Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-246-2011.pdf
PDF · 72.76 KB
No categories available
11Co/246/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu F. S. a.s., C., S. W., IČO: W. XXX XXX, proti žalovanému E. T., bytom Z., E. W., o 15,93 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 18C 31/2011-34 z 25.3.2011 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením odmietol žalobný návrh žalobcu, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 9,96 € cestou Daňového úradu Bratislava II, do 3 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou z 23.3.2006 domáhal zaplatenia sumy 15,93 € s prísl. titulom nedoplatku na koncesionárskych poplatkoch. Poukázal na to, že v rámci prípravy pojednávania zisťoval pobyt žalovaného prostredníctvom Registra obyvateľov SR a Mestského úradu v Z., pričom register nemohol podľa zadaných údajov jednoznačne určiť žalovaného a mestský úrad podľa údajov vyplývajúcich zo žaloby tiež príslušnú osobu nevedel identifikovať. Keďže žalobca napriek výzve z 18.5.2009 nedoplnil údaje za účelom správneho označenia žalovaného, v súlade s § 43 ods. 2 O.s.p. jeho žalobný návrh odmietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že na výzvu súdu reagoval a objasnil dôvody, pre ktoré nedoplnil požadované údaje. Trval na pôvodnom označení odporcov (správne zrejme žalovaného) uvedenom v návrhu na začatie konania. Vychádzal pritom z údajov, ktoré mu poskytol postupca pohľadávky, t.j. Slovenský rozhlas. Pod týmto označením žalovaný platil koncesionárske poplatky a k dispozícii nie je jeho označenie spolu s diakritikou. Vyjadril presvedčenie, že ak označenie žalovaného bolo dostatočné pre platenie koncesionárskych poplatkov, musí byť postačujúce aj pre súdny spor vyplývajúci z nezaplatenia tejto povinnosti. Uviedol ďalej, že rovnako ani pôvodný veriteľ - Slovenský rozhlas, nedisponuje údajom o dátume narodenia žalovaného a pritom podľa v súčasnosti platného Občianskeho súdneho poriadku je dátum narodenia len fakultatívnym identifikačným údajom a pre jeho absenciu nemožno návrh považovať za neúplný. Bol toho názoru, že neexistujú prekážky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 43 ods. 2 O.s.p. a pri zaujatí opačného názoru by došlo k porušeniu jeho základných práv, predovšetkým článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne, keďže odvolanie žalobcu nepovažuje za dôvodné.
Podľa § 79 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaje o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Jedným zo spôsobov začatia konania pred občianskoprávnym súdom je podanie návrhu, ktorý sa v sporovom konaní nazýva žalobou. Návrhom sa začína aj konanie, ktoré by inak súd mohol začať aj uznesením o začatí konania. Ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p. má všeobecný charakter. Obsahuje náležitosti návrhu na začatie konania a žaloby v rozsahu, ktorý je potom doplnený, najmä ak ide o spory, nesporové veci a iné veci správneho a verejného súdnictva, v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona, ale aj takých, ktoré vyplývajú z hmotného práva.
Zákon vychádza z toho, že účastník konania musí byť označený v súlade s jeho právnym postavením fyzickej osoby. Označenie účastníka musí byť také presné, aby umožňovalo jednoznačný záver o spôsobilosti byť účastníkom konania a o procesnej spôsobilosti, prípadne aj vo vzťahu k zástupcom účastníka. Fakultatívnou náležitosťou návrhu na začatie konania, ak účastníkom je fyzická osoba, je uvedenie jej dátumu narodenia. Vzhľadom na to, že rodné číslo je chránené ako osobný indentifikátor, nie je náležitosťou návrhu na začatie konania. Dátum narodenia je vhodné uviesť v návrhu na začatie konania z dôvodu, že na tej istej adrese môžu bývať viaceré osoby s rovnakým menom a priezviskom (napr. otec a syn). Uvedením tejto náležitosti je možné predísť problémom pri doručovaní zásielok účastníkovi konania. Neuvedenie dátumu narodenia v návrhu na začatie konanie však nezakladá neúplnosť návrhu.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že označenie žalovaného v žalobe bolo neúplné, keďže žalobca ho uviedol v tvare „E. T., bytom E. W., W. W. Z.“. Súd prvého stupňa sa preto správne postupom podľa ust. § 43 O.s.p. v platnom znení pokúsil o odstránenie vady žaloby.
Aj keď judikatúra vo všeobecnosti pripúšťa určité nepresnosti v označovaní účastníkov konania, ako na strane navrhovateľa (žalobcu), tak aj na strane odporcu (žalovaného), ktoré možno a treba odstrániť za predpokladu, že o ich identite nie sú žiadne pochybnosti, podstatné je, aby nehrozilo nebezpečenstvo zámeny s inými subjektami.
Podľa údajov identifikujúcich žalovaného sa tohto nepodarilo stotožniť s konkrétnou (žijúcou) fyzickou osobou, bývajúcou na presne vymedzenom mieste.
Z oznámenia Registra obyvateľov SR (č.l. 28) vyplynulo, že podľa zadaných údajov sa osoba nedá jednoznačne určiť.
Z oznámenia Mestského úradu Z. (č.l. 29) z 10.3.2011 vyplynulo, že bez dátumu narodenia nie je možné identifikovať, o ktorú osobu ide, pretože na uvedenej adrese (E. W., Z.) nie je prihlásená takáto osoba k trvalému pobytu. V evidencii ohlasovne pobytov evidujú s týmto menom troch občanov.
Je vecou žalobcu, aby vo vlastnom záujme označil žalovaného takým spôsobom, aby nebolo pochybností o jeho identite, a aby preto vyvinul aspoň minimálnu snahu a uviedol jeho presné meno a priezvisko, ako aj aktuálne bydlisko. Žalobca v danej veci tieto podmienky vôbec nesplnil. Podľa žaloby meno žalovaného je uvedené ako „E.“ a priezvisko „T.“, a to bez mäkčeňov či dĺžňov. Na adrese E. XX, Z. takáto osoba prihlásená nie je. Nemožno očakávať od všeobecného súdu, aby vykonával pátranie a
oslovoval rôzne osoby s menom a priezviskom T. E. (v Z. či inde) a overoval, či neboli (alebo nie sú) v právnom vzťahu so žalobcom alebo s jeho právnym predchodcom.
Postup súdu prvého stupňa, ktorý po predchádzajúcej márnej výzve podľa § 43 ods. 1 O.s.p. podanie žalobcu odmietol, nemožno hodnotiť ako formalistický, odporujúci ust. § 1 O.s.p. a právu na súdnu ochranu, a preto bolo potrebné napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.