Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2T-251-2011.pdf
PDF · 95.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/251/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Martinom Baločkom v trestnej veci proti obžalovanej V. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. decembra 2011 takto
rozhodol:
Obžalovaná:
V. B., rod. S., nar. XX. Y. XXXX v S. v okrese
T. B., trvalým bydliskom
v B. Č.. XX M. okrese ,
prechodne bydliskom v B. - Š.
Č.. XXX, t. č. bez pracovného pomeru,
j e v i n n á, ž e
v období od 1. septembra 2010 do 30. júna 2011 v Sirku, v okrese Revúca, ako
matka maloletých W. B.., nar. XX. Q. XXXX a K. B.., nar. XX. F. XXXX, obaja trvalým bydliskom M. Sirku . XXX, vedome zanedbávala starostlivosť a dohľad o ich povinnú školskú dochádzku, a to aj napriek tomu, že bola opakovane upozorňovaná na nedostatočnú školskú dochádzku maloletých zo strany triednych učiteľov maloletých zo Základnej školy v Sirku, po vykonaných pohovoroch ohľadom zanedbanej školskej dochádzky maloletých sa nesnažila o nápravu a minimálne sa zaujímala o výchovno - vzdelávací proces maloletých, pričom v tomto období maloletý W. B.. vymeškal 795 vyučovacích hodín, ktoré neboli ospravedlnené a maloletý K. B.. vymeškal 112 vyučovacích hodín, ktoré neboli ospravedlnené, čím v dôsledku jej konania si maloletí osvojovali škodlivé návyky a sklony, ktoré ohrozujú ich vývoj na riadneho občana spoločnosti a vedú k ich morálnemu úpadku,
t e d a
vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l a
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á
Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, s použitím 38 ods. 3, § 36 písm. l/, písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. l Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd u obžalovanej zrušuje výrok o treste odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, ktorý jej bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní jedného roka, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2 T 219/11 zo dňa 03.08.2011, právoplatného dňa 26.09.2011 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ako aj ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona ukladá obvinenej primerané obmedzenie spočívajúce v tom, aby počas skúšobnej doby vyvinula maximálne úsilie a platila bežné výživné a splácala dlžné výživné Krízovému centrum Amoret so sídlom na Ul. Železničnej č. 17, Lučenec.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obvineného V. B.Ú. rod. S. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe. Dňa 19.09.2011 tunajší súd vydal v predmetnej veci trestný rozkaz sp. zn. 2T/251/2011, ktorým podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. j) Trestného zákona bol menovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby jeden rok. Trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, keďže prokurátor podal odpor vo vzťahu k výroku o treste v zákonnej lehote.
Hlavné pojednávanie v predmetnej trestnej veci sa vykonalo dňa 05.12.2011 v neprítomnosti obžalovanej V. B. podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku a v neprítomnosti svedka poškodeného D. B. podľa § 255 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko boli splnené zákonné podmienky.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie čítaním listinných dôkazov a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vychádzal pri tom z nasledovného stavu:
Obžalovaná v prípravnom konaní sa ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu priznala v plnom rozsahu. Uviedla, že čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 05.07.2011 je pravdou, avšak dodala, že jej deti nechodievali do školy lebo mali doma zlú finančnú situáciu, nemali peniaze na to aby jej deti chodievali do školy. Ďalej uviedla, že zo školy jej chodievali upozornenia, že jej deti W. a K. nechodievajú so školy, ako aj predvolania, ale nemohla ísť do školy, lebo má ešte malé dieťa.
Priznanie obžalovanej je v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu prípravného konania.
Svedok - poškodený D. B. v prípravnom konaní uviedol, že so svojou manželkou V. B. už nežije spolu od roku 2004, vie, že sa nestarala dobre o deti, synovia W. P. Karol nechodili poriadne do školy a mali veľa vymeškaných neospravedlnených vyučovacích hodín.
Svedok mladistvý K. B. a svedok mladistvý W. B. odmietli vypovedať v prípravnom konaní.
Svedkyňa Q. T. v prípravnom konaní uviedla, že je triednou učiteľkou žiaka K. B., ktorý prakticky ani nechodí do školy, v školskom roku 2010/2011 vymeškal celkovo 112 neospravedlnených vyučovacích hodín. Matka žiaka sa vôbec nezaujímala o školské výsledky syna, niekoľkokrát jej boli zasielané upozornenie na nedbalú školskú dochádzku, ako aj predvolania na pohovory ohľadom školskej dochádzky, pričom matka vôbec nespolupracovala so školou. Ďalej uviedla, že keď matka do školy aj prišla, sľúbila nápravu, ale nikdy sa náprava nedostavila, na rodičovské združenia nechodila.
Svedok Z. R. v prípravnom konaní uviedol, že je triednym učiteľom žiaka W. B., ktorá prakticky ani nechodil do školy, v školskom roku 2010/2011 vymeškal celkovo 795 neospravedlnených vyučovacích hodín. Matka žiaka sa vôbec nezaujímala o školské výsledky syna, niekoľkokrát jej boli zasielané upozornenie na nedbalú školskú dochádzku, ako aj predvolania na pohovory ohľadom školskej dochádzky, na ktoré nereagovala, matka vôbec nespolupracovala so školou. Ďalej uviedol, že niekoľkokrát po žiakoch, ktorý bývajú v osade Šrobárka odkázal, aby W. prišiel do školy, ale bolo mu tlmočené, že on už do školy nebude chodievať.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov a to rodný list maloletých č.l. 31 - 33, upozornenia zo školy a predvolania rodičov č.l. 34 - 38, Charakteristiky zo základnej školy č.l. 39 - 42, správy z ÚPSV a R Revúca + rozhodnutie ÚPSV a R Revúca č.l. 43 - 44, rozsudok OS Revúca 3 P 118/2008 č.l. 45, 3 P 106/2009 č.l. 46 - 48, správa z Krízového strediska Amoret č.l. 50 - 51, Správy o povesti č.l. 59 - 62, Správy a lustrácie č.l. 63 - 64, Odpis RT č.l. 65 - 67. Súd sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2 T 219/11.
Z rodných listov maloletých K. B. P. W. B. č.l. 31 - 33 vyplýva, že ich matkou je V. B., rod S., nar. 28.10.1972.
Z upozornení zo školy a predvolaní rodičov je zrejmé, že obžalovanej V. B. boli doručené opakovane upozornenia na nedbalú školskú dochádzku jej synov.
Z charakteristík zo základnej školy č.l. 39 - 42, vyplýva, že žiak W. B. vymeškal v školskom roku 2010/2011 od septembra do konca mája 795 hodín a rodičia so školou vôbec nespolupracovali, žiak K. B. v prvom polroku školského roku 2010/2011 mal 82 neospravedlnených hodín a v druhom poroku 15 neospravedlnených hodín a matka so školou vôbec nespolupracovala.
Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 22.06.2011 o majetkových a rodinných pomeroch mal. detí B. vyplýva, že matka V. B. je nezamestnaná, je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a vybavuje si dávku v hmotnej núdzi. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca č. RVO 01/2006/OM215/2005 zo dňa 23.03.2006 bolo uložené výchovné opatrenie dohľadu nad K. B., W. B., V. B., D.N. B., V. B..
Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 3 P 118/2008 zo dňa 12.08.2008 bolo uložené V. B. napomenutie, nakoľko svojím správaním ohrozuje a narušuje riadnu výchovu svojich maloletých detí. Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 3 P 106/2009 zo dňa 08.10.2009 bol dočasne odňatý maloletý W. B. z osobnej starostlivosti matky V. B. a nariadený pobyt v zariadení Krízové stredisko Amoret v Lučenci a je povinná platiť na maloletého W. B. výživné vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne Krízovému stredisku Amoret v Lučenci.
Zo správa z Krízového strediska Amoret je zrejmé, že sa o W. B. zaujímal iba jeho otec, o matke hovoril negatívne. Pokúšal sa s rodičmi nadviazať písomný kontakt, avšak mu neodpovedali.
Z odpisu RT na obžalovanú vyplýva, že nemá záznam v Registri trestov, v konaní o priestupkoch nemá obžalovaná záznam a v miesta bydliska nepožíva dobrú povesť pre záškoláctvo svojich detí, nestará sa o výchovu svojich detí.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2 T 219/11 je zrejmé, že V. B. bola odsúdená trestným rozkazom zo dňa 03.08.2011, ktorý jej bol doručený dňa 16.09.2011 (účinky vyhlásenia) a v predmetnom trestnom konaní je stíhaná za skutok za obdobie od 01.09.2010 do 30.06.2011, teda spáchala skutok skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin, čiže súd menovanej ukladá súhrnný trest v zmysle § 42 Trestného zákona.
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru o vine obžalovanej.
Súd mal vinu obžalovanej za preukázanú na základe dôkazov a to výsluchu obžalovanej z prípravného konania a výsluchov svedkov z prípravného konania K. B., W. B., svedka poškodeného D. B., svedkyne Q. T. a svedka Z. R. a listinnými dôkazmi a to upozornenia zo školy a predvolania rodičov a charakteristiky zo základnej školy za školský rok 2010/2011.
Súd konštatuje, že trestného činu zanedbania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, písm. b) Trestného zákona sa dopustí každý, kto zavinene vydá (čo aj z nedbanlivosti) osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožní viesť záhaľčivý život. Za vedenie záhaľčivého života sa považuje aj dlhšiu dobu trvajúce záškoláctvo maloletého (neplnenie si povinnej školskej dochádzky), pričom pre účely Trestného zákona sa má jednať o vymeškanie aspoň väčšieho množstva vyučovacích hodín, ktoré nie sú riadne ospravedlnené, v relatívne krátkom časovom období. V prípade, ak tento rozsah presiahne časovo presiahne dlhšie obdobie (aspoň šesť mesiacov), pôjde o páchanie skutku závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas (§ 138 písm. b) Trestného zákona).
Súd ďalej poznamenáva, že umožnením vedenia záhaľčivého života maloletému sa rozumie konanie (prípadne nekonanie) zodpovedných zástupcov maloletého (spravidla rodičov), ktorí po upozorneniach zo strany školy, prípadne iných subjektov (aj bez nich, ak však majú o záškoláctve vedomosť), vedome (aj z ľahostajnosti) nepodniknú primerané výchovné opatrenia, ktoré sú inak povinní vykonať (spravidla na základe Zákona o rodine), a ktoré smerujú k náprave záškoláctva a vôbec výchovy maloletého.
Vzhľadom na uvedené je potrebné poukázať aj na to, že k umožneniu alebo k zvádzaniu záhaľčivého alebo nemravného života postačí, že došlo k ohrozeniu, teda vzniku nebezpečenstva spustnutia. V obidvoch prípadoch sa nevyžaduje, aby konanie malo za následok nebezpečenstvo spustnuia. Nevedenie maloletého zákonným zástupcom k osvojovaniu si návykov na každodenné navštevovanie školy a ponechávanie ho doma aj s dozorom zákonného zástupcu v prípade, keď neexistuje vážny dôvod, pre ktorý by nemohol ísť do školy je podľa názoru súdu vystavenie hrozbe morálneho spustnutia.
V zmysle § 211 Trestného zákona o umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako osemnásť rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa výchove ulicou, umožnenie dlhodobejšieho záškoláctva a pod.).
Konanie obžalovanej aj vzhľadom na vyššie uvedené naplnilo všetky zákonné znaky prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, pretože obžalovaná ako rodič maloletých W. B., nar. XX. Q. XXXX a K. B., nar. XX. F. XXXX, obaja trvalým bydliskom v B. Č.. XXX, okres Revúca vydala z nedbanlivosti svoje maloleté deti, teda osoby mladšie ako osemnásť rokov, nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnila viesť záhaľčivý život a dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi, pričom takéhoto konania sa dopúšťala po dlhší čas.
V zmysle § 138 písm. b) Tr. zákona dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená "intenzitou" trestného činu (v predmetnom prípade ide o vymeškanie väčšieho množstva vyučovacích hodín- 795 hodín u maloletého W. B. a 112 u maloletého K. B., ktoré nie sú riadne ospravedlnené v časovo dlhšom období od 01.09.2010 do 30.06.2011 - desať mesiacov).
Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
S poukazom na citovanú právnu úpravu a vzhľadom na vyššie uvedené, je zrejmé, že obžalovaná naplnila aj kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, keďže umožnila viesť záhaľčivý život po dlhší čas, teda spáchala čin závažnejším spôsobom konania.
Súd u obžalovanej zistil existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona a síce, priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, a v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, zároveň však súd zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona a síce, spáchala viac trestných činov.
Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery zohľadnil súd okolnosti prípadu, vzal do úvahy dĺžku obdobia, po ktorú sa obžalovaná nevenovala riadnej starostlivosti o maloleté deti a maloletým deťom umožnila viesť záhaľčivý spôsob života, a keďže u obžalovanej V. B. súd zistil pri skúmaní podmienok pri ukladaní trestu dve poľahčujúce okolnosti, ktorá spočívala v priznaní sa, a doterajšom vedení riadneho života a jednu priťažujúcu okolnosť, a s ohľadom aj na potrebu ďalšej starostlivosti o maloleté deti uložil tejto súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu, a to trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov s odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Zároveň súd zrušil výrok o treste odňatia slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2 T 219/11 zo dňa 03.08.2011, ako aj ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a uložil obvinenej primerané obmedzenie spočívajúce v tom, aby počas skúšobnej doby vyvinula maximálne úsilie a platila bežné výživné a splácala dlžné výživné Krízovému centrum Amoret so sídlom na Ul. Železničnej č. 17, Lučenec.
To boli dôvody pre ktoré Okresný súd Revúca rozhodol tak, ako je to uvedené o výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.