Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-50-2011.pdf
PDF · 106.42 KB
No categories available
1Cob/50/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO 35787783, právne zastúpeného euroadvokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom v Martine 036 01, Hviezdoslavova ul. č. 7, proti žalovanému: B. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. E., ul. X. M. č. XXX/X, toho času bytom Y. č. XXX, XXX XX P., okr. Z., Česká republika, občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 94,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Cb/8/2009-73 zo dňa 19.1.2011, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti tak, že zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi 8,47 % úrok z omeškania ročne zo sumy 358,49 eur a sumy 84,94 eur za obdobie od 1.7.2007 do zaplatenia.
V prevyšujúcej napadnutej zamietavej časti rozsudok p o t v r d z u j e.
Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Heleny Strachotovej náhradu trov konania v sume 21,43 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 84,94 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca sa domáhal žalobou voči žalovanému zaplatenia sumy 461,76 eur, ktorá pozostávala z dlžných splátok z poskytnutého úveru, zmluvnej pokuty vo výške 21,24 eur a z úroku z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 440,52 eur od 1.7.2007 do zaplatenia. Rozsudkom č. k. 5Cb/11/2008-63 zo dňa 23.3.2009 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 358,49 eur v mesačných splátkach 33,-- eur od 1.5.2009 vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca. V časti zaplatenia úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 8,3 eur s 0,08 denným úrokom z omeškania od 1.7.2007 do zaplatenia, súd žalobu zamietol. V prevyšujúcej časti súd vylúčil vec na samostatné konanie. Predmetom vylúčeného konania ostalo zaplatenie sumy 94,97 eur, zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 432,22 eur od 1.7.2007 do zaplatenia (pôvodne žalovaný úrok z omeškania denne zo sumy 440,52 - 8,3 = 432,22). Pôvodne bola žalovaná suma 461,76 eur mínus suma 358,49 eur, ktorú zaviazal súd uhradiť žalovaného žalobcovi, mínus suma 8,3 eur, v časti ktorej bola žaloba zamietnutá, teda predmetom
konania je suma 94,97 eur. Z tejto sumy je zmluvná pokuta vo výške 21,24 eur. Zvyšná suma 73,73 eur (94,87 - 21,24) nebola žalobcom presne vyšpecifikovaná. Podľa názoru súdu suma 63,28 eur je úrok z úveru za obdobie od 10.9.2006 do 10.5.2007. Doposiaľ nerozhodnutá suma 0,42 eur je poplatkom za poistenie úveru. Ostáva zvyšná suma 10,03 eur a zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 432,22 eur od 1.7.2007 do zaplatenia (pôvodne žalovaný úrok z omeškania denne zo sumy 440,52 - 8,3 = 432,22). Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú VÚP CETELEM SLOVENSKO pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Na jej základe poskytol žalobca žalovanému revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Úverový rámec bol dohodnutý na sumu 20.000,-- Sk. Žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 780,05 eur. Žalobca účtoval žalovanému za každý poskytnutý úver, 3,32 eur, t. j. 7 x 3,32 eur, teda 23,24 eur. Poskytnutý úver spolu s poplatkom je vo výške 803,29 eur. Žalovaný splácal úver do 30.8.2006, teda svoju povinnosť riadne a včas splácať poskytnutý úver nesplnil. Za obdobie od 9.6.2004 do 30.8.2006 splatil celkom 806,29 eur, čo je 24.291,-- Sk. Z dôvodu omeškania so splácaním úveru žalobca čiastočne odstúpil od úverovej zmluvy dňa 28.5.2007 a úver sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 30.6.2007. Uzavretú zmluvu je treba posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, teda typovú zmluvu, obsah ktorej žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Podľa článku V. bodu 3 VÚP žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je žalobca oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Nesplatená úverová istina z úverového rámca je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Nezaplatením viac ako dvoch po sebe nasledujúcich splátok žalovaným vzniklo žalobcovi podľa článku III. bod 6.1. VÚP právo odstúpiť od zmluvy a požadovať od žalovaného splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva. Žalobca si v súlade s článkom V. bod 3 všeobecných podmienok uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dohodnutej výške, t. j. 8 % z každej splátky. Celkove si žalobca uplatnil 8 zmluvných pokút, každú vo výške 2,66 eur za omeškanie za obdobie od 10.9.2006 do 10.4.2007. Takto dohodnutá zmluvná sankcia podľa názoru súdu zodpovedá obchodným zvyklostiam a neodporuje
Dobrým mravom s úhradou, ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Z uvedených
dôvodov súd žalobe v časti týkajúcej sa úrokov z úveru a zmluvnej pokuty, vyhovel. Súd
vyhovel žalobe aj v časti zaplatenia poplatku za poistenie z úveru vo výške 0,42 eur. Poplatok za poistenie za obdobie od 10.9.2006 do 10.5.2007 mal žalovaný zaplatiť podľa špecifikácie vo výške 8,91 eur (0,99 x 9), ale rozsudkom sp. zn. 5Cb/114/2008 ho súd zaviazal na zaplatenie poplatku za poistenie z úveru len vo výške 8,49, teda rozdiel je vo výške 0,42 eur. V časti zaplatenia sumy 10,03 eur súd žalobu zamietol, pretože nebolo možné zistiť, z akých dôvodov žalobca si uplatňoval zaplatenie tejto sumy. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 432,22 eur (t. j. z úverovej istiny, poplatku za poistenie, poplatkov za vedenie účtu a z úrokov z úveru) vo výške 0,08 % denne od 1.7.2007 do zaplatenia. V prejednávanej veci zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné posudzovať ako občianskoprávny vzťah, pretože žalovaný uzavrel túto zmluvu ako občan - spotrebiteľ dňa 23.11.2003, t. j. pred 1.4.2004, odkedy v Občianskom zákonníku nadobudli účinnosť ustanovenia § 52 až § 54 týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 879 ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje, že spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 tohto zákona do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa odseku 4 ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, § 54 a § 57 tohto zákona, sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa článku V. bod 5 Všeobecných podmienok, odstúpenie od zmluvy je potrebné vykonať písomne formou doporučeného listu. Výpoveď je účinná okamihom jej doručenia druhej zmluvnej strany. Odstúpenie od zmluvy nadobúda účinnosť ku dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strany. Ku dňu účinnosti odstúpenia je splatný celý dlh klienta voči CETELEMu. Odo dňa splatnosti dlhu je CETELEM oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania. Súd z úradnej povinnosti je povinný skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprimerané zmluvné podmienky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá dňa 23.11.2003 v zmysle § 879 ods. 3 Občianskeho zákonníka v časti 0,08 % úroku z omeškania z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania, nebola daná do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 1.4.2004, teda žalobca mal v lehote do 1.7.2004 dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, teda písomne dohodnúť rovnovážne zmluvné
podmienky v časti úroku z omeškania, ktorý v pôvodnej zmluve zo dňa 23.11.2003 bol dojednaný v rozpore s požiadavkou na konanie účastníkov v súlade s dobrými mravmi. Preto je táto zmluva v uvedenej časti v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol a nepriznal žalobcovi uplatnený 0,08 % (zrejme úrok z omeškania) z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania od 1.7.2007 do zaplatenia. Tento úrok z omeškania by predstavoval 29,2 %- tný ročný úrok z omeškania, čo je v rozpore s § 53 ods. 1 písm. k) Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne je neprijateľnou podmienkou aj v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bol dohodnutý úrok za poskytnutie finančných prostriedkov. Okrem tohto úroku je v zmluve a vo VÚP pri nesplnení záväzku žalovaného uvedená zmluvná pokuta a ešte aj neprimeraný úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne nielen z dlžných splátok úveru, ale aj z úrokov úveru, z poplatku za vedenie účtu a z poplatku za poistenie úveru. Takýto úrok z omeškania predstavuje neprijateľnú podmienku zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko ide o hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným
úrokom z omeškania, čo znamená zvýhodnenie žalobcu na úkor žalovaného. Zvýhodnenie
žalobcu súd vidí najmä v tom, že žalovaný je fyzická osoba, ktorá je spotrebiteľom, tento úrok z omeškania a jeho výšku pri uzatváraní typovej spotrebiteľskej zmluvy nemohol ovplyvniť
a žalobca voči nemu uplatnil aj úroky z nezaplatených splátok úveru, aj zmluvnú pokutu. Uplatňovaný úrok z omeškania je 29,20 % ročne, čo predstavuje takmer 1/3 ročne zo žalovanej sumy. Ani vyššie riziko veriteľa pri poskytovaní spotrebiteľského úveru (spojené napríklad s riadnym neprešetrením majetkových pomerov dlžníka), nemôže byť dôvodom pre priznanie úrokov z omeškania v žalobcom navrhovanej výške s poukazom na spotrebiteľskú povahu uzatvorenej zmluvy. Ak by súd priznal úrok z omeškania žalobcovi ním požadovaný, malo by to za následok výraznú nerovnosť zmluvných strán. Takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a teda aj v rozpore s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní súd postupoval aj v súlade s § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Ďalším výrokom rozsudku súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd tak rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. z dôvodu čiastočného úspechu žalobcu aj žalovaného. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 443,43 eur. Súd zamietol žalobu v časti 8,3 eur s 0,08 % úrokom z omeškania od 1.7.2007 do zaplatenia a v časti 0,08 % úroku z omeškania zo sumy 432,22 eur od 1.7.2007 do zaplatenia, pričom kapitalizovaný úrok z omeškania z uvedených súm od 1.7.2007 do rozhodnutia súdu, spolu so zamietnutou sumou 8,3 eur, by predstavoval sumu 450,-- eur. Žalobca si trovy konania uplatnil a žalovaný si trovy neuplatňoval. Aj žalobca, aj žalovaný mali v konaní čiastočný úspech. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 443,43 eur. Súd žalobu zamietol v časti 8,3 eur s 0,08 % úrokom z omeškania od 1.7.2007 do zaplatenia a v časti 0,08 % úroku z omeškania zo sumy 432,22 eur od 1.7.2007 do zaplatenia. Kapitalizovaný úrok z omeškania z uvedených súm od 1.7.2007 do rozhodnutia súdu, spolu so zamietnutou sumou 8,3 eur, by predstavoval sumu 450,-- eur. Z uvedených dôvodov súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadol ním výrok rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá. Navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, že sa mu priznáva úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne, ako aj trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že súd nesprávne právne posúdil vec, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd nesprávne rozhodol o nároku na uhradenie úroku z omeškania, keď ho zamietol v plnej výške. Žalobca akceptuje názor súdu, že zmluvný úrok z omeškania sa na daný prípad nepoužije, ale je presvedčený, že súd mal zamietnuť žalobu iba v časti prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania. Zamietnutie žaloby v časti úroku z omeškania vo výške zákonnej sadzby je v rozpore so zákonom.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd na nariadenom pojednávaní preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa len v jeho napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške nepresahujúcej 9,5 % ročne. Výrok rozsudku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 84,94 eur, ako aj výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, neboli odvolaním dotknuté, nadobudli právoplatnosť a tak ich nebolo možné v rámci
odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, bol odvolací
súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je v konečnom dôsledku opodstatnené.
V preskúmavanej veci bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru ešte dňa 29.11.2003. Pretože išlo o zmluvu o úvere, ktorá je ako osobitný zmluvný typ upravená len v Obchodnom zákonníku, vzťahovali sa ustanovenia Obchodného zákonníka na túto zmluvu len v prípade, že v zákone číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a zákone číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nebola osobitná úprava. Tieto zákony sú tzv. lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Obchodný zákonník sa preto aplikuje len na tie práva a povinnosti, ktoré nie sú osobitne upravené v zákone o spotrebiteľských úveroch a v zákone o ochrane spotrebiteľa. Použitie Občianskeho zákonníka bolo v dôsledku toho prípustné len podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka. Je vylúčené v danej veci aplikovať ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli zapracované do Občianskeho zákonníka až s účinnosťou od 1.4.2004. Naviac podľa vtedy platného znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevzťahovali sa tieto ustanovenia § 52 až § 54 na úverové vzťahy. Preto ani neboli účastníci tejto úverovej zmluvy oprávnení a povinní dať do súladu uzavretú spotrebiteľskú zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka (§ 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka). V dôsledku toho platnosť tej časti zmluvy, ktorá upravovala právne dôsledky omeškania dlžníka so zaplatením svojho záväzku, mohla byť posudzovaná len podľa hmotného práva platného v Slovenskej republike ku dňu 29.11.2003, keď bola medzi účastníkmi uzavretá spotrebiteľská zmluva.
Vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 1.5.2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii, stali sa súdy Slovenskej republiky súčasťou súdneho systému Európskej únie. Až od účinnosti zmluvy o pristúpení sa zakotvila záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty.
Ani Zákon o spotrebiteľských úveroch, ani Zákon o ochrane spotrebiteľa nemal osobitnú úpravu týkajúcu sa úrokov z omeškania. Sankcie upravené v § 4 ods. 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú pre preskúmavanú vec použiteľné. Preto primeranosť dohodnutej výšky úrokov z omeškania bolo možné posudzovať len za použitia § 6 ods. 1, 3 a § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 3 ods. 1 § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení nesmie predávajúci žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať, ani konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sú na účely konania o zákone o ochrane spotrebiteľa rozumelo konanie, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe a pri ktorom sa využíva výrazná nerovnosť zmluvných strán.
Na úverové zmluvy uzavreté so spotrebiteľom sa do 24.11.2004 vzťahovala úprava uvedená aj v § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa o typových zmluvách. Takouto typovou zmluvou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvu podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmela obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán alebo podmienky, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi.
Právnym dôsledkom zistenia neprimeraných zmluvných podmienok, prípadne podmienok, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi, bola neplatnosť tejto časti zmluvy podľa § 3 ods. 1, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Aj v prípade, že súd dospel k záveru, že dohoda zmluvných strán o výške úroku z omeškania je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, bol povinný dlžník zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške uvedenej v § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom do 30.1.2004. Jednalo sa o úroky z omeškania rovnajúce sa obvyklým úrokom požadovaným za úvery poskytované bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy zvýšené o 1 %.
Podľa súdnej praxe nie je vylúčené, by za to isté porušenie zmluvnej povinnosti bol dlžník zaviazaný zaplatiť súčasne zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Právo zmluvných strán pre prípad omeškania so zaplatením peňažného záväzku dohodnúť si zmluvnú pokutu je obmedzené fakticky prípadnou neprimeranosťou dohodnutej výšky zmluvnej pokuty. V takom prípade je možné nepriznať neprimerane vysokú zmluvnú pokutu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa toho istého ustanovenia bolo možné posudzovať ku dňu uzavretia zmluvy aj platnosť dohodnutých úrokov z omeškania. Ani s odkazom na toto ustanovenie nebolo možné zamietnuť žalobu na zaplatenie úroku z omeškania v celom rozsahu. V prípade, že šlo o záväzok z úverovej zmluvy, ako absolútneho obchodu, pri nedostatku akejkoľvek inej platnej právnej úpravy, sa výška úrokov z omeškania priznávala minimálne vo výške upravenej v § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.
Pre rozhodnutie súdov v tejto veci je právne významná aj skutočnosť, že žalovaný v priebehu prvostupňového konania opakovane písomne uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky, pričom sa domáhal len povolenia splátok za zaplatenie takto uznaného dlhu.
Ku dňu 29.11.2003 bola výška priemerných úrokov z úverov obchodných bánk 7,47 %. Takto zistená výška zvýšená o 1 % sa rovná výške 8,47 %, ktorú je povinný žalovaný platiť z titulu úrokov z omeškania.
Takto ustálené úroky z omeškania je žalovaný povinný zaplatiť z prisúdenej istiny 358,49 eur odo dňa, keď sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu. Žalobca si uplatnil zaplatenie úroku z omeškania od 1.7.2007.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,47 % za obdobie od 1.7.2007 do zaplatenia a to tak zo sumy 358,49 eur, ako aj zo sumy 84,94 eur právoplatne už prisúdených žalobcovi rozsudkami v tomto spore.
Potvrdená bola len napadnutá časť rozsudku, ktorou bola zamietnutá žaloba na zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 8,47 % ročne po 9,5 % ročne uplatneného v podanom odvolaní.
Po porovnaní úspechu oboch sporných strán v tomto konaní dospel odvolací súd k záveru, že prevažne úspešný bol žalobca. V dôsledku toho vzniklo žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, avšak len vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi úspechom oboch účastníkov (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Pre posudzovanie úspešnosti účastníkov v súdnom konaní sa porovnáva výška žalovanej istiny a žalovaného príslušenstva s výškou prisúdenej istiny a prisúdeného
príslušenstva. Žalobca si podanou žalobou uplatnil zaplatenie istiny 13.911,-- Sk a úrok z omeškania vo výške 29,20 % z istiny od 1.7.2007 do zaplatenia, čo z hľadiska zisťovania úspešnosti sa považuje za deň rozhodovania odvolacieho súdu. Kapitalizovaný úrok z tejto istiny za uvedené obdobie sa rovná 18.028,65 Sk. Celkove si žalobca uplatnil žalobou zaplatenie 31.939,65 Sk, čo zodpovedá sume 1.060,20 eur.
Rozsudkami súdov boli žalobcovi prisúdené istiny 358,49 eur, 84,94 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania 134,76 eur rovnajúci sa 8,47 % z 358,49 eur za obdobie od 1.7.2007 do 6.12.2011, ako aj kapitalizovaný úrok z omeškania 31,93 eur rovnajúci sa 8,47 % z 84,94 eur za obdobie od 1.7.2007 do 6.12.2011. Žalobca bol teda v konaní úspešný čo do 610,12 eur, tomu zodpovedá jeho úspešnosť v podiele 57,54 % a neúspech v podiele 42,46 %. V dôsledku toho vzniklo žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v podiele 15,08 %.
Žalobca si opakovane podal návrh na priznanie náhrady trov konania. Výšku týchto trov vyčíslil však len v podanej žalobe, keď požadoval náhradu za zaplatený súdny poplatok (2.000,-- Sk) a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia (950,-- Sk) a za podanú žalobu (950,-- Sk), ako aj paušálnu náhradu 2 krát 190,-- Sk. Túto špecifikáciu trov žalobca v ďalšom priebehu konania nedoplnil. Pretože tak mohol urobiť ešte v lehote 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu, bolo v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. rozhodnuté len o prisúdení náhrady trov žalobcovi. Nakoľko žalobca ani v lehote nasledujúcich 3 pracovných dní nedoplnil svoje vyčíslenie trov zo dňa resp. 19.5.2008, bolo možné vychádzať len z vyčíslenia trov uvedeného v podanej žalobe.
Tarifnú hodnotu veci, z ktorej sa vychádza pri výpočte základnej sadzby z tarifnej odmeny, tvorila istina 13.911,-- Sk (461,76 eur). Základná sadzba tarifnej odmeny za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2008 sa potom rovná sume 2 krát 950,-- Sk, t. j. 1.900,-- Sk (§ 10 ods. 1, 3 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len vyhláška). K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, ktorá sa v roku 2008 vyplácala vo výške 191,-- Sk za úkon (6,34 eur). Po pripočítaní súdneho poplatku vo výške 2.000,-- Sk vznikla žalobcovi za uvedené úkony právnej pomoci trovy vo výške 4.282,-- Sk, čo zodpovedá sume 142,14 eur. Podielu 15,08 % sa potom rovná čiastka 21,43 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.