Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74T/75/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. X.X.XXXX v Považskej Bystrici, stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 23.8.2024 takto

rozhodol:

Obžalovaná: C. A. B., nar. XX. XX. XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom D., E. F., G. XXX/XX

j e v i n n á, ž e

dňa 7. februára 2024 asi o 17.15 h v Púchove riadila osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Polo, evidenčného čísla D. H., po ceste číslo II/517, ulici Hollého, v smere od Považskej Bystrice do centra mesta, kde v úseku cesty v kilometri 175.0, pri autobusovej zastávke, v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, nedbajúc na zvýšenú opatrnosť voči chodcom prechádzajúcim cez vozovku, za zníženej viditeľnosti aj vplyvom dažďa, pri rýchlosti jazdy 40 km/h oneskorene reagovala a nedala prednosť chodkyni I. J., ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod pre chodcov z ľavej strany cesty na pravú v smere jazdy vozidla, do ktorej narazila pravou prednou časťou vozidla, pričom pri dopravnej nehode chodkyňa I. J. utrpela zakrvácanie pod cievnatku vpravo, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v oblasti tentória vpravo malé, zlomeninu lebečnej klenby vpravo so zasahovaním na strop očnice, zlomeninu nosových kostí bez posunu, odreninu kolena vľavo a trh ranu v čelovej oblasti vpravo, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 07.02.2024 v trvaní 27 dní, spočívajúcom v hospitalizácii, v bolestivosti zranení a v obmedzení fyzickej aktivity. Obžalovaná C. A. B. porušila ustanovenia , , , o cestnej premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa s prihliadnutím na , , , na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa obžalovanej určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. -16 zo dňa 19.6.2024 na obžalovanú C. A. B., stíhanú pre prečin ublíženia na zdraví podľa , na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Súd vo veci vydal dňa 2.7.2024 trestný rozkaz, proti ktorému podala v zákonnej lehote obžalovaná odpor. Uznesením zo dňa 1.8.2024 sp. zn. súd rozhodol o prijatí obžaloby a nariadil termín hlavného pojednávania.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.8.2024 na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Považská Bystrica po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa , a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 vyhlásila podľa , že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa a obžalovanej kládol otázky uvedené v , , , a , na ktoré obžalovaná odpovedala : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovanej : áno d) či bol ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovanej : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovanej : áno g) či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jej kladený za vinu, odpoveď obžalovanej : áno h) či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovanej : áno

Nakoľko obžalovaná odpovedala na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jej priznania, k spáchaniu stíhaného trestného činu sa priznávala aj v prípravnom konaní, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovanej o vine podľa prijal a zároveň podľa rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovanú uznal za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa , nakoľko obžalovaná svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 23.8.2024 vykonal dokazovanie iba oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením , a to tak, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaná je dlhodobo riadne zamestnaná v spoločnosti Continental Matador Truck Tires s.r.o..

Zo správy Mestského úradu Púchov vyplýva, že obžalovaná je prihlásená k trvalému pobytu, kde žije spolu so svojou matkou E. B.. Na komisii na ochranu verejného poriadku nebola riešená.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaná nebola posledných 5 rokov postihnutá za spáchanie priestupku. Z evidenčnej karty obžalovanej vyplýva, že v roku 2012 sa dopustila spáchania jedného priestupku na úseku dopravy, za čo jej bola uložená bloková pokuta 20 Eur.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ nikdy odsúdená za spáchanie trestného činu.

Zo lekárskych správ týkajúcich sa matky obžalovanej vyplýva, že E. B. (ročník 1940) prekonala závažné ochorenia, má zhoršený zdravotný stav, ktorý vyžaduje liečbu a opakované kontroly u lekárov.

Podľa súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa, možnosti jeho nápravy ale taktiež následky spôsobené trestným činom. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, správanie po spáchaní trestného činu, ospravedlnenie, priznanie a oľutovanie, osobné pomery a starostlivosť o osobu vyššieho veku uložil obžalovanej ako druh trestu trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 12 mesiacov, pričom zároveň súd obžalovanej neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovanej zistil 3 poľahčujúce okolnosti a to podľa , že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, podľa , že sa obžalovaná priznala a svoj čin úprimne oľutovala a ďalej podľa , že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže obžalovaná svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle v podstate odbremenila súd od dokazovania jej viny, ktorou skutočnosťou napomáhala súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. U obžalovanej súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa . U obžalovanej tak prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 3:0. Zároveň súd skúmal zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle , , pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovanej s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, tiež na to, že sa jedná v tomto jej prípade o nedbanlivostný trestný čin, na zabezpečenia ochrany spoločnosti a jej nápravy výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý a preto postupom podľa , obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň jej určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov, ktorú považuje za primeranú a dostatočnú. Súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že obžalovaná sa dopustila spáchania trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd neopomenul ani ustanovenie upravujúce trest zákazu činnosti a preto skúmal či u obžalovanej je potrebné ukladať popri podmienečnom treste odňatia slobody aj tento trest. V zmysle trest zákazu činnosti môže súd uložiť, ale nemusí, a to v prípadoch, v ktorých sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou, na rozdiel od ustanovení, kde je uloženie trestu zákazu činnosti obligatórne. Ukladanie trestu zákazu činnosti je tak v zmysle fakultatívnou možnosťou zo strany súdu. Súd by mal pritom zvažovať, či okrem iného aj vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu, spôsob jeho spáchania a jeho následky, osobu obžalovanej a jej predchádzajúci život je uloženie tohto trestu nevyhnutné s ohľadom na zásadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. V tomto prípade súd dospel k záveru, že okrem argumentácie uvedenej v predchádzajúcej časti odôvodnenia, na ktorú súd odkazuje, aj pri rozhodovaní o treste zákazu činnosti, uloženie podmienečného trestu odňatia slobody bez trestu zákazu činnosti dostatočne napĺňa účel trestu z pohľadu ustanovenia . Zároveň takéto rozhodnutie je i v súlade s ustanovením (zásadou personality trestu), kedy trest má postihovať páchateľa tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Súd

v tomto smere zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná býva v spoločnej domácnosti so svojou 84 ročnou matkou, o ktorú sa osobne stará a ktorá má vážne zdravotné problémy, ktoré vyžadujú opakované návštevy lekárov vo viacerých špecializovaných ambulanciách, pričom motorové vozidlo nevyhnutne potrebuje nielen k prevozu matky k lekárom, ale aj k zabezpečeniu základných potrieb a chodu ich spoločnej domácnosti, ako aj pre dochádzanie do miesta svojho zamestnania. Pokiaľ ide o skutočnosť, že obžalovaná má aj sestru, táto nežije s nimi v spoločnej domácnosti, nestará sa o matku v takom rozsahu ako obžalovaná, má svoju vlastnú rodinu. Podľa názoru súdu by potom uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá obžalovanej malo negatívne následky pre jej rodinu (matku), čo rozhodne nie je záujmom spoločnosti a tento ďalší trest (okrem trestu odňatia slobody) by už neprimerane zasahoval rodinu obžalovanej. S prihliadnutím aj na predchádzajúcu disciplinovanosť obžalovanej pri vedení motorového vozidla, ktorá za celý svoj život spáchala len jeden dopravný priestupok pred dvanástimi rokmi, pričom vodičské oprávnenie má od roku 1997, nie je ukladanie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá nevyhnutné pre zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravy obžalovanej. Je potrebné tiež poukázať na okolnosti spáchania skutku, najmä skutočnosť, že obžalovaná neprekročila maximálnu povolenú rýchlosť na danom úseku, bola znížená viditeľnosť a pršalo. Nejednalo sa tak o žiadny prípad bezohľadnej rizikovej jazdy, ale oneskorenú reakciu obžalovanej. Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla by bolo v tomto konkrétnom prípade s prihliadnutím aj k priznaniu sa a oľutovaniu trestného činu obžalovanou v rozpore so zásadami pre ukladanie trestov, najmä personality trestu uvedenou v , nakoľko by nielen výrazným ale aj neprimeraným spôsobom zasiahol rodinu obžalovanej. Z uvedených dôvodov súd obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá neukladal. S prihliadnutím na uvedené, súd mal za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody u obžalovanej bude napĺňať nielen znaky zákonnosti, ale aj spravodlivosti a individualizácie trestu a zároveň bude plniť funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Poškodená si voči obžalovanej neuplatnila v trestnom konaní žiadnu škodu, túto si chce uplatniť zo zákonného zmluvného poistenia, preto súd o náhrade škody vôbec nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.