Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-3-2023.pdf
PDF · 168.24 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu Zinc Euro, a.s. so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 918 551, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 1.323,20 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 03.01.2023 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.323,20 eur s 5%-ným p. a. úrokom z omeškania zo sumy 1.276,08 eur od 07.07.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je spoločnosťou, ktorá prevádzkuje platformu na sprostredkovanie pôžičiek medzi fyzickými osobami. Činnosť žalobcu spočíva v tom, že prijíma peňažné prostriedky od fyzických osôb, ktoré majú záujem poskytovať pôžičky a následne tieto prostriedky poskytuje fyzickým osobám, ktoré majú záujem si požičať. Samotný žalobca vlastné peňažné prostriedky nepožičiava. Jeho činnosť spočíva výlučne v odplatnom sprostredkovaní pôžičiek medzi veriteľmi a dlžníkmi. Ziskom veriteľov je úrok. Ziskom žalobcu je poplatok za sprostredkovanie. Poskytovanie pôžičiek sa realizuje spravidla tak, že na poskytnutí jednej pôžičky pre konkrétneho záujemcu žalobca použije peňažné prostriedky od viacerých investorov. Dôvodom je minimalizácia rizika. K uzavretiu zmluvy o pôžičke dochádza tak, že osoby veriteľov nepoznajú totožnosť osôb dlžníkov a naopak. Žalovaná uzavrela so žalobcom, ktorý sprostredkováva tzv. „pôžičky od ľudí pre ľudí“ rámcovú zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vyhľadať pre žalovanú investora a zároveň v zmysle čl. 1. tejto rámcovej zmluvy bolo jej predmetom taktiež uzatvoriť v mene a na účet žalovanej zmluvu o pôžičke s takýmto investorom. Rámcová zmluva bola podpísaná dňa 21.03.2018. Rámcovou zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej služby definované v čl. 3 tejto zmluvy a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za to žalobcovi odplatu vo forme dohodnutých poplatkov. V rámcovej zmluve je uvedený identifikačný kód, ktorým je jedinečný alfanumerický kód priradený žalobcom dlžníkovi od momentu registrácie, generovaný elektronickým systémom pre každého dlžníka zvlášť, u žalovanej ide o ID kód GM5Q-R4L3-GQYZ. Žalovaná podala dňa 20.09.2018 žalobcovi ako sprostredkovateľovi záväznú žiadosť o pôžičku č. LP9B76BW3P76L84Y v celkovej výške 1.500,- € a zároveň žalobcu poverila na to, aby uzatvoril v jej mene a na jej účet s neurčitým počtom investorov zmluvy o pôžičke tak, aby sa celková výška pôžičky rovnala celkovej žiadanej výške pôžičky, teda sume 1.500,- €, s dĺžkou splácania 48 mesiacov a celkovou výškou mesačnej splátky 56,67 €. Žalobca vyhľadal celkom 3 investorov, ktorí mali záujem investovať finančné prostriedky prostredníctvom zmluvy o pôžičke so žalovanou, pričom žalobcu prostredníctvom záväzného pokynu splnomocnili, aby v jeho mene predmetné zmluvy o pôžičke uzatvoril za presne určených základných kritérií investície a
rovnako sa žalobca zaviazal v zmysle čl. 3 ods. 2 bod 4. Rámcovej zmluvy investor k zabezpečeniu inkasa peňažných prostriedkov od investorov/ veriteľov za účelom ich poskytnutia dlžníkovi-žalobcovi. Následne žalobca v mene dlžníka-žalovanej na základe osobitného záväzného príkazu uzatvoril zmluvy o pôžičke: 1/ č. 2018037860, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 4WBPLMALNQ36 a žalovanou, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 7,50% ročne odo do zaplatenia; 2/ č. 2018037861, medzi investorom (veriteľom) ID kód: E87Q9GWAWPGL a žalovanou, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 7,50% ročne odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia; 3/ č. 2018037862, medzi investorom (veriteľom) ID kód:7RN2WNMNJ2BD a žalovanou, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 10,00% ročne odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia. Žalovaná sa v zmluve o pôžičke zaviazala splácať poskytnutú pôžičku po dobu 48 mesiacov, pri celkovej výške splátky 36,64 € mesačne. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dohodnutá na 22.10.2018, splatnosť každej nasledujúcej splátky nastala 22. deň v kalendárnom mesiaci a termín poslednej splátky bol 22.09.2022. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnuté pôžičky a prestala splácať riadne a včas dohodnuté splátky. Investor – veriteľ prostredníctvom žalobcu listom zo dňa 01.07.2020 oznámil žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičiek v zmysle ustanovenia čl. 3 bod 3.4 zmlúv o pôžičke v nadväznosti na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka. Po vyhlásení splatnosti jednotlivých pôžičiek investori postúpili svoju pohľadávku na základe zmlúv o postúpení pohľadávok na žalobcu ako postupníka, na základe čoho sa stal žalobca novým veriteľom, ako 1/ investor s ID kódom 4WBPLMALNQ36, D. E., 2/ investor s ID kódom E87Q9GWAWPGL, F. B., 3/ investor s ID kódom 7RN2WNMNJ2BD, F. F..
2. Žalovaná sa k žalobnému návrhu nevyjadrila.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2023 uviedol, že žalobca je právneho názoru, že v tomto konaní je žalobcovi daná aktívna vecná legitimácia a teda, že žalobcovi skutočne patrí hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi vyplýva žalobou uplatňovaný nárok. Žalobca je názoru, že všetky žalobcom predložené zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom súdneho spisu sú platnými právnymi úkonmi, nakoľko obsahujú všetky podstatné obsahové náležitosti vyžadované zákonom a súčasne boli uzatvorené v predpísanej písomnej forme. Všetky žalobcom predložené zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzatvárané elektronickými prostriedkami v súlade s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenia jednotlivých rámcových zmlúv. Zmluvy o postúpení pohľadávok majú písomnú formu vyžadovanú v § 524 Občianskeho zákonníka pretože boli uzatvorené medzi jednotlivým Investorom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom elektronickými prostriedkami. Nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. nemá osobitne predpísané podstatné obsahové náležitosti, musí obsahovať len náležitosti podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a teda musia v nej byť vymedzené tieto podstatné obsahové náležitosti: (1) osoba postupcu, (2) osoba postupníka a (3) musí v nej byť identifikovaná pohľadávka, ktorá má byť predmetom postúpenia. Principiálnou podmienkou vymedzenia určitosti obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok je presná identifikácia postupovanej pohľadávky, tak aby nebola nezameniteľná s akýmkoľvek iným predmetom postúpenia. Napriek skutočnosti, že zákon explicitne nepožaduje, že by mal byť podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávok aj identifikovaný dlžník, v posudzovaných zmluvách o postúpení pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto konania však aj osoba dlžníka je jednoznačne identifikovaná a teda riadne a nezameniteľne určiteľná, nakoľko je identifikovaná identifikačným kódom (dočasným pseudonymom pod ktorým vystupuje v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke dlžník), ktorý je známy osobe dlžníka ako osobe zaviazanej z postupovanej pohľadávky ako aj osobe postupníka v tomto konaní žalobcovi. Tento identifikačný kód je taktiež na výzvu kedykoľvek dostupný aj osobe postupcu ako pôvodnému veriteľovi zo zmluvy o pôžičke. Je nevyhnuté, aby konajúci súd dôsledne zohľadnil princíp preferencie platnosti právnych úkonov, nakoľko právne úkony sa vždy realizujú so zámerom vyvolať právne následky. Neplatnosť právneho úkonu teda súdom posudzovaných zmlúv o postúpením pohľadávok je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej môže súd interpretačne dospieť len v prípade, ak konkrétny právny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. V danom prípade je obom účastníkom zmluvy o pôžičke pred jej uzavretím zrejmé, že druhá zmluvná strana je osobou označenou nezameniteľným identifikačným kódom ktorý pridelila osoba žalobcu ako sprostredkovateľa obom zmluvným stranám zmluvy o pôžičke
pred jej uzatvorením. V zmysle existujúcej judikatúry a právnej teórie, neurčitým právnym úkonom je len taký právny úkon, ktorého obsah je možné súčasne vykladať viacerými odlišnými spôsobmi, pričom nie je možné zistiť, ktorý z nich zodpovedá skutočnej vôli toho, kto ho vykonal a teda nie je jednoznačný jeho vecný obsah. Nezrozumiteľným je taký právny úkon, ktorý nemožno nijako vyložiť, t.j. nemožno zistiť úmysel toho, kto tento právny úkon vykonal. Podľa názoru žalobcu v danom prípade nie je žiadna z predložených zmlúv o pôžičke ani neurčitým, ani nezrozumiteľným právnym úkonom. Z obsahu predložených zmlúv o pôžičke sú zmluvným stranám zrejmé všetky podstatné okolnosti tohto zmluvného typu, t.j. výška pôžičky, podmienky jej čerpania a podmienky jej vrátenia. Žiadny iný výklad ohľadom týchto obligatórnych náležitostí zmluvy o pôžičke v danom prípade neprichádza do úvahy. Dlžník v danom prípade prijíma peňažnú pôžičku prostredníctvom spoločnosti žalobcu, ktorá sprostredkúva jej poskytnutie od veriteľa a ktorá sa súčasne zaväzuje prijať vratku pôžičky od dlžníka a odovzdať ju veriteľovi. Dlžník teda pozná výšku pôžičky, podmienky jej prijatia a vrátenia a osobu toho, od koho má pôžičku prijať a komu ju má vrátiť. Ako už bolo uvedené, samotné dočasné označenie zmluvných strán zmluvy o pôžičke pseudonymom v čase uzavretia zmluvy nespôsobuje neurčitosť zmluvy o pôžičke, nakoľko pre určitosť akejkoľvek zmluvy postačuje, ak existuje mechanizmus jej zistenia. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal rozhodovaciu prax vyšších súdov: Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 25 Cdo 1766/2005, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 2/2006-399, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 10.04.1997, sp. zn. 2 Cdon 386/96. Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý zakladá neplatnosť zmluvy, ak sú možné obidva výklady. Žalobca si v tejto súvislosti poukázal na procesné súvislosti vyplývajúce zo zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom podľa ktorého platí, že v prípade ak Národná banka Slovenska zistí u akéhokoľvek subjektu, že porušuje predpisy finančného trhu alebo predpisy na ochranu finančného spotrebiteľa, ktoré spadajú do pôsobnosti Národnej banky Slovenska je z úradnej povinnosti povinná začať správne konanie. Takéto správne konanie Národná banka Slovenska doposiaľ nezačala. Orgány Slovenská obchodná inšpekcia ukončili šetrenie inšpekčným záznamom bez toho aby začali správne konanie čo je dôkazom toho, že nedošlo zo strany spoločnosti žalobcu k porušeniu predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa. Skutočnosť, že peer to peer pôžičky nepodliehajú právomoci Národnej banky Slovenska a nevzťahuje sa na nich zákon o ochrane spotrebiteľa a ani zákon č. 129/2010 Z.z. vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 2CoCsp/78/2021 zo dňa 12.10. 2022 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.01.2019. Žalobca je toho názoru, že keďže základným ak nie jediným účelom § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ochrana zmluvnej strany zastúpeného pred tým, aby v dôsledku konfliktu záujmov nebol ukrátený na svojich právach s oprávnených záujmoch je nevyhnutné ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladať tak, že nesmie byť postihovaný neplatnosťou „formálne hroziaca kolíziu konfliktu záujmov o ktorej zastúpený vie a súhlas s ňou“, teda podľa názoru žalobcu nie je možné postihovať absolútnou neplatnosťou „hroziacu možnosť prítomnosti konfliktu záujmov“ ale len tie prípady kde kolízia konfliktu záujmov skutočne existuje. Žalobca je toho názoru, že neplatným má byť výlučne len ten právny úkon, ak rozpor v záujmoch oboch zastúpených strán skutočne existuje. Spoločnosť žalobcu ako zástupca veriteľa a súčasne zástupca (príkazník) dlžníka má výlučne záujem, aby sa ponuka pôžičky vopred daná investorom ako budúcim veriteľom a dopyt po pôžičke vyjadrený v záväznej žiadosti o pôžičku vždy vzájomne stretli.
4. Pojednávania vo veci sa nezúčastnila žalovaná, u ktorej súd má riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Neúčasť neospravedlnila. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovanej.
5. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu trval na všetkých doterajších vyjadreniach. Zdôraznil, že v predmetnom konania žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie istiny poskytnutej pôžičky vo výške 1.500,- eur po odpočítaní úhrad zo strany žalovanej. Predbežnou otázkou, ktorou sa bude zaoberať súd je otázka platnosti zmlúv o pôžičke, zmlúv o postúpení pohľadávok a prípadne ďalších právnych úkonov s tým súvisiacich. V konaní nebolo preukázané, žeby žalobca alebo jednotliví investori obchádzali spotrebiteľské právo tým, že v skutočnosti poskytujú spotrebiteľské úvery, ktoré zastierajú platformou peer-to-peer. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skupina dlžníkov a skupina veriteľov predstavuje samostatné subjekty, ktoré sa vzájomne nepoznajú, nie sú majetkovo ani osobne prepojené a jediné miesto, v ktorom sa stretávajú je samotná platforma, v ktorej sa stretáva dopyt s ponukou. Nebolo preukázané, žeby žalobca požičiaval vlastné zdroje. Jediné čo žalobca robí, za čo prijíma
odmenu je sprostredkovanie ponuky a dopytu tak, aby mohli vzniknúť samostatné súkromné vzťahy. V prípade, ak by súd posúdil zmluvy o pôžičke ako neplatné pre rozpor s akýmkoľvek právnym predpisom, je potrebné, aby sa súd s týmto vysporiadal s poukazom aj na rozhodnutia Národnej banky Slovenska a Slovenskej obchodnej inšpekcie. Žalobcovi sa zatiaľ z predbežného posúdenia veci nejaví, žeby súd namietal niektorú konkrétnu skutkovú alebo právnu okolnosť vo vzťahu ku konkrétnej individuálnej zmluve. Samotná výška odplaty žalobcu za sprostredkovanie nie je predmetnom tohto konania a žalobca má za to, že nie je ani v rozpore so žiadnym právnym predpisom ako aj s dobrými mravmi, nakoľko zodpovedá obdobne rizikovým pôžičkám v spotrebiteľskom sektore. Je potrebné, aby sa súd vysporiadal s dôvodmi neplatnosti zmlúv o pôžičke, vzhľadom na anonymitu zmluvných strán, vzhľadom na to, že takéto zmluvné strany sú bežné, napr. pri nákupe v supermarkete, s otázkou konfliktu záujmov, keď z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že veriteľ aj dlžník boli zastúpení žalobcom, avšak konanie žalobcu nemožno vyhodnotiť ani v rozpore so záujmami veriteľa, ani v rozpore so záujmami dlžníka. Aby sa súd vyjadril k modelu peer-to-peer, v prípade, ak má za to, že tento model nemôže obstáť.
6. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, všetky zmluvy, ktoré u nich vznikajú medzi investormi a dlžníkmi sa uzatvárajú medzi fyzickými osobami. Pre nich je zložité zháňať financie na to, aby mohol model fungovať. Prvé tri roky sa snažili oslovovať rodinných príslušníkov. Po určitom čase si našli profesionála ako je pán G., ktorý pôsobil v bankovníctve. Pri vzniku modelu sa inšpirovali britským modelom spoločnosti ZOPPA. Model vznikol z dôvodu, že ani investori ani dlžníci nechcú poznať pravú identitu investora. Na začiatku fungovania modelu boli tieto údaje odtajnené a pokiaľ fyzická osoba meškala so splátkou, konkrétny investor ho začal kontaktovať neprofesionálnym spôsobom. Investorov majú vyše 300, všetko sú to fyzické osoby nepodnikatelia. V roku 2019 mali kontrolu zo Slovenskej obchodnej inšpekcie z Prešova na základe podnetu Národnej banky, urobili hĺbkovú kontrolu, ale nebol žiaden problém. Ak dlžník prestane platiť, garantujú investorovi vrátenie istiny. Stalo sa to aj v tomto prípade. Od roku 2015 im ani jeden investor nestratil žiadnu časť investície. Pohľadávku odkúpili od investora. 100% ich klientov má úvery v bankách, banky ich už nedokážu obslúžiť. Miera schváliteľností pôžičiek u nich je 10%. U žiadateľov zisťujú tzv. skóre, kde je hlavne ochota splácať pôžičku. Následne skúmajú schopnosť splácať. Aj dlžník aj investor s nimi podpíšu rámcovú zmluvu, kde vo vzťahu žalobcov pôsobia ako spotrebitelia. V rámci tých pravidiel sa snažia ošetriť vzťah medzi investorom a nimi s tým, že investorom garantujú vrátenie istiny, nie úrokov. Veľa dlžníkov im napíše, že sa im zmenila situácia, nemôžu platiť. V tomto prípade sa snažia zmeniť parametre pôžičky napr. znížením splátky. Ak ani to nestačí, tak sa snažia presvedčiť ľudí, aby vrátili aspoň istinu, teda majú pôžičku s 0%-ným úrokom. Poukázal na úrok pri kreditných kartách, spotrebiteľských úveroch, ktorý je až do výšky 46%. Finanční investori vyžadujú výnos za riziko, že požičiavajú peniaze anonymizovaným dlžníkom, úrok sa hýbe vo výške 8-12% p. a. Výhodou žalobcu je rýchlosť a flexibilita pri poskytovaní pôžičiek, tým pádom sa to odzrkadľuje na cene vzhľadom na riziko.
7. Súd vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku, keďže prostriedky procesnej obrany neboli predložené a to žalobným návrhom žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, svedka H. G., listinnými dôkazmi: zmluvami o pôžičke č. 2018037860, 2018037861, 2018037862, zmluvami o postúpení pohľadávok uzatvorenými medzi D. E., F. B., F. F. a žalobcom, záväzným pokynom investovať D. E., F. B., F. F., záväznou žiadosťou o pôžičku zo dňa 20.09.2018, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky zo dňa 01.07.2020, potvrdením o zrealizovaní transakcie zo dňa 21.09.2018, prehľadom splátok, inšpekčným záznamom a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav.
8. V predmetnom konaní žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1.323,20 eur s 5%- ným p. a. úrokom z omeškania zo sumy 1.276,08 eur od 07.07.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je spoločnosťou, ktorá prevádzkuje platformu na sprostredkovanie pôžičiek medzi fyzickými osobami. Činnosť žalobcu spočíva v tom, že prijíma peňažné prostriedky od fyzických osôb, ktoré majú záujem poskytovať pôžičky a následne tieto prostriedky poskytuje fyzickým osobám, ktoré majú záujem si požičať. Samotný žalobca vlastné peňažné prostriedky nepožičiava. Jeho činnosť spočíva výlučne v odplatnom sprostredkovaní pôžičiek medzi veriteľmi a dlžníkmi. Ziskom veriteľov je úrok. Ziskom žalobcu je poplatok za sprostredkovanie. Poskytovanie pôžičiek sa realizuje spravidla tak, že na poskytnutí jednej pôžičky pre konkrétneho záujemcu žalobca použije peňažné prostriedky od viacerých investorov. Dôvodom je minimalizácia rizika. K uzavretiu zmluvy o pôžičke dochádza tak, že osoby veriteľov nepoznajú totožnosť osôb dlžníkov a naopak. Žalovaná uzavrela so žalobcom, ktorý sprostredkováva tzv. „pôžičky od ľudí pre ľudí“ rámcovú zmluvu,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal vyhľadať pre žalovanú investora a zároveň v zmysle čl. 1. tejto rámcovej zmluvy bolo jej predmetom taktiež uzatvoriť v mene a na účet žalovanej zmluvu o pôžičke s takýmto investorom. Rámcová zmluva bola podpísaná dňa 21.03.2018. Rámcovou zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej služby definované v čl. 3 tejto zmluvy a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za to žalobcovi odplatu vo forme dohodnutých poplatkov. V rámcovej zmluve je uvedený identifikačný kód, ktorým je jedinečný alfanumerický kód priradený žalobcom dlžníkovi od momentu registrácie, generovaný elektronickým systémom pre každého dlžníka zvlášť, u žalovanej ide o ID kód GM5Q- R4L3-GQYZ. Žalovaná podala dňa 20.09.2018 žalobcovi ako sprostredkovateľovi záväznú žiadosť o pôžičku č. LP9B76BW3P76L84Y v celkovej výške 1.500,- € a zároveň žalobcu poverila na to, aby uzatvoril v jej mene a na jej účet s neurčitým počtom investorov zmluvy o pôžičke tak, aby sa celková výška pôžičky rovnala celkovej žiadanej výške pôžičky, teda sume 1.500,- €, s dĺžkou splácania 48 mesiacov a celkovou výškou mesačnej splátky 56,67 €. Žalobca vyhľadal celkom 3 investorov, ktorí mali záujem investovať finančné prostriedky prostredníctvom zmluvy o pôžičke so žalovanou, pričom žalobcu prostredníctvom záväzného pokynu splnomocnili, aby v jeho mene predmetné zmluvy o pôžičke uzatvoril za presne určených základných kritérií investície a rovnako sa žalobca zaviazal v zmysle čl. 3 ods. 2 bod 4. Rámcovej zmluvy investor k zabezpečeniu inkasa peňažných prostriedkov od investorov/ veriteľov za účelom ich poskytnutia dlžníkovi-žalobcovi. Následne žalobca v mene dlžníka-žalovanej na základe osobitného záväzného príkazu uzatvoril zmluvy o pôžičke: 1/ č. 2018037860, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 4WBPLMALNQ36 a žalovanou, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 7,50% ročne odo do zaplatenia; 2/ č. 2018037861, medzi investorom (veriteľom) ID kód: E87Q9GWAWPGL a žalovanou, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 7,50% ročne odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia; 3/ č. 2018037862, medzi investorom (veriteľom) ID kód:7RN2WNMNJ2BD a žalovanou, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 10,00% ročne odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia. Žalovaná sa v zmluve o pôžičke zaviazala splácať poskytnutú pôžičku po dobu 48 mesiacov, pri celkovej výške splátky 36,64 € mesačne. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dohodnutá na 22.10.2018, splatnosť každej nasledujúcej splátky nastala 22. deň v kalendárnom mesiaci a termín poslednej splátky bol 22.09.2022. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnuté pôžičky a prestala splácať riadne a včas dohodnuté splátky. Investor – veriteľ prostredníctvom žalobcu listom zo dňa 01.07.2020 oznámil žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičiek v zmysle ustanovenia čl. 3 bod 3.4 zmlúv o pôžičke v nadväznosti na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka. Po vyhlásení splatnosti jednotlivých pôžičiek investori postúpili svoju pohľadávku na základe zmlúv o postúpení pohľadávok na žalobcu ako postupníka, na základe čoho sa stal žalobca novým veriteľom, ako 1/ investor s ID kódom 4WBPLMALNQ36, D. E., 2/ investor s ID kódom E87Q9GWAWPGL, F. B., 3/ investor s ID kódom 7RN2WNMNJ2BD, F. F..
9. Dňa 21.09.2018 boli uzatvorené zmluvy o pôžičke 1/ č. 2018037860, medzi investorom (veriteľom) ID kód: 4WBPLMALNQ36 a žalovanou, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 7,50% ročne odo do zaplatenia; 2/ č. 2018037861, medzi investorom (veriteľom) ID kód: E87Q9GWAWPGL a žalovanou, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 7,50% ročne odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia; 3/ č. 2018037862, medzi investorom (veriteľom) ID kód:7RN2WNMNJ2BD a žalovanou, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500,00 €, s úrokovou sadzbou 10,00% ročne odo dňa poskytnutia pôžičky do zaplatenia.
10. Dňa 14.04.2020 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi D. E. a žalobcom, predmetom ktorej bola zmluva o pôžičke č. 2018037860, na výšku pôžičky vo výške 500,- eur.
11. Dňa 14.04.2020 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi F. B. a žalobcom, predmetom ktorej bola zmluva o pôžičke č. 2018037861, na výšku pôžičky vo výške 500,- eur.
12. Dňa 12.04.2020 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi F. F. a žalobcom, predmetom ktorej bola zmluva o pôžičke č. 2018037862, na výšku pôžičky vo výške 500,- eur.
13. Dňa 13.08.2018 investor Namig Hatamov vydal záväzný pokyn investovať sumu 1.000.000,- eur na 48 mesiacov.
14. Dňa 28.08.2018 investor F. B. vydal záväzný pokyn investovať sumu 140.000,- eur na 48 mesiacov.
15. Dňa 05.09.2018 investor F. F. vydal záväzný pokyn investovať sumu 100.000,- eur na 48 mesiacov.
16. Dňa 20.09.2018 žiadateľka A. B. podpísala záväznú žiadosť o pôžičku medzi sprostredkovateľom: žalobcom, na výšku pôžičky 1.500,- eur so splatnosťou 48 mesiacov s výškou mesačnej splátky 56,67 eur, Zinc úrokom 38,50%-to p. a., so splatnosťou splátok 22. dňa v mesiaci.
17. Dňa 01.07.2020 žalobca vydal oznámenie o vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky z dôvodu nesplácania splátok.
18. Dňa 21.09.2018 bola vyplatená žalovanej suma 1.500,- eur, čo vyplýva z potvrdenia zrealizovanej transakcie VÚB a.s.
19. Žalobca v konaní predložil prehľad splácania poskytnutia pôžičiek žalovanej, z ktorého vyplýva celková splátka 223,92 eur.
20. V konaní sp. zn. 17C/89/2022 bol vypočutý svedok H. G., ktorý uviedol, že v spoločnosti Zinc Euro pracuje od roku 2017 na pozícii riaditeľa divízie investícií. Jeho činnosť spočíva v zháňaní kapitálu a investícií, robia to cez investorov, cez známosti z finančného sektora. Táto forma investície je pomerne nová na Slovensku, v zahraničí už etablovaná. Investori majú garanciu vrátenia istiny. Je to úplne bežné aj v bankách, že určitá časť dlžníkov nevráti svoj dlh. Žalobca má približne 300 investorov, niektorí sa medzi sebou poznajú, zväčša nie. Prichádzajú investori aj z online prostredia. Možno 200 investorov je z online prostredia, ale neinvestujú také sumy ako investori z nie online prostredia. Najčastejšie ich navštevujú bankoví dlžníci, ktorí v dôsledku sprísnených podmienok bánk vypadávajú z financovania týchto bánk, ale životná situácia vo smere schopnosti splácať sa im nezmenila. K výške Zinc úroku uviedol, že týmto je potrebné pokryť sumu, ktorá nie je splácaná, výnosy pre investorov v rozsahu 8-12%, chod firmy, aby výnos bol pozitívny. Dlžníci približne v rozsahu 8% nesplácajú poskytnuté pôžičky.
21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 21.09.2019, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného k 21.09.2019, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účinného k 21.09.2019, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 21.09.2019, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 21.09.2019, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 21.09.2019, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného k 21.09.2019, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l)obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o)oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r)umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s)požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t)požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u)požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v)požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w)požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného k 21.09.2019, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného k 21.09.2019, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
30. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka účinného k 21.09.2019, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
31. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného k 21.09.2019, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
32. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 21.09.2019, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 21.09.2019, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 21.09.2019, prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
35. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 21.09.2019, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
36. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 21.09.2019, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
37. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 21.09.2019, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
38. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 21.09.2019, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
39. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 21.09.2019, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel
by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
40. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 21.09.2019, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
41. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 21.09.2019, ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.
42. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku, keď prostriedky procesnej obrany žalovaná nepredložila, súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
43. Po oboznámení sa s prostriedkami procesného útoku, obsahom právnych úkonov, na ktoré poukázal žalobca súd vyhodnotil, že žalobu je potrebné zamietnuť z viacerých dôvodov:
44. argumentum ad rem legal – aktívna vecná legitimácia v kontexte zmlúv o postúpení pohľadávok. Aktívna vecná legitimácia predstavuje také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu ním uplatňované právo alebo mu vyplýva procesné právo hmotnoprávny nárok uplatňovať.
45. Žalobca preukazoval aktívnu vecnú legitimáciu zmluvami o postúpení pohľadávok uzatvorenými s D. E. dňa 14.04.2020, F. B. dňa 14.04.2020, F. F. dňa 12.04.2020. V zmluvách o postúpení pohľadávky v čl. I. bolo uvedené, že „medzi postupcom ako veriteľom a dlžníkom bola uzavretá Zmluva o pôžičke, na základe ktorej postupca ako veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške“, pričom výška bola v každej zmluve uvedená konkrétnou sumou. Je zrejmé, že žalobca nebol veriteľom – poskytovateľom pôžičky. Vystupoval len ako sprostredkovateľ prostredníctvom internetového elektronického vyhľadávania resp. párovania potencionálnych investorov s potencionálnymi dlžníkmi, ktorých podmienky dopytu a ponuky investorov by mali byť navzájom kompatibilné. Išlo o tzv. peer-to-peer biznis model poskytovania pôžičky. Teda žalobca sám veriteľom nebol. Pokiaľ aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje žalobca od zmlúv o postúpení pohľadávok, súd konštatuje, že zmluvy o postúpení pohľadávok považuje za absolútne neplatný právny úkon uzatvorený v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon – zmluva o postúpení pohľadávky je neurčitý právny úkon. Neobsahuje presné označenie dlžníka, vo vzťahu ku ktorému má byť pohľadávka postúpená. Dlžník je v zmluvách nešpecifikovaný, je daný odkaz na zmluvy o pôžičke číselne označené (2018037860 v prípade postupcu D. E., 2018037861 v prípade postupcu F. B., 2018037862 v prípade postupcu F. F.). Špecifikácia dlžníka číselným označením zmluvy o pôžičke nepostačuje na to, aby išlo o určitý právny úkon.
46. Právny úkon je neurčitý, a teda ani nezrozumiteľný, pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale nejednoznačný je jeho vecný obsah – a tým je neurčitý s tým, že neurčitosť nie je možné odstrániť ani použitím výkladových pravidiel (§35 ods. 2) alebo dispozitívnych ustanovení zákona. Právny úkon je určitý, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah a jeho predmet nie je jednoznačne určený – takže ho nie je možné individualizovať. Predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov. Ak ide
o právny úkon, pre ktorý je ustanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu vyplývať z textu listiny, v ktorej je zaznamenaná – nestačí, ak je to známe zmluvným stranám. Podľa súdnej praxe nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu, pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám. Právny úkon, ktorý je neurčitý, je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
47. Zmluvy sú neplatné aj pre nedostatok základných obsahových náležitosti. Nie sú uvedené žiadne identifikačné znaky dlžníka, je definovaná iba výška pohľadávky, ktorá sa postupuje a právny titul, z ktorého mala táto pohľadávka vzniknúť. Dlžník je v tejto zmluve o postúpení pohľadávok anonymizovaný. Takéto zmluvy o postúpení pohľadávky s anonymizovaným dlžníkom v žiadnom prípade nemôžu byť platným právnym aktom, resp. právnym úkonom.
48. Za danej situácie žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia na uplatnenie nároku voči žalovanému.
49. argumentum ad rem legal – aktívna vecná legitimácia v kontexte zmlúv o pôžičke. Samotné zmluvy o pôžičke podľa obsahu uzatvoril investor označený identifikačným kódom, ktorý bol taktiež zastúpený žalobcom.
50. Ide o paradoxnú situáciu, keď zmluvy o pôžičke za veriteľa označeného identifikačným kódom podpísal žalobca so žalobcom, ktorý zastupoval aj dlžníka označeného identifikačným kódom. Obe zmluvné strany vystupovali pod anonymnými identifikačnými kódmi, ktoré vedel iba žalobca. Zmluvou o pôžičke vzhľadom na označenie zmluvných strán neurčito spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotné podpísanie zmluvy za veriteľa i za dlžníka žalobcom – tým istým subjektom je v rozpore s dobrými mravmi s spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky titulom neplatnej zmluvy spôsobuje neplatnosť i samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Ide o ďalší právny dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.
51. V danej veci ide o kolíziu záujmov pri podpísaní zmluvy o pôžičke, keď veriteľ i dlžník boli zastúpení tou istou právnickou osobou. V komplexe právnych vzťahov nie je úplne vylúčené, žeby zmluvný vzťah uzavrela na oboch stranách tá istá osoba, spravidla ako zástupca jednej strany. Prípustné je to napr. v korporátnej agende (práve obchodných spoločností), kde sa stáva, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti podpisuje ako štatutárny orgán napr. pracovnú zmluvu alebo manažérsku zmluvu sám so sebou. V týchto vzťahoch však funguje široký kontrolný mechanizmus, nakoľko platnosť týchto zmlúv je spravidla podmienená predchádzajúcim schválením valným zhromaždením, príp. dozornou radou obchodnej spoločnosti.
52. Je však neprípustné, aby mohla byť takýmto spôsobom uzavretá zmluva o pôžičke, kde na jednej strane veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, pri peňažnej pôžičke spravidla aj s úrokmi, príp. aj poplatkami (§657-658 Občianskeho zákonníka). Ak by takúto zmluvu mal ako veriteľ, tak aj dlžník uzatvárať v zastúpení, na akomkoľvek právnom základe zastúpenia (príkazná zmluva, sprostredkovateľská zmluva, príp. na základe nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ako je to v tomto prípade), je takýto „sprostredkovateľ“ uzatvárajúci zmluvu za obe zmluvné strany nepochybne v konflikte záujmov.
53. Argumentum ad rem legal – komplex právnych vzťahov. Z celého biznis modelu je zrejmé, že účelom biznis modelu je okrem iného obísť akékoľvek pravidlá a právne predpisy regulujúce podnikanie bankových i nebankových subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a spotrebiteľské pôžičky, snaha o obídenie dozoru Národnej banky Slovenskej republiky.
54. Súd jednoznačne vyhodnotil, že zmluvy o pôžičke sú skryté spotrebiteľské zmluvy, spolu so zmluvami o postúpení pohľadávok predstavujú vzájomné závislé spotrebiteľské zmluvy podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka a je možné konštatovať ako je vyššie uvedené neplatnosť zmlúv.
55. Súd dopĺňa, že reálnym poskytovateľom pôžičiek bol žalobca, ktorý nakladal s peniazmi investorom. Ide o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
56. Z ustanovenia zákona vyplýva, že ide o zákonom zakázané konanie, keď je nepochybné, že dlžníkom ako spotrebiteľom boli predkladané návrhy zmluvy o pôžičke, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
57. Tieto vzájomné závislé zmluvy sú absolútne neplatné i pre rozpor s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka i zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvy sú absolútne neplatné i podľa § 11 ods. 3 zákona č. 129/2020 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď žalobca zjavne nedisponuje povolením na poskytovanie peňažných prostriedkov nebankovým spôsobom, uvedené v rámci prostriedkov procesného útoku žalobca nepreukázal.
58. Predmetný spor je v zmysle vyššie uvedených konštatovaní spotrebiteľským vzťahom i keď žalobca sa snažil prezentáciu sporu ako občianskoprávny vzťah, kde nie je potrebné aplikovať prvky spotrebiteľského práva. Preto súd zmluvy aj vyhodnotil ako tzv. skrytý spotrebiteľský vzťah.
59. Je evidentný zámer žalobcu obísť akékoľvek predpisy regulácie podnikania, či už bankových alebo nebankových subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery vrátane vymknutia a vyčlenenia sa spod kontroly a dozoru Národnej banky Slovenskej republiky ako kontrolného orgánu uvedených subjektov.
60. Súdnu ochranu nemožno poskytnúť konaniu tzv. triku požičiavania peňazí prostredníctvom fyzických osôb nepodnikateľov s cieľom obchádzať ochranu spotrebiteľov.
61. Na margo veci súd dodáva, že pri závere súdu o absolútnej neplatnosti právneho úkonu súd žalobcovi nepriznal ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom vyplatenej a doteraz nevrátenej istiny pôžičky, keď súd z predložených prostriedkov procesného útoku nemôže ani vyvodiť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, navyše žalobca nie je veriteľom žalovanej. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vyplatenia požičanej istiny veriteľom.
62. V súlade s čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 8 Civilného sporového poriadku, pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I ÚS 50/04).
63. K namietaným skutočnostiam žalobcom súd konštatuje: Súd kategoricky neodmieta poskytovanie finančných služieb prostredníctvom peer-to-peer formátu, domnieva sa však, že právne vzťahy založené medzi sprostredkovateľskou spoločnosťou ako prostredníkom medzi investormi a dlžníkmi a určitou časťou dlžníkov materiálne dochádza k naplneniu znakov spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Významom tohto predpisu je, že zakladá dozor Národnej banky Slovenska nad činnosťou subjektov poskytujúcich tieto pôžičky - ten však pri peer-to-peer pôžičkách absentuje.
64. Súd si zároveň uvedomuje, že peer-to-peer vzťahy nie sú osobitne právne regulované, ich fungovanie je založené na rôznych čiastkových právnych vzťahoch. Práve z tohto dôvodu pristúpil k vyššie uvedenému záveru založenom na komparácii týchto vzťahov (v rozsahu právnych vzťahov
sprostredkovateľskej spoločnosti a dlžníkov, ktoré materiálne napĺňajú znaky spotrebiteľského vzťahu) so spotrebiteľskými úvermi regulovanými osobitným predpisom.
65. K neplatnosti zmlúv o pôžičke súd zdôrazňuje, že v danom prípade išlo o zmluvy o pôžičke uzatvárané písomnou formou na rozdiel od kúpnej zmluvy uzatvorenej konkludentne v prípade uvádzanom právnym zástupcom žalobcu medzi spotrebiteľom a predajcom v sieti supermarketov. Podľa názoru súdu je neporovnateľný obsah právneho úkonu kúpna zmluva uzatvorená konkludentne pri kúpe tovaru v supermarkete, keď kúpna zmluva je dohodnutá faktickým odovzdaním tovaru a zaplatením kúpnej ceny na rozdiel od zmluvy o pôžičke, ktorá je síce reálnou zmluvou, ale k jej naplneniu je potrebné aj realizovať dlžníkom vrátenie požičanej veci. Je preto potrebná v zmluve o pôžičke väčšia miera obozretnosti, ktorá sa prejavuje i vyššími nárokmi na určitosť právneho úkonu a v tomto smere na jasnú a presnú identifikáciu veriteľa a dlžníka.
66. Judikatúra, na ktorú poukazuje žalobca vo vzťahu k neurčitosti zmlúv o pôžičke, je v predmetnom konaní nepoužiteľná. V predmetných zmluvách nejde o vadu v označení zmluvnej strany, kde by z takého obsahu právneho úkonu bolo možné vyvodiť, kto je zmluvnou stranou. V danom prípade z obsahu zmluvy o pôžičke nemožno vôbec vyvodiť, kto je zmluvnou stranou. Identifikácia zmluvných strán je zrejmá iba z iných listín, ktoré má k dispozícii samotný žalobca, čo podľa názoru súdu nekonvaliduje neurčitosť právneho úkonu. Netreba opomínať, čo znamená pojem vadné označenie zmluvnej strany. Ide o nesprávne alebo neúplné označenie. V predmetných zmluvách nebola zmluvná strana označená ani nesprávne ani neúplné, bola označená formou identifikačného kódu.
67. K otázke konfliktu záujmov súd bral na zreteľ aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo dňa 07.10.2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937, podľa ktorého zastupovanie oboch zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy o pôžičke nie je Nariadením vylúčené a dokonca správu pôžičiek a vymáhania pôžičiek platformou v mene investora voči dlžníkovi, ktorí sú súčasne obaja klientmi platformy Nariadenia predpokladá. V tomto prípade súd sa nestotožňuje s tým, že ide o formálne hroziacu kolíziu konfliktu záujmov o ktorej zastúpený vie a súhlasí s ňou, ale ide o reálne hroziacu kolíziu konfliktu záujmov, keď obsah zmluvy o pôžičke závisí výlučne od vôle žalobcu a reálne nemusí korešpondovať so záväznou žiadosťou o pôžičku zo strany dlžníka a pokynom na investovanie zo strany veriteľa.
68. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešná žalovaná by v zásade mala právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale žalovaná trovy konania neuplatnila. Z obsahu spisu nevyplývajú trovy konania žalovanej, súd je názoru, že žalovanej trovy konania nevznikli, preto žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.