Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-546-2010.pdf
PDF · 99.07 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/546/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tučkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
J.
bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: H., bytom B., právne zastúpená JUDr. Dušanom Chlapíkom, advokátom so sídlom v Žiline, ul. Sládkovičova č. 13, a otca: A. XX.XX.XXXX, bytom B. právne zastúpený JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Kysucká cesta č. 3, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
rozhodol:
Súd z v e r u j e J.o striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, ktorá bude uskutočňovaná tak, že každý nepárny týždeň kalendárneho roka od pondelka do nasledujúceho pondelka bude maloletý v starostlivosti matky, každý párny týždeň kalendárneho roka od pondelka do pondelka nasledujúceho týždňa bude maloletý v starostlivosti otca. Počas prevádzky v materskej škôlke si rodič vyzdvihne maloletého z predškolského zariadenia, počas prázdnin výmena dieťaťa do starostlivosti rodiča prebehne na mieste trvalého bydliska maloletého o 16.00 hod.
Súd výživné rodičov n e u r č u j e .
odôvodnenie:
Otec návrhom zo dňa 11.02.2011 podaným na Okresný súd Žilina dňa 11.02.2011 prostredníctvom právneho zástupcu, žiadal zveriť maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti, zaviazať matku platením výživného na maloletého vo výške 100 eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2011, splatné do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a upraviť styk s maloletým dieťaťom. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo rodičov bolo uzatvorené dňa 25.11.2006. Z dôvodu, že spolužitie otca s matkou bolo pre jej povahu neznesiteľné, v auguste 2010 došlo k ich rozchodu a matka sa s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojím rodičom. Matka bola vždy príčinou hádok za účelom nadobudnutia riadiacej pozície. Nikdy nepripustila, že by mal otec pravdu. Je panovačná. Prejavilo sa to aj vo vzťahu k maloletému, ktorého začala neprimerané trestať. Direktívne zákazy a príkazy boli na dennom poriadku. Maloletý je utiahnutý, má strach z nových ľudí a vecí, pomaly si zvyká na nové prostredie. Po odchode sa začal správať ešte bojazlivejšie. Maloletý si dokonca musel pýtať povolenie hrať sa s otcom. Matka je v súčasnosti nezamestnaná bez akéhokoľvek príjmu. Všetky náklady na maloletého znáša otec, a to buď priamo alebo prostredníctvom výživného. Podľa zistení otca, matka trávi s maloletým minimum času, nakoľko všetok čas trávi so svojím novým priateľom. Keď bol maloletý chorý, matka až po naliehaní súhlasila, aby otec mohol prísť za maloletým. Bol u starých rodičov, kde matka nebola a maloletý pozeral
so starým otcom kriminálny seriál pre deti nevhodný. Starý otec ani nevedel, kde matka je a ako dlho bude preč. V súčasnosti matka vyhlásila, že maloletého otec uvidí, len keď bude chcieť ona, čo už aj v praxi realizuje, nakoľko otcovi neumožnila vopred dohodnuté stretnutie. Dokonca maloletého nedoviedla ani do škôlky, čo považoval otec za zneužívanie maloletého pre osobnú pomstu. Matka sa dlhodobo správa agresívne, je nervózna, stále kričí a to najmä na maloletého. Kričí aj po otcovi, uráža ho a ponižuje ho. Matka sa vyjadrila, že pokiaľ otec nepredloží nejakú ponuku, ona mu neumožní s maloletým sa stretávať. Otec je presvedčený, despotická povaha matky ničí maloletého, ktorý nie je schopný sa sám brániť. Matka ako aj ostatní členovia domácnosti negatívne pôsobia na maloletého. Otec žije v rodinnom dome, v ktorom žil od narodenia a keď je maloletý u otca, stále to považuje za svoj domov. Otec chodil s maloletým od narodenia na všetky lekárske vyšetrenia a rovnako vodieval a vyberal maloletého aj zo škôlky. Nemá na rozdiel od matky existenčné problémy.
Matka sa k návrhu otca vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 24.02.2011. Považuje otcove tvrdenia za znevažujúce a ponižujúce, pričom negatívne pôsobia na matkinu psychiku. Bola šokovaná z tvrdení otca, že ona zapríčiňovala hádky a neprimerane trestala maloletého. Matka poukazuje na skutočnosť, že otec nechce zotrvať vo vzťahu a sám podal návrh na rozvod manželstva, ktorý je vedený pod spis. zn. č. XXC/XXX/XXXX. Pokiaľ mala matka neprimerane trestať maloletého tak nechápe, prečo otec v návrhu na rozvod manželstva žiadal maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, a teda už nemá obavu, že matka bude maloletého neprimerane trestať. Až postupom času otec začal žiadať zverenie do jeho osobnej starostlivosti. Matka nevidí nič zlé na tom, keď maloletého vedie k poriadku, k stravovacím a iným návykom potrebným pre jeho ďalší priaznivý vývoj, čo otec považuje za despotické pôsobenie na maloletého. Doslova opačný vplyv má otec na maloletého, nakoľko mu všetko povolí. Nemyslí si, že finančné zabezpečenie je všetko na riadne zabezpečenie starostlivosti. Matka musela ukončiť podnikateľskú činnosť, ktorú prevádzkovala v priestoroch patriacich otcovi. Otec doteraz prispieval len sumou 100 eur. Odkedy došlo k rozpadu manželstva, otec začal priznávať nižší príjem ako predtým. Otcov zamestnávateľ je spoločnosť F., ktorá patrí starému otcovi maloletého zo strany otca. Matka t.č. pracuje brigádnicky na základe dohody o vykonaní práce v presvedčení, že časom nájde trvalé zamestnanie. Po ekonomickej stránke matke pomáhajú rodičia. Problémy s maloletým nastávajú vždy po príchode maloletého od otca, kedy býva neposlušný, agresívny, nedisciplinovaný, nerešpektuje matku s odôvodnením, že u otca to má dovolené. Matka styku otca s maloletým nebránila, ale naopak umožňovala ho v širokej miere. Otec nejaví záujem zosúladiť výchovný vplyv a pôsobenie na maloletého, nemal snahu riešiť tento problém pohovormi u psychológa. Otec sa čoraz agresívnejším spôsobom domáha stretnutia s maloletým aj v čase, keď je chorý. Všetky tieto okolnosti vyvolávajú v matke čoraz väčšiu obavu o riadny, nerušený psychický vývoj maloletého.
Matka podala dňa 14.02.2011 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného vo výške 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2011 a upraviť styk otca s maloletým. V návrhu uviedla, že na tunajšom súde sa vedie konanie o rozvod manželstva pod spis. zn. č. XXC/XXX/XXXX, ktoré bolo odročené za účelom znaleckého dokazovania, nakoľko obaja rodičia majú záujem o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti, resp. otec žiada maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2010. Matka spolu s maloletým bola nútená odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti a v súčasnej dobe bývajú v rodičovskom dome. Od odchodu zo spoločnej domácnosti sa na výchove a starostlivosti podieľali obaja rodičia po vzájomnej dohode. Matka sa snažila vytvárať pre maloletého zdravé prostredie a mala záujem na tom, aby rozpad manželstva v čo najmenšej miere zasiahol maloletého, ktorý má vytvorený pozitívny vzťah k obom rodičom. Stretávanie maloletého s otcom sa realizovalo každý druhý víkend od štvrtka do nedele a v týždni dve poobedia. Približne koncom roka začala matka pozorovať u maloletého zmeny v správaní, čomu spočiatku nepripisovala veľký význam. Snažila sa s otcom komunikovať a žiadal ho, aby nemaril jej výchovné pôsobenie. S otcom však nebola možná dohoda. Problémy nastali po novom roku, kedy sa maloletý začal samopoškodzovať, bil seba a všetkých okolo bez dôvodu, bol plačlivý, má záchvaty zúrivosti, je agresívny. Z toho dôvodu navštívili psychológa. Matka sa domnieva, že je to spôsobené nestabilným rodinným prostredím a dvojakou výchovou.
Otec sa k návrhu matky vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 23.02.2011. Uviedol, že matka klame a uvádza nezmysly. Zo spoločnej domácnosti ich otec nevyhadzoval, ale
matka odišla s klientom otca. Odišla aj s maloletým, napriek tomu, že otec sa o maloletého vie postarať a staral sa o neho aj pred ich odchodom. Matkin odchod bol výsledok dlhoročného správania sa k otcovmu klientovi a neskôr aj k maloletému. Nepristala nikdy ani len na kompromis pri riešení vzniknutých problémov, presadzovala si výhradne svoje názory a to plačom, krikom, hysterickými záchvatmi, výbuchmi zlosti a napokon aj vyhrážaním, či psychickým vydieraním. V jej postojoch ju podporujú aj jej rodičia. Otec má záujem podieľať sa na výchove maloletého prinajmenšom v takom rozsahu ako to bolo počas fungovania manželstva. Od malička sa o maloletého riadne staral, navštevoval s nim lekárov a v prevažnej väčšine ho aj kúpaval. Otec zabezpečoval osobne nákupy do domácnosti a aj pre maloletého. Pomohol matke začať podnikať a pokiaľ prišla matka domov staral sa o maloletého on a vykonával aj domáce práce, nakoľko matka tvrdila, že je unavená a nevládze. Matka sa už počas bývania v spoločnej domácnosti správala direktívne, všetko bolo nalinajkované vždy podľa jej príkazov a zákazov. Pokiaľ maloletý matku neposlúchol, matka ho zatvárala aj do izby, kde plakal. Stalo sa viackrát, že otec po návrate videl ako je maloletý zatvorený a plakal. V dôsledku takéhoto prístupu sa začali u maloletého prejavovať poruchy správania, začal sám seba hrýzť, a preto spoločne s otcom a maloletým navštívili detského psychológa. Psychológ vysvetlil matke, že porucha v správaní je spôsobená tým, že na maloletého vyvíja príliš veľký tlak. Nie je pravda, že samopoškodzovanie malo byť spôsobené rozvratom manželstva. Matka zneužíva prítomnosť maloletého na vydieranie otca za účelom získania majetkového prospechu. Opakovane sa vyjadrila, že „ keď nebudú peniaze, nebude dieťa“. Matka nezvládal výchovu už v čase spoločného spolužitia, keď niekoľkokrát do roka odkladala maloletého k starým rodičom na celý týždeň s tvrdením, že si potrebuje oddýchnuť, lebo je unavená. Otec chcel s matkou komunikovať, ale matka to odmietala. Nie je pravdou, že matka sa snaží vytvárať pre maloletého zdravé prostredie, neustále ho zaťažuje svojimi nenávistnými útokmi na otca, maloletý už niekoľkokrát otcovi aj jeho rodičom povedal, že „ ocko maminku neľúbi“, že ich vyhodil z domu a pod.. Matka už dlhšiu dobu nedovolí, aby sa otec stretol s maloletým. Pokiaľ zodvihne telefón, oznámi mu, že maloletý je chorý, do škôlky ho v deň, kedy sa dohodli, ani nedovedie. Už dlhšiu dobu matka nedvíha telefón a bráni mu v stretávaní sa s maloletým. Nikdy s otcom nekomunikovala v tom zmysle, že by ho žiadala o to, aby nemaril jej výchovné pôsobenie. Práve naopak otec apeloval na matku, že by nemala byť na maloletého taká prísna. Otec sa k maloletému vždy správa kamarátsky a láskavo, svojou prirodzenou autoritou maloletého vedie k poznaniu hraníc medzi šibalstvom a neposlušnosťou. Matka sa v súčasnosti všemožne snaží pretrhnúť puto medzi otcom a maloletým tým, že otec nemôže maloletého ani vidieť ako aj neustálym vykresľovaním otca ako človeka, ktorý maloletému a matke ublížil. Otec za tak krátku dobu, čo je s maloletým ani nemôže ovplyvňovať jeho výchovu.
Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom., v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len "kolízny opatrovník").
Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina za kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu.
Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2011 a vykonateľnosť dňa 21.03.2011 súd zveril maloleté dieťa dočasne do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platením výživného vo výške 25,38 eur mesačne a upravil styk otca s maloletým dieťaťom.
Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že komunikácia rodičov nie je možná, to znamená pokiaľ maloletý bude zverený, či aj jednému z rodičov, druhý bude určite v nevýhode, pretože pri odovzdávaní sa budú prenášať vzájomné nezhody vyplývajúce z partnerského vzťahu. Kolízny opatrovník doporučil rozhodnúť o striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch, čo by zároveň aj bolo rozhodnutím v konečnom dôsledku možno aj skúšobným, na čas do právoplatnosti rozvodového rozsudku s tým, že si zároveň nemusia platiť výživné.
Na pojednávaní dňa 01.12.2011 boli prítomní matka, právny zástupca matky, otec, právny zástupca otca a kolízny opatrovník.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, správou ÚPSVaR Žilina zo šetrenia pomerov v rodine, z potvrdenia zamestnávateľa otca spoločnosti F. o zárobku otca, potvrdením ÚPSVaR Žilina o poberaní dávok a príspevkov v hmotnej núdzi matkou, potvrdením ÚPSVaR Žilina o poberaní prídavkov na dieťa matkou, správou ÚPSVaR Žilina o evidencii matky medzi uchádzačmi o zamestnanie, správou o konzultácii pred ÚPSVaR Žilina, Referát poradensko-psychologických služieb, znaleckým posudkom PhDr. Stely Jančárovej, znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia z rozvodového konania a zistil tento skutkový stav:
Matka je nezamestnaná, Je poberateľkou dávok a príspevkov v hmotnej núdzi vo výške 119,10 eur a prídavkov na dieťa vo výške 22,01 eur. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky.
Maloletý v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie.
Otec je zamestnaný v spoločnosti K.R.B., spol. s.r.o., Moyzesova č. 58, Žilina a jeho priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie od 01/2010 do 01/2011 bol vo výške 716,69 eur. V starostlivosti otca neboli zistené žiadne nedostatky.
Zo správy o konzultácii pred ÚPSVaR Žilina, Referát poradensko-psychologických služieb bolo zistené, že komunikácia a dohoda medzi rodičmi nie je možná.
Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom PhDr. Stely Jančárovej, znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, ktorý bol nariadený v rozvodovom konaní. Zo záveru posudku vyplýva, že k obidvom rodičom má maloletý vyvinutú pozitívnu citovú väzbu. Pre zachovanie kontinuity jeho citových väzieb s obidvomi rodičmi a naplnenie jeho podstatných vývinových potrieb je vhodná striedavá starostlivosť.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol zveriť mal. dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Obaja rodičia vedia zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, čo vyplýva aj zo
správy kolízneho opatrovníka, že v starostlivosti rodičov neboli zistené žiadne nedostatky. Rodičia vzájomne majú problém v komunikácii a aj z uvedeného dôvodu súd rozhodol, že maloleté dieťa si budú preberať v predškolskom zariadení a v prípade prázdnin na mieste trvalého bydliska maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa je naviazané na oboch rodičov. Zo strany otca aj matky je maloletému poskytnutá riadna starostlivosť, a tak by malo v rovnakej miere pociťovať starostlivosť a pozornosť od oboch rodičov, čím sa v prvom rade berie do úvahy záujem maloletého dieťaťa a nie prípadné osobné nezhody medzi rodičmi. Rodičia majú pozitívny citový vzťah k dieťaťu, vyhlasujú, že je pre nich záujem maloletého prvoradý. Súd im svojím rozhodnutím dal možnosť túto skutočnosť aj vlastným konaním dokázať. Záujem maloletého nespočíva iba vo vzťahu rodič - dieťa, ale zakladá aj jednotný postup oboch rodičov vo výchove a aspoň korektnú vzájomnú komunikáciu. Situáciu v rodine vytvorili rodičia svojím zavinením, preto musia znášať aj dôsledky vo vzťahu k spoločnému dieťaťu - teda nielen brať všetky práva, ale znášať aj určité povinnosti, ktoré prípadne nezodpovedajú ich predstavám, ale sú v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine. Súd sa stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka a závermi znaleckého posudku.
Súd výživné neurčil, nakoľko bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rovnakých časových intervaloch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.