Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-192-2011.pdf
PDF · 80.02 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/192/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
W. K. W., R.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: Jarmila W., R.. XX.X.XXXX, D. C., B.. Č.. D. XB/XX a otca: W. Z. W., R.. X.X.XXXX, D. D., B.. S.. S. X, B. T., maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine o nariadenie výchovného opatrenia takto
rozhodol:
Súd nariaďuje u maloletej W. K. W., R.. XX.X.XXXX výchovné opatrenie, ktoré bude realizované v Diagnostickom centre pre mládež so sídlom v Lietavskej Lúčke, Skalka 26.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine podal dňa 22.8.2011 návrh na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm.b/ OSP u maloletej W.. Svoj návrh odôvodnili tým, že maloletá v septembri 2011 by mala byť žiačkou 8. ročníka základnej školy, prospech má priemerný, nevenuje sa žiadnym záujmovým krúžkom, v domácnosti nepomáha. Dôvody podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia sú jej ľahostajnosť k školským povinnostiam, poruchy správania, konzumácia návykových látok, nerešpektovanie autorít, verbálne útočenie, časté fyzické atakovanie, nezvládanie konfliktov, fajčenie, stretávanie sa s nevhodnou partiou, túlanie sa, jej sexuálna aktívnosť, odmietavé postoje k životu, nízke sebavedomie, niekoľkonásobné samovražedné pokusy. Kvôli tomu bola aj 2-krát hospitalizovaná v psychiatrickej klinike UN Martin od X.X. A. XX.X.XXXX z dôvodu intoxikácie liekmi, následne nato bola prevezená do detskej psychiatrickej liečebne Hraň. Pobyt v liečebni trval od XX.X. A. XX.X.XXXX. Z dôvodu ďalšieho suicidálneho pokusu dňa XX.X.XXXX, ktorým bol skok z okna na druhom poschodí bola dňa XX.X.XXXX opakovane hospitalizovaná na detskom oddelení UN Martin. Prepustená bola dňa XX.X.XXXX s doporučením pravidelného dohľadu a a tiež pobytu v režimovom zariadení a z tohto dôvodu bola v deň prepustenia z UN Martin umiestnená do Diagnostického centra Lietavská Lúčka, kde je momentálne na dobrovoľnom pobyte. Matke a dcére bolo poskytnuté poradenstvo, bol zabezpečený odvoz do zariadenia. Matka je samo živiteľka, v starostlivosti má zverené ešte dve maloleté deti a nie je schopní hradiť výdavky spojené s dobrovoľným pobytom maloletej v tomto zariadení. Záverom uviedli, že vzhľadom k tomu, že maloletá nemá adekvátne vybudovaný rebríček hodnôt, chýba jej zodpovednosť, systém, zdravé sebavedomie, niekoľkokrát sa pokúsila o samovraždu, majú za to, že pobyt v režimovom zariadení by mal u maloletej vybudovať zmysel pre povinnosť a priniesť do jej ďalšieho života zmenu.
Súd vydal predbežné opatrenie dňa 25.8.2011, ktorým dočasne odovzdal maloletú W. do starostlivosti Diagnostického centra v Lietavskej Lúčke.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, oboznámením sa s priloženými správami, s prepúšťacou správou z pobytu na psychiatrickej klinike UN Martin, so správou ohľadne pobytu maloletej v Detskej liečebni Hraň z dobrovoľného pobytu.
Matka na pojednávaní vypovedala, že žije v 2-izbovom nájomnom byte spolu s troma deťmi. Nesúhlasí s umiestnením dcéry v rámci výchovného opatrenia do reedukačného zariadenia. Tu je potrebné dať do pozornosti to, že bola vynikajúca žiačka, učila sa na samé jednotky, to nebol typ dieťaťa, ktorého by škola nebavila. Prišla do puberty, stali sa tu zlomy, bolo to veľmi ťažké. Je s ňou v kontakte, nemá sa tam s kým seberovným kamarátiť, bude tam sa kamarátiť s narkomanmi, s prostitútkami. Má s deťmi veľmi dobrý vzťah aj napriek tomu, že toto obdobie je ťažké. V tejto problémovej situácii veľmi spolu komunikovali. Tu je problém jej pôvod, jej rasa, deti sa jej posmievali, doma plakala, žiaci voči nej podpísali petíciu, že takú žiačku nechcú mať, hoci ju odvrhovali, učí sa na samé jednotky. Ona toto s ňou preberala. Sú prakticky štyri ženy. Zrazu prišla do puberty, zo škaredého káčatka sa stala princezná, opeknela, stala sa z nej žena, zrazu cítila okolo seba uznanie, pochvalu. Už to začala vnímať inakšie, začala mať iné názory, už bola vnímaná aj okolím. Mala na ňu čas, nie je pravda, že sa nestarala. Žijú samé, musia sa o seba starať. Prví chlapi, čo vstúpili do jej života, boli akí boli. Konečne povedala, že sa jej to takto páči, že už nikto nehovorí, že je čierna cigánka, že je špina smradľavá. Dosahuje tam pokroky, aj jej povedala, aby ľudí okolo seba rešpektovala, ona ju chápe, lebo tento rasizmus s ňou prežívala celé detstvo. Aj lekárka povedala, že je nadpriemerne inteligentná. Nesúhlasí s umiestnením, aj psychiatrička povedala, že je to extrémna puberta. Dcéra nikdy opitá domov nechodila, nikdy nekupovali alkohol. Bolo to jednorazové, ona to vnímala ako totálny úlet, že konečne pocítila, že ju spoločnosť berie, že je obletovaná. Nevie prečo, pýtala sa aj odborníkov, ktorí ju mali na starosti, je to jednoznačne puberta.
Otec na pojednávaní uviedol, že veľmi dobre rozumie po slovensky, nepotrebuje tlmočníka. V spoločnej domácnosti s matkou nežije dva roky. On sa snažil s matkou dohodnúť, ale nechcela o stretávaní s dievčatami ani počuť. Matka mu nedovolí žiadny kontakt. Plánoval odísť po rozvode do materskej krajiny, do Madagaskaru. Nesúhlasí, aby bolo nariadené výchovné opatrenie. On ju chcem do svojej opatery. Pred rozvodom prišiel domov, cítil alkohol, matka požívala alkohol. Začala sa správať inak. Nechala ho doma s deťmi cez noc, tak potom ju dcéra začala napodobňovať. Keď žili spolu, deti také neboli. Žije v Bratislave na ubytovni. Navštevuje dcéru v zariadení. Sama povedala, že sa nechce k matke vrátiť. Bude žiadať súd, aby mu dal dcéru do opatery. Podľa § 37 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
Podľa § 37 ods.2 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Podľa § 37 ods.3 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu
a) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na šesť mesiacov, b) pobyt v špecializovaných zariadeniach najdlhšie na šesť mesiacov, c) pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých.
Podľa § 37 ods.4 ZR ak súd rozhodne o uložení opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.
Podľa § 37 ods. 5 súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálno- právnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 37 ods. 6 súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené podmienky na to, aby rozhodol o uložení výchovného opatrenia nad maloletým dieťaťom. Súd má za preukázané, že dieťa si nedostatočne plní svoje povinnosti súvisiace s povinnou školskou dochádzkou, malo problémy hlavne v dochádzke a v dosahovaných výsledkoch, má poruchy správania, vulgárne sa vyjadruje, túla sa, nerešpektuje matku, nemá adekvátne vybudovaný rebríček hodnôt, chýba zodpovednosť, systém, zdravé sebavedomie, niekoľkokrát bol zaznamenaný pokus o samovraždu.
Súd mal za to, že odborná starostlivosť, ktorú bude maloletému dieťaťu schopné poskytnúť špecializované zariadenie, je v jeho záujme. Z toho dôvodu nariadil výchovné opatrenie, pričom súd konštatuje, že nedostatky stále pretrvávajú a tieto bude nevyhnutné za pomoci odborníkov v rámci daného zariadenia riešiť až do úplného odstránenia závadných prejavov správania maloletého dieťaťa.
Zariadeniu, v ktorom je dieťa umiestnené vyplýva z ustanovenia § 37 ods. 5 Zákona o rodine informačná povinnosť vo vzťahu k súdu ohľadne výkonu výchovného opatrenia a to v súčinnosti s orgánom sociálno- právnej ochrany detí, obcou a príslušným zariadením.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).