Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/80/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J.Í., V. XXXX/X-X, zastúpená JUDr. Ruženou Szabóovou, advokátkou so sídlom v Komárne, Gazdovská 38/13, proti žalovanému: Ľ. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., V. XXXX/X-X, v konaní o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX, po jej zmene ako bola navrhnutá podaním zo XX.XX.XXXX, pripustenej na pojednávaní XX.XX.XXXX, sa žalobkyňa voči žalovanému, s poukazom na § 62 ods. 1 a 65 ods. 3 Zákona o rodine, domáhala určenia výživného v sume 350,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet vedený v SLSP, a.s. č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, počnúc dňom XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo jej matky a žalovaného bolo uzavreté XX.XX.XXXX v V. N.. Po určitých nezhodách sa matka rozhodla žiť oddelene od otca (žalovaného) a všetky výdavky na jej štúdium, bývanie a stravu uhrádza výlučne jej matka. Žalovaného mesačný čistý príjem je u spoločnosti R. I. P., s.r.o, R. V. XXX/X, A. J. v sume X.XXX,- eur. Ona sa štúdiom pripravuje na svoje povolanie a vyživovaciu povinnosť voči nej si plní iba jej matka.

Zástupca žalobkyne v priebehu konania poukázal na náklady spoločnej domácnosti žalobkyne a jej matky obsiahnuté v podaní zo XX.XX.XXXX (podanie č.l. 72 - 73 spisu) s tým, že náklady vo veľkej miere prevyšujú príjmy domácnosti, prečo žalobkyni a jej matke neustále musia finančne vypomáhať ostatní príbuzní zo strany matky žalobkyne. Tejto kategórii vyživovacej povinnosti jednoznačne predchádza vyživovacia povinnosť medzi manželmi a predovšetkým vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Podaná žaloba neodporuje dobrým mravom. Je povinnosťou rodičov prispievať svojim deťom do doby, kým nie sú schopné samostatne sa živiť. Aj požadovaná výška výživného sa javí ako primeraná vzhľadom na rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalobkyne.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa vypovedala, že medzi rodičmi boli už dlhodobé problémy. Obaja už pred štyrmi rokmi uvažovali o rozvode manželstva a boli spolu aj za právnikom, ktorý ich od toho odhovoril, že aby to ešte spolu skúsili. Ona tiež mala so žalovaným narušený vzťah. Boli medzi nimi problémy, ktoré sa neobišli bez kriku. Keď bola ešte malá, bola to aj bitka, ale ako bola väčšia, tak to bol už len krik zo strany žalovaného. Jej odchodu spolu s matkou zo spoločnej domácnosti predchádzalo to, že asi jeden a pol mesiaca pred týmto odchodom mala so žalovaným konflikt. Žalovanému nešiel

internet, z čoho obviňoval ju a chcel, aby ho spustila a chcel ju vtedy aj udrieť, na čo mu povedala vtedy, že zavolá jeho mamu. On povedal, že ak to spraví a jeho mame sa niečo stane, tak za to bude môcť ona. Potom žalovaný šiel do práce. Keď sa vrátil asi po mesiaci, myslela si, že sa to zlepší, ale vrátil sa s tým, že chce podať návrh na rozvod. Týždeň čakali, či tak urobí, ale nerobil tak. Po týždni povedal mame, aby návrh podala ona, čo ona odmietla. Potom sa o tom nejakým spôsobom dohodli, aj keď nevie, ako. Jej mama bez toho, že by o tom informovala žalovaného pre obavu, že by túto jej snahu mohol prekaziť, začala spolu s ňou hľadať nový byt, kde by sa mohli odsťahovať. Jej mama chcela začať pracovať v Rakúsku, a tak hľadali aj podnájmy v Rakúsku, ktoré sú nižšie ako tu, v Dolnom Kubíne. Našli trojizbový nový byt, dokončený na jeseň v roku 2010. Presťahovali sa tam asi 2 - 3 dni pred Veľkou nocou 2011. Pretože vedeli, že žalovaný by spoločný majetok nevyporiadal spravodlivo, lebo už predtým sa mame zmienil, že má nárok len na polovičku bytu, aj z toho jej strhne to, čo jej platil za zuby a peniaze, o ktoré prišiel vo fondoch, tak si zobrali peniaze s tým, že žalovanému zostane byt. Ona sa s riaditeľom školy dohodla, že posledný štvrťrok bude mať individuálne štúdium, a tak dochádzala do Kubína len na preskúšanie a od septembra začala externe študovať na súkromnej obchodnej akadémii. Súkromnú školu si vybrala preto, lebo súkromné školy sú ústretovejšie pre možnosť externého štúdia, ktoré pokiaľ vie, štátne školy neumožňujú a pre možnosť štúdia s individuálnym študijným plánom. Individuálny študijný plán štátne školy povoľujú len pre vážny zdravotný problém. Ďalším dôvodom bolo to, že od 1. augusta sa zamestnala u firmy Q. ako podomový predajca, kde pracovala od 01.08. do 03.09.2011. Keď sa nepredávali výrobky, tak dostávala prakticky len minimálnu mzdu a mala väčšie výdavky ako príjmy, keďže na prácu používala svoje motorové vozidlo VOLSWAGEN Golf rok výroby 2004, zakúpený tesne pred odchodom do Rakúska z peňazí, ktoré s mamou zobrali a stálo 7.000,- eur. So svojim bratom sa vzájomne odcudzili, k čomu prispelo aj to, že keď mama s ním hovorí, tak pociťuje z jeho konania ako nátlak žalovaného prostredníctvom neho na nich. Odvtedy, ako sú v Rakúsku, jej matka doposiaľ nijako nepracovala. Tiež uviedla, že keď sa žalovaný vraciaval z pracovných ciest, vždy ho čakávali s obavou, s čím príde. Keď sa žalovaný vrátil z práce domov, prvé, čo bolo, kontroloval účty a fondy. Keď mu niečo nevedela mama vysvetliť, bol problém. Problém býval pre financie. Takto tomu bolo, odkedy si pamätá. Pre rozhodnutie odísť bola podstatnejšia otázka neistoty, ktorú pociťovala, než to, či v novom pôsobisku bude mať zamestnanie. Veľkú úlohu tam zohrala aj mamina choroba. Psychický stav, keď odchádzali, nebol u matky dobrý a tento sa výrazne zlepšil v novom bydlisku. Tiež žalovaná uviedla, že od decembra 2009 až do jej odchodu z A. J. pracovala na základe dohody o brigádnickej činnosti v spoločnosti T., kde odrobila maximálne 20 hodín týždenne a podľa toho, koľko robila, zarobila mesačne v čistom od 80,- eur do 120 eur mesačne.

Žalovaný na pojednávaní XX.XX.XXXX vypovedal, že celú situáciu, ktorá teraz je, spôsobila vlastne jeho manželka, ktorá od neho odišla, zanechajúc list na rozlúčku z dôvodu, že si našla inú známosť s tým, že spolu s ňou odišla aj žalobkyňa a pri ňom zostal syn Q., ktorý chodí do 3. ročníka na Ž. B., F. A. O. I.. Od ukončenia spolužitia doposiaľ ničím neprispel na výživu žalobkyne. Vychádzal z toho, že keď to manželka takto rozdelila, že ona sa bude starať o dcéru a on sa bude starať o syna, čo on aj robí. Manželka ničím neprispieva na výživu syna. Prakticky ešte manželke zostali rodinné prídavky na Q., keďže táto berie rodinné prídavky na obe deti. Vyjadril ochotu platiť na výživu žalobkyne po 50,- eur mesačne. Synovi Q. dáva mesačne 160,- eur, z čoho si platí internát a stravu a popritom mu občas dá ešte aj na cestu. Ako žalobkyňa odišla spolu s manželkou, nie je s ňou v kontakte a ani nemá na ňu žiadny kontakt. Nekomunikuje s ním ani jeho manželka, ktorá komunikuje len s ich synom Q., keď ona od neho niečo potrebuje. Myslí si, že žalobkyňu spracovala jej matka. Dokým neodišli zo spoločnej domácnosti, mal so žalobkyňou štandardný vzťah. Poukázal aj na svoje výdavky obsiahnuté v rozpise výdavkov v podaní z XX.XX.XXXX. Na pojednávaní XX.XX.XXXX žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa žije nadštandardne, má vlastné auto, do školy nechodí pravidelne a študuje individuálne. Opätovne vyjadril nesúhlas s navrhovanou výškou výživného s tým, že je ochotný platiť na jej výživu maximálne 100,- eur mesačne, nakoľko takú úroveň, akú má žalobkyňa, nemá ani syn Q., ktorý navštevuje školu dennou formou. Poukázal aj na to, že jeho diéty nie sú pravidelné a ide fakticky o stravné. Potvrdil, že medzi mím a matkou žalobkyne boli nezhody, ktoré on, na rozdiel od jej matky, nechcel riešiť rozvodom. Pred troma rokmi boli u právnika, ktorého obaja poznajú, pretože sa žalobkyňa chcela rozvádzať a tento matku žalobkyne od toho odhovoril. Potom tri roky asi špekulovala, ako vykľučkovať z manželstva. Poprel, že by mal chcieť nespravodlivo rozdeliť majetok, o čom svedčí aj to, že prakticky všetky účty, na ktorých mali vedené peniaze, boli vedené na matku žalobkyne, ktorá s nimi mohla disponovať. K štúdiu žalobkyne uviedol, že táto na 4-ročnej škole študuje 5 rokov.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že doposiaľ o výživnom zo strany žalovaného na žalobkyňu rozhodované nebolo. Žalobkyňa so žalovaným, svojou matkou a bratom žila do Veľkej noci 2011 v spoločnej domácnosti v A. J.. Spolužitie bolo ukončené na základe rozhodnutia žalobkyne a jej matky, ktoré sa v uvedenom období odsťahovali a v súčasnosti bývajú v S. - Rakúsko. Žalovaný spolu so synom, študujúcim dennou formou na vysokej škole, zostali bývať v mieste ich posledného spoločného bydliska. Od ukončenia spolužitia je matka žalobkyne nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie (evidovaná je na Ú. A. J. od XX.XX.XXXX s tým, že podľa potvrdenia tohto orgánu z XX.XX.XXXX - č.l. 26 spisu XC/XX/XXXX si táto riadne plní povinnosti uchádzača o zamestnanie). Dokým bývala v A. J., pracovala ako účtovníčka a táto pracovný pomer v spoločnosti O. I..W..V.. ukončila na základe vlastného rozhodnutia dohodou k XX.XX.XXXX (potvrdenie z XX.XX.XXXX - č.l. 45 spisu XC/XX/XXXX). Táto poberala v období od 03.05.2011 do 02.11.2011 dávku v nezamestnanosti (doklady č.l. 75 - 81 spisu). Žalobkyňa do ukončenia tretieho ročníka študovala dennou formou štúdia na V. O. v A. J. s tým, že len posledný štvrťrok tretieho ročníka mala mať individuálny študijný plán. Štvrtý ročník začala študovať na Súkromnej V. O. v D., kde študuje externou formou. V súvislosti so štúdiom danou formou je žalobkyňa povinná platiť školné vo výške 250,- eur polročne a uhradila aj jednorazový poplatok 60,- eur za prihlášku na maturitnú skúšku (doklady č.l. 99 - 100 spisu). K XX.XX.XXXX boli Rozhodnutím Ú. N., I. C. O. rodiny J. z XX.XX.XXXX č. XXXX/XXXXX odňaté rodinné prídavky na žalobkyňu z dôvodu, že táto v školskom roku 2011/2012 študuje externou formou štúdia na strednej škole, prečo ju v zmysle v nadväznosti na nie je možné považovať aj naďalej za nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie (č.l. 102a spisu). Žalobkyňa je vlastníčkou OMV zn. Volkswagen Golf, e.č.A.-XXX O., ktoré mala zakúpiť za 7.000,- eur krátko pred jej odchodom z J. z vtedy spoločných prostriedkov jej matky a žalovaného. Matka žalobkyne následne pri odchode zobrala zo spoločných prostriedkov jej a žalovaného peňažnú hotovosť, podľa žalovaného (vyjadrenie č.l. 29) vo výške 49.956,- eura a 15.158 USD. Matka žalobkyne a žalovaný, ktorým bolo rozsudkom tunajšieho súdu z XX.XX.XXXX č. k. XC/XX/XXXX-XX zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, následne uzavreli dohodu o jeho vyporiadaní, prakticky reflektujúc ňou existujúci stav (matke žalobkyne pripadli finančné prostriedky výške necelých 60.000,- eur a žalovanému byt so zariadením, osobné motorové vozidlo a peňažné prostriedky 5.476,04 eura. Žalobkyňa, dokým bývala v A. J. a študovala na strednej škole, si popri škole privyrábala ako brigádnička v hypermarkete T. A. J.. Žalobkyňa zdôvodňovala svoj terajší charakter štúdia tým, že chce pracovať, pričom táto podľa svojej výpovede mala pracovať cca 1 mesiac (od 01.08.2011 do 03.09.2011, pričom ukončenie práce zdôvodnila vysokými nákladmi, ktoré mali presahovať výšku jej príjmov. Tieto svoje tvrdenia však nijako nedokladovala. Žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia v súčasnosti nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalobkyňa dokladovala potvrdeniami od štyroch zamestnávateľov, že si v období od 14.06.2011 do mesiaca október 2011 u nich podala žiadosti o prijatie do zamestnania, na ktoré obdržala negatívnu odpoveď z dôvodu nedostatku voľných pracovných miest (doklady č.l. 83 - 86 spisu). Žalobkyňa súčasne dokladovala výšku svojich terajších životných nákladov jej a jej matky, súvisiacich s miestom jej terajšieho bydliska vo výške 515,- eur mesačne vrátane platieb za internet a dane za psa (ich rozpis č.l. 73 - 74 a dokladovanie č.l. 87 - 98 spisu).

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť jeho schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Ojedinelý príjem dieťaťa neznamená nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť svedčiacu o trvaní vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa akceptuje štúdium za účelom získania, prípadne aj zvýšenia jeho schopnosti uplatniť sa na trhu práce a to aj vo forme vysokoškolského štúdia (ak toto štúdium prebieha dennou formou). Súdna prax zastáva zásadne názor, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Zásadne sa vychádza z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho zabezpečenia alebo vzniku nároku na dôchodok v prípade ukončenie prípravy na povolanie a neuplatnenie sa na trhu práce z dôvodu nedostatku príležitostí alebo z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Pri posudzovaní toho, či je dieťa schopné samo sa živiť treba zobrať do úvahy ako záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo potrebné predpoklady na svoje čo najlepšie uplatnenie, tak aj na požiadavku včasnej realizácie uvedených daností, aby zo strany dieťaťa nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti či už pre negatívny postoj k práci vôbec, alebo k odmietaniu určitého druhu prác ako prác považovaných dieťaťom za neatraktívne, prípadne podradné, hoci by tieto práce dieťa bolo schopné vykonávať s ohľadom na svoje schopnosti a zdravotný stav. Dosiahnutím plnoletosti a ani inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. V prípade uzavretia manželstva potomkom má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodiča, vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Výživné sa stanovuje podľa stavu daného v čase rozhodovania. V prípade zásadnejšej zmeny pomerov či už na strane niektorého z rodičov (zmena jeho zárobku, zdravotného stavu, počtu vyživovacích povinností atď.) alebo na strane dieťaťa (pribúdajúci vek, školská dochádzka a pod.), poprípade ich kombinácia, je možné urobiť novú úpravu výšky výživného vo forme jeho zvýšenia, zníženia alebo zrušenia vyživovacej povinnosti, a to od momentu zásadnejšej zmeny pomerov. Samotná skutočnosť, že dieťa sa po skončení štúdia zaevidovalo do evidencie uchádzačov o zamestnanie ešte nepreukazuje, že dieťa nenadobudlo schopnosť samo sa živiť ale ani opak, teda že už túto schopnosť už nadobudlo. Naopak, ak plnoleté dieťa, ktoré na základe vlastného rozhodnutia prestalo pokračovať v stredoškolskom štúdiu dennou formou, bez vážnych dôvodov nepožiada príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o sprostredkovanie zamestnania, resp. o zaevidovanie sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie, táto skutočnosť je významným dôkazom pre preukázanie, že také dieťa už nadobudlo schopnosť samé sa živiť. Je tiež potrebné zisťovať, či dieťa malo objektívne možnosť uplatniť sa na pracovnom trhu prácou predovšetkým v odbore, ktorý vyštudovalo, poprípade aj inou prácou zodpovedajúcou jeho schopnostiam (poprípade aj po potrebnom zaškolení alebo rekvalifikácii, ktorú malo možnosť absolvovať) a zdravotnému stavu. V prípade, že je dieťa je po skončení štúdia dennou formou nezamestnané, je jeho povinnosťou preukázať, že aktívne (nielen formálne) vyhľadáva príležitosti získať pracovné uplatnenie.

Po tom, ako žalobkyňa mala zostať nezamestnanou, sa táto bez akéhokoľvek akceptovateľného vysvetlenia nezaevidovala na úrade práce, t.j. v súčasnosti (na rozdiel od svojej matky) má byť dobrovoľne nezamestnanou. Žalobkyňa ňou tvrdenú snahu zamestnať sa dokladovala potvrdeniami od dvoch spoločností a dvoch fyzických osôb - podnikateľov, u ktorých podala žiadosť o prijatie do zamestnania.

Ak sa však žalobkyňa nezaevidovala ako uchádzač o zamestnanie, čo by z finančného hľadiska minimálne znižovalo jej náklady pokiaľ ide o jej terajšiu povinnosť platiť si zdravotné poistenie, čím sa súčasne pripravila o možnosť sprostredkovania práce prostredníctvom úradu práce, potom podľa názoru súdu ňou doložené potvrdenia hodnoverne nepreukazujú jej skutočnú snahu zamestnať sa a v danom kontexte vyznievajú skôr účelovo. Nie je totiž problém osloviť s požiadavkou zamestnania spoločnosti, u

ktorých je predpoklad negatívnej odpovede a v prípade obdržania rôznych odpovedí len také negatívne odpovede dokladovať súdu, ale na rozdiel od uvedenej situácie nepriaznivé dôsledky pre status dotyčnej osoby ako nezamestnanej by malo to, ak by táto požiadala o zaevidovanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následne by odmietla úradom práce sprostredkovanú ponuku. Pri prvej z uvedených situácií je pre súd prakticky nezistiteľné, či dokladované negatívne odpovede na žiadosti o zamestnanie objektívne reflektujú žalobkyňou tvrdenú skutočnosť - jej snahu skutočne sa uchádzať o zamestnanie všade tam, kde má vedomosť, že by mohla uspieť, alebo či ide zo strany žalobkyne o účelové konanie. Druhá z popísaných situácií je už verifikovateľná, keďže od štátneho orgánu by bolo zistiteľné, či tento nemá v ponuke voľné pracovné miesto vhodné pre žalobkyňu a či takéto miesto aj bolo žalobkyni ponúknuté, ako na ponuku žalobkyňa reagovala a ak by ho odmietla, či by šlo o akceptovateľné dôvody.

Záveru, že žalobkyňou doložené potvrdenia nepreukazujú jej skutočnú snahu zamestnať sa, ktorá je neúspešná len v dôsledku nedostatku vhodných pracovných príležitostí, nasvedčuje to, že ak si totiž žalobkyňa dokázala nájsť ako študentka na strednej škole prácu ako brigádnik v regióne s nepomerne vyššou - viac ako trojnásobnou nezamestnanosťou oproti Bratislavskému regiónu a teraz ako osoba majúca možnosť pracovať v oblasti s najnižšou mierou nezamestnanosti v rámci celého Slovenska (nehovoriac o možnosti práce priamo aj v mieste jej terajšieho bydliska v Rakúsku, kde priemerná miera nezamestnanosti je výrazne nižšia než na Slovensku) a pritom táto sa neuchádzala (nepreukázala, že by tak robila) o zamestnanie minimálne aj v spoločnosti T., majúcej v danom regióne (na rozdiel od A.. J.) viacero, a to aj väčších hypermarketov, potom vyznieva pre súd nepochopiteľne, že by si nedokázala nájsť prácu, ak by mala skutočný záujem zamestnať sa a príjmom zo zamestnania pokryť si všetky svoje nevyhnutné životné náklady (je všeobecne známou skutočnosťou, že v danom regióne je dlhodobo okrem najväčšej ponuky práce v rámci Slovenska aj najvyššia priemerná mzda).

Hoci terajšie štúdium žalobkyne možno vyhodnotiť ako súčasť prípravy na budúce povolanie (úspešné ukončenie strednej školy s vykonaním maturitnej skúšky nepochybne môže pozitívne prispieť v možnosti pracovného uplatnenia žalobkyne čo do rozsahu pracovných príležitostí tak aj ich atraktivity), táto skutočnosť sama o sebe, aj s ohľadom na zvolenú formu štúdia (finančne značne náročnejšiu oproti štúdiu dennou formou) nepreukazuje, že by táto nenadobudla schopnosť sama sa živiť.

Aj normy verejného práva z oblasti sociálneho zabezpečenia dôsledne odlišujú pri niektorých dávkach (napr. pre priznanie prídavku na dieťa) to, či sa jedná o nezaopatrené dieťa, ktoré definuje v prípade plnoletého dieťaťa aj prostredníctvom podmienky, že sa naďalej sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a to buď na strednej alebo vysokej škole, okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov. Aby teda bolo možné považovať plnoleté dieťa za nezaopatrené, že musí ísť o osobu pripravujúcu sa štúdiom dennou formou. Ako z už uvedeného vyplýva, rozhodnutie žalobkyne pokračovať v stredoškolskom štúdiu v šk. roku 2011/2012 externe, malo za následok zánik jej nároku na rodinné prídavky vo výške 22,01 eura s účinnosťou od 01.09.2011.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa najneskôr od augusta 2011 už má schopnosť z hľadiska potencionality sama sa živiť (to, že by takúto schopnosť z nejakého konkrétneho dôvodu nemala mať v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia, vykonané dokazovanie nepreukázalo) a už záleží len na jej vôli, či túto schopnosť aj prakticky využije. Pri svojom rozhodovaní, vo väzbe na otázku, či žalobkyňa už nadobudla schopnosť sama sa živiť, súd nemohol zohľadňovať ochotu žalovaného platiť žalobkyni na jej výživu. Nič však žalovanému nebráni, aby napriek tomu, že tento už podľa záveru súdu učineného na podklade vykonaného dokazovania, nemá voči žalobkyni vyživovaciu povinnosť, dobrovoľne podľa svojho vlastného uváženia, alebo po dohode so žalobkyňou tejto dobrovoľne nejakou formou do budúcna prispieval na jej výživu.

Žaloba pokiaľ sa ňou žalobkyňa domáhala určenia výživného aj spätne pred podaním žaloby (za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vrátane) musela byť zamietnutá aj z dôvodu, že výživné na plnoleté dieťa možno s poukazom na ust. § 77 ods. 1 veta druhá ZoR možno priznať (najskôr) odo dňa začatia súdneho konania.

Súd záverom poukazuje tiež na to, že žalobkyňa má byť vlastníčkou OMV zakúpeného v tomto roku za 7.000,- eur, ktoré kupovala zo spoločných prostriedkov jej rodičov len na základe súhlasu jej matky bez vedomosti žalovaného. Šlo pritom o úkon, týkajúci sa spoločného majetku žalovaného a matky žalobkyne zrejme nie bežného charakteru, vyžadujúci si súhlas oboch manželov. Ak sa pri rozdelení spoločného majetku v BSM pri jeho autoritatívnom vyporiadaní rozhodnutím súdu zásadne vychádza z rovnosti podielov oboch manželov, možno uzavrieť že žalovaný aj takouto formou prispel žalobkyni na jej výživu sumou cca 3.500,- eur.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorému by inak ako úspešnému účastníkovi prináležalo s poukazom na právo na náhradu účelne vynaložených trov, právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovaný si počas tohto konania žiadne trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v súvislosti s týmto konaním mali vzniknúť trovy v nejakej konkrétnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).