Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Ek-1645-2023.pdf
PDF · 95.59 KB
Case nature
Subarea
61Ek/1645/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: TATRATOUR Moravia s.r.o., Benešova 603/2, 60200 Brno-město, Česká republika, IČO: 26 233 665, zast. Advokátní kancelář Petráš Rezek s.r.o., Opletalova 1525/39, 110 00 Praha, Česká republika IČO: 07 417 641, subst. zast. Mgr. Boris Stancl, advokát, Bárdošova 19, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto proti povinnému: NATURAE DOTIBUS, s. r. o., 173, 951 24 Nové Sady, IČO: 53 535 880, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4496 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Július Rosina, so sídlom exekútorského úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, pod sp. zn. XXXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 111,64 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.07.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy 4496 eur s prísl. na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Up/719/2023 zo dňa 19.05.2023, ktorý sa stal vykonateľným dňa 20.06.2023.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 14.08.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Július Rosina, so sídlom exekútorského úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXXX XXX/XX. Súdny exekútor zaslal povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 06.09.2023, ktoré mu bolo doručené dňa 22.09.2023.
3. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 19.09.2023, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 21.09.2023. Súdny exekútor tento návrh dňa 06.11.2023 doručil súdu spolu s vyjadrením oprávneného a ďalšími prílohami.
4. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že žiada o pozastavenie exekúcie z dôvodu, že jeho záväzky voči oprávnenému sú vzájomné. Koncom januára 2022 bol povinný nútený ukončiť spoluprácu s oprávneným, a to z dôvodu, že zo strany oprávneného mu napriek dohode nebolo opakovane a veľmi často umožnené zrealizovať dopravu z Holandska. Po ukončení spolupráce sa dohodli na vyrovnaní obalov a následnej úhrade faktúr. K tomu však neprišlo a preto povinný úhrady nezrealizoval. Keďže oprávnený si od povinného vymáha finančné prostriedky prostredníctvom exekúcie, povinný mu vystavil na neodovzdané obaly faktúru v obstarávacích cenách. Hodnota fakturovaných obalov je 2335,70 eur. Z toho dôvodu povinný žiada o pozastavenie exekúcie a prehodnotenie dlžnej čiastky.
Skutočný dlh je povinný ochotný uhradiť. Oprávnený požaduje úhradu čiastky 4496 eur, ktorá je správna a priznáva ju v plnej výške. Podľa správnosti je však oprávnený povinný uhradiť čiastku 2335,70 eur vyfakturovanú povinným alebo ju riešiť zápočtom a tým ponížiť požadovanú dlžnú sumu na sumu 2160,30 eur. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie prikladá dobropisové faktúry za obaly vystavené dodávateľmi za vrátené obaly, evidenciu obalov oprávneného a doklady potvrdzujúce prevzatie obalov určené k navráteniu dodávateľom.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 24.10.2023. V tomto vyjadrení oprávnený uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.05.2023, sp. zn. 39Up/719/2023, pričom povinný proti platobnému rozkazu nepodal odpor ani inak v sporovom súdnom konaní nespochybnil nárok oprávneného. Oprávnený nárok uplatnený povinným v návrhu povinného popiera, tento nárok neexistuje a povinný ho riadne ani nepreukázal ani neuplatnil. Ak povinný na uvedenom nároku trvá, mal tento uplatniť v rámci odporu proti platobnému rozkazu ako vzájomnú žalobu, prípadne iniciovať osobitné súdne konanie. Povinný v návrhu povinného uvádza, že oprávnený nedodržoval svoje prísľuby a zmluvné povinnosti, čím mal údajne povinnému spôsobovať ťažkosti a náklady. Povinný v návrhu povinného ďalej tvrdí, že oprávnený a povinný sa dohodli na vyrovnaní obalov a úhrade faktúry. Uvedené oprávnený popiera a tieto tvrdenia považuje za nepravdivé, nepodložené a pre prebiehajúcu exekúciu právne irelevantné. V ďalšom texte Návrhu povinného povinný vysvetľuje, že oprávnený od neho preberal obaly, ktoré mal vrátiť vlastníkom obalov (tretím stranám – podnikateľom v Holandsku). Podľa tvrdení povinného však údajne neboli vrátené všetky obaly ich vlastníkom, a tak mala povinnému vzniknúť škoda. Na základe uvedeného oprávnený tento nárok povinného posudzuje ako nárok na náhradu škody. Povinný tento nárok na náhradu škody vo výške 2 335,70 EUR navrhuje započítať voči pohľadávke oprávneného. Povinný k návrhu povinného priložil (i) dobropisové faktúry tretích strán, (ii) tabuľky údajne vzťahujúce sa k obalom, (iii) preberacie protokoly a (iv) faktúru povinného adresovanú oprávnenému na údajne nevrátené obaly. V prvom rade oprávnený namieta, že povinný nepreukázal údajný nárok na náhradu škody. Ak obaly patrili tretím stranám, povinný nie je aktívne vecne legitimovaný k uplatneniu nároku na náhradu škody (škoda by musela vzniknúť tretím stranám v Holandsku a nie povinnému). Povinný nepreukázal, že by si tretie strany voči povinnému uplatňovali akékoľvek nároky za nevrátené obaly. Oprávnený deklaruje, že všetky obaly riadne vrátil, riadne splnil všetky svoje zmluvné povinnosti a neeviduje žiadne sťažnosti alebo námietky voči činnosti oprávneného. Oprávnený zároveň nemá vedomosť o tom, že by tretie strany evidovali voči povinnému akékoľvek nevrátené obaly. Dobropisové faktúry dokladajú, že tretie strany si nenárokovali voči povinnému konkrétne finančné sumy. Z týchto faktúr však nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že by povinný mal akýkoľvek záväzok voči tretím stranám. Rovnako preberacie protokoly nepreukazujú vznik škody na strane povinného. Preberacie protokoly neobsahujú podpisy zúčastnených strán, prípadne identifikáciu oprávneného alebo osoby, ktorá by za neho mala konať. Žiaden preberací protokol neobsahuje označenie oprávneného alebo jeho pečiatku. V zmysle uvedeného nie sú predložené preberacie protokoly spôsobilé byť relevantným dôkazným prostriedkom. Ak by bol nárok na náhradu škody preukázaný (čo oprávnený výslovne popiera), povinný nepresvedčivo preukazuje výšku údajnej škody. Ak by aj oprávnený obaly nevrátil (čo popiera), pre účely nároku na náhradu škody nie je možné bez ďalšieho vychádzať z obstarávacej ceny obalov. Jednalo sa o vratné a opakovane používané obaly s limitovanou životnosťou, a preto nemôže škoda zodpovedať obstarávacej cene. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo povinný dané nároky neuplatnil skôr. Ak by nárok povinného bol oprávnený a skutočný, oprávnený má za to, že k jeho uplatneniu by došlo skôr ako dva roky od údajného vzniku škody. V tejto súvislosti vyvstávajú isté pochybnosti o oprávnenosti údajného nároku povinného. Oprávnený namieta, že povinný mal svoj údajný nárok uplatniť v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz, a to vo forme vzájomnej žaloby. Povinný uplatneným postupom obchádza procesné predpisy a vyhýba sa poplatkovej povinnosti spojenej s uplatnením pohľadávky. Akceptácia tohto postupu by bola podľa názoru oprávneného nespravodlivá a rozporná so zmyslom zákona. Na základe uvedeného má oprávnený za to, že povinný svoj údajný nárok nepreukázal čo do dôvodu ani čo do výšky. Vykonaný postup povinného obchádza procesné predpisy a priznanie akýchkoľvek účinkov by oprávnený považoval za nespravodlivé. Zamietnutím návrhu povinného nie je dotknuté jeho právo uplatniť údajné nároky v osobitnom súdnom konaní, pričom oprávnený je v takom prípade pripravený obhájiť svoje vyššie uvedené tvrdenia. Povinný nepredložil žiaden relevantný dôvod pre zastavenie prebiehajúcej exekúcie, titul. V tejto súvislosti oprávnený navrhuje, aby príslušný súd po riadnom prejednaní veci návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal od povinného nárok na náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100 %.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 61e zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 201 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno a) odpustiť zmeškanie lehôt, b) podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení.
15. Súd skúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie, teda či došlo k zachovaniu 15-dňovej lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie bola súdu predložená doručenka, na základe ktorej mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie
bolo povinnému doručené dňa 22.09.2023. Zákonná lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňom 23.09.2023, teda deň po dni prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie povinným, pričom posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 07.10.2023. Súd uvádza, že táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 21.09.2023. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
17. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj ďalší spisový materiál a dospel k nasledujúcim zisteniam. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje skutočnosťou, že záväzky medzi ním a oprávneným sú vzájomné a keďže oprávnený si od povinného vymáha finančné prostriedky prostredníctvom exekúcie, povinný mu vystavil na neodovzdané obaly faktúru vo výške 2335,70 eur, ktorú je oprávnený povinný uhradiť alebo ju riešiť zápočtom a ponížiť tak dlžnú sumu na sumu 2160,30 eur. Súd v tejto súvislosti uvádza, že i v prípade, ak by vyjadrenie povinného v návrhu na zastavenie exekúcie posúdil ako započítanie údajnej pohľadávky povinného voči pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní, súd by na toto započítanie nemohol prihliadnuť, nakoľko sa jedná o tzv. nejudikovanú pohľadávku, t. j. pohľadávku, ktorá nebola priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by mohol viesť exekúciu a zároveň k jednostrannému započítaniu pohľadávky zo strany povinného došlo až po začatí exekúcie, t. j. po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 14.08.2023. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 61e Exekučného poriadku, podľa ktorého po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Z uvedených dôvodov považuje súd námietku povinného za nedôvodnú.
18. K ostatným namietaným skutočnostiam v návrhu na zastavenie exekúcie týkajúcim sa vzájomného obchodného vzťahu medzi oprávneným a povinným, súd uvádza, že v rámci exekučného konania nie je exekučný súd oprávnený tieto skutočnosti preskúmavať, nakoľko nastali pred vydaním exekučného titulu a mohli byť povinným uplatnené v základnom konaní. Úlohou exekučného konania totiž nie je opätovné riešenie sporov, či prieskum právoplatných rozhodnutí, resp. hľadanie rozsahu či obsahu práv a povinností subjektov práva, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Predmetná exekúcia je voči povinnému vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, pričom exekučný súd nie je vo vykonávacom konaní oprávnený posudzovať vecnú správnosť takého rozhodnutia ani nedisponuje právomocou rušiť, či meniť také rozhodnutie. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky tohto rozhodnutia. Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti povinnému, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje, pričom obsahom tohto rozhodnutia je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj keby existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa súd týmito námietkami povinného v rozhodnutí bližšie nezaoberal.
19. Zastavenie exekúcie, má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania na základe dôvodov výslovne uvedených v zákone. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie
exekúcie dospel k záveru, že tento návrh je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko povinný súdu nepreukázal ani jeden dôvod, pre ktorý by mal súd jeho návrhu vyhovieť. Súd týmto konštatuje, že exekúcia je voči povinnému vedená dôvodne, keďže povinný si povinnosť uloženú v exekučnom titule voči oprávnenému dobrovoľne nesplnil a zároveň neuniesol dôkazné bremeno a neuviedol dôvod, pre ktorý by mal súd exekúciu voči nemu zastaviť.
20. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
21. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
25. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
26. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky o odmenách advokátov, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
27. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v plnom rozsahu. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo zastaveniu a ani k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom.
28. Súd priznal oprávnenému náhradu účelne vynaložených trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 4496 eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní predstavuje polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 161,01 eur, t. j. sumu 80,51 eur). Celkové trovy oprávneného činia sumu 111,64 eur /1 úkon právnej služby vo výške 80,51 eur + režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 eur + 20% DPH/. Súd uvedené trovy právneho zastúpenia oprávneného považoval za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
29. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku na vykonanie exekúcie, vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.