Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-31-2011.pdf
PDF · 136.59 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-7P/31/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. U., nar. XX.XX.XXXX a T. U., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matky matky T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., T.. G.. Š. X, zast. Mgr. Danou Tomanovou, advokátkou, 940 01 Nové Zámky, Björnsonova 2 otca L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., Y.. V. XXXX/X, maloleté deti zast. kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v G., o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu G. č. k. XC X/XXXX - 31 zo dňa 01.03.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. XC X/XXXX - 36 zo dňa 05.04.2011 v časti o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku s a maloletá T. U., nar. XX.XX.XXXX a maloletý L. U., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka maloletých detí j e p o v i n n á platiť na výživu maloletej T. U., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 50,00 eur mesačne a na výživu maloletého L. U., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 50,00 eur mesačne, vždy do každého 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.
Súd u p r a v u j e styk matky s maloletými deťmi tak, že matka j e o p r á v n e n á stretávať sa s maloletou T. U., nar. XX.XX.XXXX a maloletým L. U., nar. XX.XX.XXXX dva pracovné dni v týždni, po predchádzajúcej dohode s otcom maloletých detí, v rozsahu rešpektujúcom školské povinnosti a záujmové krúžky maloletých detí,
- každý párny týždeň v mesiaci v čase od piatku 15.00 hod. do nedele 18.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12.18.00 hod. do 25.12. 18.00 hod.,
- každý nepárny rok Silvester od 31.12. 17.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka 18.00 hod. s tým, že otec j e p o v i n n ý v určený čas maloleté deti pripraviť a matke odovzdať, matka si maloleté deti prevezme pred bytom otca v čase začatia stretnutia, kde maloleté deti po ukončení stretnutia v určený čas odovzdá.
V prípade, že nebude možné stretnutie realizovať z objektívnych dôvodov v stanovených termínoch, rodič oznámi túto skutočnosť druhému rodičovi, najmenej tri dni pred termínom, inak bezodkladne, otec j e p o v i n n ý poskytnúť matke náhradný termín stretnutí, v rovnakom rozsahu.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania..
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 03.06.2011 otec maloletých detí žiadal, aby súd zveril maloletého Petra a maloletú Moniku do jeho osobnej starostlivosti, keď manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu G. č. XC X/XXXX zo dňa 01.03.2011, ktorým boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tak že boli povinní zabezpečovať starostlivosť detí striedavo v dvojtýždňových intervaloch, výživné určované nebolo. Hneď po rozvode manželstva začalo dochádzať medzi otcom maloletých detí a matkou k hádkam, maloleté deti nedorozumenia veľmi zle znášajú, nakoľko sú do nich nepriamo zaťahované. Konflikty rieši matka pred deťmi, psychicky ich vydiera tým, že v nich vyvoláva obavy o jej život, stále im hovorí, že ju nemajú rady, otcovi detí sa vyhráža, že ho pripraví o dom, že sa mu môže stať nejaká nehoda. Stalo sa počas manželstva, že matka rodinu niekoľkokrát bez vysvetlenia opustila na niekoľko dní, nechala aj list na rozlúčku. Deti touto situáciou psychicky trpia, syn chcel u matky vyskočiť z okna, s čím sa mu aj zdôveril, z toho dôvodu s ním navštevuje psychologickú ambulanciu pani T.. T.. Matka detí je citovo nestála, veľmi labilná, niekoľkokrát bola hospitalizovaná na psychiatri, aj počas rozvodu bola ambulantne liečená. Konflikty sa stále stupňujú a otec detí sa bojí následkov, ktoré to môže zanechať na deťoch. Vyhrážky matky o samovražde, alebo spoločnej samovražde aj s deťmi je otec nútený brať vážne, pretože otec matky maloletých detí samovraždu úspešne spáchal a jej matka sa o samovraždu niekoľkokrát neúspešne pokúsila. Aj matka maloletých detí už niekoľkokrát samovraždu demonštratívne skúšala. Deti majú matku rady a o to horšie celú situáciu prežívajú. Otec má obavy o ich zdravie aj život.
Otec maloletých detí na pojednávaniach zotrval na písomne podanom návrhu ako aj na dôvodoch v ňom uvádzaných s tým, že manželstvo bolo ukončené z dôvodu pretrvávajúcich rozporov, pričom pre deti bola táto situácia lepšia. Po rozvode manželstva sa snažil viesť deti tak, aby mali matku rady, aby si ju vážili, deti sa snažili, pripravovali pre svoju mamu darček. Situácia po rozvode manželstva sa však medzi rodičmi maloletých detí nezmenila. Matka detí vnikla do jeho domu, behala po dome aj s nožom na zápästí. Matka blokuje všetky aktivity, ktoré plánuje otec s maloletými deťmi, zablokovala deťom aj cestovné pasy, keď mali ísť na dovolenku do Egypta, deti plakali, matka však na to nebrala žiaden ohľad. Týmto spôsobom deti trpia, pričom otec vedie deti stále k tomu, aby vraveli vždy len pravdu, aby neklamali. Otec detí ďalej popísal situáciu, keď bol s maloletým synom na rybách, pri návrate domov sa zastavili na salaši Krajinka sa najesť, bolo tu však veľmi veľa ľudí, pričom s matkou dieťaťa boli dohodnutí, že jej dieťa dovezie o 17.00 hod., avšak vzhľadom na neplánované zdržanie tento termín sa nestihol, matka telefonovala synovi, že ak do piatich minút sa nedostaví, tak zavolá sociálku aj políciu, z čoho mal syn traumu a začal plakať. Stalo sa, že pred rokom v júni - v júli odišla matka detí do Grécka sama, bez detí, potom sa chválila, koľko tam mala milencov. Matka detí má samozničujúce sklony, čo je uvedené aj v jej zdravotnej dokumentácii, dokáže sa sama poškodiť, sama si ublížiť a spraviť si modriny, pritom však rozpráva, že ju zbil on. Taktiež pred deťmi riešila situácie, o ktorých by nemali vedieť, napr. že ju mal otec detí nakaziť pohlavnými chorobami, čo však vôbec nie je pravda, čo môže otec detí potvrdiť aj potvrdením od lekára. Komunikácia je problémová, deti sú sklamané. Poukázal na emailovú komunikáciu medzi ním a matkou maloletých detí, ktorou mu ide len o maloleté deti, nakoľko takáto neistota im neprospieva, je potrebné, aby sa situácia ukľudnila a ustálila s tým, že nikdy nebude brániť deťom v styku s ich matku, kedykoľvek budú deti chcieť, môžu sa s matkou stretnúť. Taktiež im nebráni v inom, ani napr. v telefonickom kontakte, nakoľko dcéra má 12 rokov, pokiaľ by chcela matke volať, kontaktovať sa s ňou alebo jej písať, má k tomu možnosti. Pokiaľ detí chcú, tak im v kontakte nikto nezabráni. Pokiaľ ide o správu od psychologičky T.. W., táto je jednoznačne vypracovaná s tým, že je robená len na základe vypočutia matky detí, pričom znalkyňa znalecký posudok vypracovala na základe posúdenia oboch rodičov maloletých detí. Po návrate z dovolenky v Egypte mal maloleté deti odovzdať matke v nedeľu 06.11., avšak v tom čase už bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým boli deti zverené do jeho starostlivosti, o tomto sa dozvedel po kontakte s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G..
Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaniach s návrhom otca nesúhlasila. Potvrdila, že v priebehu manželského spolužitia dochádzalo medzi ňou a otcom detí k častým hádkam a konfliktom, ktoré pretrvávali aj po rozvode manželstva. To, že deti veľmi zle znášajú hádky nezapríčiňuje len ona, ale aj otec detí, deti sú objektívne svedkami uvedených situácií, nevysvetľuje to však, kto zapríčiňuje hádku. Poprela, že by u detí vyvolávala obavy o svoj život, a to že ju deti nemajú rady bolo vyslovené ako z pocitu smútku a žiaľu, že deti nie sú pri nej, a tak vyslovila, že už ju asi nemajú rady, keď sa s ňou nepokúšajú nadviazať kontakt. Ďalej uviedla, že počas manželstva bola niekoľkokrát nútená odísť zo spoločnej domácnosti a súčasne zanechať aj vysvetľujúci list, príčinou takéhoto konania bola však skutočnosť, že jej navrhovateľ fyzicky ťažko ublížil. Domácnosť opustila buď krátko na to, aby prečkala napr. na parkovisku, alebo odišla k sestre, aby predišla pokračujúcemu fyzickému násiliu. Pri takýchto situáciách viackrát volali aj políciu, po zásahu ktorej prestal manžel fyzicky útočiť. Nebolo mu cudzie pritlačiť ju kolenami a pri tom dusiť. Bola nútená nosiť slnečné okuliare, aby jej nebolo vidieť modriny. Matka detí v snahe mať presvedčivý dokument o jej psychickom stave viackrát absolvovala psychologické a psychiatrické vyšetrenia, ktoré sú dôkazom o tom, že ak sa u nej vyskytli neurotické ťažkosti, boli spôsobené dlhodobo konfliktným manželským vzťahom s fyzickými roztržkami. Taktiež poukázala na niektoré situácie s otcom detí po rozvode manželstva, keď sliedil po deťoch ráno pred vyučovaním a kontroloval, ako sú oblečené, otvoril synovi tašku, rozhádzal veci a išiel ohlásiť problém na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, od 27.04.2011, keď boli deti v jej starostlivosti, navštevovali otca detí každý deň preto, lebo jej chystali darček ku dňu matiek, avšak 08.05.2011 na Deň matiek otec deťom znemožnil, aby ju navštívili a ďalšie situácie (čl. 17 - 18 spisu). Matka chce mať na svoje deti bezprostredný výchovný vplyv, podľa jej názoru je mnoho situácií, ktoré potvrdzujú, že otec vedie výchovu detí tak, aby narúšal ich citový vzťah ku matke a vedie ich k odcudzeniu a nenávisti.
V ďalšom matka potvrdila, že je pravdou, že niektoré situácie riešila aj pred maloletými deťmi, napr. pohlavné choroby, avšak bola veľmi chorá, zle sa cítila, mala vysokú teplotu a mala obavy o svoje zdravie. Pokiaľ deťom povedala ohľadne nakazenia pohlavnou chorobou ich otcom, povedala to v strašnom rozpoložení, ktoré práve prežívala. Priznala, že spravila aj ona chyby, avšak snaží sa, aby mali deti kľud a pokoj, ktorý teraz veľmi potrebujú. Pokiaľ boli deti u nej, robili si program, boli u sestry, navštívili kúpalisko v Štúrove, na Červenom Kameni, v Zubrej Obore, detí sú spokojné. Problém nastáva iba vtedy, keď si rodičia deti odovzdávajú.
Právna zástupkyňa matky maloletých detí žiadala návrh otca zamietnuť z dôvodu, že tento návrh bol podávaný len z dôvodu zlého psychického stavu matky detí, čo však nie je pravda. Matka nie je v zlom psychickom stave, za týmto účelom navrhli vypracovať posudok na psychický stav matky detí. Podľa vyjadrenie pani T.. W. a T.. T., primára L., po rozvode manželstva došlo k ukľudneniu s tým, že je spokojná, venuje sa po rozvode práci, zabezpečila si svoje vlastné bývanie. Stresy a napätá situácia vznikala len počas manželstva. Matka dokáže s maloletými deťmi tráviť voľný čas, spraviť im program. Hlavnú úlohu v starostlivosti o deti hrajú rodičia, aj počas odchodov rodičov na pracovné cesty by mala starostlivosť o deti zabezpečovať predovšetkým matka a nie starí rodičia. Pokiaľ matka nesúhlasila s dovolenkou detí v Egypte, bolo tak z dôvodu, aby deti nemali problém v škole. 06.11.2011 sa mali deti s otcom vrátiť vo večerných hodinách z dovolenky v Egypte, matka stála pred domom otca detí, napísala deťom aj SMS-ku, boli spolu v telefonickom kontakte aj počas jazdy v aute s tým, že ich počká do 20.15 hod., nakoniec sa detí dočkala, avšak bolo jej bránené prístupu k deťom, ale vystískala sa so synom aj s dcérkou Monikou, avšak starká ju vytrhla, tak isto aj syna zobral otec. Matke sa obe deti vyjadrili, že chcú byť aj s matkou aj s otcom, teda s oboma rodičmi, prekáža im len to, že by sa museli sťahovať. Matka zdôraznila, že netrpí žiadnou depresiou ani inou poruchou, riadne žije, pracuje, pokiaľ je možné, trávi čas s deťmi, tento čas si vie zariadiť a prispôsobiť potrebám detí. Pokiaľ sú deti u nej, majú taktiež svoje pravidlá, je poriadok a disciplína, majú svoj program, večer si ľahnú, nepozerajú televízor, vždy jeden z nich troch číta, potom zaspia, program si pripravuje s nimi aj na víkend. O svoje deti sa chce starať a nechce, aby deti stratili istotu, ktorú v nej majú.
Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti (§ 127 ods. 1 OSP), súd uznesením č. k. XP XX/XXXX - 25 zo dňa 18.07.2011 ustanovil znalkyňu T.. I. H.J. z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých na podanie znaleckého posudku.
Podľa záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou T.. I. H. dňa 18.10.2011, maloleté deti majú zachované citové vzťahy k rodičom, vzhľadom ku konfliktnej situácii medzi rodičmi ich však prežívajú rozdielne a traumatizujúco. Maloletý L. prejavuje voči rodičom menej citových postojov, snaží sa prezentovať vzťahy k obom rodičom pozitívne, dominujúci je však jeho citový vzťah k otcovi. Najintenzívnejší a vyvážený je jeho citový vzťah ku staršej sestre, ktorá je pre neho určitou citovou oporou, vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k rodičom je zmätený a zneistený. Citová orientácia maloletej T. viac smeruje k otcovi, čo sa však bojí otvorene prezentovať práve k psychickým problémom matky. Citové vzťahy rodičov k maloletým deťom možno považovať za prirodzene intenzívne, u matky sú však prekryté jej úzkostne fóbickým a depresívnym prežívaním. Rodinné prostredie otca a jeho výchovné postoje sú determinované jeho dôslednejšími povahovými vlastnosťami a musí kompenzovať liberálnejšie výchovné spôsoby matky. V oblasti postojov a názorov k otázkam výchovy je otec realistický, jeho výchovný prístup je diferencovaný, založený na prirodzenej výchovnej autorite. Výchovnú spôsobilosť matky možno hodnotiť ako nevyváženú s vytváraním benevolentnejšej atmosféry s povrchnejším prístupom k povinnostiam detí. Vo svojom výchovnom pôsobení je matka neistejšia a pasívnejšia, čo je podmienené jej depresívnejším prežívaním. U rodičov nemožno konštatovať priame ovplyvňovanie detí voči druhému partnerovi. Vzhľadom k traumatickému prežívaniu konfliktného vzťahu rodičov maloleté deti nemajú naplnené svoje citové potreby od rodičov v takej miere ako by potrebovali, preto potrebujú pokojný kontakt s každým rodičom. Znalkyňa neodporučila obmedzenie a zákaz styku otca alebo matky s maloletými deťmi. Nevyhnutným predpokladom je však stabilizovanie psychického stavu matky, o čom by mala matka pravidelne informovať príslušný odbor sociálnych vecí a rodiny. Aktuálne doporučila znalkyňa zmenu určenej striedavej starostlivosti a vzhľadom k nestabilnejšiemu psychickému stavu matky doporučila zveriť maloleté deti do výchovnej starostlivosti otca a styk detí s matkou upraviť štandardne, každý druhý víkend a v priebehu týždňa návštevy detí u matky, podľa ich záujmu a možností. Je nutné, aby matka v záujme svojich detí absolvovala dlhodobejšiu a pravidelnú liečbu a psychoterapiu, aby sa v budúcnosti mohla podieľať na ich výchove formou striedavej starostlivosti. Taktiež pred každým dlhodobejším pobytom detí u matky, napr. prázdniny, sviatky by mala matka informovať príslušný úrad o dodržiavaní pravidelnej terapeutickej starostlivosti.
Svedkyňa T.. H. W., klinický psychológ uviedla, že rodičov maloletých detí pozná s tým, že matka detí sa od roku 2005 zúčastnila psychoterapie s tým, že sa riešila situácia v manželstve, taktiež v porozvodovej situácii sa musela matka detí vyrovnať s rozvodom, čo ťažko prežívala, avšak situáciu zvládla veľmi dobre, nakoľko sa osamostatnila, zabezpečila si bývanie, prácu a stretnutia pôsobia ako podporná psychoterapia, Matka detí má úzkostnodepresívnu poruchu, je úzkostlivejšia, citlivejšia, ťažšie zvláda stresové situácie. Ide o neurotickú poruchu, s ktorou ľudia normálne fungujú a táto jej nebráni v starostlivosti o maloleté deti.
Maloletý syn účastníkov konania L. U. uviedol, že u otca mu je fajn s tým, že by si predstavoval tak, aby jeden z rodičov prišiel po neho zo školy, potom by bol u toho druhého rodiča a vrátil by sa k nemu, napr. v sobou o 18.00 hod., aby mohol postíhať aj ostatné veci s tým, že u ocina mu je dobre, nakoľko má tam viac hračiek, u maminy má menej hračiek, takže sa hrá na počítači. Veľmi sa mu páči, že ocino je hlava rodina a chcel by byť v dobrých veciach presne ako jeho tatino.
Maloletá T. U. uviedla, že keď sú u tatina, je to lepšie s tým, že s tatinom je dobre, aj pri mamine, i keď mamina je „umelá“, snaží sa byť najlepšou mamou na svete, potom je zase iná.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu XP XX/XXXX, XP XX/XXXX a so Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu G. č. k. XC X/XXXX
- 31 zo dňa 01.03.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. XC X/XXXX - 36 zo dňa 05.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 08.04.2011. Maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že títo sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti striedavo v dvojtýždenných intervaloch, pričom obaja rodičia zastupujú maloleté detí a spravujú ich majetok spoločne. Výživné určené nebolo.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. zo šetrenia rodinného prostredia maloletých detí (čl. 15 spisu), matka maloletých detí býva v prenajatom dvojizbovom byte účelne zariadenom a dobre hygienicky udržiavanom. Byt je prispôsobený potrebám detí, ktoré majú jednu izbu vyčlenenú ako detskú izbu (ľavá strana miestnosti má charakter chlapčenský a pravá strana je dievčenská), obývaciu miestnosť používajú ako spoločenskú miestnosť a zároveň slúži matke ako spálňa. Matka detí uviedla, že snaží si prácu zariadiť tak (služobné cesty), že ich realizuje v období, keď sú deti v starostlivosti otca s tým, že deťom nebude brániť stretávať sa s otcom aj v období, keď sú s ňou. Pri odchode k otcovi si syn bráva so sebou obľúbené veci, napr. lego. Otec maloletých detí žije v jednopodlažnom rodinnom dome (obývateľné prízemie aj poschodie, domácnosť je moderne a účelne zariadené, dobre hygienicky udržiavaná), deti majú svoju detskú izbu. V čase pracovnej zaneprázdnenosti otca sa o deti stará jeho matka alebo sestra. Šetrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. bolo zistené, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky (bytové aj ekonomické) na výchovu a starostlivosť o deti.
Podľa správy primára psychiatrického oddelenia E., K. nemocnica zo dňa 06.07.2011 (čl. 19 spisu) matka detí bola ambulantne vyšetrená pred tromi mesiacmi a z toho dôvodu sa k jej súčasnému zdravotnému stavu nevie vyjadriť. Podľa záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne T.. I. H., tohto času znalkyňa vzhľadom k nestabilnejšiemu psychickému stavu matky doporučuje zveriť maloleté deti do výchovnej starostlivosti otca a upraviť štandardným spôsobom styk detí s matkou. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplýva, že v prípade matky sa jedná o osobnosť nevyváženú s depresívnym prežívaním, so silnou fixáciou na maloleté deti aj v dôsledku fobickoúzkostného prežívania. Citový vzťah matky k deťom je intenzívny, ale plný obáv a úzkosti, ktoré ju ešte viac fixujú na maloleté deti. Zvýrazňovanie dominantného postavenia detí v jej živote a závislosť jej šťastia a pohody od prítomnosti detí je rizikovým terénom pre ich harmonický a všestranný vývin. Osobnosť otca je primerane mentálne diferencovaná, energická s razantnejším riešením životných situácií a so stabilnejšími a cielenejšími výchovnými postojmi. V oblasti postojov a názorov k otázkam výchovy je realistický, jeho výchovný prístup je diferencovaný, založený na prirodzenej výchovnej autorite. Silnou potrebou otca je vytvorenie stabilných rodinných podmienok pre maloleté deti. Nemá snahu izolovať deti vo vzťahoch k biologickej matke, rešpektuje pri tom citové potreby svojich detí vo vzťahu k matke, ktorá ich však nedokáže plnohodnotne napĺňať. Znalkyňa ďalej vo svojom znaleckom posudku uviedla, že bezmocnosť maloletých detí pri vnímaní konfliktov medzi rodičmi spôsobuje u detí labilizovanie ich psychického stavu, čo sa prejavila aj vo výsledkoch psychologického vyšetrenia, kde znalkyňa konštatovala ich výrazné traumatické prežívanie vzniknutej situácie. Pokiaľ bude pretrvávať konfliktný vzťah medzi rodičmi, možno ich ďalší vývin považovať za ohrozený. Osobnosť maloletej T. je vo vývine, ktorý možno hodnotiť ako citovo nevyvážený s depresívnym zúžením citového prežívania s pocitmi nevýkonnosti, negatívnym sebahodnotením a znížená jej schopnosť prežívať pozitívne emócie. T. vzhľadom k svojmu veku nie je schopná zaujať kritický postoj k citovým prejavom matky, je zaťažená preberaním citovej zodpovednosti za jej psychické prežívanie, čo ju výrazne zaťažuje a traumatizuje. Citová orientácia maloletej viac smeruje k otcovi, čo sa však bojí otvorene prezentovať práve k psychickým problémom matky.
Osobnosť maloletého L. je vo vývine, v ktorom prevláda senzitívnejší a úzkostlivejší spôsob prežívania a ktorý možno hodnotiť ako výrazne citovo ihibovaný. Nemožno u neho konštatovať masívne depresívne prežívanie, v depresívnom dotazníku však uviedol „premýšľam o tom, že by som sa zabil, ale neurobil by som to“. Maloletý prejavuje voči rodičom menej citových postojov, čo možno považovať za účelové vyhýbanie sa konfliktnej situácie medzi rodičmi. Snaží sa prezentovať pozitívne vzťahy k obom rodičom, v mnohých doplneniach uvádza súčasne tatina a maminu. Dominujúci je však jeho citový vzťah k otcovi.
Ohľadne matky maloletých detí doporučila znalkyňa matke stabilizovať svoj psychický stav formou primeranej liečby a terapie. Maloleté deti ju potrebujú ako matku vyrovnanú a šťastnú a nestačí, pokiaľ im bude tento stav predstierať a svoje pocity potláčať. Deti sa nalaďujú na psychické prežívanie matky, postupne s ňou prežívajú jej obavy a strachy, ktoré ich neskôr v živote obmedzujú a nedokážu žiť bez strachu o matku. Musí si uvedomiť nutnosť pravidelnej dlhodobej liečby a podpornej psychoterapie, jej deti ju nemôžu liečiť svojou prítomnosťou, ona im svojou prítomnosťou musí vytvárať pozitívnu a pokojnú atmosféru rodinného prostredia. V opačnom prípade dôjde k stupňovaniu traumatických obáv maloletých detí o ňu, čo ich bude blokovať v pozitívnom citovom prežívaní a napĺňaní svojich potrieb a záujmov.
Rodičia by si mali uvedomiť, že ako partneri sa môžu rozviesť, ale ako rodičia sú navždy spojení nerozlučiteľným putom prostredníctvom svojho dieťaťa. Identita a jedinečnosť ich dieťaťa je daná kvalitami a hodnotami matky a otca, a to už na bunečnej úrovni, pretože ono si ich nesie v sebe. Každé dieťa potrebuje svoju matku a svojho otca, ale predovšetkým potrebujú to, čo je pre jeho životnú silu a vitalitu najdôležitejšie, a to je rodičovský vzťah, z ktorého sa narodilo a kvalita, ktorá je založená na ich rodičovskej múdrosti, vzájomnom rešpektovaní, úcte a ochote spolu komunikovať, a to i napriek tomu, že ako partneri môžu mať voči sebe výhrady. K osobe otca prejavujú obe maloleté deti spontánnejšie, vyváženejšie a pozitívnejšie prejavy, ktoré sú zvýraznené aj ich túžbou žiť v stabilnom existenčnom prostredí, ktoré otec vytvára. Vzhľadom k uvedenému doporučila znalkyňa zveriť maloleté deti do výchovnej starostlivosti otca a upraviť styk s matkou štandardne. Pokiaľ matka stabilizuje svoj psychický stav, doporučila v budúcnosti znalkyňa prehodnotiť situáciu a zveriť deti do striedavej starostlivosti rodičov.
Podľa lekárskej správy zo dňa 21.02.2011 od primára L. oddelenia Ú. P. B. U. G. (čl. 89 spisu), matka maloletých detí bola vyšetrená na ambulancii L. oddelenia v G. dňa 27.09.2004, dôvodom intervencie bola neurotická afektívna reaktivita u disponovanej emočne labilnej osobnosti. Následne 02.10.2004 bola hospitalizovaná po konflikte v manželstve, stav bol po komplexnom psychickom a psychologickom vyšetrení zhodnotení ako situačná dekompenzácia emočne labilnej osobnosti s vysokou mierou impulzivity iritability, prepustená domov bola 15.10.2004 v stabilizovanom stave, doporučená bola aj farmakologická liečba a psychoterapia. V roku 2004 v ambulantnej liečbe spolupracovala, klinický stav bol menlivý, zhoršený vždy v období manželských konfliktov. Druhá hospitalizácia bola od 13.10.2005 do 24.10.2005, v roku 2006 bol klinický stav kompenzovaný, k poslednej hospitalizácii bola prijatá 16.02.2007, kde príčinou bola skratová maladaptívna reakcia emočne nestabilnej osobnosti. Dňa 20.02.2007 bola prepustená domov, mesiac od prepustenia bola ešte na jednej kontrole, potom kontakty prerušila. Začiatkom decembra 2010 prišla opäť s neurotickými ťažkosťami pri dlhodobo konfliktnom manželskom vzťahu s fyzickými roztržkami, na poslednej kontrole bola 15.02.2011. Podľa záveru T.. Y. T., primára L. oddelenia, matka detí netrpí závažnou duševnou poruchou alebo chorobou, má sklony v kritických situáciách reagovať impulzívne.
Podľa správy z psychologického vyšetrenia T.. H. W., klinický psychológ L. oddelenia Ú. P. B. U. G. (čl. 108 - 109 spisu), matka maloletých detí je v psychoterapeutickej starostlivosti od roku 2005 s diagnózou K., dôvodom psychoterapie mali byť T. konflikty. Pacientka zodpovedne pristupovala k riešeniu manželských problémov, mala veľkú snahu manželstvo udržať, problémy však boli len ťažko riešiteľné, jednalo sa predovšetkým o psychický nátlak až psychické týranie v zmysle pozície moci a neustálej kontroly zo strany manžela, terapie mali len veľmi malú efektivitu. Po rozvode sa dokázala osamostatniť, prenajať si byt, zariadiť ho i pre deti, nájsť si zamestnanie, ktoré jej zabezpečilo samostatnosť a starostlivosť o deti. Dôvodom psychoterapie boli matrimoniálne problémy, v súčasnosti potrebovala riešiť konfliktnú komunikáciu s manželom, potrebovala podporu, aby to adekvátne zvládla a neublížila deťom, žiadne iné problémy nebolo potrebné riešiť. Aktuálne nebola zaznamená u pacientky depresívna symptomatológia, jedná sa skôr o neurotickú dekompenzáciu, ktorá je adekvátna rozvodovej situácii s konfliktným priebehom.
Podľa ambulantnej správy zo dňa 21.11.2011 (čl. 110 spisu) od primára L. oddelenia Ú. P. B. U. G., matka maloletých detí bola naposledy na kontrole pred pol rokom, chodí na psychoterapiu, ktorá jej pomáha zvládať náročné situácie. Jej stav je tohto času uspokojivo kompenzovaný, z psychiatrického hľadiska si jej stav nevyžaduje farmakologickú liečbu a ďalšie kontroly sú podľa potreby.
Z obsahu pripojených spisov bolo zistené, že otec maloletých detí podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.07.2011 požiadal súd o udelenie súhlasu namiesto matky maloletých detí na vycestovanie s maloletými deťmi na dovolenku do cudziny, a to v dňoch 10. - 18.08.2011, konkrétne do X. z dôvodu, že matka odmietla dať uvedený súhlas, konanie bolo vedené pod sp. zn. XP XX/XXXX, pričom v priebehu konania matka maloletých detí uzavrela s otcom rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol otec oprávnený vycestovať s maloletými deťmi na dovolenku do X. v čase od 10.08.2011 do 18.08.2011.
Následne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2011 otec maloletých detí opätovne požiadal o udelenie súhlasu namiesto matky maloletých detí na vycestovanie s maloletými deťmi na dovolenku do cudziny, a to konkrétne do Q. v termíne od 29.10.2011 do 05.11.2011 s tým, že predchádzajúca plánovaná dovolenka počas letných prázdnin do X. sa neuskutočnila z dôvodu úrazu maloletej T. dňa 06.08.2011. Rozsudkom Okresného súdu G. č. k. XP XX/XXXX - 21 zo dňa 29.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 01.11.2011 súd dal otcovi maloletých detí namiesto matky súhlas na vycestovanie s deťmi na dovolenku do Egypta.
**Predbežným opatrením Okresného súdu Ružomberok č. k. XP XX/XXXX - 64 zo dňa 02.11.2011 bolo nariadené odovzdanie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a matke bolo uložené prispievať na ich výživu výživným vo výške 50,00 eur mesačne.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zákona o rodine: 1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, 2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine: 1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine: 1) Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade je návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti o maloleté deti dôvodný. K takémuto záveru súd dospel po vykonanom dokazovaní, a to najmä znaleckom dokazovaní, ktoré bolo zamerané na zistenie vzťahu maloletých detí k rodičom a opačne, za účelom posúdenia vplyvu otca a matky na maloleté deti, a na posúdenie, či nie je dôvod na zmenu doteraz určenej striedavej starostlivosti a v takom prípade posúdenia, do osobnej starostlivosti ktorého z rodičov majú byť maloleté deti zverené a navrhnúť rozsah úpravy stretávania maloletých detí s otcom alebo matkou. Znalkyňa v znaleckom posudku vyhodnotila osobnosti oboch rodičov, ako aj maloletých detí, vzťah rodičov k deťom a detí k rodičom.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tohto času rodinné prostredie otca a jeho výchovné prostredie sú vhodnejšie pre vývin maloletých detí. Maloleté deti v rodinnom prostredí, ktoré dôverne poznajú, v ktorom vyrastali, v ktorom majú svoj priestor na hry, záľuby, oddych, čo je prirodzené, rovnako je prirodzené, že v prostredí u mamy sa cítia neisté, keďže sa jedná o nové prostredie, s ktorým nie sú zžité. Je samozrejmé, že obaja rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie, z toho dôvodu súd má za to, že pokiaľ maloletým deťom vyhovuje prostredie u otca, u otca sú spokojné, momentálne je pre nich otec zárukou istoty a stability, pričom majú potrebu byť aj s matkou, avšak deťom je potrebné stanoviť určité pravidlá, nenabúravať im tú istotu a pokoj, ktorý majú v rodinnom prostredí u otca.
Zákon o rodine a dohovor o právach dieťaťa rešpektujú princíp blaha dieťaťa, keď v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 bod 1 Dohovoru).
V zmysle čl. 9 bod 3 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
Je potrebné si uvedomiť, že rozvod rodičov maloletých detí a následne porozvodová starostlivosť býva dramatická, deti uvedené situácie prežívajú stresujúco. Pri rozhodovaní o tom, komu sa má dieťa zveriť do osobnej starostlivosti, súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Taktiež treba prihliadnuť na vek maloletého dieťaťa a na jeho zdravotný stav, vzťah k rodičom, povahové vlastnosti, sklony, záľuby, nadanie, s poukazom na § 100 ods. 3 OSP, čl. 3 a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, keď zákon dáva súdu možnosť v konaní zistiť aj názor maloletých detí. Osobnosť maloletých detí, ich rodičov a ich vzájomný vzťah bola zistená Znaleckým posudkom znalkyne T.. I. H., ktorý nebol spochybnený žiadnym relevantným dôkazom. Pokiaľ matka maloletých detí predkladala lekárske správy z Ú. P. B. G. a poukazovala na správu zo psychologického vyšetrenia T., lekársku správu od T.. Y. T., primára psychiatrického oddelenia, ako aj na svedeckú výpoveď T.. H. W., samotná svedkyňa uviedla, že matka maloletých detí sa zúčastňuje psychoterapeutických sedení, tieto sú na podporu riešenia vzniknutých problémov, avšak tieto sa nezaoberajú otázkou psychologických vyšetrení a vzájomných vzťahov medzi maloletými deťmi a ich rodičmi. Vyšetrenia pri znaleckom dokazovaní neboli zamerané na posúdenie mentálnej, osobnostnej úrovne a citových väzieb maloletých detí ako aj rodičov, boli aplikované používané metodiky, ktoré slúžia na vyhodnotenie celého osobnostného profilu ako aj prípadných úzkostných a depresívnych porúch.
Na základe uvedeného súd potom návrhu matky na vykonanie ďalšieho dokazovania, a so zabezpečením psychologického posudku na matku maloletých detí zamietol, keď predložený jej znalecký posudok objektívne zhodnotil vzťahy medzi maloletými deťmi a rodičmi.
Na základe uvedených záverov súd potom vyhovel návrhu otca a zmenil výchovné prostredie maloletých detí tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti otca, a to v záujme maloletých detí.
Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať, je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv a jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, v danom prípade je to otec, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.
Je nepochybné, že dieťa má právo na oboch rodičov, aj keď prestanú byť manželmi, rodičia majú povinnosť zúčastňovať sa na výchove maloletého dieťaťa, aj keď s ním nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia by však do svojho rodičovského správania nemali púšťať svoje zranené emócie, nakoľko každé narušenie partnerských vzťahov negatívne zásahu do psychologickej atmosféry celej rodiny, vrátane maloletých detí.
Zverením maloletých detí do starostlivosti otcovi zostávajú, ako už bolo vyššie konštatované rodičovské práva a povinnosti aj matke. Tieto jej neboli odňaté, táto má možnosť sa podieľať na ich výchove prostredníctvom úpravy stretávania, prípadne aj ďalšími kontaktmi (telefonáty...).
Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku ďalej spravuje, sú okrem veku dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým k rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Je potrebné vziať do úvahy aj školské a mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky detí, aby úprava styku negatívne nezasahovala do týchto povinností ako aj záujmov.
V súlade s čl. 31 Dohovoru o právach dieťaťa treba vziať do úvahy právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas, na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku ako aj na slobodnú účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti.
Vzhľadom na priebeh dokazovania, závery znaleckého posudku, súd potom upravil stretávanie matky s maloletými deťmi v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré stretávanie rešpektuje blaho detí, zaručené Dohovorom o právach dieťaťa, je však potrebné zohľadňovať potreby maloletých detí, ktoré tak naplnia citové potreby k obom rodičom. Je však treba aktívne maloleté deti podporovať, avšak zachovávať aj určité pravidlá. Otec by mal urobiť všetko preto, aby zabezpečil deťom kontakt s matkou, mal by aktívne podporovať deti v kontakte s matkou, pomáhať im v tom, aby si deti čas strávený s matkou skutočne užili, zároveň matka by mala informovať otca všeobecne o tom, kde a ako spolu trávia čas, prípadné nezhody (o vhodnosti oblečenia, liečenia, výchovy alebo priebehu kontaktu s deťmi) by mali rodičia riešiť bez prítomnosti detí. Rodičia by mali rešpektovať vzájomne svoje súkromie, „vypočúvanie“ detí v priebehu kontaktu s rodičom môže dieťaťu prekaziť radosť zo spoločne stráveného času s rodičom. Taktiež by sa mali rodičia vyvarovať akýchkoľvek negatívnych poznámok na účet druhého rodiča, pričom pre deti je najvhodnejšie, ak sú rodičia schopní spolu komunikovať bez emócií a podporovať pozitívne pocity jeden o druhom. Deti nemôžu byť tlačené do rozhodnutia zvoliť si jedného rodiča, čo v ich vnútornom citovom prežívaní vedie vždy k pocitom viny voči rodičovi, ktorého priamo alebo nepriamo odmietli. Identita a jedinečnosť dieťaťa je daná jeho matkou a otcom a dieťa ich potrebuje vnímať a cítiť, aby určitým spôsobom zrkadlilo pozitívne ale aj negatívne vlastnosti rodičov. V tomto procese sa dieťa učí prežívať svoju hodnotu, svoje sebavedomie, formujú sa jeho životné postoje a týmto sa formuje jeho vyvíjajúca sa osobnosť. Akékoľvek dehonestovanie a kriminalizovanie jedného z rodičov je základom nízkej sebadôvery dieťaťa, dieťa má problémy so sebarealizáciou, čo postupne vedie aj k poruchám správania, k depresiám, k iným psychickým a zdravotným problémom.
Záverom súd apeluje na oboch rodičov, pokiaľ im skutočne ide o zdravý psychický vývin svojich detí, je potrebné situáciu ustáliť a ukľudniť, čomu by malo prispieť aj ustálenie maloletých detí u jedného z rodičov s tým, že budú využívať kontakt s druhým rodičom.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine; 1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vzhľadom k tomu, že súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, uložil matke povinnosť platiť na ich výživu výživným vo výške 50,00 eur mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí a zároveň je v možnostiach a schopnostiach matky poskytovať na výživu svojich detí.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).