Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-724-2011.pdf
PDF · 106.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Er/724/2011
Uznesenie
Okresný súd v Čadci v exekučnej veci oprávneného: J., R.. K.. S.., J. XX, L., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, AK Advocate, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému H. F., r. č. XXXXXX/XXXX, E. F. XXXX/XX, Č. v konaní o vymoženie 1 946,67 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 21.7.2011 bola Okresnému súdu v Čadci, ako exekučnému súdu, predložená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného vo forme zápisnice dňa 20.5.2011 a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 15380/10 vydaný dňa 18.2.2011. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.3.2011 a vykonateľnosť dňa 17.3.2011.
Rozhodcovským rozsudkom bol žalovaný - povinný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 1 946,67 € spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 1 335,53 € od 27.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 335,53 € od 27.10.2010 do zaplatenia a k náhrade trov rozhodcovského konania vo výške 431,91 €, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah, ktorým je zmluva o úvere, neúplnou zmenkou - blankozmenkou vystavenou dňa 2.1.2011 a keďže žalovaný svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, dlh sa stal splatný vcelku dňa 16.6.2010 ( dátum začiatku úročenia ). Fotokópia zmenky je pripojená na č. listu 8 spisu. Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru ( bod 14 ).
Vzhľadom na uvedené si oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil svoju pohľadávku ako pohľadávku zo zmenky. Exekučný titul ( rozhodcovský rozsudok ) sa pomerne podrobne zaoberá existenciou zmenkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Rozhodcovský súd vylúčil existenciu spotrebiteľského vzťahu ako hlavného kauzálneho právneho vzťahu podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd však konštatuje, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, aj napriek tomu však považuje tento právny vzťah za spotrebiteľský poukazujúc na spotrebiteľské normy obsiahnuté v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), najmä § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách použijú
vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné a § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení OZ v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Tým, že oprávnený si svoj nárok v rozhodcovskom konaní uplatnil ako nárok zo zmenkového vzťahu a rozhodcovský súd mu zmenkový nárok priznal, došlo k obídeniu kogentných ustanovení OZ. V dôsledku toho sa ešte výraznejšie zhoršilo postavenie druhej zmluvnej strany, a to tým, že k priznanému nároku, vyplývajúcemu zo zmluvy o úvere, teda k istine a zmenkovému úroku z omeškania vo výške 0,25 % ( ktorý je inak neprimerane vysoký ), bol oprávnenému priznaný aj ďalší - zákonný - zmenkový úrok vo výške 6 %.
Právnym základom uplatneného nároku je jednoznačne zmluva o úvere a preto aj právny rámec uplatneného nároku sa odvíja z obsahu predmetnej zmluvy o úvere ako celku, nielen jej určitej časti ( zabezpečenia poskytnutého úveru blankozmenkou ). Súd preto vec právne posúdil tak, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom ( žalobcom a žalovaným ) vyplývajúci zo zmluvy o úvere, je nutné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský.
Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX bola uzatvorená s povinným dňa 5.1.2010. V zmysle tejto zmluvy poskytol veriteľ ( oprávnený ) dlžníkovi ( povinnému ) úver vo výške 800 € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772 €, celkovo sa teda zaviazal zaplatiť sumu 1 572 € v 12 mesačných splátkach po 131 € počnúc dňom 2.2.2010. Dlžník ( povinný ) zároveň prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania. Okrem týchto a okrem identifikačných údajov povinného, zmluva iné relevantné údaje neobsahuje. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej EP), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 1,2,3 zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
(3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Súd v zmysle citovaných ustanovení z úradnej povinnosti preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ich súlad so zákonom, osobitne aj exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Skúmal, či nezaväzuje účastníka - povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené ale neodporuje dobrým mravom. Exekučný titul sa preskúmava tak z materiálnej stránky (hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, t. j. dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) ako aj z formálnej stránky (všetky formálne náležitosti exekučného titulu v zmysle ustanovenia § 34 zákona o rozhodcovskom konaní). Exekučný súd pristupuje k preskúmaniu rozhodcovského rozsudku tak, ako keby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda v zmysle § 159 O. s. p. viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk podľa § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti, teda či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a) a b) alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Bez toho, aby súd nepreskúmal exekučný titul, teda rozhodcovský rozsudok aj po materiálnej stránke, v zmysle ustanovenia § 45 ZoRK, nemôže posúdiť alebo vyvodiť záver, či rozsudok je alebo nie je v súlade s predmetným ustanovením. Ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Toto posudzovanie je potom neoddeliteľne späté aj s preskúmaním zmlúv, prípadne iných právnych úkonov, ktoré sú hmotnoprávnym základom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Keďže hmotnoprávnym predpokladom vzniku vzťahu medzi oprávneným a povinným, resp. nároku oprávneného uplatneného v rozhodcovskom konaní, je zmluva o úvere, súd skúmal, či ide medzi účastníkmi o spotrebiteľský vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka ako lex generalis alebo v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis. Z predloženej zmluvy o úvere súd zistil, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver, pretože nie sú naplnené všetky zákonné znaky spotrebiteľského úveru, a to podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko podľa predmetnej zmluvy o úvere, tento bol poskytnutý na účely podnikania, čo vylučuje definíciu spotrebiteľa v zmysle uvedeného ustanovenia. Avšak ustanovenie § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ definuje v širšom rozsahu spotrebiteľské zmluvy ako také ako aj účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Vychádzajúc z týchto ustanovení je nepochybné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľ - povinný pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a to vzhľadom na jeho označenie v zmluve o úvere, kde jeho identifikačné znaky predstavujú len meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu, čo sú identifikačné znaky typické pre označenie fyzickej osoby. Ak by konal v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, bol by označený identifikačnými znakmi typickými pre označenie podnikateľa v zmysle obchodného zákonníka, či zákona o živnostenskom podnikaní, teda obchodným menom, sídlom či miestom podnikania a identifikačným číslom. Takáto identifikácia však v zmluve absentuje. V prípade oprávneného - dodávateľa je súdu z rozhodovacej činnosti, ako aj z výpisu z obchodného registra, známe, že koná v rámci predmetu svojej obchodnej, či podnikateľskej činnosti. Preto je súd toho názoru, že sú naplnené kritéria spotrebiteľskej zmluvy podľa OZ, pretože spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na veci nič teda nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Súd za účelom zistenia, či spotrebiteľská zmluva v zmysle § 53 OZ neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
( neprijateľné podmienky ), preskúmal aj úverovú zmluvné podmienky, ktoré tvoria prílohu úverovej zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1,2,3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2)Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3)Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Odsek 4 predmetného ustanovenia exemplifikatívne vymenúva neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, napr.
písm. r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
písm. a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 a 6 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 54 ods. 1,2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je rozhodcovská doložka obzvlášť podstatná, preto súd prioritne skúmal povahu rozhodcovskej doložky z hľadiska jej prijateľnosti.
V bode 15 všeobecných podmienok je zakotvená rozhodcovská doložka uzatvorená podľa z. č. 244/2002 Z. z., podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu ... budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovskom súde.
Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa názoru súdu neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ). Nekalý charakter takejto rozhodcovskej doložky vidí súd v nasledujúcom:
- predovšetkým nebola dojednaná individuálne, ale splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli sformulované vopred a teda spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť takéto zmluvné dojednanie, len ho prijať alebo odmietnuť ako celok (§ 53 ods. 2 OZ),
- všeobecné podmienky sú napísané drobným, hustým a ťažko čitateľným textom, čo podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s ich obsahom,
- v niektorých prípadoch, aj v tomto, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje aj geografická vzdialenosť od miesta bydliska spotrebiteľa do miesta konania rozhodcovského konania (Bratislava), na rozdiel od oprávneného, ktorý tu má sídlo,
- aj keď v bode 15 všeobecných podmienok je daná možnosť riešiť spory aj v riadnom súdnom konaní, ustanovená rozväzovacia podmienka zároveň túto možnosť vylučuje, pričom je to zvyčajne veriteľ, kto podá žalobu proti spotrebiteľovi ako prvý, takže ustanovenie o možnosti podať žalobu aj na súde, je pre spotrebiteľa irelevantná, keď po podaní žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde, stráca možnosť žalovať protistranu na riadnom súde,
- spotrebiteľ tak stráca právo brániť sa voči nárokom zo zmluvy na riadnom súde v mieste svojho bydliska,
- spotrebitelia nie sú konkrétne informovaní o dôsledkoch rozhodcovskej doložky,
- konanie sa uskutočňuje podľa interných rozhodcovských pravidiel, ktoré neboli spotrebiteľovi sprístupnené.
Vzhľadom na uvedené je potom výkon práv oprávneného nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Dôsledkom nekalej povahy rozhodcovskej doložky je, že nedovoľuje rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú, na rozdiel od iných neprijateľných zmluvných podmienok, ale dopadá na celé exekučné konanie ( musí byť teda zastavené v celom rozsahu ), pretože rozhodca, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, odvodil svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v zmysle zákona neplatná.
Pre úplnosť súd ďalej uvádza, že v zmysle bodu 15 všeobecných podmienok sa strany dohodli a zaviazali využiť mediáciu pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom, v odôvodnení rozsudku však nie je zmienka o využití tohto inštitútu.
Podľa § 31 ods. 3 ZoRK, rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 33 ods. 2 ZoRK účinného od 1.7.2009, rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.
Súd preskúmal exekučný titul nielen z hľadiska jeho súladu so zákonom, ale aj z hľadiska reflektovania rozhodcu na normy spotrebiteľského práva, ktoré v rozsudku neboli absolútne zohľadnené, hoci sú kogentné a nemožno ich zmeniť ani dohodou zmluvných strán.
Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy a preto sa za každých okolností musia použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. Preto tu právne nemá význam, či zmluva o úvere bola uzavretá ako tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či si oprávnený svoju pohľadávku uplatnil ako pohľadávku zo zmenky zabezpečujúcej zmluvu o úvere. Takýto postup je v rozpore so zákonom a preto je neplatný, pretože ide o obchádzanie zákona, t. j. obchádzanie noriem spotrebiteľského práva (§52 ods. 2 OZ).
Rovnako klauzula v úverovej zmluve o aplikácii Obchodného zákonníka nie je pritom žiadnou prekážkou na aplikáciu noriem na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnymi normami. Povinnosť rozhodcu preskúmavať spotrebiteľské zmluvy, najmä z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok, vyplýva aj z vyššie citovaného ustanovenia § 33 ZoRK s účinnosťou od 1.7.2009, ktoré ustanovenie už bolo účinné v čase vydania rozhodcovského rozsudku (18.2.2011). Rozhodca vylúčil existenciu spotrebiteľského vzťahu a v dôsledku toho vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s vyššie citovanými normami spotrebiteľského práva.
Odhliadnuc od toho, že právomoc rozhodcu bola odvodená z neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, vydaný rozsudok v spojení so zmluvou o úvere vykazuje aj ďalšie neprijateľné podmienky, napr. výška sankčných úrokov vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje úrok 91,25 % ročne, vyššie uvedené zabezpečenie úveru blankozmenkou bez obmedzení. Tieto neprijateľné podmienky však súd spomína len okrajovo, pretože neprijateľná rozhodcovská doložka dopadá aj tak na celé exekučné konanie, ktoré musí byť zastavené v celom rozsahu.
Vyššie citovaná právna úprava reflektuje aj na právnu úpravu smernice rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na jej implementáciu do vnútroštátneho právneho poriadku, v zmysle záväznosti ktorej boli členské štáty povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách neboli pre spotrebiteľa záväzné.
S poukazom na vyššie uvedené súd zistil, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok má vady z materiálnej stránky, bol vydaný na základe zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné, teda neplatné podmienky, vydal ho rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje za neprijateľnú a tým neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ. Podľa § 44 ods. 2 EP. Súd mal jednoznačne preukázaný rozpor exekučného titulu s ustanoveniami zákona, najmä § 52 a nasl. OZ, ustanoveniami ZoRK, ako aj s ustanoveniami smernice a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v danom štádiu konania zamietol. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd predmetné konanie zastaví tak, ako to predpokladá ustanovenie § 44 ods. 3 EP aj ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. ( 374 ods. 4 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).