Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-95-2011.pdf
PDF · 100.47 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/95/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
U. D.Ú., A.. XX.XX.XXXX,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, dieťa rodičov : matky U. D., A.. XX.X.XXXX, W. M. Š. XX a otca Q. L., A.. X.X.XXXX, bytom M. Š. XX, mal. dieťa bytom u matky, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Q. L., nar. X.X.XXXX je povinný platiť zvýšené výživné na maloletú dcéru U. D., nar. XX.XX.XXXX, a to vo výške 120,-Eur mesačne počnúc od 8.7.2011, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. D.ej nar. XX.X.XXXX.
Nedoplatok na výživnom splatný za obdobie od 8.7.2011 do 30.11.2011 v celkovej výške 276,-Eur súd otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 10,-Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, a to pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. P 220/00 S 569/00 zo dňa 20.9.2000, a to v časti výživného na maloletú U. D..
V prevyšujúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa U. D., nar. XX.XX.XXXX sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.7.2011 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo sumy 1.000,-Sk mesačne ( podľa rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. P 220/00 S 569/00 zo dňa 20.9.2000, právoplatného dňom 11.12.2000 ) na 200,-Eur mesačne od 1.1.2011.
Matka sa na pojednávaní pridržiavala písomne podaného návrhu. Vypovedala, že otec zaplatil výživné vo výške 83,-Eur naposledy za mesiac september, potom za október a november poslal už len po 30,- Eur. Čo sa týka jej výdavkov, spláca 2 úvery stavebnej sporiteľne na dom, prvý vo výške 400.000,-Sk, ktorý si brala na kúpu domu a druhý 5.000,-Eur, na rekonštrukciu. Jedná sa o mesačné splátky 111,- Eur, ktoré sa od júna budúceho roku zvýšia na 170,-Eur. Náklady na bývanie predstavujú okolo 100,- Eur mesačne ( elektrina, plyn, voda, internet ). Výdavky na kúrenie - drevo sú minimálne 500,-Eur ročne. Ešte spláca pôžičku Quatro po 50,-Eur mesačne. Táto bola braná za účelom kompletného prerobenia detskej izby maloletej a kúpy nábytku. Dcére prispieva na stavebné sporenie po 20-30 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, dcéra chodí do 6. ročníka základnej školy.
Otec pred súdom uviedol, že návrh na zvýšenie výživného navrhuje zamietnuť. So zvýšením nesúhlasí, nakoľko platí v súčasnosti po 30,-Eur mesačne a viac nemá z čoho platiť. Predtým pracoval 10 rokov v Španielsku, od 25.5.2011 je nezamestnaný. Výpoveď z práce dostali všetci zamestnanci firmy. V Španielsku následne poberal podporu v nezamestnanosti za tri mesiace jún až august po 700,-Eur, potom sa vrátil na Slovensko. Vyplatené mu bolo odstupné 4.312,-Eur. Nie je evidovaný na úrade práce, nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani iný príjem, o dávky ani nepožiadal. Žije len z matkinho dôchodku a príjmu, ktorý má priateľka okolo 200 Eur. Podľa španielskych zákonov by mu po dovŕšení 51 rokov veku mal vzniknúť nárok na dôchodok, čo bude v budúcom roku. Pokiaľ pracoval, splácal úver na motorové vozidlo po 282,58,-Eur mesačne a ďalší úver za kompletnú výmenu motora po 226,34,-Eur mesačne. Tieto splátky v súčasnosti neplatí, má ich pozastavené. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, platil výživné 50,-Eur na dcéru Q. L., ktorá ale v januári ukončila VŠ a teda výživné na ňu prestal platiť.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na preukázané pomery mal. dieťaťa ako aj výpovede rodičov navrhuje vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného. Výživné v sume 1.000,-Sk mesačne bolo určované pred 11-timi rokmi, pričom od tejto doby došlo k niekoľkonásobnému zvýšeniu nákladov na výživu mal. dieťaťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov; prešetrením rodinných pomerov mal. dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka; prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise ako aj oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. P 220/00 S 569/00, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci :
Rodičia mal. dieťaťa nie sú manželia a nežijú spolu. Mal. U. D. bola rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.. P 220/00 S 569/00 zo dňa 20.9.2000, právoplatným dňom 11.12.2000 zverená do výchovy a opatery matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 1.000,-Sk mesačne ( 33,19,-Eur ) odo dňa 1.8.2000, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V čase rozhodovania súdu bola matka na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 2.740,-Sk mesačne. Bývala v rodinnom dome v M. Š. spolu s bratom a matkou. Otec pracoval v Českomoravských dolech, a.s. odštepný závod X. a jeho priemerný čistý príjem dosahoval cca. 17.198,-Kč.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4,5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Citované ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( v prípade maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle ustanovení Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.
V predmetnej veci mal súd preukázané, že od doby predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného došlo u účastníkov konania k podstatnej zmene pomerov. Výživné na mal. Janu Lackovú bolo určené rozsudkom OS Martin sp. zn. P 220/00 S 569/00 vo výške 1.000,-Sk/mesačne odo dňa 1.8.2000 tzn. pred viac ako 11-timi rokmi. Od tohto času zásadným spôsobom vzrástli výdavky na mal. dieťa najmä v dôsledku vyššieho veku a s tým súvisiacich nákladov na oblečenie, stravovanie, školskú dochádzku či rôzne kultúrno-spoločenské potreby. V neposlednom rade nastal i výrazný nárast celkových životných nákladov ( § 78 ods. 3 ZR ). Výživné v doterajšej výške je jednoznačne nepostačujúce na zabezpečenie čo i len základných potrieb mal. dieťaťa.
Čo sa týka pomerov rodičov súd zistil, že matka je zamestnaná ako šička vo firme S. D., Y..X.. a v roku 2011 dosahuje priemerný čistý príjem cca. 604,-Eur mesačne. Býva v malom rodinnom dome, ktorý pozostáva z dvoch izieb ( obývačka, detská izba ), kuchyne a príslušenstva. Kúrenie je krbové. Náklady na bývanie uhrádza - 50,-Eur/mesačne elektrinu, 14,-Eur/mesačne plyn, 5,-Eur/mesačne internet a cca. 10,-Eur/mesačne vodu. Za drevo na kúrenie vynaloží okolo 500,-Eur/ročne ( 41,60,-Eur/mesačne ). Spláca stavebné úvery na kúpu a rekonštrukciu domu, v ktorom býva, v súčasnosti má podľa vlastnej výpovede na jeden rok zníženú mesačnú splátku 111,-Eur, pričom od júna budúceho roku bude opäť platiť 170,-Eur/mesačne. Platí ešte pôžičku Z. po 50,-Eur/mesačne, ktorá bola použitá na prerobenie detskej izby a kúpu nábytku do nej. Dcéra navštevuje 6. ročník Základnej školy v Hornej Štubni. V škole sa učí anglický a nemecký jazyk, kde sú náklady na učebnice a pracovné zošity. Otec podľa vlastnej výpovede pracoval v Španielsku približne 10 rokov, najprv sa jednalo o prácu v bani a potom na stavbe tunela, kde robil šoféra ( X.. I. E. V. F., X..Y.., P. ). Zarábal okolo 2.000,-Eur mesačne. Pracovný pomer v Španielsku mu skončil 25.5.2011, pričom mal vyplatené odstupné 4.312,96,-Eur. Ďalej vypovedal, že mu bola vyplatená podpora v nezamestnanosti po 700,-Eur za tri mesiace a následne prišiel bývať na Slovensko, kde je nezamestnaný. V budúcom roku mu má vzniknúť nárok na priznanie dôchodku v Španielsku.
Na základe uvedených skutočností súd návrhu matky na zvýšenie výživného v časti vyhovel a výživné na mal. dieťa zvýšil na 120,-Eur mesačne, počnúc od podania návrhu na súd. Podľa záveru súdu, výživné v takejto výške je primerané veku a potrebám mal. dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom rodičov. Súd však nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného spätne za obdobie od 1.1.2011, nakoľko v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine je takéto určenie ( zvýšenie ) výživného možné len výnimočne, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade pritom zo strany matky existencia takýchto výnimočných okolností preukázaná nebola ani takéto dôvody súd nezistil v rámci vykonaného dokazovania. Zvýšenie výživného je odôvodnené zmenou pomerov predovšetkým na strane mal. dieťaťa ( podstatne zvýšené náklady ). Otec sa o maloleté dieťa dlhodobo nezaujíma, stretáva sa s ním minimálne, a na jeho výžive sa v súčasnosti žiadnym iným spôsobom ako platením výživného nepodieľa. Matka uviedla, že otec síce v minulosti prispel na zariadenie detskej izby sumou 330,-Eur, potom ale za 4 mesiace neposlal výživné, čím vlastne neprispel nič navyše. Predtým prispel dcére na oblečenie podľa potreby. Obaja rodičia potvrdili, že na základe ústnej dohody otec platil výživné po 82,98,-Eur mesačne. Keď sa vrátil zo Španielska začal platiť len po 30,-Eur ( od mesiaca október ) a iným spôsobom už neprispieva. Po návrate zo Španielska síce otec poukazuje na svoju veľmi nepriaznivú finančnú situáciu, avšak žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo sa doposiaľ nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie ani nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi. Na otázku kolíznej opatrovníčky uviedol, že na ÚPSVaR sa nebol informovať ohľadne voľných pracovných miest, nakoľko vie, že na Slovensku, je veľmi ťažké hľadať prácu. Mal. dcéra ako aj matka majú preto počkať, kým mu bude priznaný dôchodok zo Španielska. Hoci súd otca vyzval, aby predložil dôkazy o výške jeho zárobku a výdavkoch, ktoré mal v Španielsku ako aj súčasných nákladoch na živobytie, pričom za týmto účelom odročil pojednávanie, otec okrem dokladov v španielskom jazyku ( úver banky I. z r. 2008 a úver X. I. z r. 2006, skončenie pracovného pomeru z 25.5.2011 ), iné dôkazy o svojich príjmoch a výdavkoch v Španielsku nepredložil. Ďalej doložil písomné potvrdenia svojich štyroch súrodencov, že im v r. 2010 vyplatil po 1.659,-Eur za spoluvlastnícke podiely k rodinnému domu, ktorý zdedil v roku 2003 a vlastné písomné potvrdenie, že použil 10.000,-Eur na rekonštrukciu domu. Sám pritom priznal, že si prácu nehľadá, nakoľko „nebude pracovať ako otrok za nejakých 200,-Eur na 12 hodín denne“. Tieto skutočnosti rozhodne nesvedčia o tom, že by otec bol v hmotnej núdzi a nemal prostriedky na živobytie ako i platenie výživného. Navyše mu odbudla vyživovacia povinnosť k dcére Veronike, na ktorú podľa vlastnej výpovede platil výživné 50,-Eur mesačne.
V zmysle ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obaja rodičia, podľa svojich možností a schopností. Nemožno preto podstatnú časť vyživovacej povinnosti prenášať len na samotnú matku, ktorá okrem priamych finančných výdavkov na dieťa zabezpečuje aj všetky ostatné životné potreby ako bývanie, obliekanie, výchovu, zdravotnú starostlivosť a pod. Osobná starostlivosť o dieťa je pritom postavená na roveň finančným plneniam. Podľa § 62 ods. 5 ZR má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z výpovedí otca je pritom celkom zrejmé, že i v čase keď pracoval uprednostňoval iné výdavky pred platením výživného ako napr. splátky úveru na motorové vozidlo po 282,58,-Eur a 226,34,-Eur/mesačne. Výživné pritom slúži najmä na uhrádzanie pravidelných a priebežných potrieb dieťaťa v aktuálnom čase ( spotrebný charakter výživného ), preto nemožno akceptovať návrh otca, aby mal. dieťa a matka počkali, pokým bude rozhodnuté o výške jeho dôchodku v Španielsku.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné zvýšil odo dňa začatia konania tzn. od 8.7.2011, ku ktorému dňu už bola preukázaná zmena pomerov účastníkov konania. Otcovi potom vznikol za obdobie do 30.11.2011 nedoplatok na výživnom vo výške 276,-Eur. Súd pritom započítal za mesiace júl až september skutočné platby výživného po 82,98,-Eur mesačne [ 4 mesiace x 120,-Eur/mesačne
- {( 2 x 82,98,-Eur /mesačne ) + ( 2 x 33,19,-Eur/mesačne ) } + pomerná časť za 24 dní v mesiaci júl 2011 - 28,60,-Eur ]. Nedoplatok na výživnom súd otcovi v zmysle ust. § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil zaplatiť v splátkach po 10,-Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tzn.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ) tzn.
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
V Martine, dňa 5.12.2011
JUDr. Jozef Medveď
samosudca