Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/119/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v právnej veci navrhovateľa E. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom R. XXXX/XX, F. X. H., právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Sládkom, advokátom so sídlom Ul. Červeného kríža č. 66/20, Námestovo proti odporkyni Z. Š., rod. H.j, nar. XX. XX. XXXX, bytom N.. R. č. XXXX/XX, F.É. X. H., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou, s. r. o., V. Tvrdého č. 17, Žilina, o vyporiadanie bezpodielovéo spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 10 000,- € v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ i odporkyňa s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1 320,- € v lehote 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ i odporkyňa s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci trovy preddavkované štátom vo výške 175,15 € do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa v podanom návrhu, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa X. X. XXXX, domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odporkyňou k hnuteľným veciam nadobudnutým počas trvania manželstva, ako aj vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva k členskému podielu v bytovom družstve k bytu č. XXXX/XX, nachádzajúceho sa na R. ulici v F. X. H.. Z návrhu navrhovateľa vyplynulo, že manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu v Čadci, č. k. X M. XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX s právoplatnosťou dňa X. X. XXXX. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Čadci, č. k. X M. XX/XXXX zo dňa X. XX. XXXX bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na R.G. ulici č. XXXX na šiestom poschodí a výlučnou nájomkyňou a členkou bytového družstva sa stala odporkyňa. Na pojednávaní dňa XX. X. XXXX súd na návrh navrhovateľa a so súhlasom odporkyne konanie v časti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zastavil. Predmetom konania a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva tak zostala hodnota členského podielu k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na R. ulici č. XXXX, v F. X. H.. Okresný súd Čadca rozhodol rozsudkom, sp. zn. X M. XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. X. XXXX tak, že určil, že spoluvlastnícky podiel k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na R. ulici č. XXXX v F. X. H. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a zároveň odporkyni uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 340 000,- Sk.

Krajský súd v Žiline na základe odvolania podaného odporkyňou predmetný rozsudok uznesením, sp. zn. X M. XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že bude povinnosťou prvostupňového súdu správne zistiť cenu členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Krajský súd v zrušujúcom uznesení vyslovil záver, že pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných členov bytového družstva sa vychádza zo stavu tohto podielu v dobe zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, avšak z ceny zodpovedajúcej dobe, v ktorej sa tento podiel vyporiadava. Odvolací súd poukázal na vadu čo do zistenia hodnoty členského podielu predmetného družstevného bytu, nakoľko znalec, ktorý znalecký posudok podal, uviedol iba hodnotu bytu, tzv. nákladovou metódou, nezistil však skutočnú trhovú hodnotu. Následkom toho potom prvostupňový súd zaujal nesprávny právny záver. Výška podielu vychádza z trhovej hodnoty, ako aj z ceny zodpovedajúcej dobe, kedy sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné vychádzať aj z , kedy má súd akceptovať zásadu parity, teda ak majú byť podiely obidvoch účastníkov skutočne a zásadne rovnaké, bude potrebné vysporiadať sa aj s otázkami súvisiacimi s predchádzajúcim družstevným bytom v Žiline, ktorý mala odporkyňa vložiť do nového bytu, ako aj bude sa potrebné zaoberať tým, či byt, ktorý získal navrhovateľ ako náhradný, bol zabezpečený odporkyňou za vynaloženia určitých finančných prostriedkov. Odvolací súd poukázal na to, že ak majú byť podiely obidvoch účastníkov skutočne a zásadne rovnaké, potom za splnenia uvedených skutočností, ktoré uložil prvostupňovému súdu zistiť, je potrebné trhovú cenu členského podielu družstevného bytu znížiť. Súd v intenciách odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a na základe takto doplneného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa XX. X. XXXX v nadväznosti na závery Krajského súdu v Žiline prijaté v zrušujúcom uznesení, sp. zn. X M. XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX vzťahujúce sa na postup pri určovaní hodnoty členského podielu k bytu číslo XX, nachádzajúcemu sa na R. ulici č. XXXX/ XX v F. X. H. i v nadväznosti na závery v konaní vykonaného znaleckého dokazovania žiadal výplatu z bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou vo výške 22 000,- € zodpovedajúcu polovici hodnoty členského podielu. Odporkyňa pri svojom opakovanom výsluchu uviedla, že byt č. XX v Ž. získala ako stabilizačný byt. Neskôr na základe dohody o výmene bytov zo dňa XX. XX. XXXX medzi navrhovateľom a ňou na strane jednej a H. P. a G. P. na druhej strane došlo k dohode o výmene bytu v Ž.A. za byt v F. X. H.. Vo vzťahu k náhradnému bytu, ktorý navrhovateľovi zabezpečila, uviedla, že ide o byt postavený zo štátneho fondu rozvoja bývania a pokiaľ si navrhovateľ bude riadne plniť svoje povinnosti, bude môcť v tomto byte bývať stále a za 10-15 rokov si ho bude môcť kúpiť do osobného vlastníctva. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že nemá v tomto byte evidovaný ani trvalý pobyt, o prihlásenie k trvalému pobytu v tomto byte mohol požiadať rovnako ako ostatní nájomcovia. Navrhovateľ tak doposiaľ neučinil. Tým, že obaja s navrhovateľom boli nájomcami bytov, zároveň preukazuje, že navrhovateľovi zabezpečila rovnocenné bývanie. Odporkyňa na svoju obranu tiež poukázala na to, že hodnota členského podielu v bytovom družstve nemôže byť totožná s hodnotou samotného bytu, resp. nemôže mu byť ani blízka. Žiadala ako dôkaz pripojiť spis Okresného súdu Č., sp. zn. X M. XX/XXXX, v ktorom Krajský súd v Žiline, sp. zn. XX M. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX ustálil trhovú hodnotu členského podielu k bytu v bytovom družstve F. X. H. na sumu 277 378,95 Sk, čo po prepočte na platnú menu predstavuje sumu 9 207,- €. V konaní X M. XX/XXXX išlo o trojizbový byt, ktorý počas manželstva nebol odkúpený, a ktorý bol predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po zániku členstva. Pri určovaní hodnoty členského podielu treba vychádzať z informácií príslušného bytového družstva a informácii realitných spoločností, ktoré preukážu aké a koľko členských podielov a v akých cenových reláciách sa zrealizovalo. Odporkyňa preto nesúhlasila so znaleckou úlohou, akú súd uložil súdnemu znalcovi Ing. Jánovi Gregušovi. Zatiaľ čo súdna znalkyňa Ing. Škorvagová mala určiť hodnotu členského podielu, súdnemu znalcovi Ing. Jánovi Gregušovi bola zadaná znalecká úloha určiť trhovú hodnotu bytu. Poukázala na to, že medzi pojmom trhová hodnota členského podielu a trhová hodnota bytu je podstatný rozdiel a aktuálna judikatúra pracuje s oboma pojmami. Trhová hodnota členského podielu v bytovom družstve zodpovedá približne hodnote cca 20% z trhovej hodnoty bytu v súkromnom vlastníctve. Odporkyňa ďalej vo svojich vyjadreniach poukázala aj na závery odvolacieho súdu prijaté v zrušujúcom uznesení vo vzťahu k aplikácii ustanovenia . V rámci vyporiadania treba prihliadať aj na to, že vložila svoj byt, ktorý ako členka bytového družstva v Ž. vlastnila, do zámeny s bytom číslo XX. Touto zámenou získali členské práva, ktoré sú predmetom daného konania. Ďalej

odporkyňa poukázala na to, že súd má prihliadať na potreby maloletých detí a na skutočnosť, akým spôsobom, sa ktorý z manželov staral o zabezpečenie rodiny a domácnosti. Súd by mal prihliadať na to, že to bola práve ona, ktorá zabezpečila zaobstaranie družstevného bytu, ktorého členský podiel je predmetom daného konania. Bola to výhradne ona, ktorá zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti, a to nielen počas manželstva, ale aj po jeho rozvode. Navrhovateľ doposiaľ, hoci sú dcéry už plnoleté a jedna z nich má ukončenú vysokú školu, spláca prostredníctvom súdneho exekútora výživné v sume 3,30 € mesačne. Navrhovateľ bude toto výživné splácať ešte šesť rokov. Kým navrhovateľ o deti záujem nejavil, deti ignoroval, ona bola v strešnej tiesni, keď musela zabezpečovať výživu spoločných detí. I dôvody uvádzané v rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. X M. XX/XXXX sú podstatné pre rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Ona odporcovi zabezpečila náhradné bývanie a náklady s týmto spojené boli približne vo výške 100 000,- Sk. Aj na túto okolnosť, že odporcovi zabezpečila náhradné bývanie, treba pri vyporiadaní a určovaní výšky výplatku prihliadať. Navrhovateľ pri svojom odchode z bytu, byt zanechal zničený, rozbitý nábytok, veci, ktoré tvorili výbavu si odniesol. Investícia, ktorú musela do bytu vložiť, predstavovala približne sumu 7 000,- €. Táto skutočnosť nebola v znaleckom posudku zohľadnená. V nadväznosti na uvedené, má preto za to, že je daný dôvod na postup súdu určiť podiely inak než v rovnakej výške. Okrem toho byt, ku ktorému členský podiel je predmetom daného konania, nepoužila ani pre seba, ale v tomto byte býva spoločná dcéra so svojou rodinou. Odporkyňa navrhla, aby ju súd vzhľadom ku všetkým ňou uvádzaným okolnostiam nezaviazal k žiadnemu výplatku pre odporcu, resp. aby ju zaviazal k výplatku v pomere 10% pre navrhovateľa a 90% v jej prospech. Pri tomto postupe by bol potom výplatok vo výške 1 128,60 €. Pri tom poukázala na rozhodnutia NS ČR zo dňa XX. X. XXXX, sp. zn. XX M. XXXX/XXXX, v zmysle ktorého ak súd na základe dokladov predložených žalovaným nemohol „celkom presne zistiť, a teda zohľadniť, čo konkrétne z oddelených prostriedkov z obdobia pred manželstvom žalovaný vniesol do manželstva“, bolo namieste výšku takejto sumy, ktorá by mala byť žalovanému uhradená zo spoločného, určiť voľnou úvahou v zmysle . Takejto voľnej úvahe by malo predchádzať zistenie aspoň približnej hodnoty. V rámci uvedenej voľnej úvahy by mal byť urobený úsudok, do akej miery sa mohli prostriedky patriace len žalovanému použiť na iné účely než na spoločný majetok a do akej miery.“ Aplikovaním tohto právneho názoru vyplýva povinnosť zohľadniť nielen vnos jej ako odporkyne do získania bytu výmenou v hodnote preukázanej či uznanej navrhovateľom, navyše i právo súdu na základe tejto skutočnosti určiť na základe úvahy podiely účastníkov na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov inak. Odporkyňa zároveň pre prípad, že jej súd určí povinnosť vyplatiť navrhovateľa z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, požiadala o povolenie splátok vo výške 30,- € mesačne, čo je podstatne vyššie než splácal navrhovateľ na výživné detí. Na preukázanie svojich pomerov odporkyňa uviedla, že pracuje na Daňovom úrade v F. X. H. s priemerným čistým mesačným zárobkom okolo 500,- €. Z tejto sumy hradí 140,- € náhrady spojené s užívaním bytu, je alergička, čo tiež predstavuje určité náklady na lieky. Na svojej sociálnej situácii je ohrozená aj tým, že na daňovom úrade sa má prepúšťať a hrozí, že bude prepustená aj ona. Býva v byte č. 22, tento byt patrí dcére a chodí opatrovať aj svojho otca, ktorý je veľmi vážne chorý. Na neho však žiadne opatrovné neberie. Byt č. XX predala dcére, ktorá je s navrhovateľom ich spoločná za 10 000,- €. Túto sumu by si mohla zobrať ako úver a to by mohla byť cena, ktorú by mohla navrhovateľovi vyplatiť. Navrhovateľ vo vzťahu k obrane odporkyne pri určovaní hodnoty členského podielu uviedol, že súdna prax v súčasnosti dostatočným spôsobom pomenúva, čo je to členský podiel, ako aj ustálenie hodnoty tohto podielu. Navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX. X. XXXX, sp. zn. X M. XX/XXXX, z odôvodnenia ktorého vyplynulo, že členstvo v bytovom družstve, na rozdiel od iných typov družstiev, má konkrétny obsah v tom smere, že práva a povinnosti člena sú spojené s jednotlivým presne špecifikovaným bytom. Vzhľadom na to možno za trhovú cenu členského podielu v bytovom družstve pokladať cenu, za ktorú je možné v konkrétnom čase a mieste nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, vybavenia, polohy a pod.. Preto v týchto prípadoch overenie hodnoty členského podielu podľa tzv. účtovnej zostatkovej hodnoty vôbec neprichádza do úvahy. Obvykle sa táto všeobecná cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných bytov (nie členských práv a povinností v bytovom družstve) v danom čase a mieste. Rovnaký právny názoru zaujal aj Krajský súd v Žiline vo svojom zrušovacom uznesení v danej právnej veci. Navrhovateľ ďalej uviedol, že obaja s odporkyňou boli členmi bytového družstva v Ž. a ako členovia aj byt v Ž. dostali. Aj k bytu v F. X. H. boli obaja členmi bytového družstva. Vo vzťahu k náhradnému bytu, ktorý navrhovateľovi zabezpečila odporkyňa, navrhovateľ uviedol, že ide o sociálny byt, ktorý nevyhovuje po stránke hygienickej, nedá sa tam dýchať. Okrem toho bývanie v tomto byte mu môžu a nemusia predĺžiť o ďalší rok, čiže vždy ku koncu roku mu končí nájom, lebo nájom

je vždy dohodnutý na jeden rok. Predĺženie nájmu k tomuto bytu nie je od neho vôbec závislé. Nie je to teda byt, v ktorom by mohol bývať doživotne, ako to uvádza odporkyňa. Zároveň nie je ani pravdou to, že mohol požiadať o prihlásenie k trvalému pobytu na tejto adrese. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nevidí dôvody, pre ktoré by mal súd nemal vychádzať zo zásady parity pri vyporiadaní. Tvrdenia odporkyne, ktorými odporkyňa odôvodňuje iný postup pri vyporiadaní než podľa zásady parity, sú výmysly a osočujúce. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že pri vyporiadaní treba prihliadať na záujmy maloletých detí, už v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bolo prihliadané na záujmy maloletých detí a tento postup nemožno duplicitne aplikovať aj v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Čo sa týka námietky, že platí výživné v exekúcii v sume 3,- €, toto výživné platí, ako vládze a ako mu to príjmy dovoľujú. Výživné platil riadne a načas. Výživné na dcéru, ktorá navštevuje vysokú školu neplatí, pretože dcéra sa vydala a vyživovacia povinnosť manželov predchádza vyživovaciu povinnosť rodičov. Dlžné výživné, ktoré neuhradil, predstavovalo zvýšené výživné, požičal si však bezúročne od švagra a celú istinu súdnemu exekútorovi uhradil. Pokiaľ išlo o investície, ktoré mala odporkyňa vložiť do bytu, navrhovateľ uviedol, že to, čo navrhovateľka vložila do bytu, vložila to pre seba, pretože tento byt užívala a tento byt je tohto času už v jej súkromnom vlastníctve. Pri vyporiadaní je potrebné prihliadať aj na neho, po vysťahovaní zo sporného bytu č. XX, sa stal bezdomovcom a pokiaľ odporkyňa tvrdí, že mu bývanie ona vybavila a dokonca do tohto bývania vložila určité finančné prostriedky, nech to preukáže. Dokonca primátor mesta F. X. H. výslovne vylúčil, že sa pri zabezpečovaní takéhoto bývania niečo platilo. Navrhovateľ ďalej poukázal na súdnu prax, v zmysle ktorej posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to spravidla len v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel, na jej spôsobení nemal žiadnu vinu alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere, čo podľa neho v jeho prípade preukázané nebolo. V jeho prípade neboli preukázané žiadne dôvody pre určenie iného než rovnakého pomeru pre vyporiadanie členského podielu v bytovom družstve. Na obranu odporkyne, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva treba prihliadať na potreby maloletých detí, navrhovateľ poukázal na to, že ich deti sú už plnoleté. K žiadosti odporkyne o povolenie splátok navrhovateľ uviedol, že odporkyňa má vyšší príjem, ako uvádzala súdu a zároveň odporkyňa sporný byt č. XX predala nielen dcére, ale aj zaťovi za kúpnu cenu 10 000,- € a na 10 000,- € bolo ocenené vecné bremeno, z toho vyplýva, že dôvod na povolenie splátok tu nie je a už vôbec nie vo výške, ktorú navrhuje odporkyňa. Zo záverov v konaní vyhotoveného znaleckého posudku číslo XXX/XXXX Ing. Jánom Gregušom mal súd zistené, že hodnota bytu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX je po zaokrúhlení vo výške 44 000,- €. Podľa oznámenia Obvodného stavebného bytového družstva Ž. bytové družstvo evidovalo účastníkov konania ako spoločných členov družstva číslo XXXXX a spoločných nájomcov trojizbového družstevného bytu č. XX, na Ulici Z. XX v Ž.. Zostatková hodnota členského podielu uvedeného bytu podľa stavu ku dňu XX. XX. XXXX, kedy predstavenstvo OSBD Ž. na svojom zasadnutí dňa XX. XX. XXXX uznesením číslo XX/XXX/XX schválilo dohodu o výmene bytov (Z. XX/XX a R. XXXX/XX v F. X. H.) bola hodnota 26 190,- Sk. Oznámením Obvodného stavebného bytového družstva Ž. zo dňa X. X. XXXX mal súd zistené, že účastníci daného konania nadobudli trojizbový družstevný byt č. XX na Ul. Z. XX v Ž. počas trvania manželstva, čím im vzniklo spoločné členstvo i nájomné právo k bytu schváleného podľa dohody o poskytnutí družstevného bytu a o stabilizácii pracovníka Z. Š. mimo poradovníka OSBD Ž. a uznesenia predstavenstva družstva č. X/XXX/XX zo dňa XX. X. XXXX. Nájomcovia byt prevzali do osobného užívania dňom XX. XX. XXXX. Z potvrdenia Mestského úradu F. X. H. zo dňa XX. X. XXXX predloženého v konaní odporkyňou mal súd zistené, že navrhovateľovi bol pridelený v roku XXXX nájomný byt na základe žiadosti, ktorú podala jeho bývalá manželka - odporkyňa. Navrhovateľ užíva nájomný byt č. XX v bytovom dome XXX na Ul. H.. Nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú jeden rok. Zmluvy sa obnovujú na ďalšie obdobie, ak nájomca neporušuje nájomnú zmluvu. Z odporkyňou predloženej dohody o poskytnutí družstevného bytu a o stabilizácii pracovníka zo dňa X. XX. XXXX mal súd zistené, že predmetná dohoda bola uzatvorená medzi Okresným stavebným bytovým družstvom v Ž. a odporkyňou. V zmysle predmetnej dohody sa OSBD zaviazalo v záujme stabilizácie poskytnúť pracovníčke - odporkyni trojizbový družstevný byt číslo XX v bloku G. - X na sídlisku R. v Ž..

Oznámením Okresného stavebného bytového družstva v Ž. zo dňa XX. X. XXXX adresovaným odporkyni mal súd preukázané, že predstavenstvo bytového družstva uznesením číslo X/XXX/XX schválilo odporkyni pridelenie trojizbového družstevného bytu č. XX v bloku číslo G.-X. Z dohody o výmene bytov uzatvorenej dňa XX. XX. XXXX mal súd zistené, že predmetná dohoda bola uzatvorená medzi H. P., užívateľom trojizbového družstevného bytu č. XX, na R. ulici v F. X. H. a členom Okresného stavebného bytového družstva v Č. na jednej strane a odporkyňou ako členkou bytového družstva v Ž. a užívateľkou trojizbového družstevného bytu číslo XX na sídlisku R. v Ž.. Z dohody o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu uzatvorenej medzi Ing. Y. H., predsedom OSBD Ž. a členkou družstva Z. Š. mal súd preukázané odovzdanie trojizbového družstevného bytu číslo XX, na Z. ulici v Ž.. Z oznámenia Stavebného bytového družstva v F. X. H. zo dňa X. X. XXXX mal súd preukázané, že dňa XX. XX. XXXX došlo k výmene bytov a prevodu členských práv, kedy sa spoločnými nájomcami a členmi družstva stali obaja účastníci daného konania. Z prihlášky za člena stavebného bytového družstva predloženej v konaní odporkyňou mal súd preukázané, že odporkyňa sa dňom XX. X. XXXX prihlásila za člena Okresného stavebného bytového družstva v Ž.. Zo žiadosti o prednostné pridelenie družstevného bytu predloženého v konaní odporkyňou mal súd preukázané, že odporkyňa dňom XX. X. XXXX požiadala o prednostné pridelenie štvorizbového (trojizbového) družstevného bytu v Ž. na sídlisku R.. Žiadosť odôvodnila sťaženými bytovými podmienkami, keď uviedla, že býva spolu s manželom a dcérou u svojich rodičov v rodinnom dome, kde spolu s nimi bývajú ešte brat a stará matka, v dome užívajú iba jednu obývaciu miestnosť, ako aj tým, že od roku XXXX je pracovníčkou Okresného stavebného bytového družstva v Ž. ako účtovníčka nájomného. Zo záznamu z prejednania pridelenia bytov mimo poradovník OSBD Ž. zo dňa X. XX. XXXX mal súd zistené, že odporkyni bol udelený súhlas s pridelením trojizbového bytu číslo XX v Ž. z dôvodu, že sa jedná o pracovníčku organizácie, ktorá má záujem ju stabilizovať, ako aj z dôvodu nevyhovujúcich bytových podmienok a zlej dochádzky do zamestnania. Z odporkyňou v konaní predložených potvrdení od realitných kancelárii A., U. a K. J., s. r. o. vyplynulo, že hodnota členských práv v bytovom družstve v F. X. H. pri ich prevode sa pohybovala okolo 20 - 25 % z celkovej trhovej hodnoty bytu. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu so zriadením vecného bremena zo dňa X. XX. XXXX predloženej v konaní navrhovateľom mal súd zistené, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi odporkyňou ako predávajúcou a J. Č. a H. Č., rod. Š. a predmetom uvedenej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí vchodu X bytového domu číslo súpisné XXXX, na Ulici R. č. X v F. X. H., ktorý dom stojí na parcele KNC číslo XXXX/X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu, ktoré nie sú stavebnou časťou domu v podiele 657/31552 a na parcele KNC číslo XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 390 m2 a parcele KNC číslo XXXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 175 m 2 v podiele 657/31552 so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania a bývania v ňom v prospech odporkyne za kúpnu cenu 10 000,- €, pričom z kúpnej ceny pripadá suma 2 000,- € na hodnotu pozemku. Vecné bremeno bolo ocenené hodnotou 10 000,- €. Podľa potvrdenia súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kadúcha zo dňa XX. X. XXXX v exekučnom konaní oprávnenej H. Š. proti povinnému E. Š. sa vymáhalo zameškané výživné vo výške 66,39 € a bežné výživné mesačne vo výške 46,47 € od X. X. XXXX do XX. X. XXXX. Exekučné konanie bolo realizované nariadením zrážok zo mzdy povinného, pričom mesačná zrážka bola vo výške 57,56 €. Celkom sa zrážkami zo mzdy vymohlo 2 541,34 €, z toho bolo vyplatené výživné vo výške 1 666,29 €, povinnému bola vrátená suma 495,- € a suma 380,- € predstavovala trovy exekúcie. Z oznámenia Daňového úradu F. X. H. vyplynulo, že na základe prebiehajúcich príprav transformácie daňových úradov a orgánov finančnej správy dôjde k zrušeniu Daňového úradu v F. X. H. s účinnosťou od X. X. XXXX. Je možné predpokladať, že dôjde aj k zrušeniu pracovného miesta odporkyne. Z oznámenia Mestského úradu F. X. H., oddelenie organizačné, referát bytový a podnikateľskej činnosti zo dňa XX. XX. XXXX vyplynulo, že navrhovateľ ako nájomca nájomného bytu č. XX v bytovom dome číslo XXX na Ulici H. F. X. H. ku dňu podania oznámenia nepožiadal o súhlas k prihláseniu na trvalý pobyt na adresu H. XXX/X-XX F. X. H.. Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Č., sp. zn. X M. XXX/XXXX mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov, ktoré bolo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Č., sp. zn. X M. XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX s právoplatnosťou dňa X. X. XXXX.

Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Č., sp. zn. X M. XX/XXXX mal súd zistené, že rozsudkom Okresného súdu Č., sp. zn. X M. XX/XXXX zo dňa X. XX. XXXX súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v F. X. H., na Ul. R. č. XXXX, byt č. XX na X. poschodí a určil, že výlučnou nájomkyňou a členkou družstva k predmetnému bytu bude ďalej navrhovateľka (v tomto konaní odporkyňa) s tým, že odporca (v tomto konaní navrhovateľ) bude povinný sa z bytu vysťahovať v lehote 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovným právnym záverom: V konaní bolo nesporným spôsobom preukázané, že manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX a zaniklo právoplatnosťou rozsudku o jeho rozvode dňa X. X. XXXX. K uvedenému dátumu zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ohľadom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po zániku manželstva sa účastníci dohodnúť nedokázali. Navrhovateľ preto podal návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súd dňa X. X. XXXX. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bol podaný na súd včas. Súd preto, keďže návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľ podal až po tom, čo sa s odporkyňou nedokázali dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a tento návrh bol podaný navrhovateľom v trojročnej prekluzívnej lehote na vyporiadanie, rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov z úradnej moci. V zmysle všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo bolo nadobudnuté za trvania manželstva patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Výnimku predstavujú iba dary, veci získané dedičstvom, veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov a veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Navrhovateľ po čiastočnom zastavení konania žiadal vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo iba k členskému podielu v bytovom družstve viažúcemu sa k bytu číslo XX, nachádzajúcemu sa v bytovom dome číslo XXXX, na Ulici R.G. v F. X. H.. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že uvedený členský podiel nadobudli obaja manželia za trvania ich manželstva a obaja sa stali aj členmi bytového družstva v F. X. H.. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú tak dohodou o výmene bytov uzatvorenou medzi H. P. a odporkyňou dňa XX. XX. XXXX, ktorou dohodou došlo nielen k výmene bytov, ale aj k vzájomnému prevodu členských práv v bytových družstvách, ako aj potvrdením Stavebného bytového družstva v F. X. H. zo dňa X. X. XXXX. Zároveň uvedená právna skutočnosť po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, sp. zn. X M. XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX prestala byť účastníkmi namietaná. Tento členský podiel, resp. jeho hodnota, keďže podiel bol rozsudkom Okresného súdu Č., sp. zn. X M. XX/XXXX zo dňa X. XX. XXXX prikázaný odporkyni, preto patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a ako k takému je potrebné vykonať vyporiadanie. Spornou medzi účastníkmi zostala hodnota tohto podielu a spôsob jeho výpočtu. Kým navrhovateľ vychádzal z trhovej hodnoty členského podielu a túto hodnotu stotožnil s trhovou hodnotou bytu, odporkyňa bola toho názoru, že hodnotu členského podielu nie je možné v žiadnom prípade stotožniť s hodnotou bytu a na podporu svojich tvrdení poukázala na to, že aplikačná prax pracuje s oboma pojmami, a to tak s pojmom členský podiel, ako aj s pojmom byt. Odporkyňa tiež namietala, aby sa pri vyporiadaní vychádzalo z trhovej hodnoty členského podielu. Rozhodujúcou na účely vyporiadania

je hodnota zostatková. Na podporu svojich tvrdení žiadala odporkyňa pripojiť spis Okresného súdu Č., sp. zn. X M. XX/XXXX. Súd uvedený spisový materiál nepripojil, nakoľko každý právny prípad je individuálny, každý je nevyhnutné posudzovať samostatne a zároveň právny záver prijatý v uvedenom konaní nie je pre súd v tomto konaní záväzný. Napokon uvedená medzi účastníkmi konania sporná otázka bola vyriešená už rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp. zn. X M. XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX, ktorým bolo jednoznačne konštatované, že pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba vychádzať z trhovej ceny členského podielu, ktorú možno zistiť porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami členských práv a povinností k podobným bytom. Ekvivalentom trhovej hodnoty členského podielu je preto podľa názoru súdu trhová hodnota bytu. Podľa názoru súdu určením trhovej hodnoty bytu, ku ktorému sa členský podiel v bytovom družstve viaže, možno najoptimálnejšie stanoviť i trhovú hodnotu členského podielu. Z tohto dôvodu súd uložil súdnemu znalcovi Ing. Jánovi Gregušovi pre účely stanovenia trhovej hodnoty členského podielu určiť trhovú hodnotu bytu č. XX podľa stavu tohto bytu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podľa právnych predpisov platných a účinných ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Súdny znalec túto hodnotu určil vo výške 44 000,-- € a z tejto hodnoty súd i ďalej vychádzal. Pokiaľ odporkyňa namietala, že navrhovateľ zanechal byt v zlom stave a súdny znalec na túto skutočnosť vo svojom znaleckom posudku neprihliadal, odporkyňa toto svoje tvrdenie o poškodení bytu navrhovateľom súdu nijakým spôsobom nepreukázala. Súd preto na túto obranu odporkyne ďalej neprihliadal. Pri samotnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza zo zásady parity = rovnosti podielov bývalých manželov na vyporiadavanom majetku. však výnimočne umožňuje vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo aj inak než na základe rovnosti podielov. Takéto odlišné, nerovnaké vyporiadanie musí byť odôvodnené osobitými a výnimočnými okolnosťami spočívajúcimi napríklad v rozdielnom prístupe bývalých manželov k získaniu spoločného majetku, rozdielnom prístupe k starostlivosti o rodinu, deti a pod.. Odporkyňa sa voči vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva s navrhovateľom na základe rovnosti podielov bránila predovšetkým tým, že o získanie členských práv k bytu číslo XX sa zaslúžila predovšetkým ona, tým, že starostlivosť o spoločné deti s navrhovateľom bola predovšetkým na nej, ako aj tým, že navrhovateľovi zabezpečila náhradné bývanie, s čím mala spojené náklady po prepočte na platnú menu približne vo výške 3 319,39 €. Súd sa pri svojom rozhodovaní o spôsobe vyporiadania a určení výšky podielov na získanom majetku zaoberal aj uvedenou obranou odporkyne a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o získanie členstva v bytovom družstve viažúceho sa k bytu číslo XX, nachádzajúcemu sa v bytovom dome číslo XXXX na R. ulici v F. X. H. sa pričinila v rozhodujúcej miere práve odporkyňa. Pričinenie navrhovateľa na získaní uvedeného členského podielu možno na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť podľa názoru súdu iba ako minimálne a skôr pasívne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa bola zamestnankyňou Okresného stavebného bytového družstva Ž. a ako jeho zamestnankyňa dňom XX. X. XXXX požiadala o prednostné pridelenie družstevného bytu v Ž. a ako zamestnankyni jej bol i tento byt ako stabilizačný pridelený spoločne s manželom. I z ďalších v konaní predložených listinných dôkazov vyplýva, že celé jednanie ohľadom zabezpečenia otázky bývania viedla odporkyňa. Žiaden z v konaní predložených listinných dôkazov nepreukazuje, že to bol navrhovateľ, ktorý by vyriešenie bytovej otázky inicioval a riešil a zabezpečil minimálne v rovnakej miere ako odporkyňa získanie členských práv k bytu číslo XX. V tomto smere navrhovateľ súdu žiadny dôkaz o svojej aktivite pri zabezpečovaní bývania s odporkyňou a spoločnými deťmi súdu ku dňu jeho rozhodovania nepredložil. Naopak bola to práve odporkyňa, ktorá sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere s Okresným bytovým družstvom Ž. po určité dojednané obdobie, aby pre seba a svoju rodinu bytovú otázku vyriešila. Odporkyni bolo uznesením Okresného stavebného bytového družstva v Ž. zo dňa XX. X. XXXX číslo X/XXX/XX schválené pridelenie trojizbového družstevného bytu číslo XX v bloku číslo G.-X v Ž.. Predložené listinné dôkazy, a to dohoda o výmene bytov uzatvorená dňa XX. XX. XXXX medzi odporkyňou a H. P. opätovne preukazuje aktivitu práve odporkyne pri zabezpečovaní výmeny bytu v Ž. za byt č. XX v F. X. H. a s tým spojený prevod členstva v bytových družstvách. Na základe uvedeného súd konštatuje, že podstatnú a rozhodujúcu mieru na získaní členských práv a povinností k bytu číslo XX má práve odporkyňa a na túto skutočnosť aj pri svojom rozhodovaní ďalej prihliadal. Odporkyňa sa ďalej voči rovnému rozdeleniu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva s navrhovateľom bránila tým, že celá starostlivosť o deti pochádzajúce z manželstva s navrhovateľom bola predovšetkým na nej. Výživné na spoločné deti bola nútená od navrhovateľa vymáhať exekučne. Výživné navrhovateľ uhrádzal po 3,30 € mesačne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že voči navrhovateľovi bola vykonávaná exekúcia na výživné na deti pochádzajúce z jeho manželstva s

odporkyňou. Navrhovateľ vo vzťahu k tejto obrane odporkyne neprodukoval žiadny dôkaz o opaku. Súd preto pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na túto skutočnosť, že potreby spoločných detí zabezpečovala v rozhodujúcej miere predovšetkým odporkyňa. Pokiaľ odporkyňa žiadala v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva prihliadať na to, že v rámci zabezpečenia náhradného bývania pre navrhovateľa vynaložila náklady po prepočte na platnú menu vo výške približne 3 319,39 €, odporkyňa vynaloženie uvedených výdavkov súdu ku dňu jeho rozhodovania žiadnym spôsobom nepreukázala. Preto súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov na túto obranu odporkyne neprihliadal. Na strane druhej súd neprihliadal ani na obranu navrhovateľa spočívajúcu v tom, že súd pri svojom rozhodovaní musí prihliadať aj na to, že on je prakticky bezdomovec, na náhradnom byte nemá evidovaný ani trvalý pobyt a nájomná zmluva v byte sa mu obnovuje vždy iba na jeden rok. Navrhovateľ súdu ku dňu jeho rozhodovania nepreukázal žiadnu takú okolnosť, ktorá by mu bránila v prihlásení sa k trvalému pobytu na H. ulici v F. X. H., kde sa nachádza náhradné ubytovanie, ktoré mu zabezpečila odporkyňa. Naopak vykonaným dokazovaním, a to odporkyňou predloženým potvrdením Mestského úradu F. X. H., oddelenie organizačné, referát bytový a podnikateľskej činnosti zo dňa XX. XX. XXXX bolo preukázané, že navrhovateľ doposiaľ ani o trvalý pobyt na adrese H., F. X. H. nepožiadal. Potvrdením Mestského úradu F. X. H. zo dňa XX. X. XXXX bolo tiež preukázané, že skutočne nájomná zmluva s navrhovateľom sa uzatvára vždy na jeden rok, čo potvrdzuje tvrdenie navrhovateľa, zároveň však bolo preukázané, že táto nájomná zmluva sa obnovuje vždy na ďalšie obdobie za predpokladu, že nájomca neporušuje nájomnú zmluvu, čo vyvracia tvrdenie navrhovateľa o tom, že obnovenie nájomnej zmluvy nie je od neho závislé. Čo je však podľa názoru súdu pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podstatné, sú práve zásady upravené v , v zmysle ktorých, ako už bolo vyššie uvedené, sa pri vyporiadaní prihliada predovšetkým na to, ako sa ktorý z manželov staral o potreby rodiny, ako sa pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. To, či navrhovateľ má tohto času zabezpečené iné bývanie, resp. či si môže prostredníctvom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva zabezpečiť iné bývanie, je pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a určenie výšky podielov bývalých manželov na spoločnom majetku irelevantné. Následne, keďže predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov bol členský podiel v bytovom družstve viažúci sa k bytu číslo XX, nachádzajúcemu sa v bytovom dome číslo XXXX, na Ulici R. v F. X. H. a vykonaným dokazovaním mal súd preukázané také skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že o získanie uvedeného členského podielu sa v rozhodujúcej miere pričinila práve odporkyňa, bez jej konania by ani účastníci uvedený členský podiel v bytovom družstve v F. X. H. nezískali, ako aj s prihliadnutím k tomu, že bola to práve odporkyňa, ktorá sa v rozhodujúcej miere starala o deti pochádzajúce z manželstva s navrhovateľom, súd dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné určiť podiely účastníkov daného konania na vyporiadavanom majetku iným pomerom než podľa zásady parity. Pri určení konkrétnej výšky podielov súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že odporkyňa predajom bytu číslo XX spoločnej dcére s navrhovateľom a zaťovi vyriešila bytovú otázku spoločného dieťaťa s navrhovateľom. Odporkyňa týmto predajom získala kúpnu cenu 10 000,- € a právo vecného bremena doživotne v tomto byte bývať ocenené sumou ďalších 10 000,- €, hoci samotná skutočnosť, že odporkyňa uvedený byt predala za sumu vrátane oceneného vecného bremena vo výške 20 000,- € by bez ďalšieho na určovanie bezpodielového spoluvlastníctva, jeho hodnoty a výšky podielov účastníkov vplyv nemala. Bolo by čisto vecou odporkyne, ako s týmto členským podielom naložila a koľko predajom bytu získala bez toho, aby to malo vplyv na nároky navrhovateľa na vyporiadavanom majetku. Súd však, ako už bolo uvedené, prihliadal na mieru pričinenia na získanie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj na starostlivosť o rodinu a v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že je správne a v súlade s dobrými mravmi určiť vo finančnom vyjadrení podiely na vyporiadavanom majetku u navrhovateľa v sume 10 000,- € a u odporkyne v sume 34 000,- €. Uvedená suma 10 000,- €, v ktorej výške súd určil podiel navrhovateľa, zároveň zodpovedá polovici prospechu odporkyne, ktorý odporkyňa získala predajom bytu číslo XX, ku ktorému bol viazaný spoluvlastnícky podiel tvoriaci predmet daného konania, hoci ako už bolo uvedené táto skutočnosť, že odporkyňa predajom bytu číslo XX získala celkom sumu 20 000,- € by bez ďalšieho na určenie hodnoty majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov vplyv nemala. Z uvedených dôvodov súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 10 000,- € v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. V nadväznosti na to, že odporkyňa predajom bytu číslo XX získala finančné prostriedky, súd odporkyni splátky sumy, ktorú jej uložil uhradiť navrhovateľovi, nepovolil. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného . V danom prípade obaja účastníci konania žiadali bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať spôsobom odlišným

než rozhodol súd. Preto ani jeden z účastníkov konania nebol v konaní v celom rozsahu úspešný. Z tohto dôvodu súd žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň súd v súlade s položkou č. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal navrhovateľa i odporkyňu uhradiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 3 % zo základu poplatku 44 000,- € (hodnota členského podielu patriaca do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Súdny poplatok je potom vo výške 1 320,- €. V konaní boli štátom preddavkované trovy celkom vo výške 175,15 €. Tieto trovy pozostávajú z časti odmeny vyplatenej súdnemu znalcovi Ing. Jozefovi Juraškovi v sume 2 836,- Sk na základe uznesenia Okresného súdu Č., č. k. X M. XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. X. XXXX a z časti znaleckej odmeny v sume 81,02 € vyplatenej súdnemu znalcovi Ing. Jánovi Gregušovi na základe uznesenia Okresného súdu Čadca, sp. zn. X M. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Na náhradu uvedených trov má štát právo za splnenia podmienok uvedených vo vyššie citovanom . V súdenom prípade ani jeden z účastníkov nebol v celom rozsahu úspešný, resp. neúspešný. Obaja účastníci daného konania mali rovnako čiastočný úspech, ako aj čiastočný neúspech. Zároveň v nadväznosti na uvedenú sumu trov preddavkovaných štátom 175,15 € a s prihliadnutím k tomu, že obaja účastníci konania sú zamestnaní a zo zamestnania dosahujú určitý príjem, bol súd toho názoru, že ani jeden z účastníkov podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov vo vzťahu k uvedenej sume trov preddavkovaných štátom nespĺňa. Preto súd v súlade s oboch účastníkov daného konania zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne uhradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca trovy preddavkované štátom v sume 175,15 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier) b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.