Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-41-2011.pdf
PDF · 96.53 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/41/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Ireny Dobňákovej, v právnej veci žalobcu: Ing. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H., N. XX, proti žalovanej: Ing. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, IČO: 35943882, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 1.4.2011 pod č.k. 10C/68/2010
- 119, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa a návrh z a m i e t a a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné rozsudkom pod č.k. 10C/68/2010 - 119 nahradil prejav vôle žalovanej Ing. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, pri jej podpise záložnej zmluvy, uzavretej medzi Štátnym fondom rozvoja bývania, Q. cesta X, D., na strane jednej a Ing. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX a Ing. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H., N. XX, na druhej strane na nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. XXXX, katastrálneho územia H., ako rodinný dom č.s. 5493, stojaci na parcele č. 5305/175. Záložná zmluva je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca podal žalobu na nahradenie prejavu vôle žalovanej pri jej podpise záložnej zmluvy medzi Štátnym fondom rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, Bratislava, na strane jednej a Ing. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX a Ing. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H., N. XX, na druhej strane na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, katastrálneho územia H., ako rodinný dom č.s. 5493 stojaci na parcele č. 5305/175. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou boli manželmi, pričom manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné dňa 15.11.2007 pod sp. zn. 5C 123/2006. Na okresnom súde prebieha konanie pod sp. zn. 6C 115/2007 týkajúce sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov (ďalej BSM), pričom predmetom vyporiadania je rodinný dom súp. č. 5493. Dom bol postavený za trvania manželstva a na jeho výstavbu bola poskytnutá podpora 23.235,74 Eur od Štátneho fondu rozvoja bývania, a to na základe Zmluvy č. 702/2394/2003 zo dňa 4.7.2003 s dobou splatnosti 30 rokov. Po rozvode manželstva túto podporu spláca žalobca. Podľa čl. VII bod 7.1 zmluvy bola návratnosť podpory zabezpečená ručením tretích osôb, a to bratom žalobcu Ing. N. K. a jeho bratrancom MUDr. O. J.. Podľa bodu 7.4 sa účastníci zmluvy písomne zaviazali po kolaudácii domu zriadiť na tento rodinný dom v prospech fondu rozvoja bývania záložné právo. Po zriadení záložného práva má zaniknúť zabezpečenie ručením vyššie uvedených osôb. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.10.2005, ale zo strany žalovanej nie je ochota uzavrieť záložnú zmluvu. Na splnenie tejto povinnosti ich vyzval Fond listom z 30.8.2007, na čo reagovala žalovaná a požiadala o predĺženie lehoty z dôvodu prebiehajúceho konania vo veci vyporiadania BSM. V rámci konania o vyporiadanie BSM žalovaná žiada prikázať do jej vlastníctva rodinný dom. Žalobca mal snahu, aby bol ukončený ručiteľský záväzok jeho príbuzných k rodinnému domu. Žalovaná sa snaží získať do vlastníctva nezaťažený dom, pričom za splácanie podpory budú ručiť príbuzní žalobcu, s ktorými sa po rozvode manželstva vzťahy značne narušili.
Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Petit žaloby je nevykonateľný, neurčitý a nerešpektuje skutočnosť, že k zániku BSM došlo rozvodom. Návrh je potrebné zamietnuť aj z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, keďže žalobca sa domáha náhrady prejavu vôle žalovanej na zmluve, ktorej by mala byť účastníkom aj tretia strana, a to Štátny fond rozvoja bývania. Aktívna legitimácia svedčí Štátnemu fondu rozvoja bývania, ktorý návrh nepodal. Ide tu o tzv. nerozlučné spoločenstvo a súd má rozhodovať o práve, ktoré sa týka subjektu, ktorý nie je účastníkom konania. Pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobca uviedol, že žaloba smeruje iba proti osobe, ktorá sa bráni splniť svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazala. Žalovaná doposiaľ nevysvetlila svoje konanie, prečo odmieta podpísať záložnú zmluvu. Ak nedôjde k zmene zabezpečenia záväzku záložným právom, naďalej tu je osobné ručenie ručiteľov, ktorí v prípade neplnenia záväzku budú musieť platiť za žalovanú.
Vo veci sp. zn. 6C 115/2007 bolo vydané rozhodnutie dňa 4.11.2010 a rodinný dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné a spis sa nachádza na Krajskom súde v Prešove.
Okresný súd právny nárok posudzoval podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Súd vychádzal z článku 20 ods. 3 Ústavy SR č. 460/1992 Zb., že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že účastníci konania nie sú manželmi a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 15.1.2007. Ohľadom vyporiadania BSM je vedené konanie na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6C 115/2007. Za trvania manželstva účastníci postavili rodinný dom č.s. 5493, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. H.. Na výstavbu rodinného domu bol účastníkom poskytnutý príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 23.235,74 Eur. Podľa článku VII bodu 7.4 dohody s fondom rozvoja bývania, dlžníci (žalobca a žalovaná) boli povinní zriadiť v prospech fondu záložné právo po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým je povolené stavbu užívať. Záložné právo podľa bodu 7.6 je dlžník povinný zriadiť do troch mesiacov od vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané Mestom Humenné pod č. 4513/2005 zo dňa 25.10.2005 a nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2005.
Obrana žalovanej spočíva v nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby. Tým by mal byť Štátny fond rozvoja bývania. Súd sa nestotožňuje s týmto názorom. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z § 146 Občianskeho zákonníka. Neuzavretie záložnej zmluvy súd považuje za rozpor alebo nezhodu o právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto sa žalobca môže obrátiť na súd, aby vo veci rozhodol. Na naliehavý právny záujem na rozhodnutí veci, pretože vrátenie príspevku je zabezpečené ručiteľským záväzkom, podpísaným príbuznými žalobcu. Žalovaná neuviedla dôvod, pre ktorý odmieta zriadiť záložné právo Neuzavretím záložnej zmluvy nadobudne žalovaná neoprávnenú výhodu v prospech žalobcu tým, že získa do vlastníctva rodinný dom bez zápisu na liste vlastníctva o založení nehnuteľnosti. Keďže nárok žalobcu je dôvodný, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a žalovaná ako neúspešná nemá právo na náhradu trov konania. Preto súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov prvostupňového konania.
Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná. Žiadala rozhodnutie zmeniť a návrh zamietnuť alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľka poukazuje na to, že rozsudok nahradzuje prejav vôle pri podpise zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, pričom záložné právo sa zriaďuje ako na dom, tak aj na pozemky, pričom podľa zmluvy zo Štátneho fondu rozvoja bývania záložné právo má byť zriadené k stavbe, nie k pozemkom. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že vyhovel návrhu s poukazom na to, že v rámci vyporiadania BSM rodinný dom pripadol žalovanej, a tak súd v rozhodnutí upravoval stav, ktorý „možno“ nastane v budúcnosti. Samotné rozhodnutie Okresného súdu Humenné vo veci sp. zn. 6C 115/2007 nie je právoplatné. Súd rozhodol o skutočnosti, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca dal odvolanie proti rozsudku len z toho dôvodu, aby mu pripadol rodinný dom. Prípadné otázky výhodnosti alebo nevýhodnosti vyporiadania BSM mal žalobca riešiť v konaní o vyporiadanie BSM, nie v tomto konaní. Žalovaná disponuje finančnými prostriedkami, ktorými je schopná jednorazovo vyplatiť sporný dlh i záväzky proti žalobcovi z titulu vyporiadania BSM. Je neúčelné zriaďovať k nehnuteľnostiam záložné právo, keďže po prípadnom získaní rodinného domu do jej výlučného vlastníctva by uhradila záväzok proti Fondu jednorazovo.
Aplikácia ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p. právne neobstojí, pretože to sa týka výlučne majetku patriaceho do BSM. Po právoplatnom vyporiadaní BSM nie je prípustné aplikovať § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Právo veriteľa (Fondu) požadovať zriadenie záložného práva podľa zmluvy je právom, nie povinnosťou. Ani žalobca, ani žalovaná ako dlžníci nedisponujú hmotným právom požadovať od Fondu uzavretie záložnej zmluvy. Uvedené potvrdzuje aj napadnutý rozsudok, keďže jeho výsledkom je to, že sa ním v podstate nenahradí prejav vôle nie na zmluve, ale na návrhu zmluvy. Absentuje tu potom prejav vôle fondu, ktorý zmluvu doposiaľ nepodpísal, a neexistuje ani rozsudok nahrádzajúci prejav vôle Fondu. Keďže Fond nemá povinnosť uzavrieť takúto zmluvu, táto zmluva vôbec nemusí vzniknúť. Ak Fond návrh na uzavretie zmluvy neprijme, nie je zrejmé, aký účel má plniť takýto rozsudok, t.j. nahrádzať prejav vôle na návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva. Tu sa jedná o právo Fondu požadovať uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva, pričom toto právo je v súčasnosti zjavne prekludované. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka fond sa mohol domáhať nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím len do jedného roka. Právo fondu požadovať uzavretie záložnej zmluvy v zmysle zmluvy o poskytnutí podpory vzniklo uplynutím troch mesiacov od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, teda dňom 27.3.2007 uplynula jednoročná lehota, v ktorej sa mohol fond dožadovať uzavretia zmluvy. Keď Fond toto právo neuplatnil, jeho právo zaniklo a v súčasnosti nie je možné domáhať sa tohto práva. Súd vo veci rozhodol na základe práva, ktoré bolo prekludované.
Fond nie je účastníkom tohto konania o nahradenie prejavu vôle, pričom účastníkmi tohto konania musia byť všetci účastníci zmluvy. Jedná sa o nerozlučné spoločenstvo a pre nedostatok vecnej legitimácie má byť žaloba zamietnutá.
Žalobca k odvolaniu žalovanej žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Výrok rozsudku nahradzuje podpis účastníka na konkrétnom právnom úkone, ktorý je špecifikovaný priamo v žalobe. Žaloba vychádza z § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka a možno ho aplikovať do doby vyporiadania BSM, počas ktorého platí režim spoločného užívania. Žalobca má oprávnený záujem na rozhodnutí práve do doby vyporiadania BSM, keďže po ňom by stratil aktívnu legitimáciu vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti v prípade, že táto by bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej. Fond má zmluvne zabezpečené právo na uzavretie záložnej zmluvy a toto právo aj uplatnil. Žalobca nemá možnosť uplatniť si zmluvnú povinnosť bez súčinnosti žalovanej a práve v tom spočíva nezhoda pri užívaní spoločnej veci - rodinného domu. Zmluva nie je podpísaná zo strany žalovanej účelovo. Žalobca neuplatňuje právo patriace fondu na uzavretie zmluvy, ale svoje právo na úpravu užívania spoločnej veci, patriacej do BSM. Žalobca opätovne apeluje na princíp spravodlivosti súdneho rozhodnutia, ktorý má aj etický rozmer vo vzťahu k ručiteľom pri úvere, ktorí sa za svoju ochotu pomôcť obom účastníkom, bez ktorej by nebol úver poskytnutý, dočkali od žalovanej skutočne „veľkej vďaky“. Práve odbremenenie týchto osôb od osobného ručenia je zneužívané a to je jeden z dôvodov podania žaloby.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a návrh zamietnuť a súčasne zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalovanej nepriznať náhradu trov prvostupňového konania.
Predmetom súdneho konania je nahradenie prejavu vôle žalovanej pri podpise záložnej zmluvy medzi Štátnym fondom rozvoja bývania na jednej strane a žalovanou a žalobcom na druhej strane k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. H., a to rodinnému domu č.s. 5493, stojacemu na parcele č. 5303/175. Ak sa jedná o nahradenie prejavu vôle a jedná sa o zmluvný vzťah, účastníkmi súdneho konania musia byť všetci tí, ktorí sú účastníkmi tohto zmluvného vzťahu o zriadení záložného práva. Z hľadiska uzavretej Zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 14.7.2003 ako veriteľ je uvedený Štátny fond rozvoja bývania a ako dlžníci Ing. S. K. (žalovaná) a Ing. S. K. (žalobca). Podľa článku VII bodu 7.4 zmluvy o poskytnutí podpory, zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je povinný zriadiť v prospech fondu záložné právo po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým je povolené stavbu užívať. Po zriadení záložného práva ručenie ručiteľmi podľa článku VII bodu 7.2 zaniká. Podľa článku VII bodu 7.1, ručitelia ručia za dlh dlžníka po dobu, pokiaľ nie je zriadené záložné právo v prospech veriteľa, t.j. Štátneho fondu rozvoja bývania. Žalobca má naliehavý právny záujem na doriešení ručiteľského záväzku jeho príbuznými s tým, že podpisom záložnej zmluvy ručenie zaniká a vrátenie podpory z prostriedkov fondu je zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti - rodinnému domu. Na druhej strane, je nesporné, že účastníkmi zmluvy o zriadení záložného práva (návrh zmluvy na č.l. 17 spisu) majú byť všetci účastníci, ako záložný veriteľ, t.j. Štátny fond rozvoja bývania, tak aj záložcovia, a to žalobca a žalovaná. Analogicky je možné vychádzať z rozhodnutia R 23/1989, ktoré rieši otázku spoločného užívania bytu. Tu sa konštatuje, že sa jedná o také spoločné práva a povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 O.s.p.) a je nutné, aby účastníkmi konania návrhu podľa ustanovenia § 174 ods. 2 Občianskeho zákonníka boli všetci spoloční užívatelia; inak by návrh musel byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie. Žalobca sa môže domáhať nahradenia prejavu vôle tej strany, ktorá zmluvu o zriadení záložného práva nechce podpísať, ale účastníkmi súdneho konania musia byť všetci tí, ktorí sú touto zmluvou dotknutí, teda ako záložný veriteľ, tak aj záložcovia. Ak nie je žalovaný záložný veriteľ a nie je účastníkom súdneho sporu, potom pre nedostatok vecnej legitimácie je potrebné žalobu zamietnuť.
Ak žalobca poukazuje na to, že podal žalobu proti žalovanej len z toho dôvodu, že táto odmieta podpísať zmluvu o zriadení záložného práva, bez ohľadu na túto skutočnosť musí byť účastníkom súdneho konania aj záložný veriteľ, buď na strane žalobcu alebo žalovaného. Ak fond nemal v úmysle byť účastníkom súdneho konania, je právom žalobcu určiť sporové strany a označiť ako žalovaného v tomto spore aj Štátny fond rozvoja bývania.
Podľa § 50a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
Ustanovenie § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka uvádza, že účastník môže požiadať do jedného roka súd, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Žalobca môže žiadať, aby súd svojím rozhodnutím nahradil chýbajúci prejav povinnej strany a obsah budúcej zmluvy má byť obsiahnutý v žalobnom petite alebo pripojený návrh zmluvy musí byť súčasťou žaloby a potom aj súčasťou rozhodnutia súdu. Takúto žalobu možno úspešne podať len do jedného roka. Táto lehota začína plynúť nasledujúcim dňom od konca dohodnutej doby, dokedy povinná strana mala možnosť i povinnosť záväzok splniť. Ide o hmotnoprávnu lehotu a žaloba musí byť na súde podľa najneskôr posledný deň tejto jednoročnej lehoty. Ide o tzv. lehotu prekluzívnu, kde právo zaniká v prípade zmeškania lehoty. Podľa článku VII bodu 7.6 zmluvy o poskytnutí podpory, dlžník berie na vedomie, že záložné právo je povinné zriadiť do troch mesiacov od vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia.
Jednoročná lehota na uplatnenie práva podať žalobu na súd podľa § 50a Občianskeho zákonníka začína plynúť nasledujúcim dňom po uplynutí troch mesiacov od právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Ak kolaudačné rozhodnutie o užívaní stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2005, od 28.1.2006 začala plynúť jednoročná prekluzívna doba na podanie žaloby na nahradenie prejavu vôle podľa § 52a Občianskeho zákonníka. Tá uplynula 27.1.2007. Žaloba na nahradenie prejavu vôle bola podaná 14.5.2010. Žaloba bola podaná po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty. Na plynutie prekluzívnej lehoty je povinný súd prihliadať z úradnej moci. Keďže právo žalobcu na podanie takejto žaloby bolo prekludované, zaniklo, potom sa žalobca nemôže touto žalobou, podanou po prekluzívnej lehote, domáhať nahradenia prejavu vôle. Preto je potrebné takúto žalobu zamietnuť.
Vzhľadom na uvedené, keď chýba dostatok vecnej legitimácie na podanie žaloby, keďže žalovaným nie je veriteľ, a to Štátny fond rozvoja bývania, resp. právo žalobcu je prekludované pre zmeškanie jednoročnej lehoty na podanie žaloby (uplynutím troch mesiacov od vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia), krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh zamietol.
Krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Žalovaná náhradu trov prvostupňového konania nežiadala. Jedná sa o návrhové konanie podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná náhradu trov odvolacieho konania nežiadala (neuplatnila si náhradu trov odvolacieho konania). Ide o návrhové konanie podľa § 151 ods. 1 O.s.p., preto ani úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.