Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-17-2011.pdf
PDF · 110.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/17/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: A. B., S.. U., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXXX/XX, C. J., zast. JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda proti žalovanému: KRAMER INTERNATIONAL, s. r. o., Markušovská cesta 22, Spišská Nová Ves, IČO: 45497796, zast.: JUDr. Andrejom Garajom, advokátom, Šancova ul. 108, Bratislava o zaplatenie 150,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 149 eur a k rukám jeho právnej zástupkyne náhradu trov konania 70,65 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 11.02.2011 domáhal na tunajšom súde o vrátenie 150 eur žalovaným. Tvrdil, že žalobca a žalovaný uzavreli na prezentácii výrobkov žalovanej strany v Dunajskej Strede dňa 11.10.2010 Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, predmetom ktorej bol parný čistič, parný varič, vozík a VIP karta. Keďže žalobca zistil, že bol uvedený do omylu, dňa 12.10.2010 písomne oznámil žalovanej strane, že od zmluvy odstupuje a požiadal ju, aby si tovar odviezla z dôvodu vysokého veku a zlého zdravotného stavu sama. Žalovaný tovar odviezol dňa 19.01.2011. Keďže počas prezentácie odovzdal žalobca pracovníkovi žalovanej strany sumu 135 eur a ďalších 15 eur zálohu, žiada, aby žalovaný žalobcovi sumu 150 eur vrátil spolu s náhradou trov konania.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril i cestou svojho právneho zástupcu dňa 04.05.2011, v tomto vyjadrení opísal skutkový a právny stav, v zmysle ktorého žalobca uzavrel zo žalovaným dňa 11.10.2010 nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci. Na základe nej zaplatil preddavok, ktorý tvoril zálohu nájomného pri podpise zmluvy vo výške 15 eur a prvú mimoriadnu splátku nájomného vo výške 135 eur, spolu 150 eur. Zostávajúca cena tovaru mala byť splatená v desiatich mesačných splátkach po 61,90 eur. Zároveň bol žalobcovi odovzdaný predmet plnenia podľa uzatvorenej zmluvy a to parný čistič, parný varič, vozík a VIP karta. Od zmluvy žalobca dňa 12.10.2011 odstúpil, tým splnil zákonnú lehotu, v rámci ktorej tak môže urobiť. Žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť na vrátenie tovaru po odstúpení od zmluvy v lehote siedmich pracovných dní odo dňa odstúpenia od zmluvy v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov. Žalovaný na túto skutočnosť žalobcu upozorňoval. Na základe toho si žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu podľa ustanovenia v časti II. bodu 3 Nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, to je: Objednaný tovar môže nájomca prevziať od prenajímateľa buď osobne ihneď po podpísaní tejto Nájomnej zmluvy a zaplatení zálohy alebo mu tento tovar prenajímateľ, prípadne ním poverený prepravca, dodá podľa dodacích podmienok určených touto Nájomnou zmluvou. Dodanie
tovaru bude vykonaná po zaplatení zálohy. V prípade porušenia akýchkoľvek povinností uvedených v tejto Nájomnej zmluve zo strany nájomcu sa zmluvné strany v zmysle ustanovenia § 544 OZ dohodli na zmluvnej pokute vo výške 30% z celkovej ceny tovaru. Za porušenie Nájomnej zmluvy sa považuje najmä neprebratie tovaru v dohodnutom termíne a vrátenie tovaru po uplynutí lehoty na odstúpenie od Nájomnej zmluvy podľa časti II. bodu 4. a časti II. bodu 10. tejto Nájomnej zmluvy, kde si zmluvné strany dohodli osobitnú zmluvnú pokutu. Túto zmluvnú pokutu si žalovaný neuplatnil v plnej výške, vo zvyšnej časti ju spotrebiteľovi upozornil, na čo bol žalobca upozornený listom zo dňa 20.01.2011. Žalovaný upozorňuje, že spotrebiteľ svojím odstúpením nereklamoval vady tovaru, ktorý plne zodpovedal kvalitatívnym požiadavkám, preto náklady na vrátenie tovaru znáša spotrebiteľ v zmysle právnej úpravy zákona č 108/2000 Z. z. Uplatňovanie zmluvnej pokuty je snahou o uhradenie nákladov žalovaného, ktoré mu vznikli konaním spotrebiteľky, pretože tovar si musel žalovaný osobitne prevziať, nebol žalobcom doručený ako mu zákon ukladá v ustanovený § 8 ods. 2 cit. zákona a v neposlednom rade i zasielaním písomností a upomienok. Žalovaný nesúhlasil s nárokom žalobcu, žiadal, aby súd návrh ako neodôvodnený zamietol, nakoľko postup z jeho strany bol v súlade s ustanoveniami predmetnej zmluvy a príslušných právnych predpisov a uplatňovaním zmluvnej pokuty žalovaný chráni svoje záujmy, ktoré boli žalobcom porušené.
Súd vychádzajúc z obsahu vyjadrenia žalovaného ustálil, že uplatnil započítaciu námietku.
Dňa 18.08.2011 podal žalobca písomné stanovisko, v zmysle ktorého dňa 12.10.2010 písomne odstúpil od zmluvy, bol ochotný tovar vrátiť v Dunajskej Strede s adresy svojho bydliska, dňa 12.10.2010 ho zabalil a pripravil na odvoz. Od tohto dátumu opakovane písomne i telefonicky o odvoz tovaru žiadal, až do 19.01.2011, kedy si žalovaný tovar odviezol cestou svojho pracovníka. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej strany, že porušil akúkoľvek svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej alebo nájomnej zmluvy, postupoval presne podľa pokynov písomných ustanovení zmluvy, naopak to bola žalovaná strana, ktorá porušila zmluvu, pri predaji tovaru a pri uzavretí zmluvy ho žalovaný informoval o výhre jedného výrobku, pri podpise kúpnej zmluvy a doručení faktúry aj tento tovar bol zahrnutý do kúpnej ceny, žalovaný vyslal na bydlisko žalobcu pracovníka technika, ktorý bol neochotný, nevhodne sa správal pri plnení si informačnej povinnosti o predávanom tovare, žalovaný porušil písomné i ústne dohody tým, že po oznámení o odstúpení od zmluvy napriek opakovaným výzvam si odmietol prevziať tovar a vrátiť zálohu tak ako mu to stanovuje § 8 ods. 3 zákona č. 108/2000 Z. z. Žalobca tvrdí, že žalovaný okrem porušenia osobitných zmluvných ustanovení pre kúpnu zmluvu závažne porušil zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, jeho právneho zástupcu, s poukazom na § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, nakoľko jeho právny zástupca dňa 01.12.2011 súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol vo veci samej v jeho neprítomnosti i v neprítomnosti právneho zástupcu (dodnes nie sú odstránené pochybnosti o právnom zastúpení, nakoľko advokát JUDr. Gara zatiaľ nevyhovel výzve súdu zo dňa 16.05.2011 a nepredložil plnú moc) vyhodnotil pripojené listinné dôkazy, najmä nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, osobitné zmluvné ustanovenie pre kúpnu zmluvu, odstúpenie od zmluvy zo dňa 12. 10. 2010 a ustálil tento skutkový stav vo veci:
Účastníci konania uzatvorili dňa 11.10.2010 nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, predmetom ktorej boli parný čistič, parný varič, vozík a VIP karta. Cena tovaru s DPH bola dohodnutá v sume 699 eur, žalobca zaplatil zálohu nájomného pri podpise zmluvy 15 eur a prvú mimoriadnu splátku nájomného 135 eur, čo je spolu 150 eur, zostávajúcich 619 eur sa zaviazal uhradiť v 10 mesačných splátkach po 16,90 eur s konečnou splatnosťou spotrebiteľského úveru dňa 14.08.2011. Dňa 12.10.2011 žalobca od tejto zmluvy odstúpil. Tovar bol žalovanému vrátený dňa 19.01.2011.
V danom prípade ide o kombinovaný typ zmluvy, a to zmluvu o nájme spolu s následným predajom prenajatej veci. Ide teda o predaj na splátky, o odložené platby za kúpu tovaru. K tomuto záveru dospel súd vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu osobitných zmluvných ustanovení zo dňa 11.10.2010, z ktorých vyplýva, že ide o nákup tovaru na splátky s tým, že kým nedôjde k úhrade dohodnutej sumy, bude vec vo vlastníctve žalovaného a až následne po splnení podmienok sa stane vlastníctvom žalobcu. Z tohto spolu s okolnosťou, že ide i vzťah veriteľa - dodávateľa a spotrebiteľa je potom nutné vyvodiť záver,
že ide o vzťah podliehajúci režimu nie len zákonnej úprave podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ale i zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. ako i zákona č. 108/2000 Z. z o Ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb a pri zásielkovom predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, ak tovar alebo vecné plnenia a výkony z poskytnutej služby kupuje fyzická osoba a tie jej neslúžia na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby.
Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 108/2000 Z. z. podomový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, zásielkový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb sa uskutočňujú na základe zmluvy, ktorá sa uzaviera medzi predávajúcim, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby, alebo osobou konajúcou v mene alebo v záujme predávajúceho (ďalej je len predávajúci) a spotrebiteľom na tovar alebo služby, ktoré z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb nie sú týmto zákonom vylúčené alebo zakázaná.
Ak sa zmluva uzaviera písomne, musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ustanovenia o záruke, spôsobe uplatňovania reklamácie a o práve na odkúpenie od zmluvy.
Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 cit. zákona spotrebiteľ je oprávnený bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy v lehote podľa § 7 ods.1 písm. d). Odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje.
Spotrebiteľ v lehote siedmych pracovných dní odo dňa odstúpenia od zmluvy vráti tovar predávajúcemu bez ohľadu na to, či tovar bol použitý alebo má vady, ktoré spotrebiteľ nespôsobil; primeraná starostlivosť o tovar musí byť zachovaná.
Predávajúci je povinný prevziať tovar späť a vrátiť spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar alebo za službu alebo vrátiť spotrebiteľovi preddavok najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy.
Podľa § 7 ods. 1 písm. d) cit. zákona pri podomovom predaji je predávajúci povinný okrem všeobecných podmienok predaja a podmienok prevádzkovania živnosti splniť tieto povinnosti: písomne upozorniť spotrebiteľa najneskôr pri uzavretí zmluvy na jeho právo písomne odstúpiť od zmluvy do siedmych pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby a uviesť meno a adresu alebo názov a sídlo osoby, u ktorej môže toto právo uplatniť.
Podľa článku II. bod 3. nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci objednaný tovar môže nájomca prevziať od prenajímateľa buď osobne ihneď po podpísaní tejto Nájomnej zmluvy a zaplatení zálohy alebo mu tento tovar prenajímateľ, prípadne ním poverený prepravca, dodá podľa dodacích podmienok určených touto Nájomnou zmluvou. Dodanie tovaru bude vykonané po zaplatení zálohy. V prípade porušenia akýchkoľvek povinností uvedených v tejto Nájomnej zmluve zo strany nájomcu sa zmluvné strany v zmysle § 544 OZ dohodli na zmluvne pokute vo výške 30% z celkovej ceny tovaru. Za porušenie Nájomnej zmluvy sa považuje najmä neprebratie tovaru v dohodnutom termíne a vrátenie tovaru po uplynutí lehoty na odstúpení od nájomnej zmluvy podľa časti 2. bodu 16. tejto nájomnej zmluvy. Zmluvná pokuta podľa tohto bodu sa nevzťahuje na porušenie tejto nájomnej zmluvy podľa časti II. bodu 4. a časti II. bodu 10. tejto nájomnej zmluvy, kde si zmluvné strany dohodli osobitnú zmluvnú pokutu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy vykoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitok.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vnikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne žiadna škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Podľa § 545 a) Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Podľa § 580 ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy. Súd sa preto sústredil na zmluvnú pokutu, ktorá tvorí právny základ započítacej námietky.
Súd preskúmal primeranosť výšky zmluvnej pokuty a tú ma za to, že táto je neprimeraná k povahe a riziku zmluvného vzťahu, najmä z dôvodu, že zabezpečenie vrátenia tovaru vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia § 8 ods. 2 zák. č. 108/2000 Z. z. S ohľadom na tieto skutočnosti je síce dôvodné, aby žalovaný bol oprávnený požadovať zabezpečenie vrátenia tovaru zmluvnou pokutou, tá však musí obstáť so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy, so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov.
V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Žalovaný ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s nesplnením povinnosti na jeho strane, to je povinnosti vrátiť kupujúcemu cenu tovaru v lehote 15 dní v zmysle § 8 ods. 3 zák. č. 108/2000 Z. z. Preto je významné posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a toto posúdenie by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah tzv. formulárovej zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Takýmto spôsobom sa zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti, odstupňovaním výšky zmluvnej pokuty od výchovne pôsobiaceho symbolického 1 eura do výšky ceny predmetu plnenia alebo do výšky splateného preddavku motivovaná (v tom súd vidí jej preventívno-výchovné pôsobenie v spotrebiteľských vzťahoch - nie finančný profit dodávateľa, alebo, ako to žalovaný udáva vo svojom vyjadrení, uplatňovanie zmluvnej pokuty ako snaha o uhradenie jeho nákladov, ktoré mu vznikli konaním spotrebiteľa, pretože tovar musel osobne prevziať, nebol mu doručený, ďalšie náklady spočívajúce v zasielaní písomností a upomienok spotrebiteľovi) a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľovi.
Podmienka neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty sa považuje za splnenú vtedy ak sú podstatným spôsobom prekročené obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Na zistenie hrubého nepomeru treba vychádzať z objektívnej a teda relevantnej hodnoty vzájomných plnení. Primeranosť zmluvnej pokuty treba posudzovať aj z pohľadu je primeranosti k hodnote a významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti.
V danom prípade v zmysle článku II. bod 3. zmluvy sa za porušenie zmluvy považuje vrátenie tovaru po uplynutí lehoty 7 pracovných dní na odstúpenie od zmluvy a dodávateľovi patrí zmluvná pokuta vo výške 30% z celkovej ceny tovaru t. j. 30% zo sumy 699 eur = 209,30 eur. Zo strany spotrebiteľa bolo v hotovosti zaplatených 150 eur ako preddavok. Najmä v spotrebiteľských vzťahoch je neprípustné, aby dojednania o zmluvnej pokute pôsobili zastrašujúco alebo aby sa ich prostredníctvom dodávateľ na spotrebiteľovi hojil na svojich obchodných rizikách, stratách a nákladoch. Táto úvaha vyplýva z aplikácie ust. § 8 ods. 3 zák. č. 108/2000 Z. z. o povinnosti predávajúceho vrátiť spotrebiteľovi cenu tovaru alebo preddavok najneskôr do 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy, preddavok je vždy nižší ako výška zmluvnej pokuty. Aby teda zmluvná pokuta neodporovala dobrým mravom, mala by mať (hoci formulárová forma) dve modifikácie - jednu pre prípad úhrady kúpnej ceny celkom a druhú pre prípad úhrady len preddavku spotrebiteľom. Napokon o tom svedčí i samotný formulár tejto zmluvy, ktorý obsahuje i typ kúpnej zmluvy i typ nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci. V danom prípade by zmluvná pokuta predstavovala 30% z uhradeného preddavku 150 eur, to je 50 eur ako maximum, s odstupňovaním napríklad po
jednom 1 eure za 8. 9. atď. omeškaný deň až do výšky preddavku 150 eur. To je spôsob ako spotrebiteľa stimulovať na vrátenie tovaru po odstúpení od zmluvy (a po uplynutí 150 dní sa obrátiť na súd zo žalobou na vydanie veci). I v tejto súvislosti poukazuje súd na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci B.-XXX/XX U. U. U. - G. F. - V. L., v ktorom Súdny dvor konštatuje, že na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku nemožno uložiť spotrebiteľovi povinnosti znášať náklady na zaslanie tovaru v prípade, že uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy. Jasným účelom takéhoto výkladu je neodradiť spotrebiteľa od uplatnenia svojho práva na odstúpenie od zmluvy. Koniec koncov žalovaný ani tieto náklady započítať nežiada, sám sa však vyjadril, že znášanie takýchto nákladov spotrebiteľom vo forme zmluvnej pokuty predpokladá.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného poskytol súd žalobcovi v postavení spotrebiteľa povinnú primeranú ochranu, žalovaného zaviazal na vrátenie preddavku vo výške 150 eur so započítaním zmluvnej pokuty vo výške 1 eura (napriek ustáleniu takéhoto právneho stavu nemožno účastníkom konania ako dodávateľovi a spotrebiteľovi nepripomenúť, že existujú i iné právne názory, podľa ktorých k základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Aplikujúc potom § 53 ods.1, 2, 4 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach by zmluvná pokuta patrila k takým dojednaniam, ktoré možno považovať za neprijateľné, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasledovných ustanoveniach a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka. V spotrebiteľských zmluvách podľa iného právneho názoru nie je možné využiť moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu, čo vyplýva zo systematického zariadenia medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov. Za takého hodnotenia právneho stavu by potom právo na zmluvnú pokutu súd nepriznal titulom práve neprijateľnej zmluvnej podmienky a v zmysle § 153 ods. 4 O. s. p. by určil takúto zmluvnú podmienku v každej jednotlivej zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia).
Vo veci mal žalobca neúspech len v nepatrnej časti. Súd mu preto priznal v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením advokátom v počte troch hlavných úkonov t. j. príprava a prevzatie, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 02.12.2011 po 16,60 eur, 3 x 6,95 eur režijný paušál, spolu 70,65 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).