Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/296/2011

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36854140, právne zast. Mgr. Miroslav Rybánsky, advokát so sídlom Bratislava, Grösslingová 10 proti povinným 1/ E. Q., nar. XX.X.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX F., 2/ E. Q., nar. XX.X.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX F., pre vymoženie 1.040,20 € s prísl. takto

rozhodol:

Exekučné konanie z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekučného konania

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 7.3.2011 a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2010-2694 zo dňa 26.11.2010, sa dňa 11.3.2011 začalo exekučné konanie proti povinným.

Podaním zo dňa 14.3.2011 súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil nasledovné:

Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2010-2694 zo dňa 26.11.2010, ktorý má byť v danom prípade exekučným titulom, vyplýva, že žalovaným (teraz povinným) bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (teraz oprávnenému) sumu vo výške 1.040,20 € spolu s úrokom vo výške 12 % ročne zo sumy 873,59 € od 17.6.2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 888,05 € od 17.6.2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 62,70 € od 17.6.2008 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 48,60 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 163,32 €, a to všetko do 3 od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2011 a vykonateľnosť dňa 12.2.2011.

Z úverovej zmluvy č. 85104-17336061/4900 zo dňa 23.6.2004 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného (ISTROBANKA, akciová spoločnosť) ako veriteľom a povinnými - fyzickými osobami nepodnikateľmi ako dlžníkmi. V zmysle zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkom poskytnúť

spotrebný bezúčelový úver vo výške 75.000,- Sk pri fixnej úrokovej sadzbe 12 % p.a., pričom výška poskytnutého úveru sa mala zvýšiť o sumu jednorázového poplatku za spracovanie úveru vo výške 2 % zo sumy poskytnutého úveru, t.j. 1.500,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli obchodné podmienky a všeobecné poistné podmienky.

Keďže exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, exekučný súd napriek právoplatnosti exekučného titulu, využil svoju právomoc a exekučný titul opätovne preskúmal aj z hľadísk vyjadrených v o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“). Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, takýto argument neobstojí. Právoplatnosť rozhodnutia môže mať totiž dvojaké účinky. Kým formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje jeho nepreskúmateľnosť riadnymi opravnými prostriedkami, a teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok, materiálna právoplatnosť rozhodnutia zakladá medzi účastníkmi konania kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Zatiaľ čo formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je absolútna, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Takýmto príkladom je trebárs (otázka viny obvineného), zákona o rodine (neobnovenie zaniknutého manželstva zrušením rozhodnutia o vyhlásení osoby za mŕtvu), (neviazanosť súdu rozhodnutím v blokovom konaní), možnosť uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, (žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku) a podobne. V takýchto prípadoch sa na rozhodnutia hľadí akoby materiálne právoplatné neboli.

Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie . Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným vyjadrením v jeho texte, a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v . Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle je tak potrebné na účely vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v (resp. súčasnom Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky uvedené v alebo b/ , alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie ( ) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie (bližšie k tomu pozri aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 5.5.2010).

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Ako už bolo vyššie uvedené, dôvodom na vydanie rozhodcovského rozsudku malo byť porušenie povinností povinnými vyplývajúcich z úverovej zmluvy.

Úverová zmluva zo dňa 23.6.2004 bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako obchodnou spoločnosťou a povinnými ako fyzickými osobami - nepodnikateľmi. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na postavenie zmluvných strán, ako aj predmet činnosti veriteľa zapísaný v obchodnom registri, je nepochybné, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, a to aj napriek tomu, že bola uzavretá podľa až 507 . Spĺňa totiž všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007, podľa ktorého „spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.“

Z predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa podľa o rozhodcovskom konaní dohodli, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy, resp. akékoľvek prípadné spory zo zmlúv súvisiacich s týmto obchodom, ktorých účastníkmi súd zmluvné strany, budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave. Dlžník svojím podpisom na tejto zmluve vyjadruje svoj súhlas s rozhodcovskou zmluvou podľa tohto článku. Zmluvné strany vyhlasujú, že berú na vedomie Štatút a Rokovací poriadok rozhodcovského súdu, s ktorým sa oboznámili. Rozhodcovský nález bude pre zmluvné strany záväzný. Pokiaľ sa zmluva stane neplatnou, nebude tým dotknutá platnosť tejto rozhodcovskej doložky (článok VI ods. 6 zmluvy).

Aj keď predmetná rozhodcovská doložka je súčasťou individuálnej zmluvy, teda nie osobitných obchodných podmienok, súd je toho názoru, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná (viď odôvodnenie nižšie). Napriek tomu súd nemohol nebrať do úvahy dôležité skutočnosti, ktoré aj pri prípadnom, individuálnom vyjednaní nevylučovali súdnu kontrolu rozhodcovskej doložky.

Podľa , v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Porovnajúc súčasné znenie výnimiek zo súdnej kontroly je zrejmé, že zákonodarca postupne precizoval právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok (porov. K. Csach, Štandardné zmluvy, str. 166 ,,nekonečný príbeh transpozície smernice 93/13/EHS). Tak sa novelou s účinnosťou od 1.1.2008 rozšírili výnimky zo súdnej kontroly aj na podmienky, ktoré boli individuálne dojednané ( in fine v platnom znení). Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy sa výnimka zo súdnej kontroly nekalých podmienok týkala predmetu plnenia a ceny plnenia, teda nie individuálne vyjednaných podmienok. Z uvedeného je preto právne bezvýznamné, že si povinní rozhodcovskú doložku osobitne vyjednali.

V tomto smere súd rešpektujúc práve eurokonformný výklad smernice nemohol nebrať zreteľ na jej čl. 8, podľa ktorého „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Mohlo by sa zdať, že uvedené ustanovenie nemôže byť vykladané tak extenzívne, že by sa neprípustne rozširovala súdna kontrola aj na výnimky, s ktorými počíta smernica (hlavný predmet plnenia, cena a individuálne vyjednané podmienky). V tomto smere však súd poukazuje na rozsudok súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-484/08 Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid, v ktorom súdny dvor riešil práve výklad výnimky zo smernice týkajúcej sa ceny plnenia. Súdny dvor judikoval, že

„Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.“

„Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku 4 ods. 2 a článku , podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.“

Exekučný súd z uvedených dôvodov rešpektujúc eurokonformný výklad smernice podrobil súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Pritom nepovažuje rozhodcovskú doložku za nedojednanú v režime štandardných formulárových podmienok alebo inými slovami povedané nepovažuje ju za spotrebiteľom individuálne vyjednanú. Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka je zakotvená v článku VI ods. 6 úverovej zmluvy. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľom - povinným predložená, nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku (porov. neskôr prijatého o ochrane spotrebiteľa).

Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinní vymieňovali rozhodcovské konanie. Pre porovnanie dáva exekučný súd do pozornosti ust. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak chce docieliť arbitrážny proces pre prípad sporu so spotrebiteľom (pred ponukou rozhodcovskej zmluvy banka vysvetlí a poučí spotrebiteľa o význame rozhodcovského inštitútu) a keď tomu tak rozumie, tak akceptovať prípadný návrh arbitrážneho konania.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne vyjednať. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide zjavne o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. Takéto správanie sa dodávateľa exekučný súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 o nekalých obchodných praktikách, čl. 5 a nasl.. Len sotva by súd uveril, že dodávateľ úverovej služby už vopred predvídal, že spotrebitelia si budú vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto rozhodcovskú doložku už predformuloval do úverovej zmluvy.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy o pôžičke čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych

záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a/ smernice na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q/ prílohy smernice podmienkou uvedenou v čl. 3 ods. 3 je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( a , , ). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice

- postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebitelia (povinní) sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom nachádzali v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ich viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohli podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinní nemali možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebitelia ju mohli buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebitelia boli vedomí všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom,

sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho

aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/ EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR , v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".

Napokon nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok C-40/08 ASTURCOM, v ktorom Súdny dvor EÚ judikoval, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Navyše sa žiada uviesť, že povinný ako spotrebiteľ sa nemôže vopred (t.j. pri uzavretí zmluvy o úvere, teda v čase, keď ešte nemôže vedieť, či dôjde k porušeniu jeho povinností zo zmluvy) vzdať svojho ústavného práva prejednania veci pred nezávislým a nestranným súdom ( SR). Podpisom povinného, a teda takto prejaveným jeho súhlasom

s vopred naformulovanou rozhodcovskou doložkou tak nepochybne k uvedenému vzdaniu sa práva došlo.

V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom súd ešte poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Ostrave j. č. zo dňa 8.3.2010, v ktorom tento súd uzavrel, že „rozhodčí nález z 3.12.2009 nezakladá

vykonatelnost předmětné pohledávky a daná listina není listinou, na základě které by bylo lze vést výkon rozhodnutí; jedná se o toliko právně nicotní a právně bezúčinný popsaný list papiru“.

Z dôvodov vyššie uvedených má súd zato, že boli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania podľa , , a preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu exekučného konania došlo pred vydaním poverenia, a teda súdny exekútor nevymohol ani časť pohľadávky, súd podľa v spojení s súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.

O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa v spojení s . Keďže exekučné konanie bolo zastavené, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu ( ).

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.