Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/216/2009

Rozhodnutie

Samosudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Veronika Húšťová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. 12. 2011 takto

rozhodol:

obžalovaný

M. I. X. U. J. L. T., C.. XX. XX. XXXX v Žiline, trvale bytom A., P.. U. Č.. XXXX/X, okres Martin, živnostník,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 02. 09. 2009 v čase okolo 20.30 hod. vo Vrútkach, na Ul. Radlinského, v kuchyni rodinného domu č. 7, kde má trvalé bydlisko, a ktorého väčšinovým spoluvlastníkom je poškodený M. E., C.. XX. XX. XXXX, tohto po predchádzajúcom verbálnom útoku fyzicky napadol tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do oblasti tváre, pričom mu povedal, že ho zabije, čím u poškodeného vzbudil obavu o jeho život, následne ho chytil a začal trhať obidvomi rukami za vlasy, keď prestal, odchádzal z kuchyne preč a poškodený naňho zakričal, že ide zavolať políciu, sa obžalovaný vrátil naspäť, chytil poškodeného obidvomi rukami za jeho nohy, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, pričom keď obžalovaný opätovne upustil od svojho konania a odchádzal preč z kuchyne uvedeného rodinného domu, zbadal ako poškodený M. E. chce odomknúť vchodové dvere predmetného rodinného domu, prišiel k nemu a násilím mu zobral kľúče od dverí z ruky takým spôsobom, že mu chytil a následne vykrútil malíček ľavej ruky, čím poškodenému M. E. spôsobil pomliaždenie nosa a úst s opuchom hornej pery, podvrtnutie väzivového aparátu 5. prsta ľavej ruky a pomliaždenie pravého kolena, teda zranenia ktoré obmedzovali poškodeného počas doby minimálne 3 dni, najmä pre ich bolestivosť, v obvyklom spôsobe života,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne ublížiť na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, a taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., § 14 ods. 1 Tr. zák.,

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 56 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. na ú h r n n ý peňažný trest vo výmere 400,-€ / štyristo eur /.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému M. I. pre prípad, že by uložený peňažný trest mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa poškodeného M. E., C.. XX. XX. XXXX vo Valticiach, ČR, trvale bytom A., P.. U. Č.. X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného M. I., svedka poškodeného M. E., svedkov - Y. I. O.., B. A., B. E., C.. Ľ. M., C.O.. W. I., A. Š., vykonaním konfrontácie medzi svedkyňami B. E. X. B. A., prečítaním výpovede z prípravného konania svedkyne Y. I. B.., oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli a dospel k záverom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

L. M. I. na hlavnom pojednávaní odmietol konať o dohode o vine a treste, zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa cítil byť nevinný. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal vlastnícke pomery k domu, v ktorom sa mal predmetný incident odohrať. V predmetný deň doma našiel uplakané deti, čomu mal predchádzať incident medzi poškodeným a deťmi obžalovaného. Poškodený im mal nadávať a vyhrážať sa. S poškodeným neprišiel do kontaktu fyzického a ani spolu nekomunikovali. Videl ho zraneného, keď prišiel s policajtmi za ním, nevie, kde k zraneniam prišiel. V ďalšom sa pomerne obšírne venoval nezhodám a konfliktom, ktoré s poškodeným rodina obžalovaného mala a má. V čase incidentu mal byť v dome iba poškodený, obžalovaný a deti, nikto iný. Obžalovaný vo svojej výpovedi ďalej namietal činnosť polície. Pri svojom výsluchu chcel údajne len vysvetliť nezhody, ktoré už v minulosti s poškodeným jeho rodina mala, príslušníci polície ho však vo vzťahu k týmto incidentom z minulosti „odbili“. Poškodeného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní označil za retardovaného a úchylného pedofila. Hovoril o týraní svojich detí poškodeným. Poškodený má mať aj problémy s alkoholom. Nezhody a zlé vzťahy mala rodina obžalovaného aj s bývalou švagrinou B. E.. Táto od obžalovaného po údajnom incidente žiadala nejaké kľúče. Incidenty s poškodeným E. nikdy v minulosti na polícii nehlásili. Obžalovaný zotrval na tvrdení, že v kuchyni poškodeného, kde sa nachádzali krvné stopy, on vôbec nebol.

O. M. M. E. si na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody za ublíženie na zdraví a za to, že bol práceneschopný 14 dní, bližšie však tento svoj nárok žiadnym spôsobom finančne nevyčíslil. V predmetný deň mal poškodený slovný incident s deťmi obžalovaného. Z tohto dôvodu prišiel obžalovaný za ním dolu do kuchyne a začal to riešiť. Poškodený sa bránil, že jeho deťom nič neurobil a žiadal obžalovaného, aby odišiel. Obžalovaný ho udrel päsťou do tváre, pod nos. Neskôr ho chytil za vlasy oboma rukami a začal ho trhať. Pri incidente sa mu vyhrážal zabitím. Keď poškodený zakričal, že bude volať políciu, vrátil sa obžalovaný z miesta, kde odchádzal, naspäť k nemu. Chytil mu nohy, podrazil ho a následkom toho poškodený spadol na zem. Poškodený si chcel vziať kľúče, obžalovaný mu ich vytrhol tak, že mu chytil malíček ľavej ruky a vykrútil mu ho. Následne poškodený ušiel z domu cez balkón, kde šiel zavolať políciu od suseda A. Š.. Incident počula aj dcéra B. E., tá sa bála prísť do kuchyne, útok pozorovala z chodby. S obžalovaným mali zlé vzťahy už v minulosti, nerozprávali sa takmer 4 roky. Navzájom sa nenávideli. Pokiaľ sa v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní v porovnaní s výpoveďou z prípravného konania vyskytli určité rozpory, tieto vysvetlil tým, že si už presne na celú udalosť nepamätá. V prípravnom konaní na polícii hovoril pravdu. Z obžalovaného M. I. mal strach. V minulosti ho obžalovaný nikdy fyzicky nenapadol. Po incidente ho 14 dní bolelo koleno, malíček, chodil aj na rehabilitácie. Zranenie kolena vzniklo asi vtedy, keď mu obžalovaný podrazil nohy. Poškodený alkohol údajne pije len príležitostne.

O. B. E. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy popísala incident obžalovaného s poškodeným tak, že večer okolo 19.00 hod. počula z kuchyne krik, a preto pribehla dole. Stála na schodoch a videla, ako obžalovaný ubližuje jej otcovi. Počula vyhrážky zabitím a videla i to, ako mu začal obžalovaný vykrúcať malíček kvôli kľúčom. Obaja z domu utiekli. Poškodený k Š. volať pomoc, ona išla k R.. Tam za ňou otec spolu s policajtmi neskôr prišiel. Svedkyňa nebola prítomná celému konfliktu, videla ako

obžalovaný začal otcovi vykrúcať nohy. Otočila sa, lebo sa na to nemohla dívať. Bála sa. Neskôr videla už len to vykrúcanie malíčka. Otec mal krvavú celú tvár. U R. nepovedala, čo sa stalo, nevie, akú dobu strávila u nich, kým prišla polícia. Otec mal v čase incidentu oblečené len slipy a aj von vybehol len v slipoch. Otec má zdravotné problémy s vysokým krvným tlakom, srdcom, mal infarkt. Nedochádzalo u neho k samovoľnému púšťaniu krvi z nosa. S otcom má dobrý vzťah, so sestrou má vzťah zlý. V minulosti obžalovaný s poškodeným fyzický konflikt nemali. Incident pozorovala zo schodiska, odkiaľ na útok videla. Po útoku z domu sa s otcom rozdelili, on išiel k Š., ona k R.. Pokiaľ sa vo výpovedi tejto svedkyne objavili drobné nezrovnalosti, tak tieto riadne a logicky vysvetlila v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní.

O. Y. I. staršia na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy uviedla, že vypovedať bude napriek tomu, že obžalovaný je jej bývalým manželom, otcom jej detí, napriek rozvodu aj naďalej žijú v spoločnej domácnosti. V čase, keď sa mal stať incident, ona doma nebola. Opakovane jej v to poobedie volala dcéra kvôli nezhodám so starkým, teda poškodeným. Tento sa jej mal vyhrážať kvôli platbám za domácnosť. Popísala zlé vzťahy rodiny s poškodeným. Po príchode polície, keď už ona bola tiež doma z práce, títo tvrdili, že otca mal napadnúť jej bývalý manžel. Na políciu išla s obžalovaným aj ona. Poškodeného na hlavnom pojednávaní popísala ako človeka, ktorý si často vypil a vtedy býval agresívny. Z nosa sa mu často púšťala krv, ona s ním chodila po vyšetreniach. Toto púšťanie krvi z nosa popísala ako častejší a pomerne významný problém poškodeného. Svedkyňa priznala aj narušené vzťahy so sestrou B. E.. Svedkyňa si na otcovi žiadne zranenia nevšimla. Nezhody s otcom v minulosti vznikali z dôvodu vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, v ktorej všetci žili. Nikdy políciu k týmto incidentom nevolala.

O. B. A. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy uviedla, že v deň, keď sa mal odohrať incident, bola u nej na návšteve B. E.. Bola tam asi jednu hodinu, keď pri dverách domu zazvonil pán E. spoločne s policajtami. Už bol krvavý. Svedkyňa E. sa mala dozvedieť až tam, čo sa jej otcovi stalo. Svedkyňa A. nemá vedomosť, odkiaľ policajtov pán E. volal. Kedysi boli s B. E. kamarátky, no ich vzťahy sa narušili. Dôvodom zhoršenia vzťahov malo byť to, že jej B. E. vykrikovala, že ju I. podplatili. S otcom B. E. tiež nemá moc dobré vzťahy, len sa pozdravia. S Y. I. má kamarátsky vzťah. V čase príchodu pána E. s policajtami mu z nosa tiekla krv. Bol rozčúlený. B. E. prišla ku nej na kávu a bola v pohode. Pokiaľ sa niekedy v minulosti začala sťažovať na spolužitie u nich doma, svedkyňa A. ju zastavila, nezaujímalo ju to. Nejaké nezhody viditeľné pre okolie ona sama nezaznamenala.

O. A. Š., sused obžalovaného M. I. a poškodeného M. E. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy uviedol, že v predmetný deň okolo 20.30 hod. sa pred jeho domom objavil M. E. oblečený len v slipoch, obutý v šľapkách, krvavý na tvári, celý prestrašený a vyľakaný. Žiadal svedka, aby zavolal políciu, že ho zbil jeho zať M. I.. Svedok nevie o tom, že by mali obžalovaný s poškodeným nejaké problémy medzi sebou. Pozná ich ako slušnú rodinu. S nikým z nich problém on osobne nemal. Poškodený ho pozná lepšie ako ostatných susedov, preto asi prišiel žiadať o pomoc k nemu. Poškodený bol krvavý na tvári.

O. C.. Ľ. M. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy popísal zákrok, na ktorý boli ako hliadka vyslaní spoločne s kolegom I.. Obžalovaného našli v izbe domu. Pripustil konflikt s poškodeným. Poškodený v čase, keď s kolegom prišli, bol na ulici, bol zranený. Prišla pohotovosť, svedok nevedel, kto ju zavolal. Druhá dcéra sa v čase ich príchodu nachádzala v jednom dome v blízkosti. Ohliadku činu na mieste svedok nerobil, nevedel sa vyjadriť, či sa tam boli pozrieť. Poškodený sa mu javil pomerne rozrušený. Na zásahu v tejto nehnuteľnosti bol vtedy prvýkrát, rodinu nepoznal. Vec sa riešila ako ktorýkoľvek iný zásah. Svedok vylúčil snahu pomôcť niektorej zo strán.

C.. W. I., ktorý bol druhým členom hliadky vyslanej k predmetnému incidentu, na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy popísal priebeh zásahu. Na viaceré okolnosti si už presne nepamätal. Poškodený E. sa sťažoval na napadnutie svojím zaťom, pánom I.. Tento im tvrdil, že sa nič nestalo, že k žiadnemu napadnutiu nedošlo. Poškodený im popísal fyzické napadnutie obžalovaným. Z cesty tam mala prísť nejaká ďalšia pani, nevedel uviesť, či niečo videla alebo nie. Zdalo sa mu, že povedala niečo také, že bola u susedov. Bola dosť rozrušená a rozčúlená. V kuchyni domu bola krv, nič bližšie si on nepamätal. Na poškodenom bolo vidieť, že je rozrušený, na tvári ukazoval zranenie. Svedok necítil, že by bol poškodený pod vplyvom alkoholu, to isté platí aj o obžalovanom. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto vykonával následné vyšetrovacie úkony vo veci samej. Pýtali sa poškodeného, kto mohol incident vidieť, svedok si však nepamätá, ako poškodený odpovedal.

Po výpovedi tohto svedka sa obžalovaný vyjadril tak, že zo strany polície došlo k absolútnemu ignorovaniu jeho a jeho detí, keď sa po príchode polície opakovane sťažoval, že poškodený sústavne napáda jeho rodinu a deti. Konštatoval jeho rozčarovanie nad prácou polície.

Súd na hlavnom pojednávaní na návrh obhajoby uskutočnil konfrontáciu medzi svedkyňami B. E. X. B. A.. Touto konfrontáciou sa nepodarilo odstrániť rozpory vo výpovediach svedkýň. Svedkyňa E. zotrvala na tvrdení, že k B. A. prišla až po incidente, svedkyňa A. aj naďalej tvrdila, že o incidente sa mala B.U. E. dozvedieť až po príchode policajtov s pánom E. k svedkyni domov. Obe potvrdili, že ich vzťahy sú už nejaký čas narušené. V ostatnom zotrvali v podstate na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

Súd sa oboznámil i so svedeckou výpoveďou Y. I. ml. z prípravného konania.

O. Y. I. B. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že v deň vyšetrovaného incidentu, teda dňa 02. 09. 2009, bola doma sama, bez súrodencov a rodičov. Starý otec M. E. jej nadal a kričal na ňu kvôli otázkam spolužitia v jednom dome. Volala do práce mame. Po nejakom čase prišli domov bratia a otec. Otec ju ukľudňoval. V dome je počuť všetko, keby došlo k nejakej bitke alebo hádke, musela by to počuť. V dome však bol kľud. Jej teta je hysterický typ, keby k niečomu došlo, začala by kričať a ziapať. Preto si myslí, že ona v tom čase doma nebola. Neskôr počula, že prišiel starký aj s políciou. B. E. od otca svedkyne žiadala nejaké kľúče.

Súd sa oboznámil aj s pripojenými listinnými dôkazmi. Z týchto zistil nasledovné skutočnosti.

Trestné oznámenie v danej veci podával M. E. dňa 02. 09. 2009 o 22.45 hod. na OO PZ Vrútky. V ňom incident popísal v podstate zhodne, ako v prípravnom konaní a následne na hlavnom pojednávaní. V sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia namietal obžalovaný M. I. najmä vlastnícke usporiadanie k nehnuteľnosti, kde sa mal incident odohrať. Poškodeného v deň incidentu mal vidieť až v sprievode polície. Zo zápisnice o obhliadke z miesta činu je zrejmé, že na zemi, na koberci a PVC gumách sa nachádzali kvapky krvi. Z odborného vyjadrenia k zraneniam poškodeného vyplýva, že tento utrpel poškodenie nosa a úst, opuch hornej pery, podvrtnutie väzivového aparátu piateho prsta ľavej ruky a pomliaždenie pravého kolena. Išlo o poranenia ľahkého charakteru s potrebou PN po dobu cca. 3-5 dní. Celková hodnota bolestného pre M. E. predstavuje 15 bodov, čo je v prepočte 216,90 €. Z lekárskych záznamov z predmetného dňa, kedy sa odohral incident je zrejmé, že ako pôvodcu zranení už u lekárov uvádzal poškodený obžalovaného M. I.. Súčasťou listinných dôkazov boli aj podklady k vlastníckym pomerom k nehnuteľnosti, kde sa incident odohral. Zo zápisov o dychovej skúške vyplýva, že obžalovaný v predmetný deň o 23.17 hod. nebol pod vplyvom alkoholu, poškodený mal približne v rovnakom čase v dychu 0,04 mg/l alkoholu. Podľa správy Obvodného úradu Martin, obžalovaný od roku 2006 do roku 2009 nemá žiaden záznam v evidencii priestupkov. Obžalovaný dosiaľ nemá ani žiaden záznam v registri trestov. Dňa 04. 09. 2009 bol obžalovaný vyzvaný na odovzdanie všetkých zbraní, ktorých je držiteľom. Dôvodom bolo začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia voči nemu. Z lustrácie v evidencii MS SR súd zistil, že voči obžalovanému M. I. je aktuálne vedené ešte jedno trestné stíhanie. Z pripojenej obžaloby vo veci Okresného súdu Martin, sp. zn. vyplýva, že obžaloba je na M. I. st. vedená pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a v bode 2/ obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. Skutky sú zo dňa 22. 09. 2009 a z presne neustálenej doby do 08. 10. 2009. Táto trestná vec doposiaľ nebola právoplatne skončená. Poškodený M. E. doručil súdu písomné podanie označené ako „ Doplnenie výpovede prednesenej na hlavnom pojednávaní “. V tomto uvádza, že si nárokuje škodu, ktorú utrpel dňa 02. 09. 2009 konaním obžalovaného M. I.. Tento ho udrel päsťou do tváre, povedal mu, že ho zabije a oboma rukami ho trhal za vlasy. Po tom, čo poškodený uviedol, že zavolá políciu, pristúpil k nemu obžalovaný opäť, chytil ho za obe nohy a potiahol nimi, čím poškodený spadol na zem a tam mu ich začal vykrúcať tak, že ich tlačil k jeho hlave. Keď prestal, poškodený chcel odomknúť vchodové dvere, obžalovaný však k nemu priskočil a kľúče mu vytrhol z ruky tak, že ho chytil za ľavý malíček, ktorý mu vykrútil, pričom mu povedal,

že nikam nepôjde. Týmto konaním obžalovaného utrpel poškodený ublíženie na zdraví a obžalovaný v ňom tiež vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, keďže mal vedomosť, že obžalovaný má zbrane. Súčasťou tohto podania je aj lekárske potvrdenie ošetrujúcej lekárky M. E., že sa nikdy na krvácanie z nosa nesťažoval. Toto potvrdenie bolo vydané dňa 25. 02. 2011.

V súlade s ustanovením súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

V súlade s súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný M. I. sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe, keď sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a tohto sa dopustil v úmysle inému úmyselne ublížiť na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, pričom taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, a tiež inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku. Tým naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák.

Hoci obžalovaný od počiatku trestného konania spáchanie žalovaných trestných činov popieral, je usvedčovaný najmä výpoveďou samotného poškodeného a tiež výpoveďou priamej svedkyne incidentu, B. E., ktorá potvrdila tak fyzický útok obžalovaného na poškodeného, ako aj vyhrážanie sa obžalovaného poškodenému. Poškodený nesporne utrpel zranenia, ktoré sú preukázané objektívne najmä záznamami z lekárskeho ošetrenia poškodeného v predmetný deň. Zranenia poškodeného tiež zaznamenali a vo výpovediach potvrdili viacerí svedkovia - svedok Š. (objektívne potvrdil nielen zranenia na tvári poškodeného, ale i jeho stav, keď bol vystrašený a prišiel k nemu len v slipoch), príslušníci polície, svedkyňa A., svedkyňa E.. Obžalovaný je ďalej nepriamo usvedčovaný výpoveďou príslušníka Policajného zboru Ľubomíra Polláka, ktorý sa ako člen hliadky dostavil na miesto činu. Obžalovaný vtedy - na rozdiel od trestného konania samotného - pripustil a priznal incident so svojím svokrom. Poškodený bol podľa tohto svedka vystrašený a vykazoval známky zranení. Svedok M. bol pritom nezainteresovanou osobou, bez akéhokoľvek dôvodu nadŕžať niektorej zo strán zúčastnených na incidente. Viaceré tvrdenia obžalovaného sa nepreukázali ako pravdivé v rámci vykonaného dokazovania, a tak jeho výpoveď súd posúdil ako podanú v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. V tejto súvislosti možno poukázať napríklad na tvrdenie obžalovaného, že poškodený je známy v okolí svojho bydliska excesmi voči svojej rodine - poprel to tak svedok Š., ako i svedkyňa A., poznajú ich všetkých ako slušnú rodinu. Hoci obžalovaný popisoval ich spolužitie s poškodeným ako plné protiprávnych konaní voči nemu i jeho rodine, nikdy pred vyšetrovaným incidentom nepodal na poškodeného trestné oznámenie a neriešil tento problém ani žiadnym iným preukázateľným spôsobom. Pokiaľ obžalovaný (a tiež jeho bývalá manželka - svedkyňa Y. I. staršia) tvrdili, že sa poškodenému často a intenzívne samovoľne púšťala z nosa krv, takéto skutočnosti neboli žiadnym spôsobom preukázané, naopak, poškodený dokladoval od svojej ošetrujúcej lekárky, že takéto problémy nemá a nikdy nemal. Pokiaľ svedkyňa A. vypovedala o tom, že svedkyňa E. mala byť v čase incidentu u nej doma, takáto výpoveď v prospech obžalovaného môže byť ovplyvnená negatívnym vzťahom svedkyne k E., najmä svedkyni B. E. a naopak blízkym kamarátskym vzťahom k obžalovanému a jeho bývalej manželke. To, že ku svedkyni A. domov v predmetný deň večer prišla, nepoprela ani samotná B. E., zotrvala však na tvrdení, že to bolo až po incidente u nich doma. Potvrdila aj to, že o incidente svedkyni A. (pred príchodom polície) nerozprávala. Tu možno poukázať aj na vyjadrenie svedkyne A. z jej výpovede na hlavnom pojednávaní, že ju nikdy nezhody u E. doma nezaujímali, a ak jej o nich niekedy chcela začať B. rozprávať, zastavila ju. To logicky odôvodňuje fakt, že svedkyňa B. E. nemusela chcieť okolnosti incidentu rozoberať na predmetnej návšteve. Pozornosti súdu neunikli ani rozpory vo výpovediach svedkyne I. B. X. I. O., a to najmä v otázke, kto mal byť v čase incidentu vlastne doma. Svedkyňa I. B., na rozdiel od bývalej manželky obžalovaného, tvrdila, že brat tam vtedy nebol.

To, že obžalovaný mal v minulosti preukázateľne (s prihliadnutím najmä na jeho vlastné vyjadrenia, ale i ďalšie vykonané dôkazy) nezhody s poškodeným, súd vyhodnotil ako logický motív pre protiprávne konanie obžalovaného M. I.. Problematickosť vzťahov poškodeného a obžalovaného potvrdili nielen samotní obžalovaný a poškodený, ale aj napríklad svedkyňa I. X. E.. Hoci sa aj vo výpovediach poškodeného vyskytlo niekoľko nepresností - pri výpovedi na hlavnom pojednávaní v porovnaní s jeho výpoveďou z prípravného konania - v podstatných častiach vypovedal o skutku zhodne, pričom objektívne zistené zranenia poškodeného korešpondujú s priebehom skutku tak, ako bol preukázaný v rámci vykonaného dokazovania. Práve predchádzajúce zlé vzťahy a slovné incidenty, ku ktorým už v minulosti podľa tvrdení oboch aktérov medzi nimi dochádzalo, malo podľa názoru súdu za následok incident, ktorý je prejednávaný v aktuálnom trestnom konaní proti obžalovanému. Obžalovaný mal zvoliť iný spôsob ich riešenia a nie nechať sa uniesť k protiprávnemu konaniu. Ak by nedošlo k žiadnemu incidentu obžalovaného a poškodeného, nevybiehal by poškodený von z domova len v spodnom prádle. Táto skutočnosť taktiež nasvedčuje skôr pravdivosti tvrdení poškodeného a svedkyne E.. Viacerí svedkovia potvrdili aj zjavný stav rozrušenia u poškodeného. Súd mal navyše možnosť priamo sledovať na viacerých v danej trestnej veci vykonaných hlavných pojednávaniach reakcie obžalovaného M. I.. V tejto súvislosti je treba konštatovať, že tieto reakcie obžalovaného boli nesmierne emotívne až prchké, bolo potrebné kvôli nim opakovane ho upozorňovať na možnosť uloženia poriadkovej pokuty, a preto súd neuveril ani obrane obžalovaného, že napriek zisteniu predchádzajúceho verbálneho konfliktu medzi poškodeným a dcérou obžalovaného, ktorá mala byť po tejto udalosti veľmi rozrušená, reagoval len tak, že ju upokojil, zostal následne vo svojej časti bytu a nemal žiadnu snahu vzniknutý problém s poškodeným osobne riešiť.

Objektom prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. je ľudské zdravie - normálne funkcie ľudského tela vrátane funkcií všetkých orgánov, ktoré sú potrebné k náležitej telesnej a duševnej činnosti. Predmetom útoku je živý človek. Tento človek nemusí byť zdravý, môže byť už pred útokom páchateľa chorý alebo zranený, ale inou osobou. Pri úvahe o tom, či a aké ublíženie bolo činom spôsobené, je východiskový stav pred poškodením, nie stav absolútneho zdravia. Rozhodujúcim teda je to, o čo sa stav zhoršil oproti predchádzajúcemu. Nezáleží však na tom, či k zhoršeniu prispel zvláštny psychický alebo fyzický stav postihnutého, bez ktorého by bola intenzita poškodenia miernejšia (R 31/1973). Z hľadiska objektívnej stránky prečinu podľa § 156 Tr. zák. ide o konanie spočívajúce v spôsobení ublíženia na zdraví. Ublížením na zdraví pritom nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však jediným a ani rozhodujúcim kritériom. Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného resp. pracovnej neschopnosti, musí trvať najmenej 7 dní, ale pri splnení už uvedených kritérií. Ani okolnosť, že poškodený v takom prípade vykonáva prácu na vlastné riziko nemôže viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví (R 21/1984). Je nutné zdôrazniť, že posudzovanie každého prípadu ublíženia na zdraví musí byť komplexné a prísne individuálne (R II/1965). Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví (R 22/1968-I). Úmysel obžalovaného M. I. spôsobiť poškodenému ujmu na zdraví je dostatočne preukázaný už samotným spôsobom jeho útoku na osobu poškodeného.

Konanie obžalovaného M. I. možno nepochybne kvalifikovať ako pokus trestného činu podľa Tr. zák., pričom definuje pokus trestného činu týmito znakmi: a/ ide o konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, b/ je tu úmysel spáchať trestný čin, c/ následok, ktorý predpokladá skutková podstata, nenastal.

Čo sa týka trestného činu podľa § 360 Tr. zák., tak tento ochraňuje jednotlivca pred niektorými závažným vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ sa vyhráža usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou. Je nevyhnutné zdôrazniť, že trestný čin podľa § 360 Tr. zák. je ohrozovacím deliktom, preto nie je potrebné k naplneniu znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, aby vyhrážky páchateľ skutočne aj realizoval. V takom prípade by išlo už o iný druh trestnej činnosti.

Vyhrážanie musí byť spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, t.j. vyšší stupeň tiesnivého pocitu z toho, čím sa mu vyhráža. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, stačí možnosť vzniku takejto obavy. Pri posudzovaní otázky, či je vyhrážanie spôsobilé vzbudiť v inom dôvodnú obavu treba brať do úvahy najmä povahu vyhrážky, fyzické a charakterové vlastnosti páchateľa v porovnaní s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného, ich vzájomný vzťah, ako sa správa páchateľ pri vyhrážaní, či mal v rukách nejaké predmety (zbrane), a pod. ( R 38/1971). Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel. S prihliadnutím na fyzické dispozície obžalovaného v porovnaní s poškodeným ako osobou vyššieho veku, agresívny prejav obžalovaného pri vyhrážke, predchádzajúce opakované konflikty v ich domácnosti, ako i držbu zbraní a zbrojného preukazu obžalovaným, možno považovať vyhrážky obžalovaného M. I. voči poškodenému M. E. za plne spôsobilé vzbudiť v poškodenom oprávnenú obavu o jeho život a zdravie.

Súd sa pri ukladaní trestu ako právneho následku spáchaného trestného činu obžalovaného M. I. riadil zákonom stanovenými zásadami. Jeho cieľom bolo zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných činov. Trest mal zároveň vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd pri ukladaní trestu a rozhodovaní o jeho druhu a výmere zohľadnil poľahčujúcu okolnosť, teda to, že obžalovaný M. I. doposiaľ žil bezúhonným životom a nikdy sa nedopustil trestnej činnosti. Na objektívne zistených zlých vzťahoch pri spolužití v domácnosti poškodeného a obžalovaného s rodinou, mal nesporne svoj podiel aj poškodený, čo súd taktiež pri svojom rozhodovaní neprehliadol. Ako priťažujúcu okolnosť posúdil to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal následne peňažný trest vo výmere 400 €. Pre prípad úmyselného zmarenia uloženého peňažného trestu ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov ako najnižší ekvivalent trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v osobitnej časti pri posudzovaných trestných činoch. Pri rozhodovaní o druhu trestu, keď súd zvolil peňažný trest, zohľadnil aj to, že závažnosť konania obžalovaného (najmä s prihliadnutím na jeho následky) nebola nejako obzvlášť vysoká a incident bol akýmsi vyvrcholením ich viacerých vzájomných nezhôd, incidentov a konfliktov už v minulosti. Obžalovaný M. I. mal možnosť tieto nezhody riešiť iným spôsobom, nakoniec sa však uchýlil k protiprávnemu konaniu, a preto súd takéto jeho konanie musel potrestať. Peňažný trest súd považoval za dostačujúci na splneniu účelu tak, ako ho má na mysli , teda na prevýchovu páchateľa, ako i na splnenie preventívnej funkcie uloženého trestu. Zaplatením peňažného trestu by sa na odsúdeného hľadelo ako na netrestaného.

Čo sa týka poškodeným uplatneného nároku na náhradu škody, vzhľadom na to, že nebol uplatnený riadne (bez jeho vyčíslenia), súd poškodeného s týmto nárokom na náhradu škody v rámci adhézneho konania odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.