Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Cb/11/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Záleskou v právnej veci žalobcu Autodoprava Řehák s.r.o. so sídlom 411 12 Čížkovice, IČ 25427601, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Janom Štětinom, advokátom, Křížová 33, 412 01 Litoměřice, Česká republika, proti žalovanému ROTA TL, s.r.o. so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava (predtým SOLLEERS Transport Logistics, s.r.o. so sídlom Štúrova 384/28, 019 01 Ilava), IČO 44 798 547, Slovenská republika, o zaplatenie 13 686,68 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13 686,68 eur, 9 % ročný úrok zo sumy 1 203,10 eur od 27.02.2010 do 13.04.2011, zo sumy 47,08 eur od 19.03.2010 do 13.04.2011, zo sumy 82,46 eur od 30.3.2010 do 13.04.2011, zo sumy 900,04 eur od 26.04.2010 do 13.04.2011, zo sumy 520,01 eur od 29.03.2010 do 13.04.2011, zo sumy 1 224,96 eur od 29.03.2010 do 13.04.2011, zo sumy 596,16 eur od 31.03.2010 do 13.04.2011, zo sumy 455,77 eur od 2.4.2010 do 13.04.2011, zo sumy 1 837,44 eur od 15.04.2010 do 13.04.2011, zo sumy 1 838,50 eur od 15.04.2010 do 13.04.2011, zo sumy 631 eur od 22.04.2010 do 13.04.2011, zo sumy 624,96 eur od 22.04.2010 do 13.04.2011, zo sumy 624,96 eur od 1.5.2010 do 13.04.2011, zo sumy 623,50 eur od 6.5.2010 do 13.04.2011, zo sumy 610,56 eur od 13.05.2010 do 13.04.2011, zo sumy 623,50 eur od 13.05.2010 do 13.04.2011, zo sumy 621 eur od 17.05.2010 do 13.04.2011, zo sumy 619,68 eur od 17.05.2010 do 13.04.2011, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 3 470,72 eur, ktorú je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť JUDr. Janovi Štětinovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu (tlačivo A) podľa článku 7 ods.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 13 686,68 eur s príslušenstvom. V návrhu označil a k návrhu doložil dostupné dôkazy odôvodňujúce uplatnenú pohľadávku, dodacie listy, faktúry, nákladné listy CMR, objednávky prepravy. Žalobca nevyslovil nesúhlas s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania (dodatok 2 k návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu). Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 821 eur.

Okresný súd Trenčín vydal v právnej veci európsky platobný rozkaz č.k. -82 zo dňa 13.4.2011.

Uznesením č.k. -92 zo dňa 5.9.2011 súd vydaný európsky platobný rozkaz č.k. -82 zo dňa 13.4.2011 podľa pre jeho nedoručenie do vlastných rúk žalovaného zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2011.

V deň začatia súdneho konania došlo na strane žalovaného k zmene obchodného mena a sídla spoločnosti.

Podľa súd prejednal a rozhodol právnu vec v neprítomnosti žalovaného, u ktorého nastali účinky doručenia predvolania na pojednávanie podľa Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, vykonal dokazovanie podľa oboznámením obsahu listinných dôkazov : výzvy na zaplatenie zo dňa 16.6.2010, faktúry č. 20100225 zo dňa 10.2.2010 na sumu 4 898,10 eur so splatnosťou dňa 26.2.2010, dodacieho listu č. 1000000217/10, faktúry č. 20100379 zo dňa 4.3.2010 na sumu 2 634,83 eur so splatnosťou dňa 18.3.2010, dodacieho listu č. 1000000337/10, faktúry č. 20100428 zo dňa 15.3.2010 na sumu 82,46 eur so splatnosťou dňa 29.3.2010, dodacieho listu č. 1000000378/10, faktúry č. 20100509 zo dňa 26.3.2010 na sumu 900,04 eur so splatnosťou dňa 25.4.2010, dodacieho listu č. 1000000440/10, faktúry č. 20100327 zo dňa 26.2.2010 na sumu 1 280 eur so splatnosťou dňa 28.3.2010, medzinárodného nákladného listu č. SK M 0143136, č. SK M 0143137, objednávky č. 021/10, faktúry č. 20100328 zo dňa 26.2.2010 na sumu 1 224,96 eur so splatnosťou dňa 28.3.2010, medzinárodného nákladného listu č. CZ Ty 5720637, č. CZ Ty 6873604, objednávky č. 020/10, faktúry č. 20100368 zo dňa 28.2.2010 na sumu 596,16 eur so splatnosťou dňa 30.3.2010, medzinárodného nákladného listu č. CZ Z 7028550, faktúry č. 20100369 zo dňa 2.3.2010 na sumu 632 eur so splatnosťou dňa 1.4.2010, medzinárodného nákladného listu č. SK M 0143138, faktúry č. 20100426 zo dňa 15.3.2010 na sumu 1 837,44 eur so splatnosťou dňa 14.4.2010, medzinárodného nákladného listu č. CZ Ty 6873652, č. CZ Z 7028549, č. CZ Ty 6873637, objednávky prepravy č. 025/10, č. 031/10, faktúry č. 20100427 zo dňa 15.3.2010 na sumu 1 838,50 eur so splatnosťou dňa 14.4.2010, medzinárodného nákladného listu č. SK M 0143141, č. SK M 0143143, č. SK M 0143142, objednávky prepravy č. 032/10, faktúry č. 20100462 zo dňa 22.3.2010 na sumu 631 eur so splatnosťou dňa 21.4.2010, medzinárodného nákladného listu č. SK M 0143144, objednávky prepravy č. 042/10, faktúry č. 20100463 zo dňa 22.3.2010 na sumu 624,96 eur so splatnosťou dňa 21.4.2010, medzinárodného nákladného listu č. CZ Z 8840685, objednávky prepravy č. 041/10, faktúry č. 20100564 zo dňa 31.3.2010 na sumu 624,96 eur so splatnosťou dňa 30.4.2010, medzinárodného nákladného listu zo dňa 31.3.2010, objednávky prepravy č. 047/10, faktúry č. 20100588 zo dňa 5.4.2010 na sumu 623,50 eur so splatnosťou dňa 5.5.2010, medzinárodného nákladného listu č. SK M 0143151, objednávky prepravy č. 048/10, faktúry č. 20100632 zo dňa 12.4.2010 na sumu 610,56 eur so splatnosťou dňa 12.5.2010, medzinárodného nákladného listu č. CZ Z 8840684, objednávky prepravy č. 051/10, faktúry č. 20100633 zo dňa 12.4.2010 na sumu 625,50 eur so splatnosťou dňa 12.5.2010, medzinárodného nákladného listu č. CZ Z 884068, objednávky prepravy č. 052/10, faktúry č. 20100671 zo dňa 16.4.2010 na sumu 621 eur so splatnosťou dňa 16.5.2010, medzinárodného nákladného listu č. SK M 0143157, objednávky prepravy č. 058/10, faktúry č. 20100672 zo dňa 16.4.2010 na sumu 619,68 eur so splatnosťou dňa 16.5.2010, medzinárodného nákladného listu č. CZ Z 8839592, objednávky prepravy č. 057/10, výpis z obchodného registra žalovaného.

Právnu vec posúdil súd podľa príslušným ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie Brusel I.), vyhlášky č. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej len Dohovor CMR), Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len Rím I), Obchodního zákonníka v znení neskorších predpisov platného na území Českej republiky (ďalej len Obch. zák.).

Žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaný má sídlo v Slovenskej republike. Ide o konanie s cudzím prvkom a preto musel súd vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti na konanie v tejto veci a otázku aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného peňažného nároku žalobcu.

Podľa článku 26 Nariadenia č. 1896/2006 všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.

Podľa ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa článku 2 ods.1 Nariadenia Brusel I. ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa článku 60 ods.1 písm. a/ Nariadenia Brusel I. na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických osôb alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.

Podľa článku 5 ods.1 Nariadenia Brusel I. osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať.

Podľa článku 71 ods.1 Nariadenia Brusel I. toto nariadenie nemá vplyv na dohovory, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty, a ktoré upravujú právomoc alebo uznávanie a výkon rozsudkov v špecifických veciach.

Podľa článku 31 ods.1 písm. a/ a b/ Dohovoru CMR spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miesto určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.

Otázku právomoci riešil súd jednak pre právny vzťah založený kúpnou zmluvou a jednak pre právne vzťahy založené zmluvou o preprave tovaru a to podľa článku 1 ods.1, článku 2 ods.1, podľa článku 5 ods.1, článku 60 ods.1 písm. a/ a článku 71 ods.1 Nariadenia Brusel I. V súlade s obsahom týchto ustanovení súd určil právomoc v danej veci pre právne vzťahy založené zmluvami o preprave tovaru podľa článku 31 Dohovoru CMR. Nariadenie Brusel I. nemá vplyv na Dohovor CMR upravujúci právomoc v špeciálnych veciach, na zmluvy o preprave zásielok za odplatu cestnými vozidlami. Dohovor CMR sa aplikuje v prípade, že miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvných štátom Dohovoru CMR. Slovenská republika je zmluvným štátom Dohovoru CMR. Táto podmienka bola u prepravnej zmluvy splnená. Pri kúpnej zmluve bola splnená podmienka miesta dodania tovaru. Žalovaný má registrované sídlo v Slovenskej republike. V súlade s citovanými ustanoveniami je daná na prejednanie veci vecná a miestna príslušnosť slovenského súdu, čím je na konanie daná aj právomoc súdu Slovenskej republiky. Právomoc určená podľa Dohovoru CMR má prednosť pred určením právomoci pred Nariadením Brusel. I.

Podľa článku 1 ods.1 Rím I toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.

Podľa článku 4 ods.1 písm. a/ Nariadenia Rím I pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto : zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

Podľa článku 25 ods.1 Rím I toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je jeden alebo viacero členských štátov v čase prijatia tohto nariadenia a ktoré ustanovujú kolízne normy pre zmluvné záväzky.

Podľa článku 28 Rím I toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.

Zmluvy o predaji tovaru (kúpne zmluvy) a zmluvy o preprave boli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté po dátume 17.12.2009, v priebehu roka 2010. Kúpne zmluvy boli uzavreté dodaním tovaru podľa dodacích listov v dňoch 10.2.2010, 4.3.2010, 15.3.2010, 26.3.2010 a zmluvy o preprave tovaru boli uzavreté na základe jednotlivých písomných objednávok prepravy vystavených žalovaným a určených žalobcovi a na základe vykonania jednotlivých prepráv tovarov žalobcom v prospech žalovaného z miesta nakládky v Poľskej republike do miesta vykládky v Českej republike v dňoch 24.2.2010 - 25.2.2010, v dňoch 28.2.2010 - 2.3.2010, v dňoch 10.3.2010 - 12.3.2010, v dňoch 16.3.2010 - 17.3.2010, v dňoch 31.3.2010 - 4.4.2010, v dňoch 8.4.2010 - 11.4.2010, v dňoch 15.4.2010 - 16.4.2010, z miesta nakládky v Českej republike do miesta vykládky v Poľskej republike v dňoch 23.2.2010 - 24.2.2010, v dňoch 26.2.2010 - 282.2010, v dňoch 3.3.2010 - 4.3.2010, v dňoch 10.3.2010 - 11.3.2010, dňa 9.3.2010, v dňoch 15.3.2010 - 16.3.2010, v dňoch 30.3.2010 - 31.3.2010, v dňoch 30.3.2010 - 31.3.2010, v dňoch 7.4.2010 - 8.4.2010, v dňoch 14.4.2010 - 15.4.2010.

Medzi účastníkmi nedošlo k výslovnej voľbe práva pre ich záväzky a z obsahu listinných dôkazov nevyplýva, že by k voľbe rozhodného práva pre zmluvné záväzky vôbec došlo. Vzhľadom na to, že zmluvné strany si nezvolil právny poriadok, ktorým sa budú riadiť ich záväzkové vzťahy, podľa článku 5 ods.3 Nariadenia Rím I súd ustálil, že rozhodným právom pre zmluvné záväzky, ktoré vznikli medzi žalobcom a žalovaným pri prepravných zmluvách vo vyššie uvedených dňoch a pri kúpnych zmluvách sa spravujú právom Českej republiky. Záväzkový vzťah vznikol medzi účastníkmi, ktorí majú sídlo v dvoch členských štátoch Európskej únie. I keď má nariadenie Rím I ako predpis komunitárneho práva prednosť pred inými medzinárodnoprávnymi záväzkami členského štátu, neplatí to absolútne. Dohovor CMR predstavuje unifikovanú hmotnoprávnu úpravu prepravnej zmluvy, ktorá je priamo aplikovateľná. Rozhodné vnútroštátne právo je potrebné určovať iba v prípade, že sa súd zaoberá otázkami neupravenými v Dohovore CMR. Charakteristické plnenie pre prepravnú zmluvu spočíva v preprave tovaru z miesta určenia - nakládky do iného miesta určenia - vykládky. Najužšiu väzbu má prepravná zmluva, v ktorej prepravcom bola spoločnosť so sídlom v Českej republike pre objednávateľa spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike s predmetom prepravy tovaru z Českej republiky do Poľskej republiky a opačne, s právom štátu, na území ktorého sa nachádzalo v čase uzavretia jednotlivých zmlúv miesto obvyklého pobytu prepravcu určené podľa článku 19 ods.1 Nariadenia Rím I. Obvyklým pobytom predajcu, žalobcu, je v Českej republike.

Podľa článku 4 Dohovoru CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list.

Podľa článku 5 ods.1 Dohovoru CMR nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca.

Podľa článku 9 Dohovoru CMR nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.

Podľa § 324 ods. 1 Obch. zák. závazek zanikne, je-li věřiteli splněn včas a řádně.

Podľa § 409 ods.1 Obch. zák. kupní smlouvou se prodávající zavazuje dodat kupujícímu movitou věc (zboží) určenou jednotlivě nebo co do množství a druhu a převést na něho vlastnické právo k této věci a kupující se zavazuje zaplatit kupní cenu.

Podľa Obch. zák. ve smlouvě musí být kupní cena dohodnuta nebo musí v ní být alespoň stanoven ůsob jejího dodatečného určení, ledaže z jednání o uzavření smlouvy vyplývá vůle stran ji uzavřít i bez určení kupní ceny. V tomto případě je kupující povinen zaplatit kupní cenu stanovenou podle .

Podľa § 447 Obch. zák. kupující je povinen zaplatit za zboží kupní cenu a převzít dodané zboží v souladu se smlouvou.

Podľa § 448 ods.1 Obch. zák. kupující je povinen zaplatit dohodnutou kupní cenu.

Podľa § 625 ods.1 Obch. zák. dopravci přísluší smluvená úplata nebo, nebyla-li smluvena, úplata obvyklá v době uzavření smlouvy s přihlédnutím k obsahu závazku dopravce.

Podľa § 625 ods.2 Obch. zák. dopravci vzniká nárok na přepravné po provedení přepravy do místa určení, nestanoví-li smlouva za rozhodnou jinou dobu.

Podľa § 369 ods.1 Obch. zák. je-li dlužník v prodlení se splnením peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroku z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené predpisy práva občanského.

Podľa nar.vl. ČR č. v znení novely vykonanej nariadením vl. ČR č.163/2005 Sb. v čase vzniku záväzkového vzťahu výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí.

Žalobou podanou podľa sa žalobca domáhal splnenia povinnosti vyplývajúcich z právnych vzťahov založených prepravnými zmluvami podľa Dohovoru CMR a kúpnych zmluvami. Pri použití hmotného práva na uplatnené peňažné nároky predstavujúce zaplatenie ceny za vykonanie prepravy tovaru - prepravného vychádzal súd z úpravy , Obch. zák., nakoľko Dohovor CMR vznik nároku na prepravné priamo neupravuje. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikli prepravné zmluvy, na základe ktorých žalobca vykonal pre žalovaného podľa jeho objednávok prepravy tovaru z Českej republiky do Poľskej republiky a opačne za dohodnuté ceny. Tieto skutočnosti nepochybne vyplývajú z medzinárodných nákladných listov. Určenie výšky odplaty (prepravného) a určenie lehoty, do ktorej má byť preprava uskutočnená, nemusia byť obsiahnuté v zmluve, pokiaľ si zmluvné strany neurčia, že aj tieto náležitosti sú podstatnými náležitosťami zmluvy o preprave, tieto časti a podmienky zmluvy závisia od dispozície zmluvných strán. Po splnení záväzku žalobcom, vykonania prepráv tovaru, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie odplaty a žalovanému vznikli záväzky zaplatiť žalobcovi odplatu - prepravné v celkovej výške 5 171,25 eur. Pri použití hmotného práva na uplatnené peňažné nároky predstavujúce zaplatenie kúpnych cien za dodaný tovar - hnuteľné veci špecifikované v dodacích listoch vychádzal súd z úpravy a nasl. Obch. zák. Dodaním tovaru vzniklo žalobcovi právo a žalovanému peňažné záväzky na zaplatenie kúpnych cien v celkovej výške 8 515,43 eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaný pohľadávky žalobcu nesplnil včas a riadne. V konaní súd nezistil žiadne iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mali zásadný význam pre iné posúdenie dôvodnosti uplatnenej istiny žalobcu. Úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých peňažných záväzkov žalovaného podľa vystavených faktúr do jednotlivých období podľa dispozície žalobcu, ktorá rešpektovala obdobia splatnosti jednotlivých záväzkov pri postupnom znižovaní celkovej sumy o už splatný záväzok v tom ktorom prípade, posúdil súd a žalobcovi priznal ako zákonný úrok z omeškania podľa Obch. zák. Na základe vykonaného dokazovania po zhodnotení dôkazov podľa dospel súd k záveru, že podaná žaloba je čo do istiny a úroku z omeškania dôvodná a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie a bránenie práva. Náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 821 eur a z trov právneho zastúpenia JUDr. Jana Štětinu, advokáta vo výške 66 985 Kč uplatnené v návrhu o vydanie európskeho platobného rozkazu. Suma 66 985 Kč v deň vyhlásenia rozsudku dňa 1.12.2011 predstavuje po prepočte kurzom tohto dňa 25,280 CZK/EMU potom predstavuje 2 649,72 eur. Za účasť na pojednávaní dňa 1.12.2011 súd žalobcovi trovy právneho zastúpenia nepriznal z dôvodu, že právny zástupca žalobcu nepreukázal právny dôvod pre priznanie tohto úkonu právnej služby, predovšetkým, že je zapísaný v Slovenskej advokátskej komore s postavením podľa , , , o advokácii v znení neskorších predpisov.

Lehota na splnenie povinností je určená podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.

Náležitosti odvolania : ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutia napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej)

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( , , )

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).