Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_27C-175-2011.pdf
PDF · 91.28 KB
Case nature
Subarea
27C/175/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou v právnej veci navrhovateľky: H. nar. XX.XX.XXXX, G. proti odporcovi: T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., zast. opatrovníkom C. o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému: Q. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky a zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky H. rodenej V., nar. XX.XX.XXXX a odporcu T., nar. XX.XX.XXXX, . uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. vo zväzku 21, ročník 2000, na strane XXX, . pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Maloletý Q. nar. XX.XX.XXXX . sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. Q., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100,- eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.04.2011 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že ich manželstvo je nefunkčné, trvale rozvrátené a preto nemôže plniť svoj účel a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva vidí navrhovateľka v tom, že odporca bol nezodpovedný a klamal. Odporca nemal stabilnú prácu a z toho dôvodu ostal doma s maloletým synom a navrhovateľka chodila do práce a finančne zabezpečovala rodinu. Uviedla, že odporca každé ráno odchádzal so synom do materskej školy a popoludní s ním prichádzal domov. Pol roka na to zistila od riaditeľky materskej školy, že maloletý už pol roka nebol v škôlke. Následne zistila, že každé ráno odporca so synom čakali kým odíde do práce a potom sa vrátili domov a popoludní vyšli von, alebo sa tvárili, že sa práve vrátili z materskej školy. Odporca klamal navrhovateľku aj v tom, že si našiel prácu, ráno odchádzal z domu a popoludní sa vracal z práce, avšak sa ukázalo, že odporca žiadnu prácu nemal. Odporca sa ani nesnažil nájsť si prácu, nebol ani evidovaný na úrade práce. Finančná situácia rodiny sa zhoršovala. Odporca narobil dlhy, ktoré nesplácal. Pod vplyvom odporcovej povahy navrhovateľka utekala z domu, hľadali zámienky ako byť čo najmenej doma. Odporca neustále navrhovateľke niečo sľuboval, nič však z toho nesplanila a neustále ju klamal. Navrhovateľka citovo ochladla k odporcovi a v auguste 2010 si našla novú známosť. Odporca sľúbil navrhovateľke že sa zmení, navrhovateľka známosť ukončila, avšak spoločné spolužitie s odporcom bolo stále neúnosné. Prestali úplne spolu viesť intímny život. Maloletého syna žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať platiť výživným v sume 150,- eur mesačne. Styk nežiadala upraviť.
Odporca mal dňa 15.06.2011 do vlastných rúk doručený návrh aj s výzvou, aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní od doručenia,. Odporca sa k návrhu nevyjadril. Počas konania opustil spoločnú domácnosť a to bez udania adresy, na ktorej sa bude zdržiavať. Navrhovateľka ohlásila na polícii, že je nezvestný. Súd urobil šetrenie pobytu odporcu, avšak bezvýsledne. Okresné riaditeľstvo PZ Malacky súdu oznámilo dňa 25.10.2011, že je po odporcovi stále vyhlásené pátranie a miesto jeho pobytu je stále neznáme. Navrhovateľka súdu uviedla, že rodičia odporcu sú mŕtvi, má nejakých súrodencov, avšak nie je s nimi dlhodobo v kontakte.
Z dôvodu, že pobyt odporcu je neznámy a súd nezistil žiadne osoby z rodinného či pracovného prostredia odporcu, ktoré by mohli byť ustanovené za opatrovníka, ustanovil súd odporcovi uznesením zo dňa 08.11.2011 za opatrovníka obec Vysokú pri Morave a to v zmysle ust. § 29 ods. 2 a 6 O.s.p.
Ustanovený opatrovník odporcu uviedol, že súhlasí s návrhom rozsudku, tak ako je uvedený v žiadosti o rozvod.
Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matke. Vykonali šetrenie v domácnosti matky maloletého a zistili, že o maloletého sa stará matka maloletého. Otec opustil spoločnú domácnosť a jeho pobyt nie je známy. Matka s maloletým obývajú 4 izbový rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. V starostlivosti matky o maloletého nezistili žiadne nedostatky. Výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka a listinnými dokladmi a to: rodný list maloletého, sobášny list, potvrdenie o príjme navrhovateľky, potvrdenie o návšteve školy, daňové priznanie navrhovateľky za rok 2010, oznámenie o výške príjmu odporcu za obdobie 03.10.2010 do 30.06.20011, mzdové listy odporcu za rok 2010,2011, potvrdenie o nahlásení nezvestnosti odporcu.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z výsluchu navrhovateľky má súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je preukázané, že účastníci spolu nežijú, nehospodária spolu a nestarajú sa ani
spoločne o výchovu syna. Odporca je nezvestný, opustil spoločnú domácnosť a to bez udania adresy, na ktorej sa bude zdržiavať. Od odchodu z domu nekontaktoval navrhovateľku. Súd má z dokazovania preukázané, že rozvrat vzťahu tu bol už dlhšiu dobu. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že už pred šiestimi rokmi sa chcela navrhovateľka rozviesť s odporcom po neustálych klamstvách odporcu, avšak návrh na rozvod nakoniec zobrala späť. Príčinou rozvratu manželstva je odporcov nezodpovedný prístup k životu, jeho neustále klamstvá ohľadom jeho aktivít. Odporca klamal o dôležitých veciach, takéto jeho správanie bolo určite spôsobilé rozvrátiť dôveru a vzťah medzi ním a navrhovateľkou.
Na základe vykonaného dokazovania je preukázané že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel a nie je možné očakávať jeho obnovu. Nedochádza v manželstve účastníkov k plneniu povinností v zmysle ust. § 18 a 19 zákona o rodine. Súd z dôvodu naplnenia zákonných podmienok manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z dôvodu, že súd pristúpil k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd upravil v rozhodnutí aj výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Teda určil, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a určil, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
Súd zveril maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľke, nakoľko táto sa o neho osobne stará a to na dobrej úrovni. Kolízny opatrovník nezistil žiaden nedostatok v starostlivosti matky o maloletého. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že odporca je nezvestný. Z dôvodu neznámeho pobytu odporcu, súd rozhodol, že oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka. Styk maloletého s otcom sa neupravoval, nakoľko tento navrhovateľka nežiadala upraviť.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil potreby maloletého, pomery na strane navrhovateľky a výkon osobnej starostlivosti navrhovateľky o maloletého a pomery, zárobkové možnosti a schopnosti na strane odporcu, teda povinného. Navrhovateľka je živnostníčkou, pracuje ako šéfredaktorka s mesačným príjmom cca. 1.600,- eur. Maloletý je žiakom 4. triedy základnej školy v X.. Je zdravý, navštevuje v rámci školy krúžok futbal a floorbal. U odporcu súd zistil, že naposledy pracoval od 03.10.2010 do 30.06.2011 v spoločnosti X. s.r.o. Jeho priemerný mesačný príjem za rok 2010 bol 358,70 eur a za obdobie od 01/2011 do 02/2011 bol jeho priemerný príjem 438,40 eur. Od 07.03.2011 bol práceneschopný a od 16.03.2011 mu boli vyplácané nemocenské dávky Sociálnou poisťovňou. Pracovný pomer bol ukončený dňa 30.06.2011 uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý. Súd pri určení výživného zohľadnil výšku príjmu, ktorú dosahoval odporca a aj tú skutočnosť, že bol vyše troch mesiacov práceneschopný.
Vzhľadom na vek dieťaťa, má súd za to, že suma 100,- eur mesačne ako výživné zo strany odporcu je primeraná a zodpovedá oprávneným potrebám maloletého a je v schopnostiach a možnostiach odporcu takto stanovené výživné platiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na podklade § 204 ods. 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 Zákona o rodine ).