Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-110-2024.pdf
PDF · 123.65 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/110/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, deti rodičov: matka C. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX E., štátna občianka SR, otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX E., t.č. bytom: E. XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpený: Advokátska kancelária Peter Ďurica, s.r.o., so sídlom: SNP 711/25, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 55 792 677, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 36P/6/2023-322 zo dňa 12. marca 2024, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 36P/6/2023 – 322 zo dňa 12. marca 2024 mení tak, že:
I. Otec j e p o v i n n ý počnúc dňom 06.11.2023 prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 170,- Eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
II. Otec j e p o v i n n ý počnúc dňom 06.11.2023 prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 140,- Eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Zmeškané výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 06.11.2023 do 19.02.2024 v sume 230 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v 10 mesačných splátkach po 23,- Eur spolu s bežným výživným, s prvou splátkou splatnou v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok.
IV. Zmeškané výživné na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 06.11.2023 do 19.02.2024 v sume 38,33 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/44/2020-148 zo dňa 07.10.2020 v časti jeho výroku VI. o výživnom.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Súd mení Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 13P/44/2020-148 zo dňa 07.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2020, vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 110,-Eur na sumu 268,48 Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc dňom 06.11.2023. II. Súd mení Rozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 13P/44/2020-148 zo dňa 07.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2020, vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 130,- Eur na sumu 201,36 Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc dňom 06.11.2023. III. Zmeškané výživné na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 06.11.2023 do 19.02.2024 v sume 549,36Eur je otec povinný splácať v 12 mesačných splátkach po 45,78 Eur do jeho úplného zaplatenia spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. IV. Zmeškané výživné na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 06.11.2023 do 19.02.2024 v sume 247,40 Eur je otec povinný splácať v 12 mesačných splátkach po 20,62 Eur mesačne do jeho úplného zaplatenia spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh matky maloletých detí na zvýšenie výživného na maloletého A. B. zo sumy 110,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne a na maloletú A. B. zo sumy 130,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne. Otec vo vyjadrení k návrhu žiadal jeho zamietnutie pre nedôvodnosť. Z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 07.10.2020 mal okresný súd za preukázané, že bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bolo medzi rodičmi dohodnuté výživné na maloletého A. vo výške 110,- Eur a na výživu maloletej A. 130,- Eur.
3. Okresný súd uviedol, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Medzi všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti, patria predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Okresný súd v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine vzhľadom k zmene pomerov na strane maloletých detí zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, pričom prihliadol v prvom rade na odôvodnené potreby maloletých detí, za ktoré považuje pravidelné mesačné výdavky, ktoré vyplynuli z výsluchu a listinných dôkazov doložených matkou a ktoré považoval za primerané ich veku a zdravotnému stavu. Rodičia maloletých detí nezdieľajú spoločnú domácnosť. Matka má maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, žije s nimi v spoločnej domácnosti, na základe čoho si svoju vyživovaciu povinnosť voči nim plní i každodennou starostlivosťou a uspokojovaním ich bytovej potreby (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Otcov mesačný príjem pozostáva zo sumy 594,79 Eur (priemer za 6 mesiacov u zamestnávateľa) a invalidný dôchodok vo výške 447,90 Eur, spolu 1.042,69 Eur mesačne. Z toho plynie záver, že je v možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné v určenej výške. K výslednej sume výživného 469,84 Eur (na maloletého A. v sume 268,48 Eur a na maloletú A. v sume 201,36 Eur mesačne) dospel okresný súd vzhľadom na skutočnosť, že mal. A. navštevuje druhý stupeň základnej školy - 6. ročník a mal. A. navštevuje predškolský ročník materskej školy. Pre potreby určenia výživného pri dvoch deťoch treba vychádzať z toho, že vyživovacia povinnosť na dieťa v predškolskom veku je 12 % a na dieťa na druhom stupni základnej školy 16 % z pomernej časti príjmu otca. Z príjmu 1.042,69 Eur sa na účely stanovenia výživného prihliada k pomernej časti príjmu sumou 469,21 Eur určenou tak, že sa zo sumy 1.042,69 Eur odráta 55 %, čo činí sumu 573,48 Eur. Sumu 469,21 Eur okresný súd zaokrúhlil na sumu 470,- Eur a vydelil číslom, ktoré je súčtom percentuálneho podielu oboch maloletých detí, čo je číslo 28 (12 + 16 = 28). Výsledok je koeficient 16,78 (470 : 28 = 16,78), ktorý okresný súd spätne vynásobil percentom pripadajúcim na dieťa - na maloletého A., z čoho vyplýva výsledná „tabuľková“ suma výživného, ktorá zodpovedá sume 268,48 Eur (16,78 x 16 = 268,48), a na mal. A. 201,36 Eur (16,78 x 12). Uvedený spôsob výpočtu výšky výživného vychádza z odporúčacej tabuľky, ktorá bola pre potreby súdov v Českej republike spracovaná tamojším ministerstvom spravodlivosti a je použiteľná aj v podmienkach Slovenskej republiky. Okresný súd považoval náklady na maloleté deti za dôvodné a ich výšku za primeranú veku maloletých detí, ako aj všeobecne známemu neúmernému nárastu cien životných nákladov a inflácie.
4. Matka navrhovala priznať zvýšené výživné od 01.06.2023, ale nepreukázala žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto okresný súd priznal zmeškané výživné až od podania návrhu na súd, t.j. za obdobie od podania návrhu dňa 06.11.2023 do 19.02.2024 (20. splatnosť výživného za nasledujúci mesiac) v sume 247,40 Eur na maloletú A. s možnosťou 12 splátok v sume 20,62 Eur mesačne a 549,36 Eur na mal. A. s možnosťou 12 splátok v sume 45,78 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do jeho úplného zaplatenia, pričom pri určovaní výšky splátok zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného a jeho výšku. Vzhľadom na uvedené okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/44/2020-148 zo dňa 07.10.2020 vo výroku o výživnom.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote otec cestou právneho zástupcu odvolanie. Uviedol, že návrh matky bol odôvodnený zmenou pomerov, ktorú založila na argumentácii zvýšených nákladov v spojitosti s úhradou hypotekárneho úveru spoločnej nehnuteľnosti. Podstata argumentácie otca maloletých detí bola postavená na tom základe, že síce došlo k istému zvýšeniu nákladov, ale tieto nemôžu byť opreté o skutočnosť, že matka maloletých detí, ktorá nechce vyporiadať spoločnú nehnuteľnosť, žiada od otca maloletých detí úhradu nákladov na nehnuteľnosť, ktorú on neobýva. Podľa názoru odvolateľa právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. V obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.03.2024 absentuje úprava záverečnej reči, ktorá by obsahovala jednak vyjadrenie k samotnému dokazovaniu, eventuálne k dôkazným prostriedkom, ako aj právnu argumentáciu vo vzťahu k navrhovanej zmene písomného podania matky. Samotná táto skutočnosť v celom kontexte predstavuje vadu, ktorá porušuje právo účastníka na spravodlivý proces. Otec namietal rozhodujúcu skutočnosť, ktorá bola zo strany matky prednesená, a to fakt, že táto znáša úhradu výdavkov spojenú s hypotekárnym úverom. Otec maloletých detí nemal možnosť bližšie reagovať a navrhovať dôkazy, nakoľko nebolo zrejmé, či súd bude brať túto skutočnosť ako spornú, resp. uzná tento výdavok za opodstatnený. Matka nemá záujem vyporiadať v rámci zaniknutého BSM spoločný záväzok bývalých manželov a uhrádza tento výdavok napriek tomu, že rodičia nie sú schopní túto nehnuteľnosť udržiavať. Z obsahu odôvodnenia nie je zrejmé, k akým zmenám došlo oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu pri úprave výživného. Odvolateľ rovnako napáda argumentáciu súdu, ktorý rozhodol o spôsobe výpočtu výšky výživného z tzv. odporúčacej tabuľky, čo je v rozpore so súdnou praxou ako aj judikatúrou NS SR, podľa ktorej je určenie výšky výživného vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných, skutkových okolností každej prejednávanej veci. Súd nezohľadnil jednak dôležitú argumentáciu ohľadom dôvodnosti výdavkov matky – a to uhrádzanie úveru nehnuteľnosti, ktorú neužíva, jednak skutočnosť, že otec je invalidný dôchodca, ktorého zdravotný stav nezakladá také možnosti zaobstarania si príjmov, ktoré by zvyšovali jeho životnú úroveň. Otec zabezpečuje darčeky pre svoje deti ako aj iné veci. Súd sa nezaberal ani porovnaním životnej úrovne a príjmových možností oboch rodičov. Zároveň odvolateľovi nie je zrejmé, prečo súd prekročil návrh matky vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k maloletému A. B. (predložený návrh matky bol 250,-Eur a tento bol zo strany súdu prekročený). Otec žiadal, aby odvolací súd preskúmal správnosť postupu súdu prvej inštancie, rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6. Matka vo vyjadrení uviedla, že sa dozvedela, že otec detí zarába viac ako tisíc eur, pričom zvyšok výplaty dostáva načierno v obálke. Preto žiada o prešetrenie tejto situácie. Navrhla, aby otec platil na malú A. rovnako ako na chlapca, teda 268,48 eur. Nie je pravdou, čo písali o hypotéke, že tam nebývajú, pretože tam majú zvieratá a kosia. Nechodia tam každý deň, pretože opatruje starého otca v H., čo je tam a späť 55 kilometrov. Všetky náklady spojené s nehnuteľnosťou hradí sama, exmanžel nijako neprispieva, nechcel platiť ani úver, ani ju vyplatiť. Bojí sa, že dom zoberie banka. Exmanžel býva u matky a byt si prenajal len vtedy, keď sa dozvedel, že je podanie na súde. S hypotékou budú vyššie výdavky pretože banka hypotéku a úvery zvýši. Starostlivosť o deti treba zabezpečiť po celý čas, nielen 4 dni. Otec ani raz nebol na vystúpení detí v škole a deti to veľmi bolelo. Žiadala, aby doplatil výživné, cestovné náklady a prešetriť príjem otca.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti.
8. Odvolací súd vo vzťahu k podanému odvolaniu otca uvádza, že otec spochybnil procesný postup súdu prvej inštancie v kontexte tvrdenia o chýbajúcej záverečnej reči a namietal, že okresný súd prekročil návrh matky vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k maloletému A. B.. Vo vzťahu k námietkam ohľadom absencie záverečnej reči odvolací súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania pred súdom prvej inštancie zo dňa 12.03.2024. Zo zápisnice je možné vo vzťahu k priebehu pojednávania konštatovať, že po ukončení dokazovania žiaden z účastníkov nenavrhol jeho doplnenie a žiaden z účastníkov nereagoval ani na otázku sudkyne o prípadnom doplnení svojej výpovede. Následne sudkyňa po prečítaní listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, konštatovala, že nikto nechce doplniť svoju výpoveď ani nenavrhuje vykonanie dokazovania, a preto uznesením vyhlásila dokazovanie za skončené.
Z uvedeného teda plynie, že súd prvej inštancie dodržal zákonný postup podľa ustanovenia § 182 CSP a keďže žiadna zo strán neprejavila vôľu doplniť svoje vyjadrenie, či navrhnúť vykonanie ďalšieho dokazovania, bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Z predmetnej zápisnice z pojednávania neplynie, že by otec alebo jeho právny zástupca prejavili vôľu pred ukončením dokazovania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Krajský súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 402/2023, kde ústavný súd aproboval závery rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k tvrdeniam o pochybení okresného súdu, ktorý neumožnil predniesť záverečnú reč, v tom smere, že takémuto procesnému pochybeniu nemožno prisudzovať dôsledky, ktoré sa uplatnia v sporovom konaní, ktoré je založené na procesnej aktivite strán sporu a nie na vyšetrovacej zásade, ktorá sa uplatní v nesporovom konaní, s tým, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že prijaté skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle, so záverom, že právo na spravodlivý proces bolo zachované. S prihliadnutím na uvedené preto nemôže odvolací súd v tomto mimosporovom konaní konštatovať, že by v procesnom postupe okresného súdu boli zistené také nedostatky, ktoré by mohli smerovať k záveru o porušení práva účastníka konania na spravodlivý proces. Čo sa týka námietky otca v podanom odvolaní, že okresný súd prekročil návrh matky vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k maloletému A. B., pretože matka žiadala výživné 250,- Eur, krajský súd poukazuje na ust. § 40 CMP, podľa ktorého môže súd prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. V konaniach podľa Civilného mimosporového konania, ktoré možno začať aj bez návrhu, teda konajúci súd nie je viazaný petitom návrhu. Preto ani v tomto konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých nebol okresný súd viazaný navrhovanou výškou výživného. Uvedená odvolacia námietka potom nemôže obstáť.
9. Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku otca o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2 OSP (aktuálne ust. § 220 ods. CSP) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výroku rozhodnutia a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Námietka nedostatočného odôvodnenia preto neobstojí, čo však ale neznamená, že sa odvolací súd s právnymi závermi okresného súdu vo vzťahu k spôsobu výpočtu výšky výživného stotožnil.
10. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy.
11. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu zistenie ich skutočných príjmov. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo všeobecných hľadísk, t. j. skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy dieťaťa, a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t. j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.
12. Na základe uvedených teoretických východísk krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a odvolaním otca, vyhodnotil odvolacie argumenty otca vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti ako čiastočne dôvodné. Zo spisového materiálu a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že okresný súd sa dôsledne zaoberal otázkou zistenia aktuálnych pomerov tak na strane maloletých detí ako aj na strane rodičov. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol výdavky vynakladané na starostlivosť o maloleté deti a uviedol tiež aktuálne príjmy tak otca ako aj matky. Následne svoje zistenia a závery zhrnul v odseku 35. odôvodnenia, kde uviedol jednak všeobecné hľadiská, na ktoré sa prihliada pri určení vyživovacej povinnosti, a jednak konštatoval zmenu pomerov na strane maloletých detí. Krajský súd nad rámec odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že pôvodné výživné vo výške 130 Eur na výživu maloletej A. a vo výške 110 Eur na výživu maloletého A. bolo určené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, ktorý v tejto časti schválil rodičovskú dohodu, a preto toto rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie výšky určeného výživného. Pokiaľ okresný súd konštatoval zmenu pomerov oproti tomuto pôvodnému rozhodnutiu Okresného súdu Veľký Krtíš, je potrebné vnímať odôvodnenie jeho rozhodnutia v celosti, keď je zrejmé, že okresný súd v rámci vykonaného dokazovania hodnotil aktuálnu zistenú príjmovú situáciu tak na strane otca ako aj na strane matky, pričom konštatoval zvýšenie ich príjmov v podobe zvýšeného invalidného dôchodku. Invalidný dôchodok bol matke zvýšený od 01.07.2023 a zároveň jej s účinnosťou od tohto dňa bol zvýšený tiež príspevok na opatrovanie. Rovnako vo vzťahu k otcovi okresný súd konštatoval vyplatenie dôchodkovej dávky sociálnou poisťovňou. Okresný súd zároveň v odôvodnení svojho rozsudku podrobne uviedol výdavky týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti, ktoré vyhodnotil so záverom, že sú primerané ich veku a zdravotnému stavu. Odvolací súd nepovažuje za potrebné tieto závery týkajúce sa vyčíslenia výdavkov spojených so starostlivosťou o maloleté deti a vyčíslenia príjmov na strane tak matky ako aj otca opakovať a v tomto smere odkazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie. K otázke zvýšených nákladov na strane maloletých detí odvolací súd zvýrazňuje, že na strane oprávneného dieťaťa sú základným kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby, ktoré by mali byť kryté v plnom rozsahu. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť. V danom prípade aj vzhľadom na časový odstup od prvotného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti je nevyhnutné zohľadniť zvýšenie výdavkov na maloleté deti v kontexte všeobecného rastu cenovej úrovne a zvyšovania životných nákladov pokrývajúcich základné potreby spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotnou starostlivosťou, školskou dochádzkou a hygienou. Odvolací súd tiež považuje za potrebné prízvukovať, že oproti pôvodnému rozhodnutiu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie navštevovala maloletá A. predškolský ročník materskej škôlky a maloletý A. navštevoval 6. ročník základnej školy. Matkou
vyčíslené výdavky, ktoré je možné zistiť zo správy ÚPSVaR Veľký Krtíš zo dňa 12.02.2024 (odsek 29. odôvodnenia rozsudku okresného súdu), možno preto brať za primerané a odôvodnené vo vzťahu k pokrytiu potrieb maloletých detí.
13. Pokiaľ v podanom odvolaní otec argumentoval tým, že nie je namieste zohľadňovať splátky hypotekárneho úveru spoločnej nehnuteľnosti, ktorú matka neužíva, tak je potrebné konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by táto skutočnosť bola okresným súdom hodnotená ako podstatná okolnosť pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ otec namietal, že je na invalidnom dôchodku a jeho zdravotný stav mu nedáva možnosti zaobstarania si ďalších príjmov, je krajský súd názoru, že táto odvolacia argumentácia otca je ovplyvnená jeho subjektívnym vnímaním vlastnej životnej situácie, ktorá mu bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb jeho maloletých detí preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Nakoniec z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že otec je zamestnaný a popri príjme zo zamestnania je zároveň aj poberateľom invalidného dôchodku. Pokiaľ vo vzťahu k výške príjmov otca matka v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a tiež v podanom vyjadrení k odvolaniu otca uvádzala, že by otec mal poberať ďalší príjem v podobe v hotovosti vyplácanej sumy, je potrebné uviesť, že sa jedná len o tvrdenie matky, ktoré nebolo v konaní preukázané, a preto na základe takýchto hypotetických, nepodložených tvrdení nie je možné vo vzťahu k otcovi konštatovať inú výšku príjmu ako zistenú súdom prvej inštancie.
14. Na základe uvedených zhodnotení potom odvolací súd konštatuje, že okresný súd z vykonaného dokazovania správne ustálil skutkový stav ohľadom oprávnených výdavkov a nákladov spojených so starostlivosťou o maloleté deti a rovnako tak ohľadom príjmov na strane otca a na strane matky. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením otázky výšky bežného a z neho vyplývajúcej výšky zameškaného výživného. Okresný súd pri výpočte výživného vychádzal z odporúčacej tabuľky, ktorá bola spracovaná Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky pre potreby súdov v Českej republike. Krajský súd po oboznámení sa so spôsobom výpočtu výšky výživného okresným súdom, sa s týmto postupom nestotožnil, pričom je potrebné zvýrazniť, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nie je v tejto časti dostatočné, keď okresný súd svoj výpočtový postup dostatočne neodôvodnil a ním určená výška výživného nezodpovedá ani percentuálnemu vyjadreniu podľa odporúčacej tabuľky použitej okresným súdom. Okresný súd vychádzal z výšky ustáleného príjmu otca 1.042,69 Eur, ktorý bol vecne správne zistený z vykonaného dokazovania, a od tohto príjmu odpočítal 55%, pričom zvyšnú časť príjmu pomerne rozdelil medzi maloleté deti, čím podľa názoru odvolacieho súdu určil neprimerane vysokú výšku výživného tak na maloletého A. ako aj na maloletú A..
15. Krajský súd ako súd odvolací potom vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie pristúpil k odlišnému právnemu posúdeniu tohto skutkového stavu a relevantnú otázku určenia výšky výživného posúdil iank. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne ustálený skutkový stav nesprávne právne posúdil, pričom odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom stanovená výška výživného nezodpovedá príjmovej situácii otca. Krajský súd ako súd odvolací tak nedospel k odlišným skutkovým zisteniam a dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie nehodnotil odlišne od súdu prvej inštancie, ale okresným súdom zistený skutkový stav právne posúdil inak, a preto pristúpil k zmene odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
16. Ako už bolo odvolacím súdom konštatované, okresný súd správne ustálil tak príjmové pomery na strane otca a matky ako aj odôvodnené a veku detí primerané náklady na ich strane. Rovnako tak okresný súd vecne správne ustálil zmenu pomerov, vo vzťahu ku ktorej bolo aj odvolacím súdom konštatované, že došlo k všeobecnému zvýšeniu výdavkov spojených s úhradou základných životných potrieb detí a na strane rodičov možno konštatovať aj zvýšenie ich príjmov. So záverom súdu prvej inštancie sa tak možno stotožniť čo do právneho posúdenia otázky naplnenia zákonných predpokladov pre zmenu výšky výživného na maloleté deti v podobe zvýšenia tohto výživného. Odvolací súd potom vychádzajúc z vyššie uvedených matkou preukázaných nákladov spojených so starostlivosťou o maloleté deti určil výšku výživného otca vo výške zodpovedajúcej približne polovici týchto nákladov, teda vo vzťahu k maloletému A. mesačne vo výške 170 Eur a vo vzťahu k maloletej A. mesačne vo výške 140 Eur. Na základe týchto skutočností a s prihliadnutím na aktuálny vek maloletých detí a na nárast cenovej úrovne v poslednom období je krajský súd názoru, že je dôvodné zvýšenie výživného plateného otcom na maloleté deti práve v tomto rozsahu. Celkové zvýšenie výživného oproti sume, ktorú otec platil na základe pôvodného rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš vo výške 240 Eur, zodpovedá pri aktuálne odvolacím súdom určenom výživnom (na obidve spolu 310 Eur) čiastke 70 Eur mesačne, čo je suma,
ktorá otca, s ohľadom na aktuálnu výšku jeho príjmu ustálenú súdom prvej inštancie sumou 1.042,69 Eur mesačne, nezaťaží neprimeraným spôsobom. Zároveň zvýšenie výživného v tomto rozsahu pokryje odôvodnený nárast potrieb maloletých detí.
17. Vo vzťahu k vyjadreniu matky, v rámci ktorého matka požadovala výživné v rovnakej výške 268,48 Eur tak na maloletého A. ako aj na maloletú A., uvádza odvolací súd, že s prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu, výšku výdavkov spojených so starostlivosťou o maloleté deti a výšku príjmu otca ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, nie je možné konštatovať dôvodnosť takejto žiadosti matky, keďže ňou požadované výživné je neprimerané jednak vo vzťahu k príjmovej situácii na strane otca a jednak vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletých detí.
18. S prihliadnutím na zmenu rozhodnutia okresného súdu čo do výšky bežného výživného zmenil krajský súd toto rozhodnutie aj v časti určenia zameškaného výživného, ktoré po prepočte za dané obdobie od 06.11.2023 do 19.02.2024 predstavuje v prípade maloletého A. neuhradenú sumu 230 Eur (50 Eur za obdobie do konca mesiaca november 2023 a 3 x 60 Eur za mesiace december 2023 a január a február 2024). V prípade maloletej A. sa jedná o zameškané výživné v sume 38,33 Eur (po prepočte 8,33 Eur za mesiac november 2023 a 3 x 10 Eur mesačne za mesiace december 2023 a január a február 2024). Vo vzťahu k zameškanému výživnému uložil odvolací súd otcovi povinnosť výživné v celkovej sume 230 Eur na maloletého A. doplatiť v desiatich mesačných splátkach po 23 Eur a výživné na maloletú A. vo výške 38,33 Eur uložil otcovi povinnosť doplatiť jednorazovo do 3 dní od právoplatnosti rozsudku krajského súdu. Zároveň krajský súd vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil, že sa týmto rozsudkom mení pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/44/2020-148 zo dňa 07.10.2020 v časti jeho výroku VI. o výživnom.
19. Na základe uvedeného, vyhodnotiac odvolanie otca ako čiastočne dôvodné, pristúpil krajský súd podľa ust. § 388 CSP k zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Keďže odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil, rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 2 CSP o trovách prvoinštančného aj o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.