Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-406-2011.pdf
PDF · 74.92 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/406/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Magdalénou Klimkovou v právnej veci navrhovateľa Z. D., bytom X. XX, D. proti odporkyni B. D.E., bytom F. XX, D., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd nepriznáva účastníkom náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 24.10.2011 na tunajší súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu prispievať na jeho výživu sumou 3,- eurá mesačne od právoplatnosti rozsudku.
V návrhu uviedol, že jeho manželstvo s odporkyňou bolo rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 17C/115/2011 zo dňa 07.09.2011 rozvedené, maloletý syn M. bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne a on bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 26,- eur mesačne. V súčasnosti je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom a je odkázaný na poberanie dávky v hmotnej núdzi, ktorá mu bola priznaná ešte počas trvania manželstva s odporkyňou. Odporkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku a privyrába si v súkromnej tanečnej škole.
Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci dňa 05.12.2011 nedostavili, navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.12.2012 a súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti, zároveň uviedol, že od apríla 2011 poberá dávku v hmotnej núdzi po 62,50 eur mesačne.
Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 17C/115/2011 zo dňa 07.09.2011 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, mal. syn M. bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 26 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.10.2011.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa v písomnom návrhu odporkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku a privyrába si v súkromnej tanečnej škole , ale sám uznáva, že jej finančná situácia tiež nie je najlepšia. On je nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi po 62,50 eur mesačne.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
V zmysle § 75 ods.1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V danej veci má súd za preukázané, že odporkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku a má v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, na ktorého výživu a výchovu bol navrhovateľ súdnym rozhodnutím zaviazaný prispievať len v minimálnej výške po 26,- eur mesačne. To znamená, že bremeno znášania nákladov na výživu maloletého je v prevažnej miere na odporkyni, ktorá má navyše aj zdravotné problémy a tým obmedzenú pracovnú schopnosť. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že nie je v schopnostiach a možnostiach odporkyne s prihliadnutím na jej príjmy a zdravotný stav prispievať na výživu navrhovateľa a preto návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Vyslovil, že účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania, nakoľko úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a navrhovateľ na ich náhradu nemá právo, keďže bol v konaní neúspešný.
Podľa § 4 ods. 2 písm. e/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je od poplatku oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak tiež nie je od poplatku oslobodený.
Navrhovateľ je v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodený od súdnych poplatkov a odporkyňa mala v konaní úspech, preto ju súd na platenie súdneho poplatku nezaviazal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho
písomného doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom
tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 43 ods.2 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa navrhovateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.