného nad rámec bežných úkonov v súlade s § 130 ZKR a uzneseniami súdu, poskytoval žalovanému potrebnú súčinnosť a plnil ostatné úlohy a povinnosti podľa ZKR a zákona o správcoch až do momentu ukončenia reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia žalovaného sa skončila tak, že príslušný súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a jeho reštrukturalizáciu ukončil. Právna úprava platná a účinná v čase výkonu funkcie reštrukturalizačného správcu neobsahovala osobitné ustanovenia o spôsobe výpočtu odmeny za výkon reštrukturalizačného správcu. Uviedol, že po úspešnom ukončení procesu reštrukturalizačného konania dňa 05.08.2015 zaslal žalovanému výpočet odmeny podľa zmluvy o výkone funkcie správcu v domnení, že žalovaný túto zmluvu podpísal. Žalovaný na spoločnom stretnutí konanom v mesiaci august 2015 namietol výšku vyúčtovanej odmeny a uviedol, že nepodpísal zmluvu o výkone funkcie správcu. Nakoľko žalovaný nezaplatil vyčíslenú odmenu za výkon funkcie správcu, za účelom zmierlivého vyriešenie vzniknutého sporu sa uskutočnilo dňa 05.11.2015 rokovanie strán sporu. Z rokovania bol vypracovaný písomný záznam zo stretnutia, v zmysle ktorého sa žalovaný vyjadril, že uznáva jeho právo na zaplatenie odmeny za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu s tým, že najneskôr do 09.11.2015 mu oznámi výšku odmeny, ktorú navrhuje a je schopný zaplatiť. Žalovaný mu však túto odmenu nezaplatil. Mal za to, že aj keď nedošlo zo strany žalovaného k podpísaniu zmluvy o výkone funkcie správcu, vznikol mu nárok na zaplatenie obvyklej odmeny za výkon funkcie správcu, nakoľko reálne vo vlastnom mene pre žalovaného vykonával funkciu správcu v predmetnom reštrukturalizačnom konaní, a to s prihliadnutím na § 587 ods. 1 ObZ. Argumentoval, že zo súkromného znaleckého posudku č. 340/2018 zo dňa 30. 11. 2018 vypracovaného znalkyňou IX. (ďalej aj ako ,,súkromný znalecký posudok“) vyplýva, že výška obvyklej odmeny správcu za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu pre spoločnosť žalovaného predstavuje čiastku 154 716,07 eura bez DPH.
Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že dňa 09.01.2019 bol vydaný platobný rozkaz č.k. 27Up/1165/2018-94, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením. Žalovaný v ňom poprel tvrdenie žalobcu, že sa dňa 14.09.2014 na stretnutí v Slovenskom Grobe dohodli na podmienkach výkonu a odmeny žalobcu za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu. Argumentoval, že stretnutia sa nezúčastnil žalobca, ale E.. K. H., pričom prvýkrát sa oboznámil s plnomocenstvom žalobcu pre advokátsku kanceláriu +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář (č.l. 15 s. sp.) až doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu s prílohami. Tvrdil, že na stretnutí dňa 14.09.2014 sa dohodol s E.. K. H. výhradne na podmienkach a výške odmeny za vypracovanie reštrukturalizačného posudku. V čase žalobcom uvádzaného rokovania nebolo pre neho zrejmé, kto bude vypracovávať reštrukturalizačný
plán a kto bude vykonávať funkciu reštrukturalizačného správcu. Zdôraznil, že nikdy neprejavil súhlas so znením zmluvy o výkone správy v rozsahu a za podmienok dojednaných na stretnutí 14.09.2014 a z dôvodu svojho nesúhlasu túto nepodpísal. Namietal, že je sporné a nepreukázané tvrdenie žalobcu o vypracovaní reštrukturalizačného posudku. Mal za to, že reštrukturalizačný posudok zabezpečovala advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o.. Pri vypracovaní reštrukturalizačného posudku komunikoval opakovane výhradne len s touto advokátskou kanceláriou a nie so žalobcom, pričom nemal vedomosť, že by žalobca udelil advokátskej kancelárii CLS Čavojský & Partners, s.r.o. plnú moc na zastupovanie pri vypracovaní reštrukturalizačného posudku. Z e-mailovej komunikácie medzi ním a advokátskou kanceláriou CLS Čavojský & Partners, s.r.o. síce vyplýva, že advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o. vystupuje ako právny zástupca žalovaného v procese reštrukturalizácie, v skutočnosti s poukazom na všetky dôkazy vypracovala reštrukturalizačný posudok táto advokátska kancelária. Z uvedenej komunikácie nevyplýva akýkoľvek podiel žalobcu na príprave reštrukturalizačného posudku. Dôvodil, že ak žalobca vykonával funkciu reštrukturalizačného správcu, ako tvrdí v návrhu na vydanie platobného rozkazu a žiada za výkon tejto funkcie zaplatiť neprimerane vysokú odmenu, potom nepreukázal ako plnil svoje úlohy pri výkone tejto funkcie, keď tieto plnila tretia osoba (advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o.), ktorej žalovaný riadne uhrádzal mesačný paušál a ďalšie odmeny. Uviedol, že dňa 05.11.2015 sa konalo stretnutie medzi stranami sporu, kde vyjadril súhlas so zaplatením odmeny pre žalobcu a to jedine z dôvodu uznania účasti žalobcu na zasadnutiach veriteľského výboru. V súlade so záznamom zo stretnutia zo dňa 05.11.2015 zaslal dňa 10.11.2015 žalobcovi návrh podielovej odmeny, ktorú vyčíslil v sume 16 982,46 eura. Na preukázanie výšky obvyklej odmeny za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu predložil žalobca súkromný znalecký posudok, ktorý podľa neho nespĺňa zákonné náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP, nakoľko absentuje znalecká doložka, a preto ho nemožno vykonať ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Uviedol, že medzi ním a žalobcom nikdy nebola uzatvorená zmluva, ktorá by upravovala výšku odmeny za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu a žalobca neosvedčil výšku uplatnenej obvyklej odmeny.
Ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalobcu v rámci prvostupňového konania, že predmetom konania nie je jeho nárok na zaplatenie odmeny za vypracovanie reštrukturalizačného posudku, ani nárok na odmenu za výkon funkcie dozorného správcu počas doby trvania dozornej správy nad žalovaným. Z predložených listinných dôkazov a zo súdnych rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že vykonával v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 3R5/2014 funkciu reštrukturalizačného správcu. Spoločnosť +ULTRA Legal s.r.o. v zastúpení konateľom JUDr. K. H. vystupovala od počiatku celého procesu ako jeho splnomocnený zástupca, pričom táto skutočnosť bola žalovanému oznámená na začiatku rokovaní. Žalovaný sa zúčastnil počas reštrukturalizačného konania na viacerých rokovaniach s veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s. za účasti práve splnomocneného zástupcu spoločnosti +ULTRA Legal s.r.o. v zastúpení konateľom JUDr. K. H.. Žalovaný listinnými dôkazmi nepreukázal, že by nevykonával riadne a v zmysle zákona funkciu reštrukturalizačného správcu v reštrukturalizačnom konaní. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že si žalovaný objednal u advokátskej kancelárie CLS Čavojský & Partners, s.r.o. poskytovanie právnych služieb v rozsahu konzultačnej činnosti a právnej podpory počas reštrukturalizácie. Z predložených dôkazov však nevyplýva, že by advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o. vykonávala pre žalovaného v zmysle zákona funkciu reštrukturalizačného správcu v reštrukturalizačnom konaní. Nakoľko proces prípravy reštrukturalizácie a reštrukturalizačného posudku ako aj samotný priebeh reštrukturalizácie je proces náročný najmä s ohľadom na veľkosť podniku žalovaného a je náročný aj z hľadiska znalosti práva, v procese reštrukturalizácie vystupovala za žalovaného advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o., ktorá zbierala a sumarizovala potrebné dokumenty a údaje od žalovaného a tieto následne odovzdávala žalobcovi pre potreby výkonu jeho činnosti ako reštrukturalizačného správcu. Hoci si žalovaný objednal u advokátskej kancelárie CLS Čavojský & Partners, s.r.o. poskytovanie právnych služieb a za tieto služby aj zaplatil, čo dokladuje predloženými listinnými dôkazmi, žalovaný sa mylne domnieva, že žalobca si neplnil úlohy reštrukturalizačného správcu a že tieto úlohy plnila namiesto neho priamo advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o.. Žalobcom predložený súkromný znalecký posudok spĺňa zákonné náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP a obsahuje znaleckú doložku, ktorá sa nachádza na strane 190 znaleckého posudku. Zdôraznil, že úhrady, ktoré žalovaný realizoval v prospech advokátskej kancelárie CLS Čavojský & Partners, s.r.o. nemali žiaden súvis s výkonom jeho funkcie reštrukturalizačného správcu. Argumentoval, že znalkyňa Ing. Mgr. E. J., je odborne erudovaná osoba zapísaná v zozname znalcov, má rozsiahlu znaleckú prax, pričom
predložený znalecký posudok nemá žiadne formálne, ani obsahové vady. Žalobca predložil znalcovi pre účely vypracovania znaleckého posudku písomné potvrdenia od širokého okruhu správcov z celého územia Slovenskej republiky, aby mal znalec komplexnú informáciu ohľadne úrovne dojednávania odplaty za výkonu funkcie reštrukturalizačného správcu v rokoch 2013 - 2015. Oslovené správcovské spoločnosti, prípadne správcovia mali rozsiahle skúsenosti s reálnym výkonom správcovskej činnosti v danom období a vykonávali reštrukturalizácie obchodných spoločností v ekonomickej veľkosti zodpovedajúcej žalovanému v rokoch 2014 - 2015. K listinným dôkazom, ktoré predložil v konaní žalovaný žalobca namietal, že spoločnosť LEGES RECOVERY k.s., vznikla dňa 15.01.2015, pričom za celú dobu jej existencie nevykonávala funkciu reštrukturalizačného správcu. Tvrdil, že uvedená spoločnosť v rokoch 2013 - 2015 (t.j. za rozhodné obdobie) neexistovala a ani nevykonávala žiadnu funkciu reštrukturalizačného správcu. Referencie poskytnuté od spoločností LEGES RECOVERY k.s. na posudzovaný prípad v odhade 1-2 % z rozdielu sumy pohľadávok prihlásených a sumy pohľadávok určených na uspokojenie sú vzhľadom na absenciu akejkoľvek reálnej praxe neverifikovateľné a nemajúcu žiadnu výpovednú hodnotu. Referencia poskytnutá od správkyne JUDr. A.. Y. J. Y., PhD. zo dňa 30.03.2020 na posudzovaný prípad v odhade 50 000 eur je vzhľadom na absenciu akejkoľvek reálnej praxe neverifikovateľná a nemajúca žiadnu výpovednú hodnotu. Uvedená správkyňa nevykonávala žiadnu funkciu reštrukturalizačného správcu a nemá v tejto agende žiadnu odbornú prax. Mimo iné komplementár spoločnosti ADVISORS, k.s. pán JUDr. J. Y. je zároveň prokuristom v spoločnosti SKODA & SKODA s.r.o., kde je JUDr. Ing. Y. J. Y., PhD. štatutárkou. Z uvedeného nemožno predložené referencie od správcovskej spoločnosti ADVISORS, k.s. a JUDr. Ing. Y. Y. považovať za dve samostatné referencie, ale len jednu, a to od spoločnosti ADVISORS, k.s.. Spoločnosť ADVISORS k.s. vykonávala v rozhodnom období funkciu reštrukturalizačného správcu v 5 konaniach, avšak parametre ani jedného z dlžníkov nedosahovali ekonomické parametre, aké boli parametre reštrukturalizácie u žalovaného. Z uvedeného dôvodu nemožno na referenciu od spoločnosti ADVISORS k.s nazerať ako na smerodajnú, nakoľko v uvedenom období nemala reálnu skúsenosť s reštrukturalizáciou subjektu v ekonomickej kondícii a veľkosti zodpovedajúcej reštrukturalizácii žalovaného v rokoch 2014 - 2015. Mal za to, že žalovaný predložením jednej ako tak podloženej referencie od spoločnosti ADVISORS k.s., ktorá však plne nekonvenuje posudzovanému prípadu, nemôže relevantne vyvrátiť závery súkromného znaleckého posudku.
Zároveň v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného v rámci prvostupňového konania, ktorý popieral, že by sa so žalobcom dohodol na podielovej odmene a rovnako popieral jej uplatňovanú výšku. Tvrdil, že žalobca vykonával funkciu správcu len fiktívne, prípadne len s náplňou koordinácie činností tretích osôb a žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, akým spôsobom vykonával funkciu reštrukturalizačného správcu. Z dôkazov predložených žalobcom nijakým spôsobom nevyplýva, ako sa fakticky podieľal na vypracovaní reštrukturalizačného posudku. Naopak z e-mailovej komunikácie so spoločnosťou CLS Čavojský & Partners, s.r.o. vyplýva, že aktívnou činnosťou sa podieľala na vypracovaní tohto posudku a žalobca túto činnosť iba fakturoval. Pričom zdôraznil, že v konaní preukázal, že uhradil žalobcovi fixnú odmenu za spracovanie reštrukturalizačného posudku vo výške 13 000 eur na základe písomnej zmluvy o vypracovaní reštrukturalizačného posudku a paušálnu odmenu za výkon dozornej správy vo výške 500 eur mesačne a spoločnosti CLS Čavojský a Partners, s.r.o. uhradil paušálnu odmenu od začatia reštrukturalizačného konania do skončenia vo výške 1 700 eur mesačne, fixnú odmenu za spracovanie reštrukturalizačného plánu vo výške 13 000 eur, fixnú odmenu za schválenie reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom vo výške 5 000 eur, fixnú odmenu za schválenie reštrukturalizačného plánu schôdzou veriteľov vo výške 5 000 eur a fixnú odmenu za potvrdenie reštrukturalizačného plánu na základe písomnej zmluvy o podmienkach poskytovania právnych služieb zo dňa 12.09.2014. Vzhľadom na uvedené popieral, že by žalobcovi ako reštrukturalizačnému správcovi patrila nad rámec vyššie uhradených odmien suma vo výške 154 716,07 eura. Poukázal na platnú a účinnú právnu úpravu v čase od 19.01.2015 do 24.07.2015 (čas výkonu funkcie žalobcu ako reštrukturalizačného správcu), keď žiadny zákon neupravoval výšku, ani spôsob výpočtu podielovej odmeny reštrukturalizačného správcu a uvedené bolo výslovne vecou dohody, k tej však medzi stranami sporu nikdy nedošlo. Namietal, že aj v prípade tzv. porovnávacej metódy uplatnenej v predloženom súkromnom znaleckom posudku sa musí výpočet odmeny vykonať na základe dostatočne veľkého reprezentatívneho počtu ponúk, čo znalkyňa vôbec nezohľadnila. Argumentoval, že znalkyňa z odboru stavebníctvo a ekonómia nebola spôsobilá odborne vyhodnocovať obvyklú výšku odmeny reštrukturalizačného správcu. Zdôraznil, že účelom funkcie reštrukturalizačného správcu nie je zastupovať práva a záujmy dlžníka alebo veriteľov, ale prioritne má byť správca akoby predĺženou rukou súdu. Aj vzhľadom na to by si správca nemal s úpadcom vopred dohadovať tzv. úspechovú
(podielovú) odmenu. K listine zo dňa 05.11.2015 uviedol, že nie je uznaním dlhu, nakoľko nespĺňa zákonom požadované obsahové náležitosti a bola podpísaná pod zjavným nátlakom.
Ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zhrnul, že dňa 13.01.2015 Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie č.k. 3R/5/2014, ktorým rozhodol, že povoľuje reštrukturalizáciu žalovaného a ustanovil žalobcu do funkcie reštrukturalizačného správcu. Do reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 3R/5/2014 si v stanovenej lehote od 20.01.2015 do 19.02.2015 voči žalovanému uplatnilo pohľadávky 89 veriteľov, pričom si veritelia prihlásili celkovo 1 294 prihlásených pohľadávok v celkovom objeme 5 399 293,88 eura. Dvaja veritelia (Slovenská sporiteľňa a.s. a VB LEASING SK, spol. s.r.o.) si uplatnili pohľadávky spolu so zabezpečovacím právom v celkovom objeme 3 674 994,68 eura. Ostatní veritelia si prihlásili pohľadávky ako nezabezpečené v objeme 1 724 299,20 eura. Traja veritelia (ABEL- Computer, s.r.o., GEODET spol. s.r.o. a Slovenská sporiteľňa a.s.) si uplatnili podmienené pohľadávky v celkovom objeme 158 134,35 eura, z toho dvaja veritelia (ABEL- Computer, s.r.o. a GEODET spol. s.r.o.) si nesprávne prihlásili pohľadávky ako podmienené, nakoľko sa nejedná o podmienené, ale o riadne pohľadávky. V rámci lehoty na preskúmanie pohľadávok žalobca ako reštrukturalizačný správca preskúmal a poprel časť prihlásených pohľadávok v objeme 63 714,44 eura a zostávajúcu časť pohľadávok vo výške 5 335 579,44 eura zistil, z toho zabezpečení veritelia vo výške 3 668 167,41 eura a nezabezpečení veritelia vo výške 1 667 412,03 eura.
Žalobca oznámením publikovaným v Obchodnom vestníku č. 32/2015 zo dňa 17.02.2015 zverejnil oznam o zvolaní prvej schôdze veriteľov, ktorá sa konala dňa 26.03.2015. Dňa 26.03.2015 žalobca zvolal zasadnutie veriteľského výboru, na ktorom sa osobne zúčastnil. Dňa 03.06.2015 sa žalobca zúčastnil druhého zasadnutia veriteľského výboru, na ktorom členovia veriteľského výboru schválili záverečný návrh reštrukturalizačného plánu žalovaného v znení, v akom bol predložený predsedovi veriteľského výboru dňa 20.05.2015. Žalobca oznámením publikovaným v Obchodnom vestníku č. 107/2015 zo dňa 08.06.2015 zverejnil oznam o zvolaní schvaľovacej schôdze veriteľov, pričom schôdza veriteľov sa konala dňa 29.06.2015. Na schôdzi prítomní veritelia schválili reštrukturalizačný plán žalovaného. Dňa 17.07.2015 Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie č.k. 3R/5/2014, ktorým rozhodol, že potvrdzuje reštrukturalizačný plán žalovaného a končí reštrukturalizáciu žalovaného. Žalobca po úspešnom ukončení procesu reštrukturalizačného konania dňa 05.08.2015 zaslal žalovanému výpočet odmeny za výkon funkcie správcu, ale žalovaný namietol výšku vyúčtovanej odmeny a oznámil žalobcovi, že nepodpísal návrh zmluvy o výkone funkcie správcu. Žalobca listom zo dňa 08.11.2016 vyzval žalovaného na úhradu časti vyčíslenej odmeny za výkon funkcie správcu v sume 80 000 eur v lehote do 15.11.2016, avšak žalovaný túto sumu žalobcovi nezaplatil. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 28.11.2016 spochybnil akékoľvek dohody ohľadne výšky odmeny pre žalobcu.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo sporným kto bol reštrukturalizačným správcom žalovaného v reštrukturalizácii, či to bol žalobca alebo advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o., ak bol žalobca reštrukturalizačným správcom žalovaného v reštrukturalizácii, či mu vznikol nárok na odmenu reštrukturalizačného správcu, a ak žalobcovi vznikol nárok na odmenu reštrukturalizačného správcu, tak v akej výške.
Súd prvej inštancie v odôvodnení tiež uviedol, že žalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že sporné a nepreukázané je tvrdenie žalobcu o vypracovaní reštrukturalizačného posudku zo strany žalobcu, pretože z ničoho nevyplýva akýkoľvek podiel žalobcu na príprave reštrukturalizačného posudku. Súd mal za to, že žalobca predmetný reštrukturalizačný posudok zhotovil, pričom nebolo podstatné, či ho zhotovil sám alebo jeho zhotovením poveril tretiu osobu, nakoľko zákon ZKR mu neukladá povinnosť osobne takýto posudok zhotovovať. Súd prvej inštancie zdôraznil, že uvedené tvrdenie žalovaného sa priamo netýkalo základu predmetu sporu a nemalo na rozhodnutie súdu žiaden vplyv, preto ho ani v napadnutom rozsudku nehodnotil.
V neprospech žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil jeho obranu, že „na stretnutí dňa 14.09.2014 v Chorvátskom Grobe žalovaný nevedel o tom, že za žalobcu vystupuje ako jeho splnomocnená osoba JUDr. K. H.“, pretože toto tvrdenie žalovaného vyvrátil nielen svedok JUDr. K. H., ale aj samotný žalovaný tvrdením, že „na stretnutí dňa 14.09.2014 v Chorvátskom Grobe sa žalovaný dohodol s JUDr. K. H. výhradne na podmienkach a výške odmeny za vypracovanie reštrukturalizačného posudku“, z čoho je
zrejmé, že žalovaný vedel na tomto stretnutí, že za žalobcu vystupuje ako jeho splnomocnená osoba JUDr. K. H..
Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, že nemali medzi sebou uzavretú zmluvu o výkone reštrukturalizačného správcu v písomnej forme. Skutočnosť, že žalobca a nie advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o. bol počas reštrukturalizácie žalovaného jeho reštrukturalizačným správcom súdu preukázala výpoveď svedka JUDr. K. H., ktorý podľa jeho svedeckej výpovede komunikoval s konateľom žalovaného J. E., ktorému ponúkol služby žalobcu v súvislosti s reštrukturalizáciou, pričom bol žalobcom splnomocnený na dohodnutie všetkých podmienok súvisiacich s reštrukturalizáciou a po povolení reštrukturalizácie bol opäť žalobcom poverený na úkony v rámci reštrukturalizácie, pričom na neformálnych rokovaniach medzi žalobcom a žalovaným vystupoval ako splnomocnený právny zástupca žalobcu. Uvedenú skutočnosť, teda že žalobca a nie advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o. bol počas reštrukturalizácie žalovaného jeho reštrukturalizačným správcom súdu jednoznačne preukázali uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 3R/5/2014 zo dňa 13.01.2015 (uverejnené v Obchodnom vestníku č. 11/2015 dňa 19.01.2015), ktorým súd rozhodol, že povoľuje reštrukturalizáciu žalovaného a ustanovil žalobcu do funkcie reštrukturalizačného správcu, a takisto samotný proces reštrukturalizácie žalovaného, počas ktorého žalobca v pozícii reštrukturalizačného správcu žalovaného riadne vykonával jednotlivé úkony reštrukturalizačného správcu v zmysle ZKR až do momentu ukončenia reštrukturalizácie, o čom svedčí uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 3R/5/2014 (uverejnené v Obchodnom vestníku č. 141/2015 dňa 24.07.2015) zo dňa 17.07.2015, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 25.06.2015 a zároveň ukončil reštrukturalizáciu žalovaného. Súd mal teda jednoznačne preukázané, že žalobca vykonával v čase od 19.01.2015 do 24.07.2015 pre žalovaného funkciu reštrukturalizačného správcu v reštrukturalizačnom konaní žalovaného, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 3R5/2014. Tento záver súdu potvrdzovalo aj to, že žalovaný dňa 24.11.2014 protokolárne prevzal od žalobcu vypracovaný reštrukturalizačný posudok, ktorý žalovaný priložil k návrhu na povolenie reštrukturalizácie zo dňa 24.11.2014, v ktorom sám žalovaný v čl. II ods. 5 navrhol, aby súd do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil žalobcu. Súdu prvej inštancie z predložených dôkazov nevyplývalo, že by advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o. vykonávala pre žalovaného v zmysle ZKR funkciu reštrukturalizačného správcu v reštrukturalizačnom konaní namiesto žalobcu, a že by plnila pre žalovaného úlohy reštrukturalizačného správcu namiesto žalobcu. Súd prvej inštancie dôvodil, že skutočnosť, že žalovaný pri zasielaní podkladov potrebných pre vypracovanie reštrukturalizačného posudku komunikoval s advokátskou kanceláriou CLS Čavojský & Partners, s.r.o. nemal pre záver, že žalobca vykonával pre žalovaného funkciu reštrukturalizačného správcu v predmetnom reštrukturalizačnom konaní žiaden relevantný účinok. To isté platilo pre úhrady, ktoré žalovaný realizoval v prospech advokátskej kancelárie CLS Čavojský & Partners, s.r.o., pretože tieto nemali vzhľadom na vyššie uvedené žiaden súvis s výkonom funkcie žalobcu ako reštrukturalizačného správcu žalovaného.
Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca úspešne vykonával vo vlastnom mene a na účet žalovaného funkciu reštrukturalizačného správcu, pričom reštrukturalizácia žalovaného sa skončila tak, že príslušný súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a jeho reštrukturalizáciu ukončil. Právna úprava platná v čase výkonu funkcie žalobcu ako reštrukturalizačného správcu neobsahovala osobitné ustanovenia o spôsobe výpočtu odmeny za výkon reštrukturalizačného správcu. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie obvyklej odmeny za výkon funkcie správcu, nakoľko žalobca reálne vo vlastnom mene a pre žalovaného vykonával funkciu správcu v predmetnom reštrukturalizačnom konaní, ako aj s prihliadnutím na § 587 ods. 1 ObZ, podľa ktorého prislúcha komisionárovi odplata primeraná uskutočnenej činnosti a dosiahnutému výsledku s prihliadnutím na odplatu obvykle poskytovanú za obdobnú činnosť v čase uzavretia zmluvy, pričom takýto typ zmluvy nevyžaduje písomnú formu. Súd prvej inštancie uzavrel, že aj keď nedošlo k podpísaniu zmluvy o výkone funkcie správcu, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie obvyklej odmeny za výkon funkcie správcu podľa § 116 ods. 4 predposledná veta ZKR, v zmysle ktorej správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predložený súkromný znalecký posudok spĺňal všetky zákonné náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP, nakoľko obsahoval znaleckú doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku a išlo o znalca z odboru, ktorý bol schopný odborne a kvalifikovane posúdiť kladené otázky. Súd nevykonal
znalecké dokazovanie nariadením súdu, nakoľko predmetný súkromný znalecký posudok považoval aj s ohľadom na hospodárnosť konania za dostatočne správne vypracovaný. Vzhľadom k uvedenému pri rozhodovaní vychádzal zo záverov tohto znaleckého posudku, z ktorého vyplývalo, že výška obvyklej odmeny reštrukturalizačného správcu za výkon takejto funkcie sa skladá z priemernej jednorazovej odmeny správcu v období rokov 2013 až 2015 priemerne v sume 62 642,86 eura bez DPH, zaokrúhlene 63 000 eur bez DPH a z priemernej podielovej odmeny správcu v období rokov 2013 až 2015 vo výške 9,14 %, zaokrúhlene 9 % z hodnoty časti záväzkov dlžníka, ktoré dlžník evidoval vo svojom účtovníctve ku dňu začatia reštrukturalizácie a ktoré na základe potvrdeného plánu nebol povinný zaplatiť veriteľom (zo sumy 91 716,07 eura bez DPH), takže obvyklá odmena žalobcu za výkon činností reštrukturalizačného správcu v predmetnom reštrukturalizačnom konaní, pozostávala z jednorazovej odmeny (63 000 eur) a z podielovej odmeny (91 716,07 eura), spolu vo výške 154 716,07 eura (bez DPH).
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie považoval uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie odmeny reštrukturalizačného správcu vo výške 154 716,07 eura za dôvodný, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
4. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 08.05.2023 v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Žalovaný namietal, že vzťah dlžníka/úpadcu a správcu nie je súkromnoprávnym komisionárskym vzťahom. Argumentoval, že správca nekoná na účet dlžníka, nezariaďuje pre dlžníka žiadnu obchodnú záležitosť, ale dohliada nad jeho činnosťou počas reštrukturalizácie a nejde o záväzkový vzťah medzi správcom a dlžníkom, ale o plnenie povinností správcu vyplývajúcich mu zo ZKR. Tvrdil, že sui generis postavenie správcu vyplýva zo ZKR a vzniká rozhodnutím insolvenčného súdu. Správca je úradnou osobou, ktorá vykonáva dohľad nad podnikaním dlžníka počas reštrukturalizácie. Žalovaný namietal, že v čase prebiehajúceho reštrukturalizačného konania ZKR neupravoval nárok reštrukturalizačného správcu na odmenu, pričom podľa právnej úpravy účinnej od 01.03.2017 patrí správcovi iba paušálna odmena v zmysle vykonávacej vyhlášky k ZKR a nie súkromnoprávna odmena, čo tiež preukazuje irelevantnosť a zbytočnosť znaleckého skúmania obvyklej odmeny reštrukturalizačného správcu. Ďalej namietal, že stanovenie výšky obvyklej odmeny reštrukturalizačného správcu nespadá pod žiadne zo znaleckých odvetví, v ktorých má Ing. Mgr. E. J. odbornú spôsobilosť uznanú štátom. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a aby mu priznal voči žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
5. Podaním zo dňa 07.07.2023 sa žalobca vyjadril k odvolaniu žalovaného s tým, že zotrval na doposiaľ uvedených argumentoch. Doplnil, že uzatvorenou zmluvou o vypracovaní reštrukturalizačného posudku sa zaviazal, že na základe písomného poverenia tvoriaceho prílohu tejto zmluvy vyhotoví pre žalovaného ako objednávateľa odborný reštrukturalizačný posudok, a to za cenu 13 000 eur. Predmetom uvedenej zmluvy nebol výkon funkcie reštrukturalizačného správcu, ale len vypracovanie reštrukturalizačného posudku. Zdôraznil, že výkon funkcie reštrukturalizačného správcu zahŕňa činnosti, ktoré sú odlišné od predmetu zmluvy o vypracovaní reštrukturalizačného posudku a sú odlišné aj od výkonu funkcie dozorného správcu počas doby trvania dozornej správy nad žalovaným, t.j. po skončení reštrukturalizácie žalovaného. Napriek nepodpísaniu zmluvy o výkone funkcie reštrukturalizačného správcu si žalovaný bol vedomý, že funkcia reštrukturalizačného správcu, bude po povolení reštrukturalizácie žalovaného vykonávaná žalobcom a povinnosti uhradiť mu odplatu za výkon tejto funkcie. V súdnom konaní pritom nebol nijako vyvrátený fakt, že za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu mu nebola poskytnutá zo strany žalovaného žiadna odmena.
Zároveň zdôraznil, že novelizácia ZKR nijako nespochybňuje nárok reštrukturalizačného správcu na odmenu za výkon jeho činnosti v období pred účinnosťou novely. Podľa právnej úpravy účinnej do 28.02.2017 bol súd povinný ustanoviť do funkcie reštrukturalizačného správcu toho, kto vypracoval reštrukturalizačný posudok. Určenie subjektu, ktorý bude vykonávať funkciu reštrukturalizačného správcu, tak bolo na autonómnom výbere dlžníka/žalovaného, ktorý si na základe vlastného výberu správcu mohol samostatne dojednať aj výšku jeho odmeny. Cieľom prijatej novely bolo jednotne upraviť výšku odmeny súdom ustanoveného reštrukturalizačného správcu za výkon jeho funkcie, nakoľko dlžníkovi bola odňatá dovtedajšia možnosť vybrať si správcu a tým aj možnosť zmluvne s ním dojednať výšku odmeny. Argumentoval, že za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu mu prináleží odmena, nakoľko ide o vysoko odbornú a náročnú činnosť, ktorá nie je bezodplatná. Dôvodil, že vzťah medzi
dlžníkom a reštrukturalizačným správcom a z neho vyplývajúci nárok správcu na odmenu nie je priamo podriadený konkrétnemu zákonom upravenému zmluvnému typu. Ide však o zmluvný vzťah, ktorý je svojim charakterom obsahovo najbližší komisionárskej zmluve upravenej v § 577 a nasl. ObZ.
Nakoľko žalovaný nepodpísal zmluvu o výkone funkcie reštrukturalizačného správcu, ktorej návrh obsahoval aj určenie výšky jeho odmeny, predložil v konaní súkromný znalecký posudok. Argumentoval, že žalovaný v podanom odvolaní, ani v priebehu prvoinštančného konania neuviedol žiadne vlastné predstavy týkajúce sa konkrétneho odboru a odvetvia znalca, ktorým by mal byť vypracovaný znalecký posudok na určenie obvyklej odmeny reštrukturalizačného správcu. Poukázal na prílohu vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,vyhláška MS SR č. 228/2018 Z.z.“ a ,,zákon č. 382/2004 Z.z.“) obsahujúce zoznam znaleckých odborov a odvetví a ich obsahové vymedzenie, v ktorých nie je znalecké odvetvie, ktorého konkrétnym explicitným obsahovým vymedzením by bolo stanovenie obvyklej odmeny reštrukturalizačného správcu. Tvrdil, že odbornosť menovanej znalkyne v danom prípade plne zodpovedá predmetu znaleckého ohodnotenia. Znalkyňa pri jeho vypracovaní použila porovnávaciu metódu, pričom zohľadňovala veľkosť spoločnosti žalovaného.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.07.2023 k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 06.08.2023.
7. Podaním zo dňa 01.08.2024 žalobca reagoval na výzvu Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) zo dňa 11.07.2024, aby sa vyjadril k možnému použitiu ustanovení § 566 až § 576 ObZ, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce a to s ohľadom na právny vzťah medzi reštrukturalizačným správcom a dlžníkom v rámci reštrukturalizácie. Žalobca uviedol, že hlavný rozdiel medzi mandátnou zmluvou a komisionárskou zmluvou spočíva v zásade iba v tom, že kým pri komisionárskej zmluve komisionár koná vo vlastnom mene, pri mandátnej zmluve koná mandatár v mene mandanta. Odhliadnuc od tejto odlišnosti, obidva zmluvné typy spadajú do skupiny tzv. obstarávateľských zmlúv, pričom ich zákonom ustanovená forma a podmienky odplatnosti sú obdobné. Tak ako pri komisionárskej zmluve, ani v prípade mandátnej zmluvy zákon nevyžaduje pre jej platnosť písomnú formu. Podobne ako pri komisionárskej zmluve, aj pri mandátnej zmluve pre prípad, že odplata za výkon činnosti mandatára nebola zmluvne určená, zákon odkazuje na tzv. obvyklú odplatu. Výška obvyklej odplaty za výkon činnosti reštrukturalizačného správcu, bez ohľadu na to, či bude výkon činnosti reštrukturalizačného správcu právne subsumovaný pod ustanovenia zákona o komisionárskej zmluve alebo mandátnej zmluve, bola objektivizovaná predloženým znaleckým posudkom v sume 154 716,07 eura. Vzhľadom na uvedené žalobca konštatoval, že voči použitiu ustanovení § 566 až § 576 ObZ na právny vzťah medzi žalobcom ako reštrukturalizačným správcom a žalovaným ako dlžníkom v rámci reštrukturalizácie nemá námietky.
8. Podaním zo dňa 15.08.2024 žalovaný reagoval na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 11.07.2024, aby sa vyjadril k možnému použitiu ustanovení § 566 až § 576 ObZ, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce a to s ohľadom na právny vzťah medzi reštrukturalizačným správcom a dlžníkom v rámci reštrukturalizácie. Žalovaný uviedol, že základnou charakteristikou mandátnej zmluvy je zariadenie obchodnej záležitosti na účet mandanta. Uvedená charakteristika v sebe nesie istú podriadenosť vzťahu mandatára a mandanta, kedy mandatár je vo svojej podstate v podriadenej pozícii a mandant v pozícii nadriadenej. Spoločným znakom obstarávateľských zmlúv je zastúpenie osoby pri obstaraní určitej záležitosti. Mandátna zmluva je vo svojej podstate druhom priameho zastúpenia, pre ktoré je charakteristické, že zástupca prejavuje vlastnú vôľu menom zastúpeného a na jeho účet a taktiež práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpenému.
Zdôraznil, že žalobca bol do funkcie reštrukturalizačného správcu žalovaného ako úpadcu ustanovený súdom. Namietal, že funkcia reštrukturalizačného správcu nie je súkromnoprávnym vzťahom správcu a úpadcu. Zopakoval, že ide o postavenie správcu vyplývajúce zo ZKR sui generis, ktoré vzniká rozhodnutím insolvenčného súdu. Dodal, že správca je úradnou osobou, ktorá vykonáva dohľad nad podnikaním dlžníka počas reštrukturalizácie. Správca je zákonom poverená úradná osoba,
ktorá je po splnení zákonných podmienok zapísaná do zoznamu správcov, je priamym partnerom, informátorom, konzultantom insolvenčného súdu vo veciach týkajúcich sa konkurzu, reštrukturalizácie a oddlženia fyzických osôb. Dohľad nad výkonom správcovej činnosti vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V rámci reštrukturalizačného konania (ako aj v rámci iných typov insolvenčných konaní) správca vykonáva činnosti vymedzené zákonom, najmä ZKR. Správca nevykonáva žiadne činnosti podľa dohody s úpadcom a správca nie je zástupcom úpadcu. Práve naopak, správca v reštrukturalizačnom konaní je nezávislým, štátom ustanoveným subjektom na výkon dohľadu nad priebehom konania. Nejde teda o súkromnoprávny, mandátny ani komisionársky vzťah dlžníka a správcu. Správca nekoná na účet dlžníka, správca nezariaďuje pre dlžníka žiadnu obchodnú záležitosť, správca pri vykonávaní právnych úkonov pri svojej činnosti reštrukturalizačného správcu nekoná v zastúpení (nekoná v mene) dlžníka a správca nekoná ani na účet dlžníka. Tieto znaky sú však podstatnými znakmi mandátnej zmluvy. Absencia čo i len jedného z vyššie uvádzaných znakov vylučuje, aby daný vzťah mohol byť posudzovaný ako mandátny vzťah.
Ďalej žalovaný uviedol, že súkromnoprávnym vzťahom medzi dlžníkom a správcom je iba zaobstaranie reštrukturalizačného posudku od správcu. Ide však o obdobie pred zahájením insolvenčného konania. Argumentoval, že správca vyhotovujúci reštrukturalizačný posudok dobre vie, že ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie, tak ZKR určuje, že za reštrukturalizačného správcu dlžníka súd ustanovuje toho správcu, ktorý vyhotovil reštrukturalizačný posudok. Z tohto je jednoducho odvoditeľný logický záver, že správca svoju odmenu za vyhotovenie reštrukturalizačného posudku stanovuje s prihliadnutím na tieto skutočnosti. V danom prípade bolo za vyhotovenie reštrukturalizačného posudku žalovaným riadne žalobcovi zaplatené v zmysle dohody, čo bolo v prvoinštančnom konaní aj preukázané.
Dodal, že ZKR v čase prebiehajúceho reštrukturalizačného konania žalovaného neupravoval nárok reštrukturalizačného správcu na odmenu. V tejto súvislosti nie je správny ani odkaz súdu prvej inštancie na platný a účinný § 116 ods. 4 ZKR, podľa ktorého správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania a tieto nároky uhrádza dlžník, pretože toto ustanovenie sa do ZKR dostalo s účinnosťou až od 01.03.2017. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na to, že aj v zmysle tohto ustanovenia patrí reštrukturalizačnému správcovi iba paušálna odmena podľa vykonávacej vyhlášky k ZKR a nie súkromnoprávna odmena. Zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že strany sporu nemali uzatvorenú dohodu o odmene za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu.
9. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.08.2024 bolo žalovanému doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 30.08.2024. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.08.2024 bolo žalobcovi doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 01.09.2024. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.
10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Podľa § 566 ods. 1 ObZ, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
12. Podľa § 566 ods. 2 ObZ, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
13. Podľa § 567 ods. 1 ObZ, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
14. Podľa § 568 ods. 1 ObZ, mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.
15. Podľa § 571 ods. 1 ObZ, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
16. Podľa § 571 ods. 2 ObZ, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
17. Podľa § 572 ObZ, mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správcoch, správca je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov.
19. Podľa § 44 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
20. Podľa § 116 ods. 1 ZKR, ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.
21. Podľa § 116 ods. 4 ZKR (účinný do 28.02.2017), v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.
22. Podľa § 129 ods. 1 ZKR, správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
23. Podľa § 130 ods. 1 ZKR, právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Súhlasu správcu počas reštrukturalizácie podliehajú tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch.
24. Podľa § 206f ods. 1 ZKR, konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017.
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
26. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného, vyjadreniami strán v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku premietnutú do výrokov I., II. a III.. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
27. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca je právnická osoba, ktorá je v zmysle zákona o správcoch zapísaná od 27.06.2014 v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky pod č. S1716, na základe čoho je oprávnená vykonávať činnosť správcu vrátane reštrukturalizačného správcu podľa ZKR.
Vzhľadom na to, že žalovaný nezaplatil žalobcovi odmenu za výkon funkcie správcu v reštrukturalizačnom konaní, žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie sumy vo výške 154 716,07 eura s príslušenstvom.
Dňa 16.09.2014 žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o vypracovaní reštrukturalizačného posudku č. 01-2014, ktorej prílohou č. 1 bolo poverenie žalobcu na vypracovanie reštrukturalizačného posudku zo dňa 16.09.2014 (č.l. 31, 32 s. sp.).
Dňa 24.11.2014 žalovaný prevzal od žalobcu vyhotovený reštrukturalizačný posudok č. 2014-01-KRE a v ten istý deň podal na Okresný súd Bratislava I návrh na povolenie reštrukturalizácie, v ktorého čl. II ods. 5 navrhol, aby súd do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil žalobcu (č.l. 35, 39 s. sp.).
Dňa 09.12.2014 Okresný súd Bratislava I rozhodol uznesením č.k. 3R/5/2014 (Obchodný vestník č. 239/2014 zo dňa 15.12.2014 s účinnosťou od 16.12.2014), že začína reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi/žalovanému (č.l. 40 s. sp.).
Dňa 13.01.2015 Okresný súd Bratislava I rozhodol uznesením č.k. 3R/5/2014-683 (Obchodný vestník č. 11/2015 zo dňa 19.01.2015 s účinnosťou od 20.01.2015), že povoľuje reštrukturalizáciu dlžníka/ žalovaného a ustanovil do funkcie reštrukturalizačného správcu žalobcu (č.l. 41 s. sp.).
Žalobca ako reštrukturalizačný správca zvolal v zmysle § 126 ods. 1 ZKR prvú schôdzu veriteľov na deň 26.03.2015 (Obchodný vestník č. 32/2015 zo dňa 17.02.2015, č.l. 43 s. sp.), na ktorej informoval prítomných zástupcov veriteľov a konateľa dlžníka, že do reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3R5/2014 si v stanovenej lehote na prihlasovanie pohľadávok od 20.01.2015 do 19.02.2015 voči žalovanému, uplatnilo pohľadávky 89 veriteľov v celkovom objeme v sume vo výške 5 399 293,88 eura. Dvaja veritelia (1. Slovenská sporiteľňa a.s. a 2. VB LEASING SK, spol. s.r.o.) si uplatnili pohľadávky spolu so zabezpečovacím právom v celkovom objeme v sume vo výške 3 674 994,68 eura. Ostatní veritelia si prihlásili pohľadávky ako nezabezpečené v objeme v sume vo výške 1 724 299,20 eura. Traja veritelia (1. ABEL- Computer, s.r.o., 2. GEODET spol. s r.o. a 3. Slovenská sporiteľňa a.s.) si uplatnili podmienené pohľadávky v celkovom objeme v sume vo výške 158 134,35 eura, z toho dvaja veritelia (1. ABEL- Computer, s.r.o. a 2. GEODET spol. s r.o.) si nesprávne prihlásili pohľadávky ako podmienené, nakoľko sa nejedná o podmienené, ale o riadne pohľadávky. V rámci lehoty na preskúmanie pohľadávok žalobca ako reštrukturalizačný správca preskúmal a poprel časť prihlásených pohľadávok v objeme v sume vo výške 63 714,44 eura a zostávajúcu časť pohľadávok v sume vo výške 5 335 579,44 eura zistil, z toho zabezpečení veritelia v sume vo výške 3 668 167,41 eura a nezabezpečení veritelia v sume vo výške 1 667 412,03 eura (č.l. 44 s. sp.).
Dňa 26.03.2015 žalobca zvolal zasadnutie veriteľského výboru, na ktorom sa osobne zúčastnil (č.l. 46 s. sp.).
Dňa 03.06.2015 sa žalobca zúčastnil druhého zasadnutia veriteľského výboru, na ktorom členovia veriteľského výboru schválili záverečný návrh reštrukturalizačného plánu žalovaného v znení, v akom bol predložený predsedovi veriteľského výboru dňa 20.05.2015 (č.l. 48 s. sp.).
Žalobca oznámením publikovaným v Obchodnom vestníku č. 107/2015 zo dňa 08.06.2015 zverejnil oznam o zvolaní schvaľovacej schôdze veriteľov podľa § 146 ods. 1 a 2 ZKR dňa 29.06.2015, na ktorej prítomní veritelia schválili bez námietok reštrukturalizačný plán žalovaného (č.l. 50 s. sp.).
Dňa 17.07.2015 Okresný súd Bratislava I rozhodol uznesením č.k. 3R/5/2014-2679 (Obchodný vestník č. 141/2015, uverejnené dňa 24.07.2015), že potvrdzuje reštrukturalizačný plán žalovaného, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 25.06.2015 a končí reštrukturalizáciu dlžníka/žalovaného (č.l. 53 s. sp.).
Žalobca po ukončení procesu reštrukturalizačného konania dňa 05.08.2015 zaslal žalovanému výpočet odmeny podľa návrhu zmluvy o výkone funkcie správcu (č.l. 55 s. sp.) a žalovaný nezaplatil žalobcovi
vyčíslenú odmenu za výkon funkcie správcu, preto sa za účelom zmierlivého vyriešenia vzniknutého sporu uskutočnilo dňa 05.11.2015 stretnutie žalobcu a žalovaného. Z rokovania bol vypracovaný písomný záznam zo stretnutia (č.l. 56 s. sp.), v zmysle ktorého sa žalovaný vyjadril, že uznáva právo správcu na zaplatenie odmeny za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu s tým, že najneskôr do 09.11.2015 oznámi správcovi výšku odmeny, ktorú navrhuje a je schopný správcovi zaplatiť.
Žalobca v konaní za účelom stanovenia obvyklej odmeny reštrukturalizačného správcu predložil súkromný znalecký posudok č. 340/2018 zo dňa 30.11.2018 vypracovaný znalkyňou Ing. Mgr. E. J. zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbory: Stavebníctvo a Ekonómia a manažment, odvetvia: Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, Účtovníctvo a daňovníctvo, Kontroling, s evidenčným číslom znalca 915853 (pôvodné evidenčné číslo 912690).
28. V konaní bolo nesporné, že strany sporu nemali medzi sebou uzavretú písomnú zmluvu o výkone funkcie reštrukturalizačného správcu.
29. V konaní bolo nesporné, že o začatí reštrukturalizačného konania rozhodol Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 3R/5/2014 zo dňa 09.12.2014, a že žalobca bol v súlade s ustanovením § 116 ods. 4 ZKR (účinného do 28.02.2017) a s návrhom žalovaného na povolenie reštrukturalizácie (čl. II ods. 5 návrhu) ustanovený do funkcie správcu reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3R5/2014 (č.l. 41 s. sp.), ktorú vykonával odo dňa 19.01.2015 do 24.07.2015 v mene žalovaného/úpadcu a na jeho účet ako dohľad nad podnikaním žalovaného, ktorý zahrňoval schvaľovanie úkonov žalovaného nad rámec bežných úkonov v súlade s § 130 ZKR v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie a ďalej poskytoval žalovanému potrebnú súčinnosť a plnil povinnosti správcu v reštrukturalizačnom konaní podľa ZKR a zákona o správcoch až do ukončenia reštrukturalizácie.
30. V konaní bola sporná otázka identifikácie právneho vzťahu medzi reštrukturalizačným správcom/ žalobcom a dlžníkom/žalovaným počas reštrukturalizácie, ktorý súd prvej inštancie posúdil ako komisionársky vzťah a s tým súvisiaci výpočet výšky odmeny reštrukturalizačného správcu za výkon funkcie v reštrukturalizačnom konaní.
31. Úlohou odvolacieho súdu preto bolo ustáliť otázku, aký právny vzťah bol medzi stranami sporu a podľa akého ustanovenia ObZ sa riadil a následne posúdiť otázku výšky odmeny reštrukturalizačného správcu v reštrukturalizačnom konaní.
32. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom žalovaným voči napadnutému rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
33. K odvolacej námietke žalovaného, že vzťah dlžníka a správcu nie je súkromnoprávnym komisionárskym, ani mandátnym vzťahom, nakoľko správca je úradnou osobou, ktorá vykonáva dohľad nad podnikaním dlžníka počas reštrukturalizácie, ide o sui generis postavenie správcu vyplývajúce zo ZKR a vzniká rozhodnutím insolvenčného súdu, a že v čase prebiehajúceho reštrukturalizačného konania ZKR neupravoval nárok reštrukturalizačného správcu na odmenu, pričom podľa právnej úpravy účinnej od 01.03.2017 patrí správcovi iba paušálna odmena v zmysle vykonávacej vyhlášky k ZKR a nie súkromnoprávna odmena odvolací súd uvádza, že zákon o správcoch definuje správcu ako fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je zapísaná do zoznamu správcov (§ 2 ods. 1). Funkciu správcu možno definovať prostredníctvom rozsahu činností a povinností, ktoré sú mu v rámci jeho funkcie zverené a ktoré vykonáva v insolvenčných konaniach. To, že je správca samostatným procesným subjektom, vyplýva priamo zo ZKR. Kým súd plní v konkurznom konaní predovšetkým rozhodovaciu, kontrolnú a dohľadovú funkciu, správca konanie administruje, stará sa o riadny chod konania. Procesne však správca nie je účastníkom konkurzného konania, nie je ani zamestnancom súdu a jeho úkony nemôžu byť považované za úkony súdu. Správca môže vystupovať ako účastník konania v osobitných prípadoch, keď sa rozhoduje o jeho právach, napríklad v prípade, keď súd rozhoduje o odmene správcu.
Reštrukturalizačný správca počas reštrukturalizácie rovnako ako aj správca v konkurze vykonáva všeobecný dohľad nad podnikaním dlžníka, t.j. najmä dohliada na konanie dlžníka tým, že schvaľuje
právne úkony, ktoré podliehajú súhlasu správcu a sleduje vývoj obchodnej a finančnej situácie podniku, najmä či sa situácia nezmenila tak, že nie je možné predpokladať ďalšie pokračovanie v reštrukturalizácii, resp. úspešné skončenie reštrukturalizácie.
,,Správca v insolvenčných konaniach koná v mene a na účet úpadcu (§ 44 ZKR), a teda by sa dalo povedať, že medzi správcom a úpadcom sa zakladá vzťah podobný zastúpeniu.“ (Jaroslav Dolný, Lucia Machatová, Martin Maliar Zákon o správcoch, Komentár, prvé vydanie, Wolters Kluwer ČR, a. s., marec 2024, s. 14). Správca teda preberá výkon dispozičných oprávnení namiesto dlžníka, spravuje jeho majetok a v niektorých prípadoch aj prevádzkuje podnik. Z pohľadu hmotného práva sa konanie správcu javí ako konanie mandatára, lebo pokiaľ ide o majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, správca koná v mene úpadcu a na jeho účet. ,,Povaha činnosti správcu je primárne fiduciárna správa cudzieho majetku. Implicitne teda ide o vzťah, ktorý má povahou najbližšie k mandátu.“ (Pospíšil, B. a kol. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 2. vydanie, Bratislava, Wolters Kluwer, 2016, s. 312). Správca svojou činnosťou vykonávanou spôsobom ustanoveným zákonom koná akoby zástupca veriteľov s cieľom dosiahnuť čo najvyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov.
Podľa súčasnej platnej a účinnej právnej úpravy (§ 116 ods. 4 veta druhá, štvrtá a piata ZKR, účinného od 01.03.2017), ,,správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky“ a ,,správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník“. Podľa § 206f ods. 1 ZKR, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.03.2017, konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017. Právna úprava platná a účinná v čase výkonu funkcie žalobcu ako reštrukturalizačného správcu žalovaného upravovala, že do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok (§ 116 ods. 4 veta druhá ZKR, účinný do 28.02.2017), pričom neobsahovala osobitné ustanovenia o spôsobe výpočtu odmeny za výkon reštrukturalizačného správcu, t.j. odmena záležala na komerčnej dohode správcu a toho, kto správcu poveril vypracovaním posudku.
Odvolací súd konštatuje, že podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase výkonu funkcie žalobcu ako reštrukturalizačného správcu žalovaného, výber osoby správcu zostával výlučne na tom, kto správcu poveril vypracovaním posudku. Týmto poverením nebola určená len osoba, ktorá vypracovala posudok, ale aj osoba, ktorú súd v neskoršom procese v súlade s vtedy platnou a účinnou právnou úpravou ustanovil do funkcie reštrukturalizačného správcu na základe poverenia správcu, ktoré však správca musel prijať, aby mu vznikla povinnosť posudok vypracovať. Súčasťou poverenia bola teda spravidla vždy dohoda správcu a toho, kto ho poveril, ohľadom vypracovania posudku, výkonu budúcej činnosti správcu a odmeny správcu.
V konaní mal odvolací súd preukázané, že žalobca bol v zmysle ustanovenia § 116 ods. 4 ZKR (účinného do 28.02.2017) a v súlade s návrhom žalovaného na povolenie reštrukturalizácie, ustanovený do funkcie správcu reštrukturalizačného konania a taktiež bolo nesporné, že svoju funkciu riadne vykonával v mene žalovaného/úpadcu a na jeho účet podľa § 44 ods. 1 ZKR s poukazom na § 129 ods. 1 ZKR, a to od 19.01.2015 do 24.07.2015, čím mu vznikol nárok na zaplatenie odmeny za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu.
Ďalej mal odvolací súd v konaní preukázané, že reštrukturalizačný správca prijal poverenie od žalobcu na vypracovanie posudku, a to dňa 16.09.2014 (č.l. 31, 32 s. sp.).
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným mal povahu súkromnoprávneho vzťahu, avšak nestotožňuje sa s jeho názorom, že sa riadi ustanoveniami komisionárskej zmluvy v zmysle § 577 a nasl. ObZ.
Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jednalo o vzťah uzatvorený v zmysle mandátnej zmluvy podľa § 566 ods. 1 a nasl. ObZ, nakoľko to vyplýva z charakteru výkonu funkcie reštrukturalizačného správcu. Na vzťah medzi stranami sporu sa primerane aplikujú ustanovenia ObZ o mandátnej zmluve, pričom mandatár sa zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (§ 566 ods. 1 ObZ), pričom ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia
zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti (§ 571 ods. 1 ObZ).
Odvolací súd v súvislosti s rozdielnym právnym posúdením ako súd prvej inštancie, umožnil stranám sporu vyjadriť sa k možnému použitiu ustanovení § 566 až § 576 ObZ upravujúcich mandátnu zmluvu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité, a ktoré boli podľa odvolacieho súdu s poukazom na uvedené pre rozhodnutie veci s ohľadom na právny vzťah medzi reštrukturalizačným správcom a dlžníkom v rámci reštrukturalizácie rozhodujúce (viď bližšie bod 7. a 8. tohto rozhodnutia).
Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.
34. K odvolacej námietke žalovaného, že stanovenie výšky obvyklej odmeny reštrukturalizačného správcu nespadá pod žiadne zo znaleckých odvetví, v ktorých má znalkyňa Ing. Mgr. E. J. odbornú spôsobilosť uznanú štátom odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o odmenu, na ktorú má správca nárok za výkon funkcie v reštrukturalizácii, vtedy platný a účinný ZKR nemal osobitné pravidlá pre určenie odmeny správcu, odmena záležala na komerčnej dohode správcu (žalobcu) a toho, kto ho poveril vypracovaním posudku (žalovaného), ktorá však v danom prípade nebola písomne uzatvorená. Odvolací súd mal preukázané, že žalobca riadne vykonával funkciu reštrukturalizačného správcu pre žalovaného, za ktorej dobu výkonu má nárok na odmenu.
Odvolací súd mal v odvolacom konaní preukázané, že žalobca predložil v konaní za účelom stanovenia obvyklej odmeny reštrukturalizačného správcu v období rokov 2013 až 2015 súkromný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný znalkyňou Ing. Mgr. E. J., zapísanou v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a z ktorého vyplývalo, že výška obvyklej odmeny reštrukturalizačného správcu za výkon takejto funkcie sa skladá z priemernej jednorazovej odmeny správcu v období rokov 2013 až 2015 v sume vo výške 62 642,86 eura bez DPH, zaokrúhlene v sume vo výške 63 000 eur bez DPH a z priemernej podielovej odmeny správcu v období rokov 2013 až 2015 vo výške 9,14 %, zaokrúhlene 9 % z hodnoty časti záväzkov dlžníka, ktoré dlžník evidoval vo svojom účtovníctve ku dňu začatia reštrukturalizácie a ktoré na základe potvrdeného plánu nebol povinný zaplatiť veriteľom, t.j. v danom prípade v sume vo výške 91 716,07 eura bez DPH. Celková obvyklá odmena žalobcu tak za výkon činností reštrukturalizačného správcu v reštrukturalizačnom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3R/5/2014 voči dlžníkovi/žalovanému v období od 16.12.2014 do 24.07.2015 pozostávala z jednorazovej odmeny v sume vo výške 63 000 eur a z podielovej odmeny v sume vo výške 91 716,07 eura, t.j. spolu v sume vo výške 154 716,07 eura (bez DPH).
Predmetný znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP (č.l. 190 znaleckého posudku), obsahom ktorej je vyhlásenie, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku (č.l. 178, 365 s. sp.). Súd prvej inštancie ho preto považoval za relevantný dôkaz, ktorý spĺňa materiálne kritérium, pričom znalec stanovil podmienky, resp. metódu, ktorú pri spracovaní znaleckého posudku použil a v závere zhrnul výsledky a zistenia. Zo žalobcom predloženého súkromného znaleckého posudku je možné poznať, z ktorých zistení a podkladov znalec vychádzal a na základe akých úvah došiel k svojmu záveru. Znalec použil porovnávaciu metódu, pri ktorej vychádzal z podkladov, ktoré získal od správcov (č.l. 357 - 364 s. sp.), ktorí vykonávali obdobnú činnosť ako žalobca v rovnakom období (v rokoch 2013 až 2015) u dlžníkov s obdobnými parametrami (spoločnosť mala minimálne 80 zamestnancov, hodnota majetku spoločnosti bola v objeme minimálne 5 000 000 eur a výška tržieb spoločnosti dosahovala minimálne 3 500 000 eur, č.l. 187, 199 s. sp.), pričom vykonal matematický výpočet aritmetickým priemerom súm odmien získaných od týchto správcov (č.l. 194 s. sp.).
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zákon č. 382/2004 Z.z. sa explicitne nevyjadruje k otázke zaradenia znalcov pod jednotlivé znalecké odvetvia, uvedené však možno odvodiť z právnej úpravy obsiahnutej v tomto zákone, kde v zmysle § 4 ods. 3 sa zápis znalcov organizuje podľa odborov, ktoré sa ďalej členia na odvetvia s tým, že na základe § 5 ods. 1 písm. c/, e/, f/, g/ a h/, môže byť znalec zapísaný do odboru, v ktorom získal vzdelanie, vykonáva prax, je pre tento odbor predpísaným spôsobom kvalifikovaný a materiálne vybavený na výkon znaleckej činnosti v tomto odbore. Predložený znalecký posudok vypracovala znalkyňa zapísaná okrem iného v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo a Kontroling. Odvolací súd poukazuje na obsah odvetvia Účtovníctvo
a daňovníctvo, ktorým je znalecké dokazovanie smerujúce k posúdeniu správnosti vedenia účtovníctva a účtovnej evidencie a znalecké dokazovanie v oblasti priamych a nepriamych daní a na obsah odvetvia Kontroling, ktorým je metodické posúdenie správnosti použitia všeobecne záväzných, vedecky podložených predpisov a postupov v oblasti rozpočtovníctva, kalkulácií, cenotvorby, stanovenia výšky škody, ušlého zisku, respektíve finančnej ujmy vrátane vypracovania ekonomicko-finančnej analýzy, pričom obsahom odvetvia Kontroling je aj stanovenie všeobecnej hodnoty pohľadávok (príloha č. 2 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z.z.).
Zároveň odvolací súd dodáva, že žalovaný v odvolaní neuviedol, z ktorého odboru, resp. odvetvia znalec by bol oprávnený predmetný znalecký posudok vypracovať a k obsahu a záverom znaleckého posudku sa vôbec v odvolaní nevyjadril, a preto spochybňovanie jeho záverov vo vzťahu k neodbornosti znalkyne považuje za nerelevantné. Pokiaľ žalovaný považoval znalecký posudok za nesprávny, mohol od jeho oboznámenia sa s ním, t.j. odo dňa 09.07.2019 (kedy mu bol doručený, č.l. 367 - 371) do dňa 05.04.2023 (kedy rozhodol súd prvej inštancie), si dať vypracovať iný znalecký posudok a ten predložiť súdu prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazná iniciatíva v sporovom konaní v zmysle § 209 ods. 1 a ods. 2 CSP, bola presunutá zo súdu na strany sporu. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany sporu má za následok, že neuniesla dôkazné bremeno.
Vo vzťahu k námietke žalovaného, že do odvetvia Kontroling spadá len metodické posudzovanie správnosti použitia všeobecne záväzných, vedecky podložených predpisov a postupov a nie stanovenie výšky obvyklej odmeny odvolací súd uvádza, že metodikou je pracovný postup, resp. súhrn pracovných spôsobov, metód v určitej oblasti a významom slova metodické je sústavné, konané podľa určitej metódy, premyslené, účelné, z ktorého možno odvodiť, že metodickým posúdením je sústavné, konané podľa určitej metódy, premyslené posúdenie správnosti postupov okrem iného v oblasti kalkulácií, cenotvorby, ušlého zisku vrátane vypracovania ekonomicko-finančnej analýzy. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že ak je znalec zaradený v tomto odvetví spôsobilý odborne podľa určitých metód posudzovať správnosť použitých postupov v oblasti kalkulácií, je z podstaty veci odborne spôsobilý kalkulácie aj sám vypracovať. Zároveň odvolací súd poukazuje, že explicitným obsahom odvetvia Kontroling je aj stanovenie všeobecnej hodnoty pohľadávok. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že išlo o znalca z odboru, ktorý bol schopný odborne a kvalifikovane posúdiť kladené otázky.
Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca/správca má nárok na odmenu, ktorá bola obvyklá v danom čase za činnosť obdobnú činnosti, ktorú uskutočnil v rámci reštrukturalizácie (§ 571 ods. 1 ObZ) a na uvedenom nemení skutočnosť, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o výkone funkcie správcu, nakoľko zákon nestanovuje ako podmienku platnosti zmluvy o výkone funkcie správcu písomnú formu.
Odvolací súd sa tak stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal v predmetnom konaní dôvodnosť žalobou uplatnenej odmeny reštrukturalizačného správcu a predloženým súkromným znaleckým posudkom dostatočným spôsobom preukázal odôvodnenosť uplatnenej výšky odmeny.
Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.
35. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
36. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, aj keď odvolací súd právny vzťah medzi stranami sporu posúdil odlišne (a to podľa § 566 a nasl. ObZ). Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).