Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-348-2010.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4C/348/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci navrhovateľky F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX/XX, B., zast. D. B., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, B. proti odporcovi P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, B. o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 11.10.2010 si uplatnila navrhovateľka voči odporcovi zvýšenie výživného, pričom uviedla, že vyživovacia povinnosť jej otca voči nej, teda odporcu P. B. bola upravená Rozsudkom Okresného súdu v Brezne 3C 10/2004 zo dňa 6.9.2004, pričom týmto rozsudkom bol jej otec - odporca zaviazaný prispievať mesačne na jej výživu sumou 500,- Sk, resp. sumou 16,60 Eur.
Navrhovateľka uviedla, že od roku 2004 sa podstatne zmenili jej pomery, pretože ona zmaturovala na Gymnáziu v Brezne a bola prijatá na denné štúdium na vysokú školu -Katolícka univerzita v Ružomberku, pedagogická fakulta, a keďže sa zvýšili jej výdavky, pričom uviedla, že ide o výdavky na cestovné, do školy, poplatok za internát, stravné, ošatenie a obuv, študijné materiály, internet, výdavky na zdravotnú starostlivosť a cestovné do Bratislavy, žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel a zaviazal odporcu prispievať na jej výživu mesačne sumou 200,- Eur. V návrhu uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je zamestnaná v Q. Q., a ktorá si vyživovaciu povinnosť voči nej plní. Od roku 2005 je navrhovateľka onkologickou pacientkou, ale aj napriek tomu, že si odporca čiastočne plní vyživovaciu povinnosť voči nej, náklady, ktoré každý mesiac musí vynaložiť na zabezpečenie svojich potrieb, vrátane štúdia, nie je schopná pokryť jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a nie je možné ich ani pokryť z výživného, ktoré jej poskytuje otec - odporca, preto žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel. K návrhu doložila potvrdenie o návšteve vysokej školy, výpis zo zdravotnej dokumentácie žalovanej vyhotovenej Detskou poliklinikou Nemocnice s poliklinikou v Bratislave, transplantologickej ambulancie a interného oddelenia, rovnako tak Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici a rovnako tak potvrdenie o zdravotnom stave vydaným Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou v Banskej Bystrici zo dňa 4.11.2005, čím súdu preukazovala svoje tvrdenia uvedené v návrhu o jej zdravotnom stave. Zároveň uviedla, že kde sa zdržiava jej otec, teda odporca, jej nie je známe a nie sú jej známe ani jeho príjmy.
Súd zisťoval pobyt odporcu a zamestnávateľa odporcu a vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu. Odporca sa vyjadril, že s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania nesúhlasí, ale k samotnému návrhu sa nevyjadril.
Súd nariadil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom matky navrhovateľky a výsluchom odporcu. Súd sa oboznámil tiež s potvrdením Katolíckej univerzity v Ružomberku, s Rozsudkom Okresného súdu v Brezne 3C 10/2004, s potvrdeniami o zdravotnom stave navrhovateľky od Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, transplantologickej ambulancie, internej ambulancie a takisto s potvrdením o zdravotnom stave od Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici zo dňa 4.11.2005.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola upravená Rozsudkom Okresného súdu v Brezne 3C 10/2004 zo dňa 6.9.2004, ktorým rozsudkom súd zároveň manželstvo rodičov navrhovateľky rozviedol. Vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola stanovená sumou 500,- Sk mesačne. V čase, keď Okresný súd v Brezne rozhodoval o rozvode rodičov navrhovateľky a zároveň rozhodol, že navrhovateľka bola zverená na čas po rozvode do výchovy a opatery matky a odporca bol povinný prispievať na jej výživu sumou 500,- Sk mesačne, bola navrhovateľka maloletá, navštevovala 8. ročník základnej školy, učila sa dobre a bola zdravá. Od určenia vyživovacej povinnosti v roku 2004 uplynulo sedem rokov, navrhovateľka sa stala študentkou vysokej školy, a teda sa zmenili jej potreby, a to predovšetkým náklady na výživu a náklady na pokrytie ostatných potrieb aj v súvislosti s návštevou vysokej školy, a tiež v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 63 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami súd v konkrétnom prípade skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, keďže na strane oprávnenej, teda na strane navrhovateľky mal preukázané jej tvrdenia uvedené v návrhu, že sa zvýšili jej potreby a náklady na život od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, vzhľadom na to, že sa stala poslucháčkou vysokej školy a jednak sa zhoršil jej zdravotný stav. Súd preto skúmal schopnosti odporcu zaobstarať si príjem, z ktorého by mohol uspokojiť aspoň čiastočne oprávnené potreby navrhovateľky. Súd vypočul odporcu, ktorý uviedol, že žiaden iný príjem, ako ten, ktorý je uvedený v potvrdení jeho posledného zamestnávateľa nemal. Z potvrdenia o príjme zo dňa 1.6.2011, ktorý súdu zaslal posledný zamestnávateľ odporcu Namet, s.r.o., Lúčna, Brezno vyplýva, že za február, marec, apríl a máj 2011 odporca nedosiahol vyššiu čistú mzdu ako 100,- Eur mesačne. Odporca na dotaz súdu, či okrem tohto príjmu poberá iný príjem uviedol, že žiaden iný príjem okrem tohto nemá, nemá ani podporu v nezamestnanosti, nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi, býva v spoločnej domácnosti so svojou družkou, jej matkou a svojou ďalšou dcérou F. B., ktorá rovnako ako navrhovateľka navštevuje vysokú školu, má 21 rokov a rovnako na jej výchovu a výživu prispieva mesačne sumu 50,- Eur. Súd zisťoval, aké nevyhnutné náklady na život má odporca, tento uviedol, že pokiaľ ide o náklady na bývanie a udržiavanie spoločnej domácnosti, tieto náklady znáša jeho priateľka, matka ich spoločnej dcéry F. B. a jej matka.
Súd vyzval navrhovateľku, aby uviedla dôkazy, z ktorých by súd mohol zistiť ďalšie príjmy odporcu, pretože uviedla vo svojom návrhu, že podľa jej vedomosti bol odporca zamestnaný v zahraničí, avšak na výzvu súdu, aké dôkazy, by súd mal vykonať v súvislosti so zistením príjmov odporcu navrhovateľka žiadne konkrétne návrhy na vykonanie dokazovania neuviedla.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka žiadne iné návrhy na vykonanie dokazovania ohľadom zistenia príjmov odporcu neuviedla, súd vychádzal z potvrdenia o mesačnom príjme, ktoré zaslal súdu posledný zamestnávateľ odporcu a z vyjadrenia samotného odporcu, ktorý uviedol, že žiaden iný príjem ako ten, ktorý je uvedený v potvrdení o príjme zo strany jeho zamestnávateľa nemá a rád by sa zamestnal, ale vzhľadom na nedostatok pracovných príležitostí v okrese Brezno nie je možné, aby sa zamestnal a dostal trvalý príjem, preto nesúhlasil s tým, aby súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Uviedol, že súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si plní vo vyššej miere, ako bol zaviazaný Okresným súdom v Brezne Rozsudkom 3C 10/2004, ale keďže v súčasnosti žiaden iný príjem ako ten, ktorý bol preukázaný v súdnom konaní, nemá, nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v meste Brezno a v jeho okolí je veľmi ťažko získať zamestnanie, teda možnosti odporcu na obstaranie vyššieho príjmu ako bol v konaní preukázaný sú obmedzené, ani majetkové pomery povinného neodôvodňujú uplatnený nárok navrhovateľky na zvýšenie výživného, pretože tento uviedol, že býva prechodne v byte svojej priateľky a jej matky, teda sám nevlastní nehnuteľnosť.
Keďže súd ani nezistil, žeby sa vzdal odporca výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo iného majetkového prospechu, súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale keďže si odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu
na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).