Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-208-2011.pdf
PDF · 90.32 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/208/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci navrhovateľa F. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., E. XX, zastúpený JUDr. Ján Florián Gajniak, advokát so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 2, proti odporkyni T. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. X. XXX, o zaplatenie 19.916,35 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.916,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 19.916,35 eur od 18.9.2009 do 30.6.2011 a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 19.916,35 eur od 1.7.2011 až do zaplatenia, všetko do 3 dní.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.272,50 eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Odporkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 1.194,50 eur do 15 dní na účet Okresného súdu Galanta.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 18.7.2011 navrhovateľ žiadal súd, aby odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.916,35 EUR spolu s príslušenstvom. Dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že odporkyňa si nesplnila povinnosť spočívajúcu vo vrátení pôžičky tak ako sa zmluvne zaviazala.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, Zmluvou o pôžičke z 18.7.2008, výzvou z 14.9.2009, výzvou z 13.5.2011, a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
Z návrhu a z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s odporkyňou ako dlžníčkou Zmluvu o pôžičke dňa 23.2.2009, na základe ktorej požičal odporkyni sumu 600.000,- Sk (19.916,35 eur). Odporkyňa sa dlh zaviazala vrátiť navrhovateľovi formou mesačných splátok po 5.000,- Sk (165,96 eur) počnúc mesiacom, keď odporkyňa splatí svoje záväzky vzniknuté pred dňom podpísania zmluvy. Zároveň bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté, že na výzvu navrhovateľa mu odporkyňa predloží zoznam záväzkov vzniknutých pred podpísaním zmluvy. V prípade, ak odporkyňa najneskôr do 3 dní od výzvy navrhovateľa nepredloží mu zoznam záväzkov, stane sa uplynutím tretieho dňa celý dlh splatným. Navrhovateľ dňa 14.9.2009 vyzval odporkyňu na preukázanie zoznamu záväzkov, avšak odporkyňa na výzvu nereagovala. Dňa 13.5.2011 právny zástupca navrhovateľa zaslal odporkyni rovnakú výzvu, na ktorú však opätovne nereagovala. Doposiaľ navrhovateľka nesplatila dlh ani čiastočne, na základe ktorých skutočností sa dlh stal splatným dňa 17.9.2009.
Navrhovateľ uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy boli účastníci konania ešte manželmi, ale nežili v spoločnej domácnosti. Napriek tomu boli v kontakte a odporkyňa sa mu zverila s tým, že má nejaké finančné problémy a požiadala ho o pôžičku vo výške 600.000,- Sk. Zmluvu podpísali v Bratislave na bližšie nešpecifikovanom mieste, pričom pri podpise zmluvy jej navrhovateľ sumu 600.000,- Sk v hotovosti v 1.000,- Sk bankovkách bezprostredne odovzdal. Uvedenú sumu mal od priateľa, ktorého meno neuviedol, nakoľko tento nechcel byť menovaný, ktorú sumu od neho dostal darom. Odporkyňa peniaze prevzala a zmluvu slobodne a bez nátlaku podpísala, o čom mala svedčiť aj tá skutočnosť, že v iný deň si dala sama svoj podpis na zmluve notársky overiť, následne takto podpísanú zmluvu navrhovateľovi sama priniesla.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že napriek tomu, že podpis na predmetnej zmluve je skutočne jej, sumu 600.000,- Sk od navrhovateľa nikdy neprevzala. Miesto podpisu zmluvy si nepamätala, pričom zmluvu podpísala na nátlak navrhovateľa, lebo sa ho bála, ale dôvod svojho strachu a nátlaku odmietla ďalej prezentovať, pretože už je to za nimi a nechcela o tom rozprávať. Spochybnila, že by navrhovateľ peniaze mal od priateľa, lebo jediným priateľom, ktorý im finančne pomáhal, bol p. X., ktorý však peniaze neposkytol, v opačnom prípade by mal navrhovateľ o tom papierovú dokumentáciu. Navrhovateľ bol vždy poriadkumilovný a peniaze by odporkyni bez podpisu výdavkového dokladu nikdy nedal. V Uvedenej súvislosti žiadala súd o uloženie povinnosti navrhovateľovi predložiť relevantný doklad potvrdzujúci odovzdanie sumy. Podpis odporkyne bol notársky overovaný za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, v blízkosti sídla advokátskej kancelárie.
Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 23.2.2009 účastníci konania uzatvorili Zmluvu o pôžičke (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal odporkyni ako dlžníčke sumu 600.000,- Sk, ktorú mala podľa čl. 1 zmluvy vrátiť v mesačných splátkach po 5.000,- Sk, so splatnosťou prvej splátky v mesiaci, kedy navrhovateľka splatí svoje záväzky (zrejme posledný zo záväzkov) vzniknuté pred podpísaním zmluvy. Zároveň bolo v tom istom článku zmluvy dohodnuté, že navrhovateľ má právo vyzvať odporkyňu (kedykoľvek počas trvania zmluvy) na predloženie zoznamu záväzkov odporkyne a termínov ich vyplatenia, vzniknutých pred dňom podpísania zmluvy a odporkyňa má povinnosť na túto výzvu reagovať. Zároveň bolo dohodnuté, že v prípade, ak odporkyňa zoznam nepredloží do 3 dní od požiadania, stane sa uplynutím tretieho dňa (od požiadania) celá suma dlhu splatnou.
Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade zmluvy o pôžičke ide o reálny kontrakt, pre ktorého platnosť a účinnosť nie je predpísaná písomná forma, a účinky nadobúda odovzdaním predmetu pôžičky, súd skúmal, či k odovzdaniu predmetu pôžičky (600.000,- Sk) skutočne došlo. Procesná obrana odporkyne v predmetnom konaní zároveň spočívala i v popretí tejto skutočnosti. Z vyjadrení účastníkov konania (pomerne strohých a nejednoznačných) uvedená skutočnosť preukázaná nebola. Súd však nemal dôvod nevychádzať z čl. 1 zmluvy, v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že dňom podpisu zmluvy 18.7.2008 bola zo strany navrhovateľa v prospech odporkyne poskytnutá suma 600.000,- Sk (predmet pôžičky), ktorú sumu odporkyňa prevzala v hotovosti. Na základe uvedeného mal odovzdanie predmetu pôžičky za jednoznačne preukázané. Odporkyňa vedela, akú zmluvu podpisuje, pričom uvedená skutočnosť bola v čl. 1 zmluvy uvedená jasne a zrozumiteľne. Odporkyňa v rámci procesnej obrany poukázala na to, že zmluvu podpísala pod nátlakom a zrejme v rozpore s ust. § 37 ods.1 OZ, v dôsledku čoho by mal byť neplatný. Súd skúmal existenciu prípadného nátlaku predovšetkým výsluchom odporkyne, avšak na uvedenú tému sa odmietla ďalej baviť s odôvodnením, že ide o skutočnosti, ktoré sú už dávno preč. Vzhľadom na uvedené súd nemal za preukázané, že zmluva by bola neplatná pre absenciu slobodnej a vážnej vôle odporkyne. Zároveň súd považoval za nadbytočné uložiť navrhovateľovi povinnosť predložiť doklad (výdavkový) potvrdzujúci odovzdanie sumy 600.000,- Sk odporkyni, nakoľko i v prípade predloženia relevantného dokladu by išlo o dôkazný prostriedok nižšej právnej sily v porovnaní s podpísanou (s notársky overeným podpisom odporkyne) zmluvou vrátane jej čl. 1. Odovzdanie sumy 600.000,- Sk navrhovateľom odporkyni a teda účinky zmluvy mal súd jednoznačne preukázané z čl. 1 zmluvy.
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy boli účastníci konania podľa ich zhodného vyjadrenia ešte manželmi, súd sa zaoberal tým, či v prípade poskytnutej sumy 600.000,- Sk išlo o finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov alebo išlo o prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v ktorom prípade by o pôžičku nešlo). Z Čl. 2 zmluvy vyplynulo, že suma 600.000,- Sk nie je predmetom BSM účastníkov, nakoľko išlo o dar navrhovateľovi ako obdarovanému a to dokonca pred vznikom manželstva, ktoré prostriedky dočasne prenecháva odporkyni do jej osobného vlastníctva. S prihliadnutím na uvedené súd návrh aj v tomto smere považoval za dôvodný.
Účastníci si v rámci čl. 1 zmluvy dohodli, že navrhovateľovi ako veriteľovi prináleží právo vyzvať odporkyňu ako dlžníčku na predloženie zoznamu jej záväzkov vzniknutých pred podpisom zmluvy spolu s uvedením termínov splatnosti záväzkov, pričom pre prípad, ak by do 3 dní od požiadania, t.j. vyzvania (od dátumu uskutočnenia výzvy, nie od času jej dôjdenia adresátovi), odporkyňa adekvátne nezareagovala, nastane splatnosť celého dlhu, a to uplynutím tretieho dňa (od vyzvania). Navrhovateľ tak odporkyňu písomne vyzval výzvou zo dňa 14.9.2009 na predloženie zoznamu splatných záväzkov a termínov ich vyplatenia, ktorá výzva bola odporkyni doručená (jej doručenie odporkyňa nespochybnila). Navrhovateľ deň doručenia výzvy nepreukázal (priložil len podací lístok, nie doručenku). Odporkyňa na výzvu žiadnym spôsobom nereagovala. Z vyššie uvedeného, vychádzajúc z čl. 1 zmluvy, súd mal za to že splatnosť dlhu tak nastala uplynutím tretieho dňa od vyzvania, t.j. dňom 17.9.2009.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vzhľadom na uvedené, právo na zaplatenie úroku z omeškania (uplatneného inak v zákonnej výške) si navrhovateľ mohol uplatniť od nasledujúceho dňa, t.j. od 18.9.2009. Úrok bol navrhovateľom uplatnený od 17.9.2009, v ktorej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Vo zvyšnej časti súd návrhu vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 OSP, kde navrhovateľ ako takmer plne úspešný účastník (jeho neúspech spočíval len v nepatrnej časti predmetu konania) má právo na plnú náhradu trov konania voči odporkyni. Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 1.272,50 eur, ktoré mu súd priznal nasledovne:
- prevzatie a príprava veci 424,25 eur
- písomné podanie na súd 424,25 eur
- účasť na pojednávaní 424,25 eur
-----------------------------------------------------------------------------------
Spolu: 1.272,50 eur
Podľa § 2 ods. 2 z.č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
S prihliadnutím na to, že navrhovateľ bol právoplatne oslobodený od poplatkovej povinnosti, prešla na odporkyňu ako neúspešnú účastníčku konania poplatková povinnosť v predmetnom konaní, kde povinnosť zodpovedá zaplateniu súdneho poplatku za návrh, ktorého výška je 1.194,50 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.