Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5C/122/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou, v právnej veci navrhovateľky: B. G., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K., B. G. XXX/XX, proti odporcovi: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. V., K. S. L., R. G. XXXX, V., V.Á. K., zast. opatrovníkom - H. K., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej: R. G., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, takto

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľky B. G., rod. L. a odporcu V. G., uzavreté dňa 08.03.2003 v K. s a r o z v á d z a .

Maloletá R. G., nar. XX.XX.XXXX s a na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa bude o dieťa starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

Otec maloletej R. G., V. G., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na jej výživu výživným vo výške 100,00 eur mesačne, vždy do každého 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou R. G., nar. XX.XX.XXXX v kalendárnom mesiaci január, apríl, júl, október príslušného kalendárneho roka, a to vždy v 1. štvrtok, piatok, sobotu a nedeľu príslušného kalendárneho mesiaca nasledujúcich za sebou, a to v čase: vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., za prítomnosti matky maloletého dieťaťa a výlučne na území Slovenskej republiky.

V prípade, ak sa styk z vážnych príčin nebude môcť realizovať, obaja rodičia s ú

p o v i n n í oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi, najneskôr 24 hodín pred začatím styku.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 05.10.2010 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom dňa 08.03.2003 v K., pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedla, že dôvodom uzavretia manželstva bola vzájomná náklonnosť a láska. Po šiestich mesiacoch sa narodila dcéra R.. Po uzavretí manželstva sa spoločným bydliskom stala V. K., a to až do júla 2008, kedy sa

rozhodla navrhovateľka vrátiť aj s dcérkou na Slovensko, nakoľko podľa dohovoru medzi ňou a odporcom bol plánovaný spoločný pobyt v V. K. len na obdobie pár rokov. Odporca rozhodnutie navrhovateľky akceptoval a vyjadril sa, že bude robiť všetko pre to, aby sa k nej na R. pripojil a budú ďalej žiť ako rodina na R.. Navrhovateľka žije s malou dcérkou na R. od roku 2008, manžel stále žije v V., navštevuje ich sporadicky, jedenkrát za tri, štyri mesiace, čo je nedostačujúce, takéto návštevy sú nedostatočné pre prítomnosť partnera v jej osobnom živote. Medzi ňou a odporcom došlo k vzájomnému odcudzeniu, a po jeho poslednej návšteve sa utvrdila, že nemôžu ďalej spolu žiť, medzi nimi nefunguje partnerská náklonnosť, neriešia spolu problémy týkajúce sa výchovy maloletej, chodu domácnosti, rôznych problémov, ktoré vznikajú v rámci každodenných situácií. Každý z manželov žije svoj život, jeden druhého nevyhľadávajú (ani prostredníctvom telefonického, emailového spojenia), jediné čo ich spája je maloletá dcéra.

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom, nakoľko odporca je štátnym občanom V. K., súd skúmal právomoc tunajšieho súdu na toto súdne konanie.

Vzhľadom k tomu, že doručenie písomnosti odporcovi do cudziny bolo spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami (počas obdobia jedného roka sa nepodarilo vybaviť dožiadanie v spolupráci so Sekciou medzinárodného a európskeho práva Ministerstva spravodlivosti SR), súd s poukazom na ustanovenie uznesením č. k. XC XXX/XXXX - XX zo dňa 24.10.2011 ustanovil odporcovi opatrovníka, a to H. K..

V súlade s ustanovením súd konal a rozhodol v neprítomnosti opatrovníka, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil, ani nepožiadal súd z dôležitých dôvodov o jeho odročenie.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu ako aj na dôvodoch v ňom uvádzaných, s tým že s manželom sa odcudzila, každý žije svojim životom, návštevy manžela na R. sú čoraz sporadickejšie, neprispieval na dcérku žiadnou sumou, nedával jej žiaden príspevok, všetky problémy súvisiace so zabezpečením domácnosti, bývania, výchovou maloletej bola len na nej, manžel sa na ničom nepodieľal. Z jeho strany bolo veľa prísľubov, avšak nič nebolo splnené, takže došlo k definitívnemu rozvratu.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 08.03.2003 v K.. U navrhovateľky ide o manželstvo prvé, u odporcu o manželstvo tretie. Navrhovateľka je štátnym občanom R. K., odporca je štátnym občanom V. K.. Z manželstva účastníkov konania sa narodila dňa 09.09.2003 dcéra R. G.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v V. K., a to do júla 2008, kedy navrhovateľka s maloletou dcérou opustila V. K. a vrátila sa na R., kde žije doposiaľ.

Podľa , namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Vzhľadom k tomu, že účastníci nemali posledné spoločné bydlisko v R. K., súd odporcu nie je známy, z toho dôvodu je daná príslušnosť Okresného súdu Ružomberok, vzhľadom na to, že sa jedná o všeobecný súd navrhovateľky, ktorá podľa potvrdenia Mesta Ružomberok zo dňa 27.09.2010 je prihlásená k trvalému pobytu v K., N. B. G. XXX/XX.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak

a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt.

Vzhľadom k tomu, že medzi R. K. a V. K. nie je uzavretá a podpísaná medzinárodná zmluva týkajúca sa právomoci súdov v rodinných veciach, s poukazom na , je v manželských veciach daná právomoc Slovenských súdov, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Vážnosť rozvratu vzťahu medzi manželmi je daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu vzťahu medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t. j. akým spôsobom a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá, ktoré vyplývajú z čl. 1 základných zásad Zákona o rodine.

Manželstvo vzniká na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia muža a ženy uzavrieť manželstvo a jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo s cieľom zabezpečenia riadnej výchovy detí.

V danom prípade súd má za preukázané, že spoločenský účel tohto manželstva, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde by manželia žili vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomne podporu a pomoc sa už dlhší čas nenapĺňa. Manželia od júla 2008 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nevedú intímny ani citový život, i keď odporca navštevoval

navrhovateľku pri príležitosti kontaktu s maloletým dieťaťom, avšak k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo.

Za daných okolností je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom dvoch ľudí, ktorý neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a z toho dôvodu súd toto manželstvo ako nefunkčné rozviedol, bez reálnej možnosti obnovenia jednotlivých funkcií manželstva, a to aj vzhľadom na odcudzenie, ktoré medzi manželmi nastalo a vzhľadom k tomu, že od júla 2008 nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia.

Odporca aj svojim prístupom, keď za obdobie od júla 2008 doposiaľ nepreukázal snahu žiť so svojou rodinou, prezentuje svoj postoj k manželstvu s tým, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a vytvorení riadnej fungujúcej rodiny. V manželstve účastníkov došlo k porušeniu hlavných zásad manželského spolužitia, a to povinnosti žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie pre výchovu svojho maloletého dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods., 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine:

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Na základe súhlasného stanoviska kolízneho opatrovníka ako aj matky maloletého dieťaťa súd maloletú R. zveril do osobnej starostlivosti matky, vzhľadom k tomu, že matka sa o dieťa doposiaľ stará a na nej je rozhodujúca miera starostlivosti o dieťa s tým, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, súd vychádzal zo súčasných pomerov matky dieťaťa, ktorá je zamestnaná, pričom podľa potvrdenia od jej zamestnávateľa za obdobie november 2010 - október 2011 (čl. 67 spisu), jej čistý priemerný mesačný zárobok predstavuje 964,00 eur. Žije v spoločnej domácnosti s maloletou dcérkou, uhrádza mesačne platby za nájomné, poplatky za školu maloletej dcére, školskú jedáleň, základná umelecká škola, atď. a ďalšie bežné výdavky spojené s chodom domácnosti a splácaním ďalších úverov.

Podľa vyjadrení matky dieťaťa, otec dieťaťa pracoval v V., v spoločnosti V. C. ako technik - administrátor na obchodnom oddelení V. R., jeho mesačný príjem dosahoval 1.000,00 eur s tým, že aj počas pobytu na území R. K. pracoval a dosahoval určitý príjem, je zabezpečený, spoločne v V. vlastnili nehnuteľnosť, ktorá je už splatená a túto momentálne má k dispozícii otec dieťaťa. Okrem maloletej dcérky R. má z predchádzajúcich manželstiev troch synov, ktorí sú plnoletí a zabezpečení.

Na základe uvedeného súd potom uložil otcovi prispievať na výživu maloletej dcéry výživné vo výške 100,00 eur mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca poskytovať na výživu svojej dcéry, vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa má svoj životný štandard, a takto stanovené výživné neohrozí jeho životnú úroveň.

Zároveň súd upravil styk otca s maloletou dcérkou v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý styk sa bude realizovať za prítomnosti matky dieťaťa a na území R. K., a to vzhľadom k tomu, že maloletá R. vzhľadom na odstup času a dĺžku doby, počas ktorej nežije v spoločnej domácnosti so svojim otcom, potrebuje mať pri kontakte so svojim otcom i najbližšiu osobu, ktorou je matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Zároveň je potrebné rešpektovať i prianie a potreby maloletej dcéry, pokiaľ ide o rozsah stretávania sa s biologickým otcom.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na veta prvá tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu v konaní o rozvod manželstva.