Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18CoE-78-2011.pdf
PDF · 88.91 KB
No categories available
18CoE/78/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej J. M., bytom XXX XX B. T. č. XX, IČO: 44 715 722, o vymoženie 228,57 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 21Er 704/2010-30 zo dňa 16.6.2011 takto jednomyseľne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia.
V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02344/10 zo dňa 16.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.5.2010 a vykonateľnosť dňom 20.5.2010. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 965,84 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 30.1.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 1.2.2010 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania vo výške 243,23 Eur. Vyzval oprávneného na predloženie zmenky vystavenej dňa 13.5.2009 a zároveň aby preukázal, že bol s povinnou dohodnutý na zmenkovom úroku vo výške 0,25 % denne, nakoľko z rozhodcovského rozsudku vyplývalo, že bol vydaný na základe zmenky. Následne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ako aj §§ 45 ods. l, písm. b/, c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zistil, že žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Po preskúmaní rozhodcovského rozsudku mal súd za to, že právo ním priznané je právom nedovoleným a odporujúcim dobrým mravom a to hneď z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je neprijateľná rozhodcovská doložka, ktorá v predmetnej veci je obsiahnutá v bode 18 Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní. Znemožňovala voľbu povinnej, ako spotrebiteľky, voľbu dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, pretože ak dodávateľ ešte pred povinnou podal návrh na rozhodcovský súd, musela sa povinná tomuto podrobiť. Rozhodcovskú doložku si povinná osobitne nevyjednala s ohľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovská doložka bola paušálnym spôsobom zakotvená v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom štandardnej zmluvy. Druhým dôvodom bolo, že rozhodca akceptoval neprimeraný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 98 % ako aj 0,25 % denný zmenkový úrok, ktorý predstavuje ročný úrok vo výške 91,25 %. Túto sankciu považoval za neprimeranú, v rozpore s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. S rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka sa stotožnil podľa § 374 ods. 4 O.s.p. sudca a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený a žiadal zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a vrátiť mu vec na ďalšie konanie s tým, aby vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V odvolaní namietal, že exekučný súd nesprávne aplikoval zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa bez toho, aby boli splnené podmienky.. V prejednávanej veci je povinný podnikateľom podľa ustanovenia § 2 zákona č. 513/1991 Z.z. ( Obchodný zákonník) v spojení so zákonom 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Mal za to, že povinná mala postavenie podnikateľa a samotná skutočnosť, že úver poskytnutý na účel podnikania, alebo výkonu zárobkovej činnosti samo o sebe odôvodňuje záver, že povinná nie je spotrebiteľom. Poukazoval aj na to, že nároky uplatnené a priznané v tomto rozhodcovskom konaní majú zmenkovoprávnu povahu. Nejde o nároky zo zmluvy o úvere, ale o zmenkovú nároky. Zmenka je abstraktný cenný papier a právo, ktoré je inkorporované v zmenke je právom obligačným. Zmenka je nesporným záväzkom a jej majiteľ má nepochybne právo na jej zaplatenie, ak ide o listinu, ktorá vyhovuje formálnym predpisom. Záväzok zo zmenky má abstraktný charakter, je záväzkom samostatným, oddeleným od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jeho vzniku. Skutočnosti týkajúce sa zmenkovoprávnej povahy žalovaného nároku vyplývajú zo samotného exekučného titulu. Exekučný súd na daný prípad vôbec neaplikoval ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko zmenkový právny vzťah a o taký tu ide, nie je vzťahom spotrebiteľským.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
V zmysle § 44 ods. 2 veta prvá zákona 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že je povinnosťou exekučného súdu preskúmať exekučný titul. Exekučný súd je oprávnený pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní hľadieť na rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, akoby nebol materiálne právoplatný a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona 244/2001 Z.z. o rozhodcovskom konaní, aj čo do materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný a výslovne upravený v § 45 ods. 1 a 2 citovaného zákona.
Exekučný súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal pri rozhodovaní o žiadosti exekútora doručenej súdu prvého stupňa dňa 11.5.2010 k dispozícii návrh oprávneného vrátane rozhodcovského rozsudku zo dňa 18.1.2010 sp. zn. SR 22211/09 a zmluvu o úvere zo dňa 9.4.2009, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený poukázal na skutočnosť, že právny vzťah vznikajúci na základe zmluvy o úvere (právny dôvod vzniku záväzku) nie je vzťahom spotrebiteľským a nie je možné pokladať ho za spotrebiteľský úver z dôvodu nesplnenia podmienok ustanoveným v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom oprávneného že nejde o spotrebiteľský úver, čo však neznamená, že nejde o spotrebiteľský vzťah. Z predloženej zmluvy o úvere odvolací súd mal možnosť zistiť, že v predmetnej úverovej zmluve nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou zo dňa 9.4.2009 je zrejmé, že táto zákonná podmienka v danom prípade naplnená nie je, pretože priamo v danej úverovej zmluve je uvedené, že dlžník prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté pre účel podnikania. Aj keď sa nejedná o spotrebiteľský úver, napriek tomu ide o spotrebiteľský vzťah a to vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, pretože Občiansky zákonník, ako lex generalis, definuje spotrebiteľa odlišne ako ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda je možné konštatovať, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku definuje pojem spotrebiteľ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto subjektu v lex specialis ( zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) konkrétne ustanovenia § 3 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ bol dlžník označený v zmluve menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, je zrejmé že ide o fyzickú osobu nekonajúcu pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a sú tak naplnené zákonné kritéria spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V danom prípade súd prvého stupňa správne posúdil daný právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Správne preskúmal aj rozhodcovskú doložku koncipovanú v takomto znení, ako vyplýva z bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Správne je aj jeho právne posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektorú zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané a to drobnulinkým, ťažko čitateľným, husto popísaným textom, už samo o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť, a to ani sčasti spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Neobstojí ani námietka oprávneného že zmenkový vzťah je vzťahom abstraktným na ktorý nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko dojednania majú zmenkovo právnu povahu. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, priznané plnenia vyplývajú z nesplateného úveru poskytnutého žalovanému žalobcom na základe zmluvy o úvere. Nesplnenie záväzku zo zmluvy bolo zabezpečené neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 13.5.2009. V čase jej vystavenie absentovala zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenky. Rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalobca v súlade s dohodou o vyplnení zmenky doplnil chýbajúce údaje a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenky. Mal za to, že po doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o vlastnú zmenku žalovaného bez protestu a na platenie predloží v lehote 4 rokov od vystavenia vyplnenú žalobcom dňa 27.1.2010 v zmysle dohody o vyplnení zmenky.
Zmenkový vzťah je akcesorický vzťah, ktorý iba zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať. Rozhodne ho nie je možné považovať za vzťah abstraktný.
Preskúmanie spôsobilosti exekučného titulu spočíva v preskúmaní právneho dôvodu vzťahu záväzku, preto ak závery exekučného súdu vychádzajú z posúdenia predmetnej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy a právneho vzťahu účastníkov ako spotrebiteľského, s týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
S ohľadom na uvedené je treba konštatovať, že rozhodca v konaní vedenom pod sp. zn. SR 02344/10 nedostatočne aplikoval zákonné ustanovenia chrániace spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, keď na túto skutočnosť neprihliadol, resp. rozhodca sa postavením dlžníka ako spotrebiteľa a charakterom úveru ako spotrebiteľského vôbec nezaoberal, hoci k tomu bol podľa zákonný povinný. Ukladalo mu to ustanovenie § 33 ods. 2 zákona č. 244/2001 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Predmetná zmluva o úvere, ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Touto je rozhodcovská doložka, ktorú exekučný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, ako to je formulovaná v bode 18 Všeobecných podmienok je, že spotrebiteľom je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Exekučný súd správne konštatoval, že napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú obranu. Môže tak činiť z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - neprijateľnou podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednaná ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Uvedené dokazuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na viacerých všeobecných súdoch, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.
Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takomto znení, ako vyplýva z bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd prvého stupňa správne právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektorú zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané a to drobnulinkým, ťažko čitateľným, husto popísaným textom, už samo o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť, a to ani sčasti spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
So zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.