Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoE-67-2011.pdf
PDF · 72.36 KB
No categories available
1CoE/67/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom v Bratislave, Ul. Pribinova č. 25 proti povinnému S. M. - AUTODOPRAVA, Ul. Podjavorinskej č. 3405/22, Poprad o vymoženie 881,64 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 18Er/187/2010-12 z 08.11.2010 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie proti povinnému o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 881,64 eur od 21.06.2009 do zaplatenia zastavil.
Vychádzal zo zistenia, že v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy a jej následnom plnení nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že definícia spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v Občianskom zákonníku je podobná definícii spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy účastníkov konania, avšak v smere ochrany spotrebiteľa s ohľadom na jeho postavenie pri uzatváraní zmluvy je táto v Občianskom zákonníku prísnejšia. Kým zákonná definícia podľa spotrebiteľského zákona definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania, Občiansky zákonník upravuje ako osobu spotrebiteľa toho účastníka zmluvného vzťahu, ktorý do postavenia odberateľa nevstupuje v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V prípade definícií podľa Občianskeho zákonníka odpadá polemika o tom, či prípadné plnenie zo zmluvy bolo poskytnuté na výkon zamestnania. U činností vykonávaných ako zamestnanie je totiž pojmovo vylúčené, aby tieto mohli byť obchodnými či inými obdobnými podnikateľskými činnosťami. Na rozdiel od pojmu výkon zamestnania pri výkone povolania vyvstáva otázka priraditeľnosti povolania k pomeru zamestnaneckému alebo k činnosti samostatne zárobkovej. Len vtedy, ak ide o povolanie vykonávané v režime obdobnom obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a aj o súvis uzavretia zmluvy či jej plnenia s takýmto povolaním odberateľa, ide o vzťah nespadajúci pod úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku.
V prípade s prihliadnutím k možnému výskytu zastierania účelu uzavretia zmlúv či pohnútok, v prípade pochybnosti o tom, či ide alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie práve nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o uzavretí zmluvy na výkon povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania alebo podnikateľská činnosť s
uzavretím konkrétnej zmluvy. Túto dôkaznú povinnosť si oprávnený v konkrétnej exekučnej veci nesplnil, čo sa týka preukázania nespotrebiteľského charakteru zmluvy, čo má na posudzovanie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania rovnaký vplyv ako keby v zmluve jej účel uvedený nebol.
Od 01. júla 2010 sa stala účinnou novela Nariadenia vlády, ktorá ustanovuje maximálnu výšku sankcií v prípade omeškania spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Výška sankcií nesmie spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov a súčasne nesmie prevýšiť 3-násobok úrokov omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Týmto ustanovením zákonodarca reflektoval na súčasný právny stav, kedy často dochádza k situácii, že sankcie pre spotrebiteľa za omeškanie s plnením peňažného záväzku prekračujú nielen výšku sankcií stanovenú zákonom, ale častokrát prevyšujúca samotnú istinu.
S poukazom na to súd prvého stupňa podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. exekučné konanie v naznačenom smere zastavil.
Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený.
Poukázal na to, že právne posúdenie predmetnej veci je nesprávne, pretože zmätkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom. Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v zmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t. j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Zmenka je teda platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Teda aj v prípade riadneho alebo excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka a rozdiel spočíva v tom, že v prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. V rozhodcovskom konaní však takáto námietka zo strany povinného vznesená nebola.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí aj inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Touto inou vadou je nedostatočnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia. Súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej právnej normy. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch.
Naviac, povinný uviedol, že poskytnutý úver bol určený na podnikanie alebo výkon inej zárobkovej činnosti a z tohto dôvodu nejde o spotrebiteľský úver a o spotrebiteľský vzťah. Naviac, súd prvého stupňa má vo svojej rozhodovacej činnosti postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. ) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože toto bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je spotrebiteľskou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy a jej následnom plnení nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V predmetnej veci súd prvého stupňa uzavrel, že vo vzťahu medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, a to z toho dôvodu, že oprávnený nepreukázal bezpečne, že v prípade povinného ide o podnikateľský subjekt. Z tohto dôvodu to nie je vyvrátený názor súdu prvého stupňa, že povinný má postavenie spotrebiteľa v predmetnom právnom vzťahu.
S takýmto záverom súdu prvého stupňa je možné polemizovať a pochybovať o tom, pretože súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal dôslednou analýzou a kritickým hodnotením zmluvy o úvere, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá. Z tejto zmluvy je nepochybné, že úver bol poskytnutý na účely podnikania, čo je nepochybne uvedené v predmetnej zmluvy vyplnením príslušnej kolónky a naviac zo samotného označenia účastníkov vyplýva, že povinný vystupuje v predmetnej veci a vystupoval aj pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere ako živnostník. S najväčšou pravdepodobnosťou totiž v samotnej zmluve o úvere je uvedené obchodné meno s dodatkom upresňujúcim druh podnikania, teda S. M. - AUTODOPRAVA.
Za týchto okolností záver súdu prvého stupňa o tom, že povinný vystupoval ako spotrebiteľ, teda mimo rámca svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti je pochybný bez hlbšieho zdôvodnenia a dokazovania.
Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretože nie je možné bez ďalšieho zdôvodnenia a preskúmania reálneho postavenia účastníkov aplikovať ust.§ 52 ods. 1 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v predmetnej veci na právny vzťah účastníkov tak, ako to urobil súd prvého stupňa.
Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne si ujasniť postavenie povinného pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere a posúdiť charakter tejto zmluvy, či skutočne môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pretože tieto závery sú zatiaľ nedôvodné.
Pokiaľ by súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o vzťah obchodný, pričom v tomto smere nie je vylúčené doplnenie dokazovania v tomto štádiu konania so zreteľom na špecifický právny charakter predmetnej veci v podobe aj vypočutia účastníkov, najmä povinného. Bolo by potom potrebné posúdiť predmetnú vec podľa platných ustanovení Obchodného zákonníka a posudzovať plnenia, ktoré sú v súčasnosti predmetom exekúcie podľa ustanovení Obchodného zákonníka, avšak taktiež v kontexte s § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Nie je totiž vylúčené, že aj v prípade obchodného vzťahu medzi účastníkmi bude potrebné aplikovať toto ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo však bude možné až po doplnení dokazovania a správnom právnom posúdení predmetnej veci.
Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.