Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-164-2010.pdf
PDF · 80.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Rob/176/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: FRAMES SK s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 50, IČO: 36729434, zastúpený JUDr. Františkom Buhlom, advokátom so sídlom v Košiciach, Výstavby 2, proti žalovanému: GLOBALYST, s.r.o, so sídlom v Košiciach, Hemerkova 12, IČO: 36207861, v konaní o 700 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 700 € s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 9.7.2010 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 453,31 €, na účet JUDr. Františka Buhlu, advokáta so sídlom v Košiciach, Výstavby 2, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 15.7.2010 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 700 € s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 9.7.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia časti provízie, dohodnutej vo výške 1.000 €.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13.8.2010 uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o znížení provízie na sumu 300 €, ktorá bola žalovanému vyplatená, preto je žaloba nedôvodná.
Okresný súd Košice II, rozsudkom č.k. 35Cb 164/2010-42, zo dňa 17.1.2011, zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 700 € s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 9.7.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Krajský súd v Košiciach, uznesením č.k. 3Cob 73/2011-57, zo dňa 20.7.2011 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd vykonal dokazovanie, výsluchom konateľov účastníkov konania, svedka, oboznámením s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Dňa 14.1.2010 uzavreli účastníci konania zmluvu označenú ako Referenčný formulár ( ďalej len Zmluva ), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi referenčný poplatok - províziu vo výške 1.000 €, v prípade uskutočnenia prevodu vlastníckych práv, prípadne nájomných práv z prevádzanej nehnuteľnosti na osobu, ktorú predstavila doporučujúca realitná kancelária ( žalobca ) prijímajúcej realitnej kancelárii ( žalovaný ) sprostredkúvajúcej predaj, príp. prenájom nehnuteľnosti, pri požadovanej kúpnej cene 38.505 €. Uvedenou osobou bola H. V..
Z výpisu z príslušného katastra nehnuteľností a samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 4.5.2010 súd zistil, že v zmluve vymedzenú nehnuteľnosť nadobudla H. V. za kúpnu cenu 37.000 €.
Dňa 13.6.2010 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 300 €, pričom zostávajúcu časť provízie žalovaný nezaplatil, ani po písomnej výzve žalobcu listom zo dňa 30.6.2010 a výzve na jednaní dňa 9.7.2010.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.10.2010 uviedol, že dohodnutá provízia nebola žalobcovi vyplatená v dôsledku zníženia kúpnej ceny uvedenej v Referenčnom formulári, čím došlo aj k zníženiu provízie, ktorá mala byť vyplatená i jemu a v nadväznosti na to muselo dôjsť i k zníženiu provízie žalobcu.
Na pojednávaní konanom dňa 17.1.2010 konateľ žalobcu uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o dohode so žalovaným v smere zníženia dohodnutej provízie, oproti pôvodnej sume 1.000 €.
Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 5.12.2011 uviedol, že žalobca zabezpečil klienta, ktorý mal záujem o kúpu bytu ponúkaného žalovaným a to práve za dohodnutú províziu vo výške 1.000 €, bez ohľadu na skutočnú kúpnu cenu.
Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedol, že cena provízie mala byť závislá od ceny kúpnej, za ktorú mal byť odpredaný byt ponúkaný žalobcom klientke žalovaného. Keďže kúpna cena bola nakoniec vo výške 37.000 €, v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi žalovaným a vlastníkom predmetného bytu T. O., a pri cene stanovenej vlastníkom bytu, ktorú požadoval vo výške 36.500 €, mal vzniknúť žalobcovi a žalovanému nárok na províziu po 250 €. Obsah Zmluvy o sprostredkovaní potvrdil vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní i svedok T. O..
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 340 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. ( základná úroková sadzba ECB k 9.7.2010 bola 1% ).
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá nepomenovaná „Referenčná" zmluva, ktorej predmet žalobca naplnil a osoba, ktorú predstavil žalovanému uzavrela kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckych práv k tam vymedzenej nehnuteľnosti, a tým mu vzniklo právo na províziu v celej dohodnutej výške. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by výška provízie bol závislá na kúpnej cene, alebo bola stanovená inak ako pevne dohodnutou sumou. Za tohto stavu žalovaný nemohol viazať zníženie provízie žalobcovi na ním uvádzané okolnosti kúpnej ceny nižšej ako stanovenej v Referenčnom formulári. Provízia bola určená konkrétnou sumou viazanou na konkrétnu činnosť žalobcu, ktorú si jednoznačne splnil. Rovnako žalovaný v rozpore s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., žiadnym spôsobom nepreukázal, že medzi účastníkmi konania existovala následná dohoda o znížení provízie, preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalované na doplatenie dohodnutej provízie v jej zostávajúcej časti, sumy 700 €. Iný skutkový záver nevyplynul ani z výpovedí konateľov účastníkov konania a zároveň zmluvných strán, kde obaja zotrvali na vyjadreniach učinených v písomnej forme.
Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009, § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., aj žiadané úroky z omeškania od žiadaného dátumu 9.7.2010 do zaplatenia, nakoľko žalovaný najneskôr k dátumu čiastočnej platby v sumu 300 € dňa 13.6.2010 vedel o svojej povinnosti žalobcovi plniť.
O trovách konania, vrátane konania odvolacieho, rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 42 € a trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby po 51,45 € (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie vo veci 3.9.2010, 21.12.2010, účasť na pojednávaní 17.1.2011, vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní 5.12.2011) v zmysle ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., režijný paušál 4 x 7,21 €, 3 x 7,41 v zmysle ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, čo je spolu 453,31 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.