Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-5C/32/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové mesto nad Váhom sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim v právnej veci navrhovateľa UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lazaretská 15, IČO 00 653 501, proti odporcovi O. U., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. W. I. O., N. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom so sídlom Bratislava, Strojnícka 8, o zaplatenie 14.829,68 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 14.829,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 21.01.2006 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 741,39 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Odporcovi sa vracia nespotrebovaná časť preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 193,56 Eur, zaúčtovaná pod pol. D14a-58/11, a to po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia 14.829,68 Eur (446.759,- Sk) spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 05.09.2001 do zaplatenia. Žalovaná istina predstavuje poistné plnenie, ktoré navrhovateľ vyplatil odporcovi v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa mala stať dňa 30.01.2000. Neskôr vyšlo najavo, že dopravná nehoda, tak ako bola uvádzaná odporcom v rámci riešenia poistnej udalosti sa nestala, preto navrhovateľ považuje poistné plnenie za vyplatené bez právneho dôvodu a domáha sa jeho vrátenia titulom bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania, tento navrhovateľ požadoval v zákonnej výške, a to do 10 dní od doručenia výzvy na vrátenie poistného plnenia. Navrhovateľ žiadal náhradu trov konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Odporca počas celého konania tvrdil, že k dopravnej nehode došlo tak ako uviedol pri riešení poistnej udalosti, a dôkazy, ktorými svoje tvrdenia podložil navrhovateľ nepovažoval za relevantné, pretože boli zabezpečené v súvislosti s iným konaním (vyšetrovanie podozrenia z poistného podvodu odporcu). Na podporu svojich tvrdení predložil znalecký posudok Ing. Šipulu, ktorý si nechal vypracovať a ako svedka žiadal vypočuť spolujazdca v čase nehody. Odporca žiadal náhradu trov konania.

Súdom prvého stupňa bola vec sama rozhodnutá rozsudkom zo dňa 22.01.2007, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie odporcu bol rozsudok zrušený pre nedostatočne zistený skutkový stav, pretože ako znalecký dôkaz použil súd znalecký posudok vypracovaný v inom konaní, nevypočul navrhovaného svedka a nevyporiadal sa s ďalšou svedeckou výpoveďou.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a popri už vykonaných dôkazoch: výsluchu odporcu, výsluchu svedka E. B., oboznámenia znaleckého posudku Ing. Staňa, fotodokumentácie, poistky, dokladu o výplate poistného plnenia, oznámenia poistnej udalosti, zápisu o poškodení vozidla 2x, kópie technického preukazu, správy polície o nehode, príjmového dokladu, faktúry za vykonanú opravu, výpočtu výšky plnenia, prípisu poisťovne o prehodnotení riešenia poistnej udalosti, výpisu z obchodného registra navrhovateľa, obsahu pripojených spisov OUV-396/NM-2000, OUV-395/NM-2000, spisu Okresného súdu Bratislava 2 doplnil dokazovanie o ďalší výsluch odporcu, výsluch svedka X. W., oboznámenie znaleckého posudku Ing. Šipulu a výsluch znalca ustanoveného v tomto konaní - Ing. Marka Pribulu.

Znalca Ing. Pribulu ustanovil súd potom, ako bolo zistené, že znalec Ing Staňo, ktorý vypracovával pôvodný posudok pre účely iného konania už v danom odbore znaleckú činnosť nevykonáva a postup, ktorý ako možný uvádzal odvolací súd, teda jeho vypočutie k záverom znaleckého posudku už možný nie je. V tejto situácii považoval súd za vhodné ustanoviť práve znalca Ing. Pribulu, pretože zo znaleckého posudku Ing. Staňa vyplynulo, že sa na jeho znaleckom posudku podieľal aj Ing. Pribula, ktorý toto úvodom svojej znaleckej výpovede potvrdil a na prípad si pamätal.

Z vykonaných dôkazov zistil súd tento skutkový stav:

Na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi vyplatil navrhovateľ odporcovi poistné plnenie za škodu na vozidle odporcu AUDI A8, ktorá mala vzniknúť pri dopravnej nehode dňa 30.01.2000. K dopravnej nehode malo dôjsť tak, že na zasneženej ceste z Nového Mesta nad Váhom smerom na Moravské Lieskové dostalo vozidlo šmyk, došlo k jeho rotácii a skončilo mimo cestu, kde ľavou bočnou stranou narazilo do stromu vpravo pri ceste, po náraze došlo ešte k pootočeniu vozidla a odrazeniu od stromu a jeho konečná poloha bola v snehu mimo vozovku, a to predkom vozidla smerujúcim k vozovke. Takto nehodu v priebehu celého konania opisoval odporca, ktorý bol v čase nehody vodič, ako aj svedok X. W. spolujazdec v čase nehody. Rovnako bola nehoda opísaná v znaleckom posudku Ing. Šipulu, ktorý vychádzal z opisu nehody odporcom, a to poskytnutom i na mieste samom v roku 2011.

Zo znaleckého posudku Ing. Staňa vypracovaného v trestnom konaní bolo zistené, že priebeh nehody tak ako ho uvádza odporca je z technického hľadiska vylúčený. Tento dôkaz bol hodnotený ako dôkaz listinou, pretože Ing. Staňo v tomto konaní ako znalec ustanovený nebol. Povahu znaleckého dôkazu však má výpoveď ustanoveného znalca Ing. Pribulu, ktorý závery posudku Ing. Staňa potvrdil a vo svojej výpovedi podrobne uviedol dôvody, pre ktoré je priebeh nehody tak ako ho uvádza odporca vylúčený, a to najmä pre nemožnosť rotácie vozidla po náraze do stromu v takom rozsahu, ako ju tvrdí odporca, nepravdepodobnosť odporcom uvádzanej rotácie vozidla po klzkej ceste a nepravdepodobnosť opustenia vozovky vpravo ako aj pre poškodenie necharakteristické pre bočný náraz do stromu (dva záseky do karosérie, poškodenie až na kov).

Výsledkom znaleckého dokazovania Ing. Pribulu odporuje svedecká výpoveď spolujazdca W., ktorá potvrdzuje tvrdenia odporcu. Znalecký posudok Ing. Šipulu odporcom uvádzaný priebeh nehodového deja z technického hľadiska pripúšťa, no tento dôkaz v priamom rozpore so znaleckou výpoveďou nie je.

Rovnako ako výpoveď odporcu, je aj výpoveď svedka W. nezlučiteľná so závermi znaleckého dokazovania. Závery znalca sú totožné so znaleckým posudkom Ing. Staňa vypracovaným v inom konaní, nie sú vnútorne rozporné a aj laickým pohľadom sa javia jednoznačne zodpovedajúce fyzikálnym zákonitostiam. Naproti tomu výpoveď svedka W. na pojednávaní je v niektorých častiach rozporná s jeho predchádzajúcou výpoveďou v trestnom konaní, čím do istej miery stráca na vierohodnosti. V trestnom

konaní svedok W. uviedol, že vozidlo vytiahol z priekopy svojim autom, pričom na pojednávaní tvrdil, že toto sa nepodarilo. Pre uvedené svedecká výpoveď tvrdenia odporcu vierohodne nepreukazuje a proti znaleckému dôkazu a dôkazu listinou - posudkom Ing. Staňa neobstojí.

Znalecký posudok Ing. Šipulu doložený odporcom vo svojich záveroch konštatuje nedostatočnosť podkladov k presnému zisteniu priebehu nehodového deja. V značnej miere sa venuje hodnoteniu postupu pri zdokumentovaní následkov nehody, a to políciou, likvidátorom poisťovne a znalcom Ing. Staňom, čo je v súčasnosti a najmä v tomto konaní bez významu. K samotnému priebehu nehody uvádza, že odporcom uvádzaný pohyb vozidla po zasneženej ceste principiálne možný je, ako aj následný náraz do stromu, ktorý mal za preukázaný z poškodenia vozidla. Fázu pohybu vozidla po ceste a náraz do stromu tak ako ich uvádzal odporca kategoricky nevylúčil ani Ing. Pribula, i keď k nárazu do stromu vzniesol zásadné pripomienky (dva záseky do karosérie a poškodenie na kov). Znalec Ing Šipula sa však v posudku nijako nezaoberal rotáciou vozidla po náraze do stromu, ktorú v rozsahu uvádzanom odporcom Ing. Pribula úplne vylúčil. Pritom táto okolnosť je zásadnou okolnosťou vylučujúcou priebeh nehody podľa odporcu. K tejto zásadnej otázke teda znalec Ing. Šipula mlčí, posudok sa tým javí neúplný a nepresvedčivý, a preto nie je spôsobilý potvrdiť odporcove tvrdenia a čo i len čiastočne spochybniť výpoveď znalca Ing. Pribulu.

Čo sa týka svedeckej výpovede E. B., ktorý mal vozidlo po nehode z priekopy traktorom vytiahnuť, táto tvrdenia odporcu k priebehu nehodového deja priamo nepotvrdzuje. Pretože menovaný svedok uvádza iba okolnosti vytiahnutia vozidla z priekopy po nehode, netýka sa nijako samotného priebehu nehody. Táto svedecká výpoveď by bola totožná aj v prípade, že by už poškodené vozidlo bolo na miesto nehody postavené zámerne. Takýto nepriamy dôkaz tiež nie je ani v spojitosti s inými dôkazmi v prospech odporcu spôsobilý mať väčšiu dôkaznú silu ako jednoznačný znalecký dôkaz.

V neprospech odporcu nepriamo svedčí i obsah spisu Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. , ktorý vytvára ďalšie pochybnosti o pravdivosti odporcových tvrdení. V tomto konaní bratislavského súdu uplatňoval odporca proti navrhovateľovi, teda v opačnom procesnom postavení nárok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá mala predstavovať poistné plnenie z poškodenia totožného vozidla, ku ktorému malo dôjsť 28.6.2000, teda do pol roka po predchádzajúcej nehode, a to za obdobných okolností (náraz do stromu bez účasti iných vozidiel). Z tejto „obdobnej“ poistnej udalosti však poisťovňa už vzhľadom na predchádzajúce pochybnosti odmietla plniť a v súdnom konaní vyšlo najavo, že ani k tejto nehode, tak ako ju popísal odporca (tam v pozícii navrhovateľa) dôjsť nemohlo, a to na základe znaleckého posudku. Žaloba bola teda zamietnutá. Táto skutočnosť významne znižuje dôveryhodnosť výpovede odporcu v tomto konaní.

Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľ vyplatil odporcovi poistné plnenie vo výške žalovanej istiny, pretože sa domnieval, že plní z poistnej zmluvy, ktorá ho pre prípad poistnej udalosti k takémuto plneniu zaväzuje. V konaní však bolo preukázané, že k poistnej udalosti, tak ako ju voči navrhovateľovi uplatnil odporca dôjsť nemohlo a priebeh nehody uvádzaný odporcom je z technického hľadiska vylúčený. Táto okolnosť má za následok, že podmienky poistnej zmluvy požadované pre vznik nároku na poistné plnenie neboli dané a plnenie, ktoré navrhovateľ odporcovi vyplatil nemalo oporu v poistnej zmluve. Vyplatené poistné plnenie tak nemá právny dôvod a je bezdôvodným obohatením - plnením bez právneho dôvodu v prospech odporcu. V súlade s citovaným ustanovením má teda odporca povinnosť takto bezdôvodne získané plnenie vrátiť. Pretože túto povinnosť odporca dobrovoľne nesplnil, súd žalobe čo do istiny v celom rozsahu vyhovel a odporcu k jej vráteniu zaviazal.

Odporcom požadovaný dôkaz znaleckého výpočtu priebehu nehodového deja od kontaktu vozidla so stromom po jeho konečnú pozíciu súd nevykonal, pretože tento dôkaz by znalcom zistený záver nespochybnil, ale potvrdil. Výpočtom by totiž bola presne zistiteľná iba miera možného otočenia vozidla po kontakte so stromom. Oproti súčasnému stavu, kedy je zrejmé, že až do konečnej polohy sa vozidlo pootočiť nemohlo by po výpočte bolo naviac zrejmé i to, pokiaľ presne sa po náraze mohlo vozidlo pootočiť, ak vôbec. Otázka miery otočenia vozidla po kontakte so stromom je síce v skutkových zisteniach kľúčovou, no nie je potrebné vedieť, pokiaľ presne by sa vozidlo po náraze pootočilo, keď je zrejmé, že určite nie do polohy uvádzanej odporcom. Nejedná sa tu o hraničnú mieru rotácie po náraze, ktorej akceptovateľnosť by bolo potrebné preverovať výpočtom, ale zjavný rozpor odporcových tvrdení so zákonitosťami fyziky, ktorý je po oboznámení znaleckej výpovede zrejmý i laickým pohľadom súdu.

Popri dôvodne uplatnenej istine patrí navrhovateľovi zároveň časť uplatneného úroku z omeškania. Omeškanie odporcu však nebolo preukázané už od 05.09.2001, tak ako uvádzal a žiadal priznať navrhovateľ. Navrhovateľ nepreukázal, že výzva zo dňa 03.09.2001 stanovujúca na vrátenie poistného plnenia lehotu 10 dní od jej doručenia bola doručená odporcovi. V prípade bezdôvodného obohatenia je pritom výzva zo strany veriteľa rozhodujúcou pre určenie splatnosti, pretože inými spôsobmi uvedenými v citovanom splatnosť dlhu z bezdôvodného obohatenia určená nie je. Za spôsobilú výzvu na vrátenie bezdôvodného obohatenia možno teda považovať až doručenie návrhu na začatie konania odporcovi, ku ktorému došlo 19.01.2006. Nasledujúceho dňa, teda 20.01.2006 bol odporca povinný plniť, a keďže tak neurobil, dostal sa 21.01.2006 do omeškania. Zákonná sadzba úroku z omeškania bola v tento deň 6 % preto súd žalobe čo do úroku z omeškania vyhovel iba v tejto percentuálnej výške a iba od 21.01.2006. Vo zvyšku presahujúcom uvedenú sadzbu a uvedené obdobie súd žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na vyššie uvedené nepreukázanie doručenie výzvy na plnenie.

Pre splnenie uloženej povinnosti stanovil súd namiesto 3 dňovej zákonnej lehoty 30 dňovú lehotu, pretože priznaná suma je väčšieho rozsahu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Keďže mal navrhovateľ úspech čo do istiny v celom rozsahu, považuje súd zamietnutú časť úroku z omeškania za nepatrnú časť nároku, pretože k narastaniu jej vyčíslenia dochádzalo aj z dôvodu dĺžky konania, čo nemôže byť okolnosť, z ktorej by mohla mať prospech ktorákoľvek strana sporu pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa navrhovateľ domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.