Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/30/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého I. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní I.. I. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX M., dieťa rodičov G. K., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom U.. Š. X, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad a otca I.. I. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N.. K. XX, XXX XX H., právne zastúpeného JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom so sídlom v Bardejove, Partizánska 45, 085 01 Bardejov, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. - 546 zo dňa 26. apríla 2023 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému I. K., nar. XX.XX.XXXX s tým, že sa domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. zo dňa 12.2.2020 a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému I. K., nar. XX.XX.XXXX tak, že zverí maloletého do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým neupraví a zaviaže otca povinnosťou prispievať maloletému na výživu sumou vo výške 200 eur.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov rozsudkom pod č. k. - 546 zo dňa 26. apríla 2023 ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.:

„I.Z a m i e t a návrh matky maloletého na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému I. K. a s tým súvisiacu zmenu rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. - 99 zo dňa 12.2.2020 v celom rozsahu.

II. Z v e r u j e maloletého I. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletého osobne starať, pričom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletému I. mesačnou sumou vo výške 150,- Eur vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám otca maloletého, okrem kalendárnych mesiacov júl a august, kedy ja povinná prispievať na výživu maloletému I. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa podľa osobitných predpisov, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám otca maloletého.

IV. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým I.:

- každý nepárny týždeň v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 14.00 hod. do 17.00 hod.,

- každý rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 16.00 hod a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 16.00 hod.

- každý párny rok od 22.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod a každý nepárny rok od 27.12. od 10.00 hod. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod.

- každý párny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod.

- každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočného štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod.

V. Matka si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s ním v mieste bydliska maloletého, kde ho po uplynutí doby určenej pre styk s ním vráti. Otec je povinný maloletého I. na styk s matkou riadne pripraviť.

VI. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

VII. Týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -217 zo dňa 14.11.2017 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. - 99 zo dňa 12.2.2020 vo výrokoch o úprave práv a povinností rodičov k maloletému I. K., nar. XX.XX.XXXX.“

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že mal skutkovo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov pod č. k. - 2017 zo dňa 28.2.2017 bolo manželstvo účastníkov konania navrhovateľa I.. I. K. a odporkyne G. K. rozvedené a na čas po rozvode bol maloletý I. K., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého I. sumou vo výške 80 eur mesačne k rukám matky. Otec bol oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od štvrtka od 18.00 hod. do nedele 17.00 hod. a každú stredu v nepárnom týždni v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. Zároveň bol upravený styk počas jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin, ako aj počas letných prázdnin. Zároveň súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že rozsudkom pod č. k. - 99 zo dňa 12. februára 2020 bola schválená rodičovská dohoda v znení:

„Obaja rodičia sú oprávnení maloletého I. K., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým I.:

- každý párny týždeň bežného kalendárneho mesiaca v čase od utorka od 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod.,

- počas letných prázdnin od 15.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 17.00 hod., a od 15.08. od 10.00 hod. do 30.08. do 17.00 hod.,

- počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12 od 10.00 hod. do 28.12. do 17.00 hod., a každý párny rok od 28.12. od 10.00 hod. do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod.,

- počas jarných prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od veľkonočného štvrtka od 10.00 hod. do veľkonočného pondelka do 14.00 hod. Otec si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s ním v mieste bydliska maloletého, kde ho po uplynutí doby určenej pre styk s ním vráti. Matka je p o v i n n á maloletého I. na styk s otcom riadne pripraviť. Obaja rodičia sú p o v i n n í prihliadnuť na názor maloletého I. a usmerňovať ho vo vzťahu k výchovným prostriedkom druhého rodiča. Obaja rodičia s ú p o v i n n í pri výchovno-vzdelávacom procese maloletého I. spolupracovať so školským pedagógom a psychológom.

Obaja rodičia sú p o v i n n í pri odovzdaní maloletého I. na styk s otcom a po jeho uskutočnení odovzdať druhému rodičovi písomnú správu o správaní sa maloletého I., o školských a mimoškolských aktivitách a výsledkoch v nich, odporúčania o tom, čo je potrebné sa zamerať s maloletým I. počas doby, kedy ho bude mať druhý rodič pri sebe a o zdravotnom stave maloletého I., prípadne o opatreniach s tým súvisiacich. Obaja rodičia sú povinní znášať náklady súvisiace s mimoškolskou hokejovou aktivitou maloletého I. v jednej polovici každý z nich. Otec povinný prispievať na výživu maloletému I. mesačnou sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, k rukám matky maloletého. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Schválením rodičovskej dohody došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -217 zo dňa 28.02.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešov č.k. -259 zo dňa 30.01.2018.“ 4. Súd prvej inštancie vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie za účelom posúdenia, ktoré rodinné prostredie rodičov maloletého I. K. je pre jeho všeobecné napredovanie najlepším riešením z hľadiska objektívne najlepšieho záujmu maloletého. Napriek tomu, že maloletý sa vyjadril, že chce zostať pri matke, vychádzal súd z toho, že pri matke nemusí vykonávať povinnosti, matka je na neho benevolentná, súd bol opačného názoru a rozhodol tak, že maloletého I. zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý je aj podľa súdu prvej inštancie vhodnejší vzhľadom na vývoj a rozvoj maloletého I. a rodinné a výchovné prostredie otca nakoľko otec dokáže nastaviť pre maloletého vhodné pravidlá a obmedzenia, ktorých splnenie zároveň otec vyžaduje a ktoré sú zárukou toho, že maloletý bude napredovať jednak v škole, viac rešpektovať autority a svoje správanie prispôsobí spoločenským pravidlám a zákonom a zároveň nebude ich porušovať a dokáže si vyberať pre seba vhodné priateľské vzťahy, a to všetko potrebné pre jeho budúcnosť, ktorých význam si však v súčasnosti ešte maloletý neuvedomuje, a preto ho treba v správaní regulovať a usmerňovať. Na základe vykonaného dokazovania, výsluchov svedkov, výsluchov kolízneho opatrovníka, znalkyne, ako aj samotných rodičov maloletého a maloletého samotného, súd prvej inštancie dospel k uvedenému záveru s tým, že dôsledne vyhodnotil výsluchy svedkov, ako aj uvedené správanie sa maloletého jednak v domácom prostredí matky, ako aj v domácom prostredí otca. Maloletý mal v minulosti konflikty so spolužiakmi, pravidelne nerešpektoval učiteľov, odmietal povinnosti, ktoré mu vyplývali zo školskej dochádzky, stretával sa s partiou starších chlapcov, ktorí fajčili, pili alkohol, čo podľa vyjadrení svedka I. K. skúsil aj maloletý. V triede bolo jeho správanie niekoľkokrát postihnuté sťažnosťami a v tejto súvislosti súd poukázal na správy ÚPSVaR H. a tak isto oboch základných škôl, triednej učiteľky I.. Q., ktoré podrobne opísali nedostatky maloletého v plnení si školských povinností, v porušovaní rôznych pravidiel a predpisov, v správaní sa k spolužiakom a naopak, stretávaním sa s kamarátmi, ktorí mali na jeho správanie veľmi negatívny vplyv, čo vyústilo až do začatia trestného stíhania, ktoré bolo neskôr pre nedostatok veku maloletého zastavené. Podľa súdu prvej inštancie matka takéto správanie maloletého nevedela a doteraz nevie regulovať, preto v mnohých situáciách namiesto výchovných opatrení radšej maloletého ospravedlnila zo školy alebo naopak vytýkala iným opatrenia, ktoré mala sama realizovať a nedokázala poskytnúť potrebnú súčinnosť pri ich vytváraní a dodržiavaní. Znalkyňa v znaleckom posudku poukázala na neschopnosť matky nastaviť maloletému pravidlá, ktoré ho budú pozitívne usmerňovať, motivovať, najmä k slušnosti k svojim rodičom, príbuzným, spolužiakom a iným osobám v jeho živote. Zásah spočívajúci v odňatí dieťaťa matke a pridelení otcovi bol preto nielen žiadúci, ale bol skutočne najvyšší čas ho realizovať tak, aby maloletý nemal ešte viac problémov čo sa týka trestnoprávnej zodpovednosti, ktoré by mohli veľmi negatívne zasiahnuť nielen v prítomnosti, ale aj v jeho budúcnosti. Už len samotné tvrdenie matky, že ju nezaujímajú známky maloletého svedčí podľa názoru súdu prvej inštancie o tom, že matka si sama nedokázala uvedomiť, čo je pre maloletého v živote potrebné a dôležité. Potom ako bol maloletý súdom zverený do osobnej starostlivosti otca nastal zvrat, pričom aj triedna učiteľka vo svojich správach konštatovala, že s prihliadnutím na redukciu učiva a zníženie náročnosti sa I. v škole začalo dariť. Vo väčšine predmetov je schopný dosahovať priemerné študijné výsledky, čo je v jeho prípade pozitívny úspech a progres oproti predošlému polroku. Prestali sťažnosti od ostatných učiteľov na plnenie si I. povinností. Otec sa snaží eliminovať kontakt syna s partiou a robí všetko preto, aby maloletý začal rešpektovať život ako taký, so všetkými povinnosťami a podľa názoru súdu prvej inštancie je o to viac nepochopiteľnejšie, že správanie matky, ktorá v tomto prípade kritizuje nielen otca, učiteľov, zamestnancov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale v podstate všetkých, ktorých sa pri

výkone svojej činnosti snažia maloletému pomôcť v tom, aby vyrástol v zodpovedného človeka, ktorý si váži druhých a rešpektuje pravidlá. Preto je súd toho názoru, že pre maloletého je najvhodnejšie výchovné prostredie otca a maloletého zveril do otcovej osobnej starostlivosti. Zároveň ako vyplýva z výrokov súdu prvej inštancie určil primerané výživné na maloletého a určil aj rozsah stretávania sa maloletého s matkou.

5. Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne , , , , , , , až ods. 5, , a a Zákona o rodine. Súd rozhodol o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia .

III. Obsah odvolania a vyjadrenie k odvolaniu

6. Proti rozsudku podala odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne matka maloletého I., a to proti všetkým výrokom rozsudku. Nesprávnosť rozhodnutia vidí v dôvodoch obsiahnutých v ustanovení . Považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, pretože súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Matka v celom rozsahu trvá na svojom návrhu a na všetkých doterajších ústnych a písomných vyjadreniach, pričom rozhodnutie súdu považuje za nespravodlivé, nerešpektujúce a potierajúce jej rodičovské práva, rovnako ako aj práva maloletého syna. V prvom rade poukázala na to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy názor maloletého syna, ktorý sa vyslovil ako 15-ročný, že chce byť v starostlivosti matky. Čo sa týka zverenia do osobnej starostlivosti, mal syn opakovane prezentovať svoje želanie, že chce byť v starostlivosti matky, pretože otec je extrémne prísny, ba dokonca ho fyzicky viackrát napadol, ktoré skutočnosti vyplývajú z trestného oznámenia maloletého. Napriek uvedeným skutočnostiam súd zveril maloletého syna otcovi a nevzal do úvahy synove názory, potreby a priania. Podľa matky nereflektoval na vyjadrenia maloletého I., že „radšej by som bol pri mame, lebo ju mám radšej a lepšie s ňou vychádzam.“ Zároveň matka v odvolaní poukázala na názory detských psychológov a argumentovala tým, že súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal touto stránkou veci, našiel vinníka v osobe matky, ktorú svojim spôsobom potrestal za to, že plne akceptuje svoje dieťa akokoľvek by sa prejavovalo a zveril maloletého syna otcovi. Ona ako matka poukazuje na správanie otca, ktorý si dlhodobo neplnil vyživovaciu povinnosť voči synovi, ani ostatné rodičovské povinnosti, maloletého syna zanedbával a vôbec sa o neho nestaral. Matka má za to, že súd bol povinný rešpektovať názor syna, ktorý má dostatočný vek a jemu zodpovedajúcu vôľovú a rozumovú vyspelosť na to, aby si samostatne vytvoril svoj názor na veci, ktoré sa ho bytostne dotýkajú. Syn slobodne a samostatne prejavil pred sudcom súdu prvej inštancie svoje želanie a aj ho odôvodnil. Pritom poukázala na komentár k ohľadom toho, že súd je povinný na názor maloletého prihliadnuť, čo by malo mať reflexiu v odôvodnení súdneho rozhodnutia, a to následne otvára priestor na eventuálne podanie opravného prostriedku. Zároveň poukázala na nález Ústavného súdu z 13.10.2015,č.k. . Napriek tomu konajúci súd uviedol, že maloletý aj napriek tomu, že chce byť pri matke, čo je jeho subjektívny názor vychádzajúci z toho, že pri matke nemusí vykonávať povinnosti a matka je na neho benevolentná, je opačného názoru a to takého, že v súčasnosti je pre všestranný vývoj a rozvoj maloletého I. vo všeobecnosti rodinné a výchovné prostredie otca tým vhodnejším. Matka v závere odvolania uviedla, že má za to, že syn u otca nie je v bezpečnom prostredí, trvá na tom, aby bol maloletý syn zverený do jej osobnej starostlivosti a vzhľadom na jeho želanie žiť s matkou, ako aj vzhľadom na agresívne správanie otca voči synovi, ktorému otec sústavne vulgárne nadáva, a tým si vynucuje jeho poslušnosť a ktoré skutočnosti sú konajúcemu súdu známe, navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého, ktorý poukázal na to, že nesúhlasí s tvrdeniami matky obsiahnutými v podanom odvolaní, pretože matka prezentuje otca ako príliš prísneho rodiča, ktorého výchova nemá dobrý vplyv na vývin maloletého I.. Opak je však podľa otca pravdou. Samotná znalkyňa ustanovená súdom v tomto konaní uviedla, že maloletý I. má syndróm Z. a v dôsledku toho je nevyhnutné, aby mal určené isté pravidlá a mantinely vo výchove, ktoré matka svojou benevolentnou výchovou počas rokov, kedy ho mala zvereného zjavne nevytvorila. Podľa otca matka opomína zobrať do úvahy skutočnosť, že doposiaľ bol maloletý I. v jej osobnej starostlivosti, pričom tomto období sa dopúšťal záškoláctva, šikany, nebol na vyučovacom procese žiadnym spôsobom pripravený, voľný čas trávil aj v nočných hodinách mimo domova, a to v spoločnosti osôb nemajúcich najlepší vplyv na jeho ďalší vývin. Rovnako poukázal na rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplýva, že maloletý I. bol lepšie

pripravený do školy, preukázal zlepšenie svojho správania práve v období, keď jeho osobnú starostlivosť realizoval jeho otec. Matka sústavne porušovala a ignorovala súdne rozhodnutie ohľadom starostlivosti o maloletého, čím maloletému len dala vzor a učila ho, že porušovanie pravidiel je v poriadku. Už len toto nasvedčuje tomu, že ak bude maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti matky, bude naďalej porušovať pravidlá a s pribúdajúcim vekom bude starostlivosť oňho už iba ťažko zvládnuteľná. Rovnako uviedol, že si vyživovaciu povinnosť k maloletému I. plnil stále, včas a pravidelne, pričom matka žiadnym spôsobom nepreukázala neplnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému I. zo strany otca a zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol správne v súlade s vykonaným dokazovaním, preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech, resp. prospech bolo vydané rozhodnutia ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie v spojení s , po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti v súlade s a a že odvolatelia použili zákon prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie , bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia , keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia .

10. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd v zmysle a je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ, ako aj matka detí, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre zmenu rozsahu výživného.

14. Odvolateľka nesúhlasí so zverením maloletého I. do osobnej starostlivosti otca a v odvolaní navrhla, aby bol realizovaný jej návrh a I. zverený do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým neupraviť a určiť výživné vo výške 200 eur. Argumentovala tým, že ona sa snaží, aby bol realizovaný jednoznačne názor maloletého, ktorý bol vyjadrený počas konania, že chce byť v starostlivosti matky, pretože ju má rád a lepšie s ňou vychádza. Zároveň v nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky, odvolací súd uviedol, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, ako aj určenie výživného a následne upravenie styku maloletého s matkou bolo určené súdom prvej inštancie na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania za súčinnosti kolízneho opatrovníka, znalkyne z odboru psychológie, ako aj triednych učiteľom maloletého I. a napokon aj za účasti svedkov vypočutých ohľadom správania sa maloletého I. za čas kedy bol zverený matke a za čas, kedy bol zverený do osobnej starostlivosti otca.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne rozhodol na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania a zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorý aj podľa názoru súdu prvej inštancie má predpoklady k tomu, aby viedol maloletého I. v jeho živote, ako aj v školských povinnostiach a mimoškolskej činnosti k tomu, aby s jeho stanovenou diagnózou Z. pozitívne sa staval k samotným školským povinnostiam, ako aj k samotnému životu. Aj podľa znalkyne, otec aj napriek tomu, že si vyžaduje väčšiu disciplínu, má nastavené hranice a snaží sa o striktné dodržiavanie pravidiel vo výchove, čo je z dlhodobého hľadiska v rámci Z. pozitívne, pretože pokiaľ maloletý I. sa naučí postupne prijímať za svoje správanie zodpovednosť, lepšie sa prispôsobovať, ako aj brať ohľad na iných, bude uvedené len v jeho prospech a v ďalšom jeho živote toto správanie prinesie aj kladnú odozvu. Pravidlá a hranice musia byť jasne vymedzené a rodičia musia byť vo výchove dôsledný a konzistentný podľa znalkyne a zásadným pre úspech vo výchove je nevyhnutný predpoklad kladenia dôrazu u I. na vopred známy rozvrh, jasne a jednoznačne vymedzenie pravidiel a hraníc, ako aj jasné formulovanie rodičovských očakávaní a najmä dôslednosť vo výchovných postupoch. Pravidlá musia byť presné, dieťa je potrebné často kontrolovať a poskytovať mu spätnú väzbu o jeho správaní a zároveň ho informovať, čo sa od neho očakáva.

16. Ďalšou základnou požiadavkou je zjednotenie výchovných postupov rodičov, pričom táto nejednotná liberálna a nedôsledná výchova dieťaťu nedávala potrebu istoty a negatívne vplývala na jeho správanie, pričom aj podľa odvolacieho súdu v súčasnej dobe nastavené pevnejšie výchovné vedenie v dôsledných hraniciach s citlivým pozitívnym prijímaním dieťaťa, ktoré obmedzuje jeho nežiadúce prejavy v správaní na minimum je pozitívom. Čo sa týka splnenia podmienky na strane výchovy otca, aj podľa názoru odvolacieho súdu je otec dieťaťa pri výchove v tomto prípade dôležitejší, aj keď rola matky je pri výchove nezastupiteľná a takisto dôležitá. Avšak po predchádzajúcom existenčnom bytí maloletého I., kedy vlastne využíval benevolenciu matky, v ktorej osobnej starostlivosti do svojich desiatich rokov bol, prakticky nemožno v súčasnej dobe riadiť výlučne vôľou syna, na ktorú matka poukazuje vo svojich návrhoch, pretože v prípade, ak by súd zveril maloletého I. matke, tento jej negatívny postup vo výchovných aj študijných postupoch by bol takisto nepriaznivý, ako to bolo v minulom období. Aj podľa odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie správne zveril maloletého I. do osobnej starostlivosti otca, pričom tento svojou zvýšenou aktivitou v zmysle zlepšenia vzájomného vzťahu a upevnenia pozitívnej citovej väzby medzi ním a maloletým synom dosiahol toho, že došlo k pozitívnemu zlepšeniu v správaní sa maloletého I., ako aj k zlepšeniu v študijných a mimoštudijných výsledkoch.

17. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý takisto reagoval a vyjadril sa na osobu maloletého I. v tom zmysle, že tento ako živé dieťa spáchal veľa zlého, zaplietol sa do rôznych bitiek, nechcel sa učiť, na jednej strane bol to veľmi citlivý chlapec, na druhej strane nemohol a nemôže za správanie, resp. konanie svojich rodičov, medzi ktorými vznikol konflikt, ktorý riešili rozvodom. Všetko toto pôsobilo na citlivého maloletého I. negatívne a k tomu všetkému nedopomohlo ani benevolentné správanie sa matky počas toho, kedy bol maloletý I. zverený do jej starostlivosti a jeho správanie vyústilo až do neakceptovania tak učiteľských, ako aj rodičovských autorít, pričom maloletý I. sa dostal na cestu, kedy sa spolčil s negatívnou spoločnosťou mladých ľudí, ktorí popíjali alkohol, boli to bitkári a skončilo to až trestným oznámením voči jeho osobe. Odkedy bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti otca, aj podľa kolízneho opatrovníka sa jeho správanie zlepšilo. Samotné správanie sa maloletého I. voči spolužiakom, voči učiteľom, ako aj voči okoliu bolo toho príkladom a maloletý I. zmenil svoje správanie podstatne k lepšiemu. Aj podľa kolíznej opatrovníčky je potrebné, aby na maloletého I. platili nejaké pravidlá a v tomto kontexte si musí uvedomiť aj samotný otec, ktorý je na neho prísny a vyžaduje si plnenie všetkých jeho povinností, že je to iba maloleté dieťa, ktorého samotnú aktivitu a samotný jeho život je potrebné viesť citovo v súlade s jeho problémami zdravotnými, ako aj problémami, ktoré nastali po rozvode rodičov v jeho živote. Podľa kolíznej opatrovníčky sa matka nechce vzdať svojho syna, bojuje zbraňami, ktoré sama používa a ona ako kolízna opatrovníčka má záujem o maloletého I. v tom zmysle, že mu chce to najlepšie. Nechce ublížiť ani jemu, ani matke, ani otcovi, pričom otec podľa kolíznej opatrovníčky, aj keď ho nevychovával podľa nej 10 rokov, ale pri matke mal maloletý I. veľmi veľké problémy, ktoré v súčasnej dobe v osobnej starostlivosti otca podľa nej pominuli.

18. Odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie svedkyne starej matky maloletého, ktorá uviedla, že s maloletým I. má veľmi dobrý vzťah a takisto má veľmi dobrý vzťah aj k jeho matke. Vie, že problémy s I. boli a jej dcéra musela si uvedomiť, že I. potrebuje prísnu ruku a počas toho, čo bol v starostlivosti jej dcéry, dostal sa maloletý I. na zlé chodníčky, nesprával sa tak, ako sa mal správať. V minulosti sa

stalo, že sa neučil, bol agresívny, vynášal z domu rôzne veci, tieto nedoniesol. Poprela však, že by sa dopustil nejakého fyzického útoku voči nej. Podľa starej matky v súčasnej dobe je asi potrebné, aby išiel maloletý I. k otcovi, pretože dcéra je mäkšia a chyba je v rodičoch a nie sú sami ako rozvedení. Vždy dcére vravela, aby ho prísnejšie vychovávala, aby ho ohýbala pokiaľ je malý, pritom matka maloletého pracovala vo viacerých zamestnaniach a často do večerných hodín.

19. Odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenia triednej učiteľky, ktorá hodnotila maloletého I. čo sa týka minulosti ako žiaka, ktorý často neprišiel na vyučovanie vyspatý, zaspával na vyučovaní, nebol pripravený, bol drzý voči učiteľom, voči spolužiakom, ktorých šikanoval, voči ktorým sa správal agresívne. Jeho správanie sa zmenilo po tom, ako ho dostal do osobnej starostlivosti otec. Aj jeho vyučovacie návyky a zlepšenie a v samotných študijných výsledkoch svedčí o tom, že starostlivosť otca o maloletého I. prinieslo pozitívum.

20. V súlade s ustanovením rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Pri rozhodovaní o zmene výkonu rodičovských práv, konkrétne o zverení do osobnej starostlivosti, či už matky alebo otca je úlohou súdu bezpochyby posúdiť všetky okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, aby bol prijatý záver o najlepšom záujme maloletého dieťaťa v porovnaní so všetkými okolnosťami, či už predchádzajúceho obdobia, predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou bezpochyby možno v osobe maloletého I. považovať aj zmenu jeho zverenia do osobnej starostlivosti otca. Ako už súd niekoľkokrát skonštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia vyššie, súd prvej inštancie po rozsiahlom dokazovaní bezpochyby preukázal, že existovali dôvody na to, aby bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti otca, pretože pokiaľ maloletý I. bol v osobnej starostlivosti otca, jeho správanie sa zmenilo tak voči učiteľom, voči spolužiakom, voči rodine. Zmenili sa aj jeho študijné výsledky a čo sa týka správania sa na jednotlivých hodinách, povinností plnenia si školských povinností, ako aj čo sa týka správania sa voči autoritám v osobe učiteľov, ako aj voči svojim spolužiakom, aj tu došlo k zmene. Aj napriek zdravotnému postihu maloletého I. s diagnózu Z. je podľa učiteľov viditeľné zlepšenie v dosahovaných študijných výsledkoch na jednotlivých predmetoch, ktoré absolvoval počas obdobia, kedy bol maloletý I. zverený otcovi.

22. Zákon o rodine pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov bezpochyby argumentuje nielen vykonaným dokazovaním, ale aj prejavenou vôľou maloletého v snahe argumentovať, u ktorého rodiča by chcel byť a vyjadriť takto svoj subjektívny názor. V danom prípade však odvolací súd poukazuje bezpochyby na závery znalkyne, ako aj závery kolízneho opatrovníka a závery triednych učiteľov, ktorí poukázali na zlepšenie správania sa, ako aj študijných výsledkov počas toho obdobia, kedy bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti otca. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je bezpochyby jasné, že maloletý I. sa vyjadril, že chce byť v starostlivosti matky, ktorá je pre neho milujúcou osobou, ktorá mu dovolí všetko bezmedzne a je benevolentnejšia ako prísny otec, ktorý si vyžaduje, aby maloletý I. sa správal podľa pravidiel, ktoré fungujú a existujú v škole, rodine, ako aj medzi rodičom a dieťaťom. Odvolací súd takisto ako aj súd prvej inštancie uvedený subjektívny názor maloletého I. vzal v úvahu, avšak aj napriek tomuto vyjadreniu maloletého bezpochyby dospel k záveru, že je v súčasnej dobe nad mieru potrebné, aby mal maloletý I. nastavené jasné mantinely spoločenských pravidiel. A čo sa týka budúcnosti je oveľa významnejšie a potrebnejšie, aby bol zverený do starostlivosti otca, ktorý dodržuje pravidlá a dokáže vyhodnotiť závažnosť situácie, pričom si uvedomuje aj všetky dôsledky svojho správania sa a konania, pretože je to v prospech maloletého. Hranie na počítači, neučenie sa, trávenie voľného času s partiou tínedžerov, ktorí popíjajú, fajčia a venujú sa mimoškolskej činnosti v tom zmysle, že vyvolávajú konflikty a často sú trestne stíhaní však uvedenému životu do budúcna, čo sa týka maloletého I. nijako nepomôžu. Odmietanie otcovej autority ako takej zo strany maloletého I. nevyplýva len z jeho subjektívneho názoru, ale v tomto ho aj podľa názoru odvolacieho súdu utvrdzuje jeho matka, ktorá počas toho, ako bol maloletý I. zverený do jej osobnej starostlivosti, v ňom uvedené podporovala.

23. Odvolací súd dôsledne vyhodnotil aj závery znaleckého posudku, pričom znalkyňa jednoznačne poukázala na neschopnosť matky nastaviť maloletému pravidlá, ktoré by ho usmerňovali k spoločensky

žiadúcemu správaniu a k vytváraniu si vzťahov, ktoré budú pozitívne usmerňovať a motivovať maloletého, najmú v slušnosti k rodičom, príbuzným, spolužiakom, ako aj jeho osobnom živote, čo vlastne za predpokladu, že by bol zverený do osobnej starostlivosti matky nebolo dodržané. Z uvedených dôvodov preto plne odkázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania dospel na základe skutočne zisteného skutkového stavu k správnym právnym záverom, ktoré vyvodil z uvedených skutkových zistení počas rozsiahleho dokazovania, ktorého obsahom bolo nielen znalecké dokazovanie, ale aj výsluchy svedkov a bezpochyby aj vyjadrenia učiteľov, kolíznej opatrovníčky a samotnej znalkyne.

24. Odvolací súd preto po vyhodnotení zisteného skutočného stavu a vyhodnocujúc námietky matky v podanom odvolaní prijal právny záver a má za to, že v danom prípade je odvolanie matky nedôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením ako vecne správne potvrdil.

25. Návrh matky súd prvej inštancie na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, ako aj určenie výživného v celom rozsahu zamietol. Správne zveril maloletého I. do osobnej starostlivosti otca a zároveň zaviazal matku na platenie výživného v stanovenej výške. Zároveň upravil styk matky s maloletým I. v rozsahu ako je uvedený vo výrovej časti rozsudku, pričom matka maloletého si vyzdvihne v čase určenom na začiatok styku maloletého v bydlisku maloletého. Týmto bol zmenený pôvodný rozsudok Okresného súdu Bardejov, ktorým bolo manželstvo rozvedené, ako aj rozsudok, ktorým bola následne schválená rodičovská dohoda.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).