Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoP-80-2011.pdf
PDF · 71.54 KB
No categories available
24CoP/80/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: W. A., bytom S. XXX, adresa pre doručovanie: B. XXX a otca: R. A., bytom S. XXX, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 12.9.2011, č. k. 16P/209/2011-4, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého R. A. do starostlivosti a opatery otca, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň zaviazal matku maloletého prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške zodpovedajúcej sume 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (t.j. 26,- eur) a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa, počnúc dňom nariadenia predbežného opatrenia.
Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 74 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, 2, § 75 ods. 6, § 75 ods. 8, § 76 ods. 1 písm. a) a b), § 76 ods. 4 O.s.p. a § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu a má za to, že dočasná výchova maloletého zabezpečená otcom bude v jeho prospech.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého, ktorá uviedla, že s napadnutým uznesením nesúhlasí, nakoľko nie je pravda, že výchovu syna a starostlivosť o rodinu zanedbávala. O syna sa riadne starala. Do školy ho zapísala, otec bol o tom informovaný, pričom ho v ten deň odhlásil. Do školy po maloletého neprišiel, tak musela zostať doma a ísť zo synom ráno do školy. Momentálne je zamestnaná. Uviedla, že otec maloletého ju psychicky týral aj pred maloletým. Na výzvu prvostupňového súdu svoje odvolanie doplnila a uviedla, že napáda rozhodnutie prvostupňového súdu v plnom rozsahu, navrhuje ho zmeniť tak, že zverí maloletého do jej výchovy a opatery, pričom zaviaže otca platiť výživné podľa úvahy súdu. Postup súdu považuje za nesprávny, pretože neskúmal skutočné pomery, ale rozhodol len na základe návrhu otca, v ktorom boli uvádzané nepravdivé skutočnosti.
Otec sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že od vydania predbežného opatrenia nedostal od matky výživné. Maloletý nastúpil do 1. ročníka základnej školy. Kúpil mu školskú tašku, oblečenie, obuv a veci do školy, platí mu družinu, obedy, školské poistenie a ZRPŠ. Chodieva s ním do kina, na rôzne podujatia. Každé ráno mu kupuje raňajky. Osobne ho vozí každý piatok do B., kde zostáva až do nedele. Je 11 rokov zamestnaný na rovnakom pracovnom mieste. Manželka má striedavé zamestnanie. Keď mávala nočné smeny, večer odišla z domu a nešla do práce, ale namiesto toho na diskotéky, preto s ňou bývalý zamestnávateľ ukončil pracovný pomer. Ráno chodievala domov v podnapitom stave. V jednom prípade musel volať policajnú hliadku, pretože mu v nedeľu nechcela vydať naspäť syna.
Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu matky nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je potrebné zmeniť a návrh otca na vydanie predbežného opatrenia v tomto štádiu zamietnuť.
Predovšetkým, prvostupňový súd pochybil, keď nevyzval otca na odstránenie vád návrhu na vydanie predbežného opatrenia, keď tento jeho návrh neobsahoval ani základné náležitosti návrhu podľa § 75 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd má za to, že z tohto návrhu na vydanie predbežného opatrenia nie je možné vyvodiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania (§ 74 ods. 1 O.s.p.), pričom návrh neobsahuje odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia, ani z celého súdneho spisu nie je odvolaciemu súdu zrejmé, kde a kedy odišla matka zo spoločnej domácnosti (na všetkých podaniach, aj na rozhodnutí súdu sa uvádza spoločné bydlisko rodičov maloletého S. XXX, len v doplnení odvolania matka uvádza adresu pre doručovanie B. XXX) a kde navštevuje maloletý Základnú školu. Otec v návrhu na vydanie predbežného opatrenia uvádza, že matke maloletého nosieva syna každý týždeň na štyri dni, pokiaľ sú prázdniny. To by teda znamenalo, že väčšinu týždňa trávi maloletý s matkou. Vo vyjadrení k odvolaniu matky však už otec uvádza, že osobne dáva maloletého matke do B. každý týždeň od piatka do nedele. Z toho vyplýva, že prvostupňový súd nezistil ani základné skutočnosti osvedčujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že kolízny opatrovník maloletého sa v celom spise k pomerom maloletého nevyjadril vôbec.
Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z tohto charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Ďalším pochybením bolo, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ustanovenie § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., pričom v tomto prípade podľa odvolacieho súdu nejde o predbežné opatrenie - odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Ustanovenie § 76 ods. 1 ponúka len demonštratívny výpočet druhov predbežných opatrení, takže v tomto prípade ide o druh predbežného opatrenia v zákone neuvedený - dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti a dočasné výživné (§ 76 ods. 1 písm. a) O.s.p.).
Napokon ešte prvostupňový súd pochybil, keď nezačal ex offo konanie vo veci ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu (aspoň zo súdneho spisu začatie takéhoto konania nevyplýva).
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24 až § 26 sa použijú primerane.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol (§ 220 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.