Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/62/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Trnkovej a prísediacich Ing. Anny Čagalovej a PaedDr. Alexandra Benku, v trestnej veci proti B. J. pre pokus trestného činu vraždy podľa k číslo v znení neskorších predpisov, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.12.2011 rozhodol

rozhodol:

Obžalovaný :

B. J. Ü. Y. Ö. B., narodený XX.X.XXXX v N., trvale bytom N., M. ulica číslo XXXX/X, prechodne bytom I. E., M. ulica číslo X, u S. M., nezamestnaný, vo väzbe od 4.11.2005 do 24.7.2008,

j e v i n n ý, ž e :

dňa XX.XX.XXXX vo večerných hodinách okolo XX.00 hodiny v katastri mesta N., na poľnej ceste na I. M., asi XXX metrov vľavo od podjazdu vedľa železničnej trate, pod zámienkou, že má narazený blatník vylákal taxikára poškodeného G. O. z osobného motorového vozidla značky Š. T., evidenčné číslo N. XXX Z. s označením TAXI, a následne ako poškodený G. O. vystúpil z auta a zohol sa k blatníku, bodol ho nožom o dĺžke čepele 15 cm do zadnej pravej polovice hrudníka, načo poškodený z miesta činu ušiel, skryl sa v poli, napriek tomu, že ho obžalovaný prenasledoval osobným motorovým vozidlom, z ktorého vystúpil poškodený, nenašiel ho, preto vozidlo odstavil pri druhom podjazde a z miesta činu ušiel a útokom poškodenému spôsobil hlbokú bodnú ranu na zadnej časti pravej polovice hrudníka vo výške piateho medzireberného priestoru prenikajúcu cez celú hrudnú stenu a pohrudnicu až do pravej hrudnej dutiny, zranenia hornej časti šiesteho rebra, z ktorého bol ulomený úlomok a zlomeninu na vonkajšej strane pravej lopatky s minimálnym posunutím kostných úlomkov a v dôsledku poranenia steny hrudnej a pľúc došlo k vniknutiu vzduchu do pravej dutiny hrudnej s následným kolapsom časti pravých pľúc, so značným zakrvácaním do pravej dutiny hrudnej a z bodnej rany na povrch tela poškodeného, v dôsledku, ktorých zranení sa poškodený liečil a bol práceneschopný od 04.11.2005 do 03.01.2006,

t e d a:

dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo iného úmyselne usmrtiť, no k dokonaniu činu nedošlo,

tým s p á c h a l:

pokus trestného činu vraždy podľa k číslo v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. zák.).

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12(dvanásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. ho súd do výkonu trestu zaraďuje do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to kuchynského noža s čiernou umelohmotnou rukoväťou s dĺžkou čepele 15 cm, ktorý sa nachádza v úschove Krajskej prokuratúry v Nitre vedený v zozname vecí vzatých do úschovy pod číslom 3/2005.

Podľa je obžalovaný povinný nahradiť titulom náhrady škody Sociálnej poisťovni Bratislava, na účet pobočky v Komárne, sumu vo výške 4.902,74 eura.

odôvodnenie:

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného G. O., svedkov E. T., S. O., Š. I. a W. Š., výsluchom znalcov W.. V. J., W.. B. M., B.. L. W., W.. Y. N., R.. S. M., prečítaním svedeckej výpovede Y. J., prečítaním znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave, a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Obžalovaný B. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu. K veci uviedol, že využíva svoje zákonné právo a vypovedať nebude, preto boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania a z predchádzajúceho hlavného pojednávania, keď jeho trestná vec bola prejednávaná v inom

senáte. Na hlavnom pojednávaní dňa 8.9.2011 obžalovaný uviedol, že by chcel objasniť proces jeho zadržania, tak ako to nakreslil. (Nákres je založený v spise na č. l. 654). Tak ako zastavil autom, na druhej strane cesty bol menší lesík. Za lesíkom, ktorým prešiel bola asfaltová cesta, neďaleko od zadného vchodu M. Y.. Keď vyšiel na cestu, volal políciu predstavil sa a povedal im aby prišli von, lebo asi sa stala nehoda. Nôž mal v ruke, zahodil ho. Podišiel pred vchod do M. Y. a počkal políciu. Za dve tri minúty prišla hliadka, po ich príchode sa ho pýtali či je B. J., povedal, že áno. Pýtali sa ho, kde je nôž. Povedal im, že im ho ukáže. Dali mu putá, vložili do auta a išli na miesto, kde nachádzal nôž. Nôž tam bol a to bolo celé. Cesta cez les k miestu, kde čakal hliadku polície mu trvala asi desať minút. Od momentu čo volal na políciu prišli policajti asi za dve - tri minúty. Povedal im kde sa nachádza a tam aj prišli. Auto, ktoré prišlo, bolo normálne policajné auto, evidenčné číslo si nevšimol, ale boli to asi policajti z N. a boli dvaja. Po jeho zadržaní sa prihlásili cez rádio na stredisko, že ho našli a zadržali. Bol na polícii v N.L., u W. M., vyšetrovateľa, a jeho sa pýtal, kde by sa mohol dostať k údajom ktorí policajti ho zadržali. Povedal mu, že všetky papiere odovzdal do Nitry, na krajskú políciu v Nitre a tam si ich môže vypýtať. Povedal, že k týmto papierom mu nevie nič povedať, lebo sa nachádzajú v spise v Nitre. Volal číslo 158, nepamätá si kto prijal jeho hovor. Volal zo svojho mobilného telefónu, ale nevie z akého čísla volal, lebo mal vtedy viac telefónov.

Poškodený G. O.E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný si objednal taxík SMS-kou na Z. ulicu na X.00 hodinu. O X.00 hodine tam bol. Obžalovaný si chcel vymeniť koruny za forinty. Obžalovaný si sadol vedľa neho a tašku dal na zadné sedadlo. Sedel za volantom, obžalovaný sedel vedľa neho a taška bola vzadu. Opýtal sa obžalovaného či má už zameniť peniaze. Povedal mu, že ešte nie, aby ho zaviezol ku N., že tam má kamaráta. Išiel tam cez mesto. Keď tam prišli, nikto tam nebol. Prikázal mu ísť na I. M.. Na konci N., za železničným mostom, doľava je poľná cesta, tak mu kázal ísť na poľnú cestu. Asi po 200 metroch mu kázal, aby zastavil. Potom pár minút sedeli v aute, čo obžalovaný odôvodnil tak, že sa má s niekým stretnúť. Obžalovaný vystúpil z auta a začal telefonovať. Auto bolo otvorené, tak počul, že za polhodinu príde. Mal ďalšieho zákazníka a obžalovaný mu povedal, že môže ísť preč a vybaviť

zákazku. Obžalovaný si zobral z auta tašku a sám odišiel vybaviť zákazku. Trvalo to asi 20 minút. Snažil sa zavolať na mobilný telefón, z ktorého obžalovaný poslal SMS-ku, či sa už môže vrátiť, ale nezdvihol. Ešte dvakrát to vyskúšal, lebo chcel obžalovaného poprosiť, aby vyšiel von na hlavnú cestu, aby nemusel ísť tam. Keďže nezdvíhal telefón, tak tam išiel. Obžalovaný tam stál, bol pri aute a povedal, že ešte musia čakať. Tiež vystúpil z auta a rozprávali sa pri zadnej časti auta. Rozprávali sa tak všeobecne a obžalovaný mu počas rozhovoru povedal, že má poškodený zadný blatník, ale neprisudzoval tomu žiadnu dôležitosť. Asi 10 minút sa rozprávali pri aute, ale bola mu zima, tak si sadol do auta. Obžalovaný zostal vonku a o chvíľu mu zaklopal na okno. Stiahol okno auta a obžalovaný mu povedal, že vážne má poškodený blatník. Nedalo mu to, zobral svoj mobilný telefón ako svietidlo. Vystúpil z auta, išiel dozadu auta, tam zapol mobilný telefón a zohol sa k nárazníku. V tom pocítil bolesť v chrbte, zatmelo sa mu pred očami a vlastne si ani neuvedomil čo sa deje. Len vykríkol: „B. nie“ a utekal smerom nie k ceste, ale k X.. Počul, že uteká za ním, no nevie v akej vzdialenosti za ním. V ruke držal mobilný telefón a cítil, že chrbát mu zalieva horúčava a niečo mu chrčí vzadu. Vtedy mu došlo, že má bodnú ranu. Utekal ďalej, po čase sa potkol, už nevládal a padol. Ako padol, tak mu padol aj mobilný telefón z ruky. Postavil sa, otočil sa

a vtedy videl svetlá svojho auta, že sa pohybujú. Zišiel z cesty do poľa a medzi poľnou cestou a poľom bola vyššia tráva a do nej si ľahol. Videl, že auto ide pomaly pred ním. Auto malo zapnuté diaľkové svetlá a z toho usúdil, že ho obžalovaný hľadá. Počkal kým prejde pri ňom auto a potom kráčal po poli čím ďalej preč. Ako kráčal vytáčal otca, ale došlo mu, že otcov telefón je v aute. Potom volal švagra, ale predtým už spadol na zem. Ako ležal na zemi, tak sa už nevládal ani hýbať. Volal švagrovi, povedal mu, že ho bodli a aby rýchlo prišiel pre neho. Aj švagor je taxikár. V diaľke videl auto s nápisom „Taxi“. Pri rozhovore mu povedal, aby mu dal znamenie, že je to on. On začal trúbiť, tak vedel, že je to on. Pýtal sa ho, kde je a tak mu dával znamenie telefónom, ktorý svietil. Švagor pribehol k nemu a volal záchranku a políciu. Povedal mu, že mu trpnú ruky aj nohy, bolo mu veľmi zle, preto sa švagor rozhodol, že ho zoberie do nemocnice. Prehodil si ho mierne cez plece a zobral ho do auta, dal na zadné sedadlo a zobral do nemocnice. Obžalovaného poznal, bol stály zákazník aj jeho a aj jeho otca. Forinty mal v aute iba v ten večer. Obžalovaný to vedel, lebo poobede volal a pýtal sa či sú tie peniaze. Požadoval viac a tak mu povedal akú sumu má u seba. Nemal s obžalovaným pred týmto skutkom žiadny konflikt a obžalovaný nemal ani žiadne dlhy. Bol v ten deň iba tichší ako inokedy, nebol taký komunikatívny, ale tomu nemohol prisudzovať nič, keďže každý človek má aj dobré aj zlé dni. Nepočul druhú stranu, s ktorou obžalovaný telefonoval. Po vybavení ďalšej zákazky a návrate späť sa nepýtal obžalovaného prečo nezdvihol telefón. Nemal obavu, keď mu obžalovaný povedal, že idú na Novú Stráž a kázal mu ísť na poľnú cestu. Bolo to jednak preto, lebo ho poznal a nikdy sa nepýta zákazníka čo a prečo, odvezie ho tam, kde chce. Čo tam bude robiť je jeho vec. Teraz už nechodí na takéto neobvyklé miesta. Mal vtedy 20 rokov, bol naivný a nemal skúsenosť zo žiadnym násilím. Fyzické donútenie zo strany obžalovaného ne neho nebolo, keď mu obžalovaný povedal, že má poškodené auto, tak vystúpil. Necítil to ako donútenie, to vystúpenie z vozidla, keď mu povedal obžalovaný, že má poškodený blatník. Keď utekal od auta, neotočil sa, osobu nevidel, ale vedel, že ide za ním obžalovaný. Keď si uvedomil, že je bodnutý, myslel si, že zomrie. Keď prešlo okolo auto, nevidel kto ho šoféroval. Bol tam iba obžalovaný a svietilo na aute „TAXI“, tak to mohol byť iba on. Bolo to večer o 21.00 hodine a mal pre obžalovaného na zámenu okolo 240.000,- forintov, čo bolo vtedy okolo 30.000,- Sk. Obžalovaný sa s jeho otcom sa dohodol cez týždeň na výmene peňazí a obžalovaný spresnil hodinu stretnutia v tento deň. Uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania a aj na tom, čo uviedol, že bolo motívom konania obžalovaného. Myslí si, že obžalovaný zistil, že živí tak, že švagor oslovil taxikárov a hľadali jeho auto. Všetci taxikári v N. hľadali jeho auto. Nemali s obžalovaným predtým žiadny konflikt a tak jediný logický motív jeho konania sú peniaze. Je pravda, že najprv uviedol, že mu obžalovaný povedal, že ho zabije, ale vtedy bol ešte v šoku. Potom rozmýšľal o tom a prišiel nato, že mu tieto slová nepovedal a nebude tvrdiť to s čím nie je si istý. Počul, že obžalovaný v ten večer mal volať políciu a záchranku, ale nevie či je to pravda a nevie od koho to počul.

Svedok E. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že švagor G. O. mu zavolal, že ho napadol s nožom B. J. a kde sa nachádza. Nepamätal si kedy mu volal, ale keď volal na políciu, pozrel na mobilný telefón a zistil, že to bolo o XX.XX hodine. Išiel tam na to miesto, kde mu povedal, že leží. Predtým ešte volal políciu, do nemocnice a taxikárom. Išiel von, ale ho nevidel, lebo bol niekde ukrytý. Zastavil auto, zavolal mu, ale on len kýval mobilným telefónom, kde je. Bola už tma. Išiel k nemu, vyložil si ho na chrbát, dal ho do auta a odviezol ho do nemocnice. Keď prišiel na miesto činu nevidel svokrov taxík a ani žiadnych ľudí, bola tma. Bol prvý na mieste činu. Potom sa dozvedel, že sanitkár tam

našiel tašku. Kolegovia taxikári išli iným smerom, na ostrov, a tam našli auto a aj obžalovaného, niekde pred Lodenicami. Dopočul sa o tom, že obžalovaný volal na políciu a čakal ich pred Y.. Poznal obžalovaného, lebo každý deň chodil taxíkom s ním, so svokrom alebo G.. Nemali s obžalovaným žiadne problémy, nemal žiadne dlhy voči nim, riadne vždy zaplatil. Nemali nikdy ani spor pre forinty. Vraj obžalovaný volal na políciu, počul to, ale nevie, kto to povedal. V osudný deň, keď mu volal Tomáš, nehovoril, že volal aj niekomu inému. Volal len jemu. G. mu rozprával, že išiel na to miesto, obžalovaný ho zavolal ho von z auta, že je auto poškodené. Bodol ho a utiekol preč. Obžalovaný ho ešte hľadal autom, ale nenašiel ho preto, lebo bola tma a potom G. odišiel na vzdialenosť 300 až 500 metrov. Pozná osobu menom Š. I., je to jeho sused, ale to asi nebude kamarát obžalovaného. W. Š. pozná, žila s obžalovaným, volajú ju X.. Myslí si, že obžalovaný nevolal Hasičský záchranný zbor ani záchranný systém, v súvislosti s tým čo sa stalo. Ak volal policajtov, tak preto, lebo sa bál, lebo auto nechal na mieste, kde sa už blížili k menu taxikári. Dopočul sa, že pár taxikárov tam ostalo aj vtedy, keď ho už mali v rukách policajti. Nemá vedomosť o tom, že by naozaj obžalovaný volal políciu.

Svedok S. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol doma a spal. Prišiel E. (zať) a oznámil mu čo sa stalo. Dňa X.XX.XXXX mu volal obžalovaný, že bude potrebovať taxík a ak pozbiera forinty, že ich kúpi. Keď zarobil forinty, tak ich zvykol predať. Povedal, že potrebuje 300.000,- forintov, ale povedal mu, že toľko pozbierať nevie. Pýtal aj eurá, ale eurá vtedy nemával. Forintov bolo 240.000,-. Keď syn išiel na jazdu, tieto forinty boli v aute. Po skutku, keď bol G. v nemocnici, tak ho E. ho zobral k jeho vozidlu. Bola tam už polícia. Potom poslal E. pre manželku, aby ju odviezol do nemocnice. Jeho auto zostalo na polícii. Videl ho, nebolo poškodené - nabúrané. Našli aj peniaze aj doklady v aute, všetko bolo na mieste. Auto nebolo celkom čisté, sedačku vedľa vodiča museli oprať. Obžalovaného pozná. Obžalovaný dosť často chodil taxíkom. Ak mal peniaze, tak aj dva - trikrát denne. Keď nemal peniaze chodil pešo. Nemal pred tým s obžalovaným žiadne problémy. Vždy zaplatil za jazdu a aj za forinty, nikdy sa nezjednával. Pozná W. Š., bola kamarátka obžalovaného, chodili spolu. Prezývajú ju X.. Osobu Š. I. nepozná. Je pravda, že pri konfrontácii s W. Š. povedal, že mu W. Š. niekoľko dní po skutku povedala, že obžalovaný mal kamaráta, ktorého chcel obžalovaný nahovoriť, aby mu pomohol, lebo dvaja ľahšie spacifikujú taxikára. Žiadna škoda mu v súvislosti s týmto skutkom nevznikla. Našlo sa všetkých 240.000,- forintov. Dňa 4.11.2005 mala suma 240.000,- forintov hodnotu okolo 30.000,- Sk.

Svedok Š. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného a spoznali sa asi pol roka pred touto udalosťou. Boli priatelia, chodili spolu na diskotékty. Prekvapilo ho, keď sa o tom dozvedel čo sa stalo. Vie, že údajne v N. bodol nožom taxikára. Počul to na druhý deň od Š.. Bol u nej na káve a vtedy to mu to povedala. Pozná ju pod prezývkou X. a vie, že priezvisko má Š.. Bývala na II. sídlisku a presťahovala sa na VII. sídlisko. Povedala mu, že sa dopočula, že obžalovaný bodol syna taxikára O. a potom sa sám udal. Nič iné mu Š. nepovedala. Jeho volajú B. alebo B.. Obžalovaného navštívil vo väzbe a aj mu písal listy. Nepamätá sa čo mu písal. Po prečítaní listu, ktorý je v spise založený na č. l. XXX uviedol, že tento list písal on. Po prečítaní tohto listu so už pamätá na jeho obsah. Mená, ktoré sú v liste spomenuté sú: S. je bývalá manželka obžalovaného. Pozná len jej krstné meno a nevie kde býva. Baba, je jeho priateľka. Nevie, kto bol ten chalan, ktorého spomínal v liste. Myslí si, že to bol ten chalan, s ktorým sa

stretli na diskotéke a ktorý mu ponúkal auto na predaj, na odvoz starého železa. O. je ten čo voľakedy spolu robili, rozoberali spolu staré železo. Priezviskom je M., ale nevie kde býva. Priezvisko S. nevie, údajne je to otec poškodeného. Ako sa volá poškodený nevie. Y. je brat obžalovaného. Pani Š. je priateľka obžalovaného. Obžalovaný sa rozviedol a potom sa s ňou kamarátil a cez neho ju spoznal. Po skutku, na druhý deň, sa stretli u spoločnej priateľky N.. Stretli sa v N., na VII. sídlisku. Potom sa už dlho so Š. nestretli a znovu sa stretli, lebo býva neďaleko v podnájme ako on. Rozprávali sa o tom jeden dva dni, už potom to prestalo. Iné mu už nepovedala. O tejto veci hovorili deň dva. S S. sa stretol a len sa ho opýtala či počul, čo spravil B.. Povedal jej, že áno počul to a bol z toho zhrozený. Svojej priateľke len spomenul čo vykonal B.. S chalanom, ktorý mu ponúkol auto na predaj, sa stretli sa na diskotéke, ale nerozprávali sa o tejto veci. S O. M. hovorili len to čo urobil obžalovaný a prečo to mohol urobiť. S S., ktorý má byť otcom poškodeného, o tom nehovoril. Brat obžalovaného bol z toho celý vykoľajený a opýtal sa ho, či nemohol byť obžalovaný pod vplyvom nejakej látky. Nemal podozrenie, že by obžalovaný bral nejaké látky, ale v poslednom čase, pred týmto prípadom, bol napätý a nesvoj, bol veľmi nervózny. Pýtal sa ho čo mu je, ale povedal, že nič. Vo všeobecnosti je to tak, že v N. pozná každý každého. Klebety

chodia dookola. Boli aj také klebety, že O. mal ísť za S. a pýtať od neho peniaze. Nevie prečo a načo. To len počul v meste a preto to napísal v liste. Poškodeného G. O. vôbec nepozná. V liste je napísané, že O. pýtal peniaze od S., aby vypovedal, že vie, že sa obžalovaný chystal na tento čin. Diví sa, že takéto niečo napísal a nevie načo mali byť tie peniaze. So M. hovoril o tejto veci dva - tri dni po čine a už viac nie. M. mu nič také nehovoril, že bude pýtať peniaze od S.. Možno to zle napísal. Ani od iného nepočul, že O. má taký nápad pýtať peniaze od S.. Sám nevie, kde býva S. a nezúčastnil by sa takého, že by išiel proti niekomu vypovedať. Na polícii nebol vypočutý k tej veci, vypovedal prvýkrát teraz na súde.

Svedkyňa W. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si pamätá, že B. (obžalovaný) mal kamaráta, ktorý sa volal I. B.. O neho vie, že toto dopredu vymyslel čo spraví. Nerozprával o osobách, s kým to spraví, ale rozprával, že to spraví, čo aj spravil. To vie od jeho kamaráta B. I.. Dozvedela sa to až keď to spravil. Povedal jej Š. I., že čo spravil B. a že jeho to neprekvapilo, lebo už rozprával o tom, že v I. E. už takéto spravil. O osobách s kým to spravil nerozprával. Spravil prepadnutie kvôli peniazom. So Š. I.W. boli susedia a stretli sa u kamošky a tam sa rozprávali o tom čo spravil B., lebo bol jej kamarátom aj obžalovaný aj G.. Hovorila, že to nie je normálne čo spravil a vtedy B.Ť. I. povedal, že on nie je neprekvapený, lebo mu rozprával, že už vyviedol niečo také. Nekonkretizoval osoby. B. jej to povedal, keď už bolo po všetkom, keď už bol vo väzbe. Obžalovaný povedal I., že v I. E. si zavolal nejakého taxikára a jemu spraví niečo a dobre by bolo, kedy mal u seba viac peňazí. Išlo tam o peniaze. Obžalovaného pozná z N., boli skoro susedia. Pozná ho určite osem rokov. Nevie presne kedy sa stal skutok, vtedy pracovala v W. a vtedy ani na M. nebola. Prvýkrát sa dozvedela o tom od bývalej manželky obžalovaného. Stretli sa a ona jej povedala čo sa stalo. Bolo to asi v roku XXXX, vtedy ako to spravil. Už bol vtedy obžalovaný vo väzbe. Jeho bývalá manželka S. J. jej povedala, že obžalovaný chcel zabiť S., ale bodol G.. Povedala, že mal rande s S., že volal taxík - S., lebo chcel zameniť nejaké peniaze. Nie S. išiel, ale G. a G. dostal a že S. by to nezvládol, že by bol zomrel. Po stretnutí s S., asi o mesiac sa stretla B. I.

u N. M.. Aj B. tam prišiel. Sama mu povedala, že B. nie je normálny, že niečo také urobil, že ešte minulý týždeň si sadli na kávu B., G., ona a ešte niekto, nevie presne kto, veď boli kamaráti. Toto hovorila Š. I.. Š. I. jej povedal, že B. J. je na tom finančne dosť zle a že mu spomenul, že už niečo také vyviedol v I. E.. Povedal, že už chcel spraviť lúpež v I.Ý. E.. N. to nepočula, lebo varila v kuchyni kávu. Š. I. ešte povedal, že mu neveril. Už viac o tom nehovorili. Naposledy sa so Š. I. stretla asi pred piatimi mesiacmi. Spolu prišli na hlavné pojednávanie. S obžalovaným mali len sexuálny vzťah, ale v čase skutku už netrval, lebo nebola na M..

Znalkyňa z odboru veterinárstva, odvetvia kynológie, W.. V. J., na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava záverov podaného znaleckého posudku. Mala za úlohu vyhodnotiť výsledky porovnávania pachových stôp. V tomto prípade boli odobraté pachové stopy do dvoch hodín po čine. Z rúčky noža, ktorý bol použitý a zo sedadla vodiča vozidla boli odobraté správne a boli následne posunuté na ich pracovisko na porovnávanie. B., ktorý vykonával porovnávanie, zistil zhodu a obe vzorky odobraté na mieste činu boli stotožnené s porovnávacou pachovou stopou B. J.. Ďalej bolo jej úlohou vyjadriť sa ako dlho musí byť pôvodca pachovej stopy v kontakte s predmetom, na ktorom jeho pachová stopa zostala. Na zanechanie pachovej stopy stačí niekoľko sekundová expozícia, to znamená kontakt s daným predmetom, aby sa zachovala pachová stopa. Aby sa stopa zachovala sú potrebné aj iné vonkajšie faktory. Je to dĺžka expozície, čas po odber a tiež počasie. V danom prípade, že pes stotožnil tieto pachové stopy sa ukázalo, že vonkajšie vplyvy boli dobré na to, aby sa dali stopy porovnať. Stopy boli správne odobraté, všetka metodika bola dodržaná. Vzorka môže byť zakonzervovaná minimálne jeden rok a nie je problém stopy stotožniť. Stotožňujú sa aj po roku alebo dvoch rokoch. Je znalkyňou pre kynológiu a pachové stopy a preto nemôže hodnotiť či mohli kriminalisti voliť aj inú metódu. Metóda patrí medzi kriminalistické techniky. Kriminalista rozhodne akú metódu zvolí. Kriminalista zvolil metódu pachových konzerv. Ak je použitá táto metóda a výsledky sú pozitívne a je potrebné ju pribrať ako znalca, tak ju priberie. Ona sama nerozhoduje o metóde. Posudzuje správnosť použitia, to je jej úloha.

Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, W.. B. M., na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípade poškodeného G. O. vypracoval znalecký posudok na základe zdravotnej dokumentácie poškodeného, prepúšťacej správy z chirurgického oddelenia, odborných lekárskych nálezov a osobného vyšetrenia poškodeného. Podľa zdravotnej dokumentácie utrpel poškodený G.Š. O. bodnú ranu na pravej zadnej strane hrudníka, v oblasti medzi 5. a 6. rebrom. Jednalo sa o hlbokú ranu spôsobenú

ostrým tenkým predmetom, pričom predmet prenikol do dutiny hrudnej, kde došlo k prepichnutiu pľúc, pľúcneho tkaniva, s vniknutím vzduchu do dutiny hrudnej a k značnému zakrvácaniu z pľúcneho tkaniva a k následnému kolapsu pravých pľúc - zmrašteniu pľúc. Toto zranenie bolo spojené s odlomením dolnej časti 6. rebra, medzi 5. a 6. rebrom. Časť 6. rebra bola vylomená v mieste pôvodnej rany o rozmeroch približne 10 x 2 mm. RTG vyšetrením bolo potvrdené, že poškodený utrpel aj zlomeniu bočnej strany pravej lopatky. Všetky uvedené zranenia vznikli len jedným úrazovým dejom, pôsobením úzkeho ostrého predmetu na zadnú pravú stranu hrudníka, pod lopatkou. Poškodený mal v mieste pôvodného poranenia na chrbte ranu nepravidelného tvaru, v tvare nepravidelného písmena „V“, pričom dlhšie rameno bolo dlhé 3 cm a kratšie rameno bolo dlhé 2 cm. Podľa charakteru a lokalizácie

tohto poranenia, muselo zranenie poškodeného vzniknúť pichnutím nejakým ostrým úzkym predmetom so strany inej osoby na zadnú pravú časť chrbta v oblasti 5. medzireberného priestoru. Toto zranenie bolo v takej lokalizácii tela poškodeného, že toto nemohlo vzniknúť vlastním pričinením poškodeného a ani nešťastnou náhodou, lebo bolo pod pravou lopatkou. Nemohlo vzniknúť ani pádom poškodeného. Vzniklo bodnutím a vytiahnutím predmetu. Bodnutím vznikla jedna časť ramena písmena „V“ a vytiahnutím druhá časť ramena. Podľa charakteru a lokalizácie tohto zranenia môže s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tvrdiť, že toto zranenie bolo spôsobené čepeľou noža, aktívnou činnosťou inej osoby. Z lekárskeho hľadiska sa jednalo o zranenie ťažkého charakteru. Poškodený bol liečený približne dva mesiace a táto doba liečenia bola vzhľadom ku charakteru poranenia primeraná. Jednalo sa o natoľko vážne zranenie, že bol bezprostredne ohrozený život poškodeného. Zranenie bolo spojené s poranením pľúcneho tkaniva. Došlo k zmrašteniu pravých pľúc, čo znamená, že pravé pľúca skolabovali a poškodený nemohol dýchať pravými pľúcami. Do dutiny hrudnej vnikal vzduch, ktorý stláčal ešte viac ako len zmraštené pľúca a do dutiny hrudnej vnikala tiež krv z poranených pľúc. Ak by poškodený nemal pri sebe mobilný telefón, ktorým si privolal pomoc, tak hrozilo bezprostredné úmrtie poškodeného. Aj tak bol privezený do nemocnice v ťažkom šokovom stave a jeho zdravotný stav si vyžadoval liečbu na oddelení intenzívnej medicíny hrudnou drenážou, to znamená zavedením kanyly zo špeciálnej umelej hmoty do dutiny hrudnej a následným odsávaním vzduchu a krvi z dutiny hrudnej. Zranenie zanechalo trvalé následky poškodenému a to jazvu na chrbte po pôvodnom bodnom poranení a tiež jazvu na prednej strane hrudníka vpravo, ktorá vznikla ako dôsledok zavedenia hrudnej drenáže. V čase bodnutia bol s najväčšou pravdepodobnosťou poškodený mierne zohnutý v páse dopredu a rana smerovala kolmo na kožu chrbta zhora nadol. Intenzita útoku bola značná, lebo pri tomto bodnutí musela celá dĺžka čepele vniknúť do dutiny hrudnej. O intenzite útoku svedčí aj vylomená časť zo 6. rebra a odlomená časť z vonkajšej pravej lopatky. Znalecký posudok podával 4.2.2006 a po podaní znaleckého posudku videl poškodeného raz, na hlavnom pojednávaní. Vyšetril ho v čase, keď už bola ukončená doba práceneschopnosti, niekedy v januári 2006 a následne vypracoval znalecký posudok. V znaleckom posudku preto vedel popísať jazvy, ktoré mu ostali na hrudníku. Z toho vedel posúdiť mechanizmus vzniku zranenia a tiež na základe RTG snímkov a odborných chirurgických nálezov. Zotrváva na tom závere, že dlhšia doba od vzniku úrazu po poskytnutie odbornej lekárskej pomoci mohla viesť k smrti poškodeného pre nedostatok dychovej činnosti. Aj dnes uviedol, že zranenie bolo spojené s pľúcnym kolapsom. Poškodený nemohol dýchať pravými pľúcami. V pravej hrudnej dutine sa pod pretlakom hromadil vzduch a krv z poranených pľúc. Takéto zranenie pľúcneho tkaniva býva spojené nielen s krvácaním, ale sú tam poranené aj cievy. Strata krvi do dutiny hrudnej môže predstavovať dva až dva pol litra krvi a táto strata vedie k ťažkému šokovému stavu, k bezvedomiu a následnému podchladeniu zo straty krvi a k úmrtiu, za zlyhania srdcovocievneho systému. K smrti prichádza asi za hodinu. Nedá sa to určiť paušálne, záleží na tom, ktorá časť pľúc bola v danom prípade poranená, či sa jedná o poranenie nejakej veľkej cievy, ktorá sa tam nachádza alebo či bola poranená žila. Väčšia tepna alebo väčšia žila zásobujúca pľúca, robí krvácanie masívnejšie a dochádza k veľkej strate krvi a k následnému skoršiemu šoku zo straty krvi. Preto sa nedá povedať, že u každého poškodeného dochádza k úmrtiu o hodinu po takomto zranení. Môže to byť krvácanie postupné. G. O. bol privezený do nemocnice v kritickom stave a jeho jediným šťastím bolo, že mal pri sebe mobilný telefón, lebo sám by sa bez pomoci iného nedostal do nemocnice. V čase príchodu do nemocnice bol pri vedomí, ale v ťažkom šoku s veľmi

rýchlym nitkovitým pulzom, so známkami straty krvi, fialový, dušný, ťažko dýchal. Bolo to na hrane a bolo ho potrebné okamžite, urgentne riešiť na operačnej sále. Bez včasnej, odbornej lekárskej pomoci býva takéto zranenie smrteľné.

Znalec z odboru psychlógie, B.. L. W., na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie sú mu známe žiadne nové okolnosti ohľadne posudzovaného prípadu, nezmenili sa jeho závery znaleckého posudku. Obžalovaného vyšetril dvakrát, dňa 24.1 a 2.3.2006 v Ústave na výkon väzby v Nitre a znalecký posudok vypracoval k otázkam, ktoré mu boli položené. Intelekt obžalovaného je v pásme nižšieho priemeru. Osobnosť obžalovaného je abnormne štruktúrovaná, zúžená nevyváženou emotivitou, nedostatočne rozvinutými vyššími citmi a nižšou úrovňou prispôsobivosti. Nízka je jeho miera sebapoznania, nespoľahlivé je ovládanie vlastných emócií, nevyhranené je stotožnenie sa s vlastnou mužskou rolou, vo zvýraznenej miere je závislý od svojho okolia, nie je vysporiadaný s otázkou zmyslu života, zo životnými cieľmi a svojim miestom vo svete, nestále nálady s prevahou disfórie. Disfória znamená depresívne rozhľady a v tejto súvislosti aj opakované suicidálne pokusy sú v jeho anamnéze. V konečnom dôsledku vytvárajú obraz takzvanej nestabilnej poruchy osobnosti hraničného typu. U obžalovaného nezistil žiadne príznaky duševnej choroby v zmysle psychózy. Prítomné sú ukazovatele občasného nadužívania alkoholu, bez príznakov závislosti. Motivácia konania obžalovaného v kritickom čase skutku, keď mal fyzicky atakovať poškodeného, so zraneniami, ktoré mu spôsobil, súvisí s jeho osobnostnými charakteristikami a pôsobením situačných faktorov. Zo psychologického hľadiska prichádza do úvahy motív finančného zisku, prípadne získanie motorového vozidla poškodeného. Zo psychologického hľadiska bolo konanie obžalovaného s vysokou mierou pravdepodobnosti skratového charakteru, bez dostatočného zváženia priebehu udalostí násilného aktu voči poškodenému. Schopnosť obžalovaného správne vnímať a reprodukovať ostatné osobitosti prípadu je vo všeobecnosti zachovaná, avšak vo vzťahu k vyšetrovanej veci znížená. Zo psychologického hľadiska je menej pravdepodobné, že by sa obvinený nepamätal práve na ten časový úsek diania, kedy vylákal poškodeného von z vozidla a kedy poškodeného bodol. Obžalovaný v kritickom čase nebol v takom psychickom stave, ktorý by mohol byť sprevádzaný amnéziou. Možnosť resocializácie obžalovaného vzhľadom k spáchaniu trestného činu, pre ktorý je stíhaný, je neistá. Je to najmä z dôvodu významného zastúpenia osobnostných faktorov, spoločenských faktorov, ktoré určujú nepriaznivú možnosť resocializácie. K týmto faktorom by mohli pribudnúť nepriaznivé dôsledky pobytu vo vyšetrovacej väzbe. Do úvahy v tejto súvislosti prichádza aj gradácia trestnej činnosti. V anamnéze opisuje výroky obžalovaného o výpadku jeho pamäte. Proklamácia výpadku pamäte na presne časovo ohraničený úsek a to ten najkritickejší časový úsek, je spravidla súčasťou stratégie obrany. Na splnenie skutočných predpokladov k tomu, že by mohlo ísť o výpadok pamäte, by boli potrebné ešte ďalšie skutočnosti. Výpadok pamäte nastáva najmä v prípade patického afektu - chorobného afektu, respektíve v prípade chorobnej alkoholickej opojenosti. U obžalovaného ani jedna táto alternatíva nebola splnená. Po preštudovaní spisového materiálu a po si vypočutí si verzie obžalovaného ako došlo ku skutku, nenašiel žiadny iný zmysluplný motív konania obžalovaného. Práve tento motív vystupuje vo všetkých skutočnostiach, ktoré mu boli známe ako jediný psycholocky zrozumiteľný. Na druhej strane je evidentne problematická realizácia skutku, preto poukazuje na fakt, že takéto konanie mohlo nastať v zmysle skratu. Skratové konanie je charakteristické tým, že má svoj cieľ, ale problematická je však voľba spôsobu dosiahnutia. Konanie v rámci takéhoto skratu je v priamej súvislosti s tými osobnostnými charakteristikami obžalovaného o ktorých hovoril,

najmä s hraničnou poruchou osobnosti. V prípade takejto poruchy osobnosti nejde o duševnú chorobu, je to variant normy. Gradáciu trestnej činnosti obžalovaného chápal v tom zmysle že, obžalovaný bol už trestaný za menej závažnú trestnú činnosť a tým, že sa dopustil takého trestného činu, ktorý je závažnejší ako je predchádzajúci, to prispieva k prognóze neistej resocializácie, ako uviedol v znaleckom posudku. Súvisí si to aj s jeho osobnostnými rysmi.

Znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, W.. Y. N., na hlavnom pojednávaní uviedla, že znaleckým psychiatrickým vyšetrením v čase skutku nezistili u obžalovaného žiadne závažnejšie duševné ochorenie, žiadnu psychózu, žiadnu významnejšiu odchýlku jeho intelektu. Diagnosticky sa jednalo o neharmonizovanú osobnosť, čo nemá žiadny vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Neharmonizovaná osobnosť nie je duševné ochorenie, je to určitá štruktúra osobnosti, je to povahová záležitosť. Povahová štruktúra sa prejavuje rôznymi vzorcami spávania, ktoré nemusia javiť známky chorobnosti. Prejavy sú individuálne, u každého jedinca rôzne a obvykle nevyžadujú psychiatrickú liečbu. Osobnosť obžalovaného je citovo chladnejšia, vôľovo slabšia, s menšou schopnosťou znášať záťaž. Pri vonkajšej záťaži, pre neho ťažkej alebo nadmernej, dochádza ku skratovému konaniu. Povahová štruktúra je stály stav, žiadnou liečbou neovplyvniteľný. Ak si vyžaduje liečbu, tak len v určitých špecifických situáciách. V danom prípade nie je potrebné liečenie. Nezistili u obžalovaného žiadnu závislosť na návykových látkach. Obžalovaného vyšetrovali pred piatimi rokmi a preto sa nevie

vyjadriť, či v súčasnej dobe chápe zmysel trestného konania. V tej dobe, keď bol vyšetrený a vyšetrovaný chápal zmysel trestného konania. Osobnosť je povaha. Vo všeobecnosti má neharmonizovaná osobnosť vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Pri stanovení neharmonizovanej osobnosti sa hodnotia špeciálne vlastnosti osobnosti. To má presne stanovené kritériá. To je presne stanovené. Vtedy sa hodnotí celé jeho fungovanie, aktuálne fungovanie, reaktibilita v určitých konkrétnych a aj nešpecifických situáciách a z toho sa vyvodí určitý dôsledok. Pre určenie či v súčasnosti chápe zmysel trestného konania je potrebné aktuálne vyšetrenie. Na doplnenie tejto otázky je postačujúce ambulantné vyšetrenie. Až keď je neúspešné nasleduje ústavné vyšetrenie. Ak sa za tých päť rokov od jeho vyšetrenia stalo niečo výnimočné s jeho telesným stavom alebo psychickým stavom, tak je jeho vyšetrenie potrebné. Ak sa nič podobné nestalo, tak je to diskutabilné. Nie je vylúčiteľné, že prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu a následná strata bydliska, majú vplyv na jeho schopnosť v súčasnosti chápať zmysel trestného konania. Následným vyšetrením dňa 24.9.2010 obomi znalcami bolo zistené, že obžalovaný aj v súčasnosti chápe zmysel trestného konania.

Zástupca Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, R.. S. M., na hlavnom pojednávaní uviedol, že na skúmanie im boli predložené odevné zložky poškodeného G. O.. Jednalo sa o pletený pulóver a tielko bielej farby. Tiež odevné zložky obžalovaného B. J.. Išlo o koženú bundu čiernej farby, tričko čiernej farby s dlhými rukávmi, rifle čiernej farby a jeden pár poltopánok hnedej farby. Ich úlohou bolo zistiť, či na odevných zvrškoch poškodeného G. O. sa nachádzajú biologické stopy a ak áno, či sú ľudského pôvodu. Na pletenom pulóvri a tielku poškodeného bola zistená prítomnosť ľudskej krvi. Od 1.1.2005 sa v Kriminalistickom a expertíznom ústave PZ v Bratislave určovanie krvných skupín nevykonáva a bolo nahradené analýzou DNA. Z tohto dôvodu neboli zisťované a určované krvné skupiny. Skúmaním koženej bundy, trička a poltopánok nebola zistená prítomnosť biologických stôp vhodných na skúmanie. Na riflových nohaviciach čiernej farby bola dokázaná prítomnosť krvi na ľavej nohavici.

Vykonať skúšku či ide o ľudskú krv nebolo možné. Krvná stopa však bola skúmaná analýzou DNA. Analýza zaistenej krvnej stopy z nohavíc bola neúspešná. Z tohto dôvodu nebolo možné vykonať porovnanie s bukálnym výterom od poškodeného. Na riflových nohaviciach obžalovaného sa jednalo sa o veľmi malú stopu. Prax je taká, že orientačnou skúškou sa zistí, či sa vôbec jedná o krv, potom sa pristupuje ku skúmaniu, či sa jedná o ľudskú krv alebo zvieraciu krv, teda zistenie druhovej príslušnosti. V danom prípade by sa krvná stopa spotrebovala pri určení jej druhovej príslušnosti, tak sa pristúpilo k vlastnej analýze DNA. Chemikálie, ktoré sa používajú na analýzu DNA sú ľudsky špecifické, to znamená, že keď vyjde analýza DNA, tak sa dokáže, že ten materiál je ľudského pôvodu. Z toho titulu bola hneď z tej zaistenej krvnej stopy robená analýza DNA. Na neúspešnosť analýzy DNA vplýva viac faktorov a to veľmi málo biologickej stopy, ďalej faktor prostredia. V danom prípade riflové nohavice, na ktorých zaistené biologické stopy sú dosť náročné na uvoľnenie, nakoľko pri uvoľňovaní toho biologického materiálu sa rýchlo uvoľňuje aj rôzne farbivo, ktoré znemožňuje vlastnú analýzu. Ak by bola analýza DNA úspešná, jednalo by sa o ľudskú krv a bol by tam určitý profil. Tým že nevyšla, nemôže povedať že či pracoval s materiálom ľudského pôvodu alebo nie. Orientačná skúška pomocou testu HEMOPHAN je orientačná, pozitívne reaguje na všetku krv, aj ľudskú aj zvieraciu. Následne sa pristupuje k zisteniu druhovej príslušnosti, či ide o krv ľudskú alebo zvieraciu. Slúži na potvrdenie pri vyhľadávaní krvných stôp, hlavne na tmavých podkladových materiáloch ako to boli aj v tomto prípade rifle. Slúži na orientáciu, či ide o krv alebo iný materiál, napríklad farbu. Orientačná skúška bola pozitívna a preto z toho miesta zaistil vzorku na analýzu DNA. Bolo to na ľavej nohavici vzadu, asi 15 cm od spodku nohavíc. Vizuálne môže stopa vyzerať ako krv, ale až orientačná skúška potvrdí, či skutočne je to krv alebo je to znečistenie predmetu vonkajšími činiteľmi.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sa stal skutok, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Priznal však, že mal v ruke nôž a že použil motorové vozidlo poškodeného po skutku. Zo spáchania skutku bol jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodeného G. O., ktorý aj v prípravnom konaní a aj na hlavných pojednávaniach uviedol, že obžalovaný si ho objednal SMS správou ako taxislužbu. V dohodnutom čase, o 21.00 hodine, prišiel na Z. ulicu v N., kde čakal obžalovaný, ktorý si tašku položil na zadné sedadlo a sadol si k nemu na predné sedadlo vedľa vodiča. Následne ho požiadal, aby išli k Obchodnému domu N., že ho tam čaká kamarát. Cestou cez mesto sa pýtal obžalovaného či zamenia forinty za koruny, ako to obžalovaný žiadal, ale povedal mu, že až neskôr. Nikto obžalovaného nečakal a tak mu prikázal obžalovaný, aby išli smerom na Novú Stráž a zabočili na

poľnú cestu. Potom pár minút sedeli v aute, čo obžalovaný odôvodnil tak, že sa má s niekým stretnúť. Obžalovaný vystúpil z auta a telefonoval. Potom mal ďalšieho zákazníka a obžalobný mu povedal, že ho môže ísť vybaviť. Trvalo to asi 20 minúť a potom sa snažil obžalovanému volať na to číslo telefónu, s ktorého poslal objednávku SMS správou, ale obžalovaný nezdvíhal. Obžalovaného chcel poprosiť, aby vyšiel na hlavnú cestu. Obžalovaný ani opakované volania nezdvihol, tak sa vrátil na to miesto kam ho odviezol. Po návrate na toto miesto obžalovaný povedal, že ešte musia čakať. Tiež vystúpil z auta a rozprávali sa pri zadnej časti auta. Rozprávali sa tak všeobecne a obžalovaný mu počas rozhovoru povedal, že má poškodený zadný blatník, ale neprisudzoval tomu žiadnu dôležitosť. Asi 10 minút sa rozprávali pri aute, ale bola mu zima, tak si sadol do auta. Obžalovaný zostal vonku a o chvíľu mu zaklopal na okno. Stiahol okno

- 12 - - 700

auta a obžalovaný mu povedal, že vážne má poškodený blatník. Nedalo mu to, zobral svoj mobilný telefón ako svietidlo. Vystúpil z auta, išiel dozadu auta, tam zapol mobilný telefón a zohol sa k nárazníku. V tom pocítil bolesť v chrbte, zatmelo sa mu pred očami a vlastne si ani neuvedomil čo sa deje. Len vykríkol: „B. nie“ a utekal preč. Počul, že obžalovaný uteká za ním. V ruke držal mobilný telefón a cítil, že chrbát mu zalieva horúčava a niečo mu vzadu chrčí. Vtedy mu došlo, že má bodnú ranu. Utekal ďalej, po čase sa potkol, už nevládal a padol. Ako padol, tak mu padol aj mobilný telefón z ruky. Postavil sa, otočil sa a vtedy videl svetlá svojho auta, že sa pohybujú. Zišiel z cesty do poľa a medzi poľnou cestou a poľom bola vyššia tráva a do nej si ľahol. Videl, že auto ide pomaly pred ním. Auto malo zapnuté diaľkové svetlá a z toho usúdil, že ho obžalovaný hľadá. Počkal kým prejde pri ňom auto a potom kráčal po poli čím ďalej preč. Ako kráčal vytáčal otca, ale došlo mu, že otcov telefón je v aute. Potom volal švagra, ale predtým padol na zem. Ako ležal na zemi, tak sa už nevládal ani hýbať. Volal švagrovi, povedal mu, že ho bodli a aby rýchlo prišiel pre neho. Výpoveď poškodeného je v súlade s tým, čo uviedol svedok E. T.. Potvrdil, že mu poškodený G. O. volal a povedal mu, že ho napadol s nožom B. J. a kde sa nachádza. Volal aj sanitku a políciu, ale videl, že poškodeného stav je veľmi zlý, tak ho naložil do svojho auta a odviezol ho do nemocnice. Jedno bodnutie poškodeného nožom potvrdzuje aj znalecký posudok a výpoveď znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie W.. B. M.. Znalec jednoznačne uviedol, že všetky zranenia poškodeného vznikli len jedným úrazovým dejom, pôsobením úzkeho ostrého predmetu na zadnú pravú stranu hrudníka, pod lopatkou. Išlo o život ohrozujúce zranenie, pretože bodná rana prenikla do dutiny hrudnej a čepeľ noža poranila pľúcne tkanivo. Došlo k zmrašteniu pravých pľúc, čo znamená, že pravé pľúca skolabovali a poškodený nemohol dýchať pravými pľúcami. Do dutiny hrudnej vnikal vzduch, ktorý stláčal ešte viac ako len zmraštené pľúca a tiež vnikala krv z poranených pľúc. Ak by poškodený nemal pri sebe mobilný telefón, ktorým si privolal pomoc, tak hrozilo bezprostredné úmrtie poškodeného. Do nemocnice bol privezený v kritickom stave, v ťažkom šokovom stave a jeho zdravotný stav si vyžadoval liečbu na oddelení intenzívnej medicíny hrudnou drenážou a následným odsávaním vzduchu a krvi z dutiny hrudnej. Táto bodná rana bola vedená silnou intenzitou, lebo pri tomto bodnutí musela celá dĺžka čepele vniknúť do dutiny hrudnej. O intenzite útoku svedčí aj vylomená časť zo 6. rebra a odlomená časť z vonkajšej pravej lopatky. V čase bodnutia bol s najväčšou pravdepodobnosťou poškodený mierne zohnutý v páse dopredu a rana smerovala kolmo na kožu chrbta zhora nadol. Len včasnou a odbornou lekárskou pomocou bolo zabránené smrti poškodeného. Záver, že skutok spáchal obžalovaný potvrdzuje aj znalecký posudok a výpoveď znalkyne z odboru veterinárstva, odvetvia kynológie, W.. V. J., ktorá jednoznačne uviedla, že pachové stopy z rúčky noža, ktorý bol použitý a zo sedadla vodiča vozidla boli odobraté správne a boli odoslané na ich pracovisko na porovnávanie. Pes, ktorý vykonával porovnávanie, zistil zhodu a obe vzorky odobraté na mieste činu boli stotožnené s porovnávacou pachovou stopou B. J.. Zo záverov znaleckého posudku a z výpovede znalca z odboru psychológie B.. L. W. vyplýva, že zo psychologického hľadiska prichádza do úvahy motív finančného zisku, prípadne získanie motorového vozidla poškodeného. Nenašiel žiadny iný zmysluplný motív konania obžalovaného. Práve tento motív vystupuje vo všetkých skutočnostiach, ktoré mu boli známe ako jediný psycholocky zrozumiteľný. Tomuto záveru znalca nasvedčuje aj skutočnosť, že obžalovaný vedel akú sumu forintov mu pripravil na výmenu otec poškodeného, S. O., ale nechcel aby mu ich poškodený vymenil za koruny aj napriek tomu, že mu to poškodený ponúkol. Obžalovaný vedel, že tieto peniaze má poškodený v motorovom vozidle. Všetky peniaze sa po čine

nachádzali v motorovom vozidle a túto skutočnosť odôvodňuje zistenie znalca, že konanie mohlo obžalovaného mohlo nastať v zmysle skratu. Skratové konanie je charakteristické tým, že má svoj cieľ, ale problematická je voľba spôsobu dosiahnutia. Aj znalkyňa W.. Y. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že osobnosť obžalovaného je citovo chladnejšia, vôľovo slabšia, s menšou schopnosťou znášať záťaž. Pri vonkajšej záťaži, pre neho ťažkej alebo nadmernej, dochádza ku skratovému konaniu.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie W.. Y. N. a W.. O. Š. a tiež z výpovede W.. Y. N. z hlavného pojednávania, vyplýva, že znaleckým psychiatrickým vyšetrením v čase skutku nezistili u obžalovaného žiadne závažnejšie duševné ochorenie, žiadnu psychózu, žiadnu významnejšiu odchýlku jeho intelektu. Diagnosticky sa jednalo o neharmonizovanú osobnosť, čo nemá žiadny vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Neharmonizovaná osobnosť nie je duševné ochorenie, je to určitá štruktúra osobnosti, je to povahová záležitosť. Povahová štruktúra je stály stav, žiadnou liečbou neovplyvniteľný. V tej dobe, keď bol obžalovaný vyšetrený a vyšetrovaný chápal zmysel trestného konania. Následným vyšetrením obžalovaného dňa 24.9.2010 obomi znalcami bolo zistené, že obžalovaný aj v súčasnosti chápe zmysel trestného konania. Tieto závery jednoznačne odôvodňujú skutočnosť, že obžalovaný je trestne zodpovedný za skutok, ktorý spáchal.

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, a aj v ich súvislostiach, na základe vyššie uvedených zistených skutočností, mal preukázané, že obžalovaný je trestne zodpovedný a jeho konanie kvalifikoval ako pokus vraždy podľa k číslo v znení neskorších predpisov, pretože mal preukázané, že obžalovaný sa dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo úmyselne usmrtiť iného, avšak k dokonaniu činu nedošlo. Úmyslu obžalovaného usmrtiť poškodeného nasvedčuje skutočnosť, že ho vylákal z motorového vozidla, pričom zvolil takú zámienku, aby sa poškodený dostal do takej polohy, aby mohol na neho bez prekážky zaútočiť, keď bol zohnutý smerom dole. Jeho úmyslu usmrtiť poškodeného nasvedčuje aj veľmi silná intenzita jeho útoku na telo poškodeného zraňujúcim predmetom - nožom a s najväčšou pravdepodobnosťou aj zištná pohnútka obžalovaného. Súd mal preukázané, že obžalovaný útočil na poškodeného zbraňou, konkrétne ostrým a špicatým nožom, na oblasť jeho hrudníka. Obžalovaný vedel, že takýmto útokom môže spôsobiť poškodenému smrteľné zranenia, pretože je všeobecne známe, že v hrudnej dutine človeka sa nachádzajú životne dôležité orgány. Len včasnou a odbornou lekárskou pomocou bolo zabránené smrti poškodeného.

Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že nemal v úmysle ublížiť G. O. na zdraví a už vôbec nemal v úmysle ho zavraždiť. Nevie čo robil v čase skutku, nepamätá si nato, mal „okno“. Úplne mu vypadla pamäť. Táto obrana obžalovaného bola jednoznačne vyvrátená výpoveďami nielen poškodeného, ktorý popísal konanie obžalovaného, ale hlavne znaleckým posudkom z odboru psychológie B.. L. W. a jeho výpoveďou. Znalec jednoznačne vysvetlil, že výpadok pamäte nastáva najmä v prípade patického afektu

- chorobného afektu, alebo v prípade chorobnej alkoholickej opojenosti. U obžalovaného ani jedna táto alternatíva nebola splnená a preto súd túto obranu obžalovaného považoval za účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie.

Súd výpovede svedkov W. Š. a Š. I. nehodnotil, pretože neboli priamymi svedkami skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu. Súd nevyhovel návrhu obžalovaného a jeho obhajcu o vykonanie dokazovania súvisiaceho s telefonickým oznámením tejto veci obžalovaným na políciu. Zo správ Okresného riaditeľstva PZ v N. vyplýva, že v operačnom denníku ich operačného strediska sa nachádza záznam o tom, že dňa 4.11.2005 v čase o 22.07 hodine oznámil E. T. napadnutie švagra G. O. vo vozidle nožom a odcudzenie osobného motorového vozidla značky Š. T., modrej farby, S.: N. XXX. Dňa 4.11.2005 po 22.00 hodine nepodával B. J. žiadne oznámenie. Zo správy Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre, Oddelenia operačného riadenia, vyplýva že, v priebehu dňa 4.11.2005 po 22.00 hodine nebolo operačným strediskom Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Komárne prijaté žiadne oznámenie o udalosti. V dokumentácii nie je zaznamenaný ani žiaden výjazd, oznámenie o vzniku požiaru, ani inej mimoriadnej udalosti.

Obžalovaný v mieste trvalého bydliska má dobrú povesť, pre priestupok oznámený ani postihnutý nebol. Súdne trestaný bol raz, v roku 2005. Je nezamestnaný.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, na ťažký následok jeho konania, na okolnosti celého prípadu, na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku a na možnosť nápravy obžalovaného. Po zvážení týchto skutočností mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 12(dvanásť) rokov nepodmienečne. Podľa číslo v znení neskorších predpisov ho súd do výkonu trestu zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny, pretože mu ukladal trest za trestný čin uvedený v tohto a tiež s prihliadnutím na vyjadrenie znalca - psychológa k možnosti resocializácie obžalovaného gradácie jeho trestnej činnosti. Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to kuchynského noža s čiernou umelohmotnou rukoväťou, s dĺžkou čepele 15 cm, ktorý obžalovaný použil na spáchanie skutku.

Súd zaviazal obžalovaného nahradiť škodu Sociálnej poisťovni Bratislava, na účet pobočky v N., vo výške 4.902,74 eura. Táto suma predstavuje náhradu za bolesť pre poškodeného G. O..

Súd nerozhodol o náhrade škody pre poškodeného G. O., pretože do ukončenia prípravného konania si riadne neuplatnil nárok na náhradu škody.

Súd tiež nerozhodol o náhrade škody pre poškodenú organizáciu M., zdravotná poisťovňa, Bratislava, pôvodne so sídlom vo M., nakoľko došlo k jej zániku dobrovoľným výmazom z obchodného registra a z výpisu nie je zistiteľný jej právny nástupca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

V Nitre dňa 1.12.2011