Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/23/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcu Technická univerzita v Košiciach, Letná č. 9, Košice, IČO 00 397 610 proti žalovanému C. A., nar. X.X.XXXX, bytom O., F. O. č. XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spol. s r.o., Rázusova č. 1, Košice, IČO 36 588 725 v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný v y p r a t a ť služobný byt v objekte súp. č. XX na ul. F. O. č. XX v O., pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXXX, ktorý je zapísaný v kat. nehnuteľnosti na LV č. XX pre okres O. I pre obec O. - Sever, kat. územie X. mesto na O. úrade v O., X. katastra O. I do 1 mesiaca, po zabezpečí primeraného náhradného bytu žalobcom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, ktorú podal súdu dňa 27.1.2009 domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať služobný byt v objekte súp. č. XX na ul. F. O. č. XX v O., pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX, ktorý je zapísaný v kat. nehnuteľnosti na LV č. XX pre okres: O. I pre obec O. - X., kat. územie X. P., X. katastra O. I, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovaný nemá nárok na bytovú náhradu. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností popísanej v petite žaloby, pričom objekt, v ktorom sa byt nachádza, je školským zariadením a žalobca prenajíma daný byt ako služobný. Nájom tohto služobného bytu žalovanému vznikol dňom 1.2.1982 a súvisel s tým, že žalobca prijal žalovaného do pracovného pomeru na funkciu stolára a užívanie služobného bytu bolo od začiatku viazané na zamestnanecký pomer so žalobcom. Posledná úprava nájomného vzťahu k predmetnému služobnému bytu je zo dňa 13.10.2004, kedy žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme služobného bytu s tým, že tento nájom bol uzavretý na dobu určitú, a to do doby, pokiaľ bude žalovaný vykonávať pre žalobcu dohodnuté práce a v tom čase mal žalovaný uzavretú so žalobcom pracovnú zmluvu na výkon domovníckych prác zo dňa 1.6.2004 na dobu určitú do 31.5.2007. Dňom 31.12.2007 žalovanému skončil tento pracovný pomer na kratší pracovný čas na výkon funkcie domovníka a podľa žalobcu týmto dátumom skončil aj nájom služobného bytu dohodnutý na dobu určitú. Žalobca preto vyzval žalovaného na ukončenie nájmu a vypratanie služobného bytu do 31.3.2008. Nakoľko tento termín žalovaný nevedel dodržať, žalobca uzatvoril so žalovaným dohodu o pracovnej činnosti od 10.4.2008 do 31.12.2008. Napriek tomu, že aj tento dátum uplynul, žalovaný služobný byt nevypratal, listom zo dňa 2.12.2008 sa odvolal vo veci skončenia nájmu služobného bytu a ponúkané náhradné bývanie odmietol. Žalobca má za to, že od uvedeného dátumu žalovaný užíva predmetný

služobný byt bez právneho dôvodu, preto je povinný ho vypratať a odovzdať žalobcovi bez bytovej náhrady.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť, a pre prípad, že by súd žalobe o vypratanie bytu vyhovel, žiadal povinnosť vypratať byt viazať na zabezpečenie bytovej náhrady vo forme náhradného bytu zo strany žalobcu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Z jeho strany bolo nesporné, že doposiaľ obýva označený byt, ktorý sa nachádza v objekte školského zariadenia. Žalovaný pre žalobcu pracoval v období od 1.4.1981 do 31.12.2007 v pracovnom pomere 26 rokov. Jeho pracovný pomer skončil 31.12.2007 uplynutím dojednanej doby určitej. Žalovaný však poukázal na tú skutočnosť, že dňa 9.7.2008 bola podpísaná účastníkmi konania listina nazvaná zmluva č. 5/2008 o nájme bytu, ktorý nájom vznikol s účinnosťou od 1.8.2008. Podľa neho obsahoval náležitosti, ktoré má obsahovať nájomná zmluva v súlade s a nebol viazaný na výkon práce pre žalobcu. Zároveň tento nájom nebol obmedzený ani na dobu určitú. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa jeho vedomostí a informácií zo strany Magistrátu Mesta Košice, predmetný byt medzičasom stratil charakter služobného bytu. V prípade, pokiaľ by súd dospel k tomu záveru, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania netrvá a žalovaný byt užíva neoprávnene, potom žiadal, aby bola uložená povinnosť žalobcovi zabezpečiť mu bytovú náhradu vo forme náhradného bytu. Žalovaný uviedol, že napriek tomu, že čl. VI bod 3 nájomnej zmluvy zo dňa 13.10.2004 obsahuje ustanovenie, v ktorom sa ako nájomca zaviazal, že si nebude nárokovať žiadnu bytovú náhradu, toto ustanovenie je podľa neho v rozpore s ust. a je absolútne neplatné. Neplatnosť je založená aj na ust. , podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Naviac, podľa žalovaného mu prislúcha bytová náhrada aj v súlade s vzhľadom na to, že prv, než uzatvoril nájomnú zmluvu so žalobcom v roku 1981, bol užívateľom iného bytu, ako zamestnanec Hutných stavieb, š.p., ktorý byt musel odovzdať v súvislosti s prechodom do pracovného pomeru k žalobcovi a s poskytnutím predmetného služobného bytu. Okrem toho žalovaný poukázal aj na svoju sociálnu situáciu, na to, že má 74 rokov, že od roku 1997 je starobným dôchodcom a že v predmetnom byte býva už 28 rokov. Okrem toho s ním v tomto byte v čase písomného vyjadrenia žila jeho manželka M. A., ktorá bola zdravotne ťažko postihnutá, o ktorú sa osobne staral a žiadal prihliadnuť aj na túto skutočnosť. V priebehu konania manželka žalovaného zomrela.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom poverenej zástupkyne žalobcu, žalovaného, svedkyne U.. N. N., Y. F., listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, vyžiadanými súdom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobca výpisom z LV č. XX O. nehnuteľností O. I, obec O. - X., kat. územie X. P. preukázal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - baníckeho pavilónu, postaveného na parcele č. XXXX v areáli S. univerzity v O. na ul. D. č. 9.

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že žalovaný nastúpil pracovať k žalobcovi na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.4.1981 vo funkcii stolára a dňa 19.1.1982 na základe výmeru na ubytovanie mu rektorát Vysokej školy technickej /ďalej iba VŠT/v Košiciach poskytol dočasné ubytovanie od 1.2.1982 v domovníckom byte F. O. č. XX.

Dňa 28.1.1987 bola medzi VŠT a žalovaným uzavretá dohoda o užívaní naturálneho bytu podľa a povinnosti domovníka, z ktorej vyplýva, že táto zmluva nadobudla platnosť dňa 15.2.1987, že sa uzavrela na dobu neurčitú a že na základe nej žalovaný užíval domovnícky byt na ul. F. O., 2-izbový bezplatne, pričom zároveň vykonával funkciu domovníka, spravidla mimo pracovnej doby stanovenej zamestnávateľom.

Ďalšia nájomná zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá 1.6.1999 v zmysle príslušných ustanovení a o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Predmetom nájmu bol rovnako ako v predchádzajúcej nájomnej zmluve domovnícky byt na ul. F. O. XX, pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva s tým, že v tejto nájomnej zmluve podľa čl. III sa žalovaný už zaviazal hradiť výšku platby za prenájom a služby s tým spojené v termíne stanovenom platobným výmerom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. V čl. IV sa zmluvné strany dohodli, že dňom 1.6.1999 prenajímateľ prenecháva do užívania domovnícky byt

žalovanému do ukončenia domovníctva v budove Park O. XX. Podľa čl. V bod 1 sa nájomca zaviazal, že po ukončení funkcie domovníka odovzdá domovnícky byt prenajímateľovi.

Ďalšia nájomná zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 13.10.2004, zatiaľ čo predmet nájmu sa nezmenil v čl. II bod 4 sa nájomca zaviazal súčasne vykonávať pre prenajímateľa práce presne v osobitne vymedzenom rozsahu s tým, že pracovná zmluva je neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy. Čas nájmu bol v čl. III bod 1 vymedzený tak, že nájomný pomer sa uzatvára na dobu určitú, a to do doby, pokiaľ bude nájomca vykonávať pre prenajímateľa dohodnuté práce v požadovanom rozsahu a kvalite v súlade s bodom IV čl. 2. Podľa čl. VI bod 1, 3. odrážka, nájom bytu sa skončí tak, že nájom bytu dohodnutý na určitý čas tiež uplynutím tohto času podľa bodu 1 čl. 3 tejto zmluvy. V bode 3 uvedeného článku, nájomca sa zároveň zaviazal, že si nebude nárokovať žiadnu bytovú náhradu. Zmluva nadobudla účinnosť dňom 1.10.2004. Súčasťou predmetnej nájomnej zmluvy bola pracovná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 1.6.2004, predmetom ktorej bol pracovný pomer žalovaného na dobu určitú od 1.6.2004 do 31.5.2007 s popisom pracovnej náplne žalovaného vo funkcii domovník. Táto pracovná zmluva bola dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 14.5.2007 predĺžená do 31.12.2007. Následne listom zo dňa 28.2.2008 žalobca oznámil žalovanému, že vzhľadom na skončenie pracovného pomeru funkcie domovníka, baníckeho pavilónu dňa 31.12.2007 skončil aj oprávnený nájom služobného bytu dňom 31.12.2007 a vzhľadom na to, že žalovaný sa zaviazal, že si nebude nárokovať žiadnu bytovú náhradu, žalobca týmto listom žiadal predmetný byt vypratať a odovzdať ho prenajímateľovi do 31.3.2008. Žalovaný tento list prevzal dňa 14.3.2008.

Dňa 31.3.2008 účastníci konania uzavreli dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej žalovaný vykonával v období od 10.4.2008 do 31.12.2008 dojednanú prácu: opravy a nátery okien v ubytovni S. na U. ul. č. XX, upratovanie spoločných priestorov po likvidácii majetku S. a následne odstraňovanie tapiet v uvoľnených priestoroch, pomocné záhradnícke práce v areáli S..

Listom zo dňa 27.10.2008 žalobca opätovne požiadal žalovaného o vypratanie predmetného bytu vzhľadom na to, že platná dohoda o pracovnej činnosti skončí dňa 31.12.2008, zároveň poukázal na to, že uzavretím uvedenej dohody žalobca vytvoril dostatočný časový priestor na zabezpečenie vlastného bývania žalovaným, a preto žiadal o vypratanie predmetného bytu a odovzdanie kľúčov do 31.12.2008. Žalovaný na túto výzvu reagoval písomne listom zo dňa 2.12.2008, pretože podľa neho žalobca nekonal tak, ako mu to ukladá zákon, žiadal o ďalšie užívanie bytu na ul. F. O. XX v O. a zároveň zamietol riešenie bytovej otázky v internátoch na ul. U. č. XX.

Listom zo dňa 9.12.2008 žalobca opätovne požiadal žalovaného o uvoľnenie bytu do 31.12.2008 aj s ohľadom na to, že žalovaný odmietol možnosť svojho ďalšieho bývania v ubytovniach na U. a H. ul. v O., ktoré sú prevažne určené na ubytovanie zamestnancov žalobcu.

Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi poukázal predovšetkým na skutočnosť, že u žalobcu pracoval od roku 1981 a od toho času vlastne býva v 2-izbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom v areáli Technickej univerzity / ďalej iba TU/. Nevie kde sa má na základe požiadavky žalobcu vysťahovať, pretože nemá možnosť žiadnym spôsobom riešiť svoju bytovú otázku. Nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť a nemá kam ísť. Má 74 rokov a je dôchodca. Nepopieral, že svoje pracovné pôsobenie u žalobcu skončil a nemá s nimi žiadnu pracovnú zmluvu. Poukázal však na tú skutočnosť, že predtým, než začal pracovať pre TU, býval na O. č. X v O. v byte, ktorý obdržal do užívania od Hutných stavieb, v ktorých bol zamestnaný a v súvislosti s ukončením pracovného pomeru musel tento byt odovzdať a následne mu bol pridelený byt TU. Žalovaný sa nevedel vyjadriť k okolnostiam, prečo podpísal zmluvu zo dňa 13.10.2004 tak ako bola predložená, uviedol však, že podpísal zmluvu č. 5/2008, pretože to bola zmluva o platbe, a preto ju podpísal. Predmetný byt stále platí a nemá žiaden nedoplatok.

Na rozdiel od žalovaného právny zástupca žalovaného tvrdil, že nájomca zmluva č. 5/2008 je klasickou nájomnou zmluvou a na základe tejto nájomnej zmluvy podľa nich nájomný vzťah žalovaného k bytu žalobcu stále trvá. Zároveň tvrdil, že ustanovenia v nájomnej zmluve zo dňa 13.10.2004 týkajúce sa nájmu na dobu určitú, sú neplatné a zároveň sú neplatné aj ustanovenia, ktoré sa týkajú vzdania sa bytovej náhrady vopred.

Podľa zástupkyne žalobcu dohoda, ktorá bola uzavretá pod č. 5/2008 nie je nájomnou zmluvou, je to platobný výmer, ktorý bol vyhotovený za tým účelom, aby žalovaný mal na základe čoho platiť platby za

užívanie bytu, aby žalobca mohol prijímať plnenia od žalovaného, pretože inak by to bolo bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka vzdania nároku žalovaného na bytovú náhradu, v nájomnej zmluve to podľa nej nemuselo byť vôbec obsiahnuté, bola to iba zbytočná iniciatíva niektorých zamestnancov.

K tejto skutočnosti súd vypočul svedkyňu U.. N. N., ktorá vykonáva na TU v Košiciach referentku pre ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach TU. Uviedla, že byt, ktorý užíva žalovaný, bol od začiatku spojený s výkonom domovníckych prác pre žalobcu, že sa jednalo stále o služobný byt a potreba uzatvárať nájomné zmluvy v priebehu tohto nájomného vzťahu opakovane vystala jednak zákonnými úpravami a jednak tým, že žalovaný spočiatku domovnícky byt užíval bezodplatne, následne však bola uzavretá nájomná zmluva o užívaní za odplatu v súlade so , kedy sa jednalo o užívanie domovníckeho bytu, o služobný byt. Vtedy sa trvanie tohto nájomného vzťahu koncipovalo tak, že do ukončenia domovníctva. V roku 2004 opäť vyvstala požiadavka uzavretia novej nájomnej zmluvy z rozhodnutia správnej rady, kedy sa upravovali všetky nájomné zmluvy, pretože sa rozlišovalo medzi nájomnými zmluvami na domovnícke byty a služobné byty. V prípade bytu žalovaného bolo rozhodnuté, že to nie je domovnícky byt, ale služobný byt aj napriek tomu, že do náplne žalovaného patrilo vykonávanie domovníckych povinností. Pokiaľ sa jedná o nájomnú zmluvu č. 5/2008, napriek tomu, že sa jednalo o platobný výmer, označenie tejto zmluvy ako nájomnej bola iba nešťastnou formuláciou, ktorú schválili auditori. Tento platobný výmer mal vlastne stále tvoriť prílohu nájomnej zmluvy. Aj v tomto prípade sa podľa svedkyne jednalo o nový platobný výmer na rok 2008. Formuláre pre takéto platobné výmery, ktoré nazvali nájomnou zmluvou, obsahoval prevádzkový poriadok pre ubytovacie služby.

Svedkyňa Y. F., dcéra žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že žila so svojimi rodičmi na ul. O. č. X v O. a pamätá sa, že z tohto bytu sa odsťahovali, keď mala asi 12 rokov, pretože otec sa zamestnal na Q. a sťahovali sa bývať do budovy tejto vysokej školy. Byt na O. X v O. museli odovzdať. Bola to vlastne podmienka, aby jej otec mohol dostať byt na TU. Tento byt na TU bol podľa jej vedomostí pridelený otcovi s tým, že tam môže zostať bývať až do svojej smrti, tak mu to bolo sľúbené a rovnako takto tam býval aj predchádzajúci zamestnanec. Spočiatku bol jej otec zamestnaný ako stolár, potom začal vykonávať aj domovnícke práce, a keď odišiel do dôchodku, tak to boli už len domovnícke práce alebo údržbárske práce. Jej otec odišiel do dôchodku v r. 1996. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k okolnostiam podpísania nájomnej zmluvy z roku 2004, pretože s ňou sa otec o týchto veciach neradil, ale vyjadrovala presvedčenie, že jej otec podpisoval dohody bez toho, aby tieto čítal, čiže keď mu niečo na podpis predložili, tak to urobil. Uviedla, že jej otec má alzheimerovú chorobu, hýbe sa, chodí, ale zabúda a má problémy s orientáciou, jeho zdravotný stav sa zhoršil v súvislosti so smrťou manželky, ťažko sa s tým vyrovnáva, pretože zostal sám. Potrebnú pomoc mu zabezpečuje ona a chodieva s ním aj k lekárovi. Jej otec nemá žiadnu inú možnosť bývania a nemá ani finančné prostriedky preto, aby si náhradné bývanie zabezpečil. V čase, keď mala vedomosti o tom, že mu skončí nájom služobného bytu, podávali žiadosť na Magistrát Mesta Košice o pridelenie malometrážneho bytu pre žalovaného, avšak dostali také vyjadrenie, že nemajú nárok a bolo im odporúčané, aby požiadali o umiestnenie žalovaného do domova dôchodcov. Asi pred rokom takúto žiadosť podali, avšak doposiaľ žiadna pozitívna odpoveď neprišla.

Na základe návrhu právneho zástupcu žalovaného súd vykonal dokazovanie dotazmi u právneho nástupcu Hutných stavieb - Hutné stavby Development a.s., v Štátnom archíve Ministerstva vnútra SR, Archíve Mesta Košice a BPMK, ohľadne nájomnej zmluvy žalovaného na byt na O. č. X v O., avšak správy od týchto zariadení boli negatívne. Žiadne archívne dokumenty tieto organizácie súdu poskytnúť nevedeli.

Rovnako na základe návrhu právneho zástupcu žalovaného súd vyžiadal stanovisko aj Magistrátu Mesta Košice, ktorý listom zo dňa 26.5.2010 uviedol, že z listín predložených žalovaným v čase, keď Mesto Košice požiadal o pridelenie malometrážneho bytu vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 19.1.1982 mu bol ako stolárovi pracujúcemu na VŠT v O., pridelený domovnícky byt na ul. F. O. XX v Košiciach. Dňa 1.2.1982 bola o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu spísaná zápisnica. Z ďalších listinných dôkazov zistili, že žalovaný pracoval ako stolár na TU v Košiciach od 1.4.1981 do 9.5.1995 a ako stolár pracoval pre TU v Košiciach aj ako dôchodca, ale už len v pracovnom pomere na dobu určitú od 10.5.1995 do 9.5.1996. Podľa o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení účinnom do 1.12.2001, povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ do 3 mesiacov nevypovedal nájom. Na základe uvedeného má Mesto Košice za to, že ak

žalovaný prestal dňom 9.5.1996 vykonávať prácu stolára, TUKE mala do 31.8.1996 vypovedať nájom predmetného bytu a ak tak neučinila, dňom 1.9.1996, predmetný byt stratil charakter služobného bytu. Ak žalovaný vykonával ako starobný dôchodca práce stolára aj po 1.12.2001, predmetný byt nikdy nestratil charakter služobného bytu.

Podľa ust. , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt doužívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa ods. 3 cit. §- u, zákonných národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch osobitného určenia.

Podľa ust. , nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa ust. , ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ust. neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa ust. , o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami, služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Služobným bytom je byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy, alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave.

Podľa ods. 4 cit. §-u, nájomca služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa ods. 5 a 6 cit. §-u, v znení účinnom do 30.11.2001, povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ do 3 mesiacov nevypovedal nájom. Ak sú pochybnosti o tom, či byt je služobným bytom, rozhodne o charaktere bytu obec po vyjadrení orgánu alebo fyzickej, alebo právnickej osoby uvedenej v ods. 4. Ods. 5 a 6 cit. §-u bol s účinnosťou od 1.12.2001 zrušený.

Podľa ust. § 4 cit. zák., pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú, nájomca nemá právo na bytovú náhradu okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dojednanej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať, alebo ak ide o služobný byt, alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

V súlade s cit. zák. ustanoveniami a na základe vykonaného dokazovania, súd v tomto konaní posudzoval predovšetkým otázku, či byt, ktorý má žalovaný vypratať, je služobným bytom. Túto otázku posudzoval v intenciách ust. cit. zák. v znení zmien a doplnkov a zároveň posudzoval, či sa tento služobný byt nezmenil na byt obecný v zmysle cit. ustanovení a , ktoré boli účinné do 30.11.2001. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný nastúpil pracovať k žalobcovi ako stolár od 1.4.1981, najprv na dobu určitú do 31.12.1985 a od 1.1.1996 na dobu neurčitú. Tento jeho pracovný pomer vo funkcii stolár skončil odchodom do starobného dôchodku dňom 9.5.1995, resp. po predĺžení na dobu určitú dňom 9.5.1996. Ďalej súd zistil, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté 4 nájomné zmluvy na byt, ktorý je predmetom konania: od 1.2.1982 ako byt slúžiaci na dočasné ubytovanie s tým, že sa jedná o domovnícky byt, 28.1.1987 ako naturálny byt podľa , taktiež ako domovnícky byt spojený s výkonom funkcie domovníka, 1.6.1999, ako domovnícky byt podľa s tým, že byt bol viazaný na výkon funkcie domovníka, čo bolo vyjadrené v čl. 4 predmetnej nájomnej zmluvy o trvaní tohto nájmu do ukončenia domovníctva v budove F. O. XX, a posledná nájomná zmluva z 13.10.2004, taktiež podľa , ako služobný byt viazaný na

výkon domovníckych prác, čo bolo taktiež vyjadrené v čl. 3 tým, že nájomná zmluva sa uzavrela na dobu určitú, a to do doby, kým nájomca bude vykonávať pre prenajímateľa dohodnuté práce v požadovanom rozsahu a kvalite. Súčasťou tejto nájomnej zmluvy bola aj pracovná zmluva žalovaného ako domovníka a popis jeho pracovnej činnosti. Z týchto listinných dôkazov súd zistil, že žalovaný vykonával pre žalovaného práce domovníka mimo hlavného pracovného pomeru / v hlavnom pracovnom pomere vykonával práce stolára/, nepretržite od 1.2.1982 až do 31.12.2007, buď na základe uzavretých dohôd o pracovnej činnosti , alebo na základe pracovnej zmluvy / už ako dôchodca/ v období od 1.6.2004 do 31.5.2007, resp. po predĺžení tohto pracovného pomeru do 31.12.2007. Pokiaľ bol žalovanému pridelený služobný / domovnícky /byt 1.2.1982, bolo to podľa § 1 z.č. 4/1949, podľa ktorého pracovný pomer domovnícky vznikne zmluvou medzi vlastníkom domu alebo jeho zodpovedným zástupcom a osobou, ktorá sa zaviaže konať domovnícke práce. Osoba, ktorá sa zaviazala konať práce podľa § 4 obdrží za to naturálny byt a odmenu.

Na základe týchto dôkazov potom súd dospel k tomu záveru, že predmetný byt je služobným bytom, pretože nájom tohto služobného bytu bol stále viazaný na výkon domovníckych prác žalovaným, ktorý tieto domovnícke práce pre žalovaného aj skutočne vykonával, až do konca roku 2007. Preto súd nevzal do úvahy vyjadrenie Mesta Košice, podľa ktorého nájom služobného bytu bol viazaný na výkon práce stolára a keď v tejto funkcii pracovný pomer skončil odchodom žalovaného do starobného dôchodku, resp. ukončením pracovného pomeru, potom žalobca v záujme zachovania charakteru služobného bytu mal tento nájom bytu vypovedať v zmysle vtedajšieho znenia § 1 ods.5,6 cit. zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že byt zachoval svoj charakter služobného bytu aj po 1.12.2001 a na obecný byt sa nezmenil. Pre zachovanie charakteru služobného bytu nie je podstatné, či žalovaný práce domovníka vykonával v hlavnom alebo vo vedľajšom pracovnom pomere, podstatné je to, že nájom služobného bytu bol od počiatku viazaný na výkon domovníckych prác.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že pôvodne bola nájomná zmluva medzi účastníkmi konania uzavretá na dobu neurčitú a až v roku 1999 sa v tejto časti nájomná zmluva zmenila, zrejme z dôvodu jej zosúladenia so a žalobca dobu určitú v nájomnej zmluve upravil tak, ako to bolo už vyššie uvedené: do ukončenia domovníctva v budove F. O. XX a rovnako dobu určitú obsahovala aj nájomná zmluva z roku 2004: do doby, pokiaľ bude nájomca vykonávať pre prenajímateľa dohodnuté práce v požadovanom rozsahu a kvalite (podľa pracovnej zmluvy, ktorá bola súčasťou nájomnej zmluvy). Napriek tomu, že žalovaná strana tvrdila, že takéto ustanovenia nájomnej zmluvy sú neplatné, pretože nie sú dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné a je otázkou výkladu, či možno takto obmedziť dobu určitú, súd dospel k tomu záveru, že vzhľadom na to, že táto doba určitá bola upravená už v nájomnej zmluve v roku 1999 vyjadrenie tejto doby určitej je dostatočne jasné a zrozumiteľné, že nájomný pomer má trvať po dobu výkonu domovníckych prác žalovaným. Je to zrejmé z toho dôvodu, že žalobca považoval predmetný byt za služobný a služobný byt je charakterizovaný tým, že stále je spojený s výkonom prác, na ktorý je viazaný. Preto nemožno vykladať znenie nájomnej zmluvy v rozpore s vôľou žalobcu, je pochopiteľná vôľa žalobcu na obmedzenie časovej platnosti nájomnej zmluvy, čo nakoniec podpisom zmluvy akceptoval aj žalovaný. F. podľa zváženia súdu ustanovenia týkajúce sa časového obmedzenia platnosti oboch nájomných zmlúv sú platné. Dobu nájomného pomeru je možné dojednať aj tak, že jeho trvanie je obmedzené na dátum neurčitý, ale objektívne zistiteľný, ktorý nastane v budúcnosti.

Pokiaľ súd posudzoval existenciu ďalšieho nájmu žalovaného na základe nájomnej zmluvy č. 5/ 2008 dospel k tomu záveru, že túto zmluvu č. 5/2008 označenú v hornej časti ako zmluva o nájme a zároveň ako platobný výmer č. 5/2008 (č.l. 37 súdneho spisu), nemožno považovať za zmluvu o nájme bytu na dobu neurčitú, a bez viazanosti na výkon prác pre žalobcu, pretože tu chýba vôľa žalobcu. Žalobca dňa X.X.XXXX nemohol mať vôľu uzavrieť takúto nájomnú zmluvu, pretože v tom čase už skončil pracovný pomer žalovaného (dňa 31.12.2007) a zároveň týmto dňom skončil aj oprávnený nájom domovníckeho bytu žalovaným. Aj žalovaný mal vedomosti o to, že žalobca trvá na uvoľnení predmetného bytu, na čo ho opakovane písomne vyzýval. Preto pokiaľ tu nebola vôľa žalobcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy, nemožno obsah tejto zmluvy vykladať v rozpore s vôľou žalobcu, a preto súd uzavrel, že tento dokument je platobným výmerom tak, ako je to nakoniec v tomto dokumente aj uvedené. Žalovaný v tomto období naďalej byt užíval, preto bol pochopiteľný postup žalobcu, že vystavil pre žalovaného platobný výmer pre realizovanie platieb. Naviac pre uzavretie tejto novej nájomnej zmluvy chýbala aj vôľa žalovaného. Sám žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že bol to platobný výmer, tak ho podpísal.

Na základe uvedených skutočností potom súd dospel k tomu záveru, že nájomný pomer žalovaného zanikol u žalobcu dňom 31.12.2007, kedy skončil jeho pracovný pomer u žalobcu ako domovníka a bol povinný predmetný byt vypratať. Napriek tomu, že v priebehu konania bol spochybnený dátum, ku ktorému mal zaniknúť nájom bytu žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že žalobca umožnil žalovanému pracovať od 10.4.2008 do 31.12.2008, súd túto skutočnosť uzavrel tak, že nájom služobného bytu žalovaného skončil u žalobcu 31.12.2007 tak, ako skončil jeho pracovný pomer u žalobcu vo funkcii domovníka. V období od 1.1.2008 do 10.4.2008 žalobca pre žalovaného nepracoval. Žalobca vyšiel v ústrety žalovanému iba s prihliadnutím na to, že mu poskytol čas na uvoľnenie bytu, a preto s ním uzavrel dohodu o pracovnej činnosti, ktorého rozsah bol vymedzený v tejto dohode pracovnej činnosti, a neboli to domovnícke práce, ktoré vykonával žalovaný v období od 10.4.2008 do 31.12.2008 pre žalovaného. Ukončenie tejto dohody o pracovnej činnosti však už nemohlo súvisieť so skončením nájmu, pretože tento skončil 31.12.2007. Preto podľa zváženia súdu týmto dátumom bol žalovaný povinný uvoľniť predmetný služobný byt.

Nájomná zmluva uzavretá na dobu určitú zakladá chránený nájom len za podmienok ustanovených v cit. To znamená, že v zákonom stanovených prípadoch má nájomca služobného bytu právo na bytovú náhradu v prípade, ak nájomca pred užívaním služobného bytu ukončil užívanie iného bytu. Pre posúdenie nároku na bytovú náhradu platia cit. zák. ustanovenia a pre rozhodnutie súdu vzdanie sa nároku žalovaného na bytovú náhradu v nájomnej zmluve z roku 2004 nemalo žiaden právny význam. V podstate túto skutočnosť potvrdila aj právna zástupkyňa žalobcu, ktorá uviedla, že takéto ustanovenie v nájomnej zmluve bolo nadbytočné. Pokiaľ právne súd posudzoval takúto dohodu medzi účastníkmi konania, posúdil ju ako absolútne neplatnú, podľa ust. , podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Keďže žalovaný sa vzdal takých práv, ktoré v čase uzavretia dohody ešte neexistovali, takáto dohoda je neplatná ().

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a vyššie uvedené závery súdu, súd zaviazal žalovaného vypratať predmetný byt popísaný vo výroku rozsudku súdu, avšak zároveň rozhodoval o bytovej náhrade.

Pri rozhodovaní o bytovej náhrade súd predovšetkým vyhodnotil vykonané dokazovanie a zistil, že priamy dôkaz preukazujúci ukončenie nájmu bytu žalovaným v O. na ul. M. /teraz O./v súvislosti so vznikom nájmu u žalobcu v tomto konaní sa nepodarilo preukázať. Napriek snahe žalovaného a súdu sa nepodarilo obstarať listinné dôkazy od bývalých Hutných stavieb š.p., týkajúcich sa nájmu predmetného bytu na O. v O. a spôsobu ukončenia tohto nájmu, pretože sa jedná o zaniknutý subjekt a nepodarilo sa zistiť, kde sa listiny po zaniknutých Hutných stavbách nachádzajú. Napriek tejto skutočnosti však súd prihliadol na dôkazy nepriame: na výpoveď žalovaného a jeho dcéry Y. F. ktorí zhodne vypovedali o tom, že pred sťahovaním do domovníckeho bytu žalobcu bývali na ul. M. v O. a že tento byt mali v užívaní od Hutných stavieb, ktorému byt museli vrátiť, to bola podmienka pre možnosť pridelenia bytu u žalobcu. Ďalej súd prihliadol na listinné dôkazy: potvrdenie o jeho trvalom pobyte žalovaného na adrese O. č. X v O.M. (predtým M.) v období od 1.2.1972 do 5.8.1982 vydaného Miestnym úradom Mestskej časti Košice- Sever, ako aj na listinu k zápočtu rokov pre potreby starobného dôchodku, kde sa taktiež uvádza bydlisko žalovaného. Tieto dôkazy nepriamo potvrdzuje tú skutočnosť, že žalovaný skutočne býval na uvedenej adrese a mal určitý užívací vzťah k predmetnému bytu na Kotayho č.5 a že tento byt musel odovzdať Hutným stavbám, pretože v tom čase nikto nesmel užívať dva byty. Aj dátum 5.2.1982, kedy došlo k ukončeniu trvalého pobytu na tejto adrese, nasvedčuje tej skutočnosti, že ukončenie užívania predmetného bytu súviselo so začatím užívania domovníckeho bytu žalobcu. Podľa zváženia súdu bolo možné vychádzať z týchto nepriamych dôkazov, ako aj z výpovedí žalovaného a svedkyne, ktorým súd nemal dôvod neveriť. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade ďalej súd prihliadol na to, že žalovaný býval v predmetnom domovníckom byte od 19.1.1982 do 31.12.2007 na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy, t.j. po dobu 25 rokov a po celý čas vykonával pre žalobcu domovnícke práce, resp. v období od r. 1982 do r. 1996 aj práce stolára v riadnom pracovnom pomere. Preto aj s prihliadnutím na túto skutočnosť by bolo v rozpore s dobrými mravmi / /, pokiaľ by bol žalovaný povinný predmetný byt vypratať bez bytovej náhrady.

Citovaný cit. , formu bytovej náhrady nerieši, poukazuje na znenie . Podľa tohto zák. ustanovenia, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Vzhľadom na to, že žalovaný prežil väčšinu svojho života v predmetnom byte, súd

považoval za primerané a spravodlivé žalovaného zaviazať na vypratanie predmetného bytu až na čas po zabezpečení primeraného náhradného bytu, to znamená takého náhradného bytu, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu, umiestnením a výškou nájomného, je primeraný bytu, ktorý má žalovaný vypratať, a to aj s prihliadnutím na jeho životné potreby. Vzhľadom na to, že žalobca je školou, ktorá vlastní aj ubytovacie zariadenia, podľa zváženia súdu, má možnosť zabezpečiť žalovanému takýto primeraný náhradný byt a zabezpečenie takejto primeranej bytovej náhrady je možné od neho spravodlivo požadovať. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi požadovať od žalovaného vypratať predmetný byt iba s poskytnutím náhradného ubytovania s prihliadnutím na vek a zdravotný stav žalovaného.

V tomto konaní bol úspech a neúspech účastníkov konania pomerný / žalobca bol úspešný v konaní o vypratanie, žalovaný v konaní o bytovej náhrade/ a preto súd rozhodol v súlade s s ust. o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.