Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-9Sa/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom A. A. A., v právnej veci žalobcu: B. C., bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpený: JUDr. Ing. Michal Juhás, advokát, so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42 325 463, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo OU-KE- OOP1-2020/052961-002 zo dňa 18. decembra 2020, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím číslo OU-KE-OOP1-2020/052961-002 zo dňa 18.12.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2020/027258-006 zo dňa 01.10.2020 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch v účinnom znení (ďalej aj „“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 11.11.2019 v čase okolo 16:43 hod. na prízemí OC Forum na Námestí sv. Egídia v Poprade najprv schytil za pravé predlaktie oznamovateľku F. E. (ďalej aj „oznamovateľka“), ktorá v tom čase mala na rukách ich spoločnú maloletú dcéru G. a po tom, čo mu odmietla dať maloletú dcéru, jej vulgárne vynadal „ty kurva čo robíš”, následne ju v čase o 16:44:03 hod. chytil a držal ľavým predlaktím pod krkom, postrčil a tlačil ju smerom k protipožiarnym dverám, ktoré sa v dôsledku nárazu pootvorili, kde ju ešte chvíľu držal pod krkom, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Podľa s poukazom na bola žalobcovi za spáchaný priestupok uložená pokuta vo výške 40 Eur.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najmä vyplynulo, že

- spáchanie skutku je spoľahlivo preukázané výpoveďou oznamovateľky, výpoveďou svedkyne H. E. (ďalej aj „svedkyňa“) a obrazovým záznamom;

- objasnený sled udalostí logicky vyvracia tvrdenia žalobcu o „konaní v úľaku“, ale skôr svedčí o tom, že konal premyslene zo žiarlivosti (keď sám priznal, že jedným z impulzov, prečo išiel do Popradu, bol fakt, že oznamovateľka tam mala byť s iným mužom), hoci už v tom čase nebola jeho družkou;

- svedkyňa nie je apriori predpojatá z dôvodu existencie príbuzenského pomeru a jej výpoveď sa obsahovo zhoduje s výpoveďou oznamovateľky;

- konanie obvineného intenzitou a kvalitou prekročilo rámec obyčajnej nevhodnosti a neslušnosti a teda išlo o iné hrubé správanie.

II.

Správna žaloba, stanoviská

A.

3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. a nasl. v účinnom znení (ďalej aj „“), namietajúc, že vady podľa a S.s.p., t.j. že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

4. Žalobca v nasledujúcich žalobných bodoch najmä uviedol, že maloletá dcéra žalobcu mala byť v jeho starostlivosti od 09.10.2019 - 10.10.2019, avšak oznamovateľka mu zabránila styk s dcérou, z dôvodu nečakaného výletu bez určenia miesta, kde bude jeho dcéra a spôsobom sms správy. Následne sa žalobca od svojej známej dozvedel, že sa jeho dcéra nachádza v Poprade spolu s manželom tejto známej, s ktorým údajne má mať oznamovateľka intímny vzťah. Do nákupného centra žalobca šiel za účelom strávenia času so svojou dcérou, najmä kvôli tomu, aby skontroloval, či je dcéra v poriadku, ako aj kvôli tomu, že sa jeho družka ponáhľala na nákup a nemohol sa zdržať v mieste ubytovania s dcérou.

5. Družka spolu s dcérou a jej sestrou sa nachádzali pri vchodových dverách obchodného centra, pretože bolo potrebné najprv vyzliecť dcére bundu. Potom Žalobca podišiel k družke, jej sestre a dcére. Keď sa dcéra k žalobcovi rozbehla, družka dcéru „zdrapila“, zobrala si ju na ruky a nechcela ju dať žalobcovi aj napriek tomu, že sa jeho dcéra k nemu naťahovala. Žalobca sa snažil zobrať dcéru späť k sebe na ruky, ale družka začala žalobcu odtláčať od seba, aby mu zabránila sa k nej priblížiť a silným spôsobom si ju pritlačila k sebe, až dcéra vydala nespokojný zvuk. Dcéra na rukách družky bola zmätená zo situácie a naťahovala sa k nemu, načo sa žalobca chcel k nej dostať a utíšiť ju. Vyjadrenie družky, že ju žalobca chytil ľavým predlaktím pod krk a mal ju tlačiť k protipožiarnym dverám, až sa po náraze otvorili, nie je pravda. V emočne vypätej situácii ako je aj vidno na predmetnom kamerovom zázname, sa žalobca snažil „podobrať“ dcéru z náruče družky, ale ona ho odstrkovala a kráčala smerom dozadu, až sa dostala do kúta k protipožiarnym dverám, ktoré sa na senzor po tom, čo k nim pribehla družkina sestra, otvorili.

6. Žalobca nemal v úmysle fyzicky ani slovne napadnúť družku. Na kamerovom zázname je vidieť, že celý incident sa stal po tom, čo družka odmietla dať dcéru žalobcovi a zabraňovala mu prístup k nej odtláčaním. Celá situácia bola spôsobená silným úľakom a strachom o svoju maloletú dcéru. Žalobca sa vyhradzuje voči tvrdeniu odvolacieho orgánu, že uvedené konanie bolo iné hrubé správanie, ktoré by prekročilo hranicu obyčajnej nevhodnosti.

7. Na základe vyššie uvedeného nie sú naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty, čím bola prvostupňovým ako aj žalovaným porušená zásada legality. V konaní žalobcu absentuje subjektívna stránka, konkrétne úmyselné zavinenie (úmyselne hrubým spôsobom narušiť občianske spolunažívanie), a preto nemožno hovoriť o priestupku a uplatní sa zásada in dubio pro reo.

8. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov. Správny orgán podľa názoru žalobcu vychádzal výlučne z výpovedí oznamovateľky a jej sestry, ktorá je zaujatá k celej veci, pričom vyjadril (žalobca) pochybnosť o tom, či vôbec správny orgán videl kamerový záznam, na ktorom je viditeľné, že žalobca nemá predlaktie na krku jeho družky (predlaktie ľavej ruky mal na hrudnom koši družky, aby sa mohol dostať k dcére a podobrať ju), túto nesotil rukou do ramena a protipožiarne dvere sa otvárajú až potom, čo senzor zaznamená sestru družky.

9. Žalovaný nezdôvodnil, na základe akých skutočností potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie.

B.

10. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Ďalej najmä uviedol, že:

- spáchanie priestupku bolo žalobcovi dostatočne preukázané, a to najmä na základe výpovede družky a svedkyne, u ktorej nebol dôvod spochybňovať jej výpoveď len pre jej príbuzenský vzťah k družke, pričom ich výpovede sa obsahovo zhodovali;

- bol vykonaný dôkaz prehratím kamerového záznamu;

- žalobca vo výpovedi uviedol, že keď chcel vziať dcéru na ruky od družky, ona začala cúvať a z nepozornosti narazila do protipožiarnych dverí, ktoré sa následkom úderu otvorili;

- tvrdenie o konaní v dôsledky zľaknutia sa je účelové.

C.

11. Žalobca vo vyjadrení najmä dodal, že nebolo jednoznačne preukázané narušenie občianskeho spolunažívania iným hrubým spôsobom. V prípade žalobcu absentuje úmyselne zavinenie, keďže nemal v úmysle fyzicky ani slovne napadnúť družku a ak miestami mohol konať impulzívnejšie, bolo to spôsobené strachom o svoju dcéru. Družka netvrdila, že by ju žalobca mal držať pod krkom a nie je to vidno ani na kamerových záznamov. Ďalej žalobca zopakoval v žalobe uvedenú argumentácie ohľadom kamerového záznamu, priebehu skutku, zaujatosti svedkyne, motivácie svojho konania ako aj konania jeho bývalej družky. Poukázal na „rozsudok “ a tiež na „rozsudok “

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

12. Podľa priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

13. Podľa priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

14. Podľa § 182 ods. 1 písm. g) S.s.p., v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

15. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 194 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.

16. Správny súd s poukazom na ust. § 182 ods. 1 písm. g) S.s.p. a na v správnej žalobe absentujúcu žiadosť, vo veci nenariadil pojednávanie. O nariadenie ústneho pojednávania žalobca môže požiadať v žalobe alebo v jej doplnení (), najneskôr však do uplynutia lehoty ustanovenej na podanie žaloby ( ). Absencia vyjadrenia obsahujúceho žiadosť o nariadenie pojednávania má za následok, že správny súd môže vec prejednať a rozhodnúť bez nariadenia ústneho pojednávania, no iba za predpokladu, že pre nariadenie pojednávania nebudú dané iné zákonné dôvody [žiadosť žalovaného, potreba vykonať dokazovanie, existencia verejného záujmu, ak to správny súd bude považovať za potrebné, ak tak ustanovuje (, 388, )]. (BAJÁNKOVÁ, Jana, BARICOVÁ, Jana. [Náležitosti všeobecnej správnej žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 913.)

17. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca sa dopustil úmyselným konaním skutku tak, ako sa mu kládlo za vinu, pričom naplnil všetky znaky skutkovej

podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Takýto záver nachádza totiž oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania procesne legálnymi prostriedkami, a to výsluchom oznamovateľky a svedkyne, ktoré v zhodne potvrdili, že krátko po príchode do obchodného centra žalobca prišiel za oznamovateľkou a ich dcérou, ktorú si oznamovateľka vzala do náručia. Žalobca držiac oznamovateľku za ruku sa jej pokúšal vziať dcéru. Pritlačil oznamovateľku predlaktím k požiarnym dverám, ktoré boli za ňou a vulgárne jej vynadal. Priebeh skutku, ako ho ustálili orgány verejnej správy rovnako vyplýva aj z kamerového záznamu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu.

18. Žalobca namietal úplne absentujúcu prítomnosť úmyselného zavinenia. Podľa ust. sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Pod „iným hrubým správaním“ treba rozumieť verbálne a drobné fyzické útoky bez ujmy na zdraví poškodenej osoby. Objektom, t. j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie, ktoré možno definovať ako súhrn pravidiel správania nad rámec právnych noriem, ktorých dodržanie je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného a riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácií [MACHAJOVÁ, J. Základy priestupkového práva - Komentár. Šamorín: Heuréka, 1998, str. 126, 127]. Objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t. j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania.

19. Priestupok je spáchaný úmyselne ( ), ak páchateľ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel). Na spáchanie úmyselného priestupku pritom postačuje aj nepriamy úmysel ( ). Orgány verejnej správy mali za preukázané, že žalobca konal úmyselne.

20. Z hľadiska úmyslu narušiť občianske spolunažívanie tak postačuje zistenie, že páchateľ vedel, že svojím konaním môže takýto následok spôsobiť a bol s tým uzrozumený. Z dôkazného hľadiska možno takéto uzrozumenie odvodzovať napr. z povahy konania žalobcu, zo spôsobu vykonania útoku, jeho intenzity, miesta jeho vykonania, okolností, ktoré konaniu zo strany žalobcu predchádzali, a za ktorých sa skutok stal. Inými slovami povedané, ak žalobca po prvotnej konfrontácii s oznamovateľkou v mieste jej ubytovania túto naďalej nasledoval do obchodného centra, kde sa voči nej hrubo (verbálne a zároveň aj fyzicky) správal spôsobom objektívne spôsobilým narušiť kľudné a usporiadané spolunažívanie občanov, nasvedčuje to tomu, že bol spáchaný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Tieto okolnosti prípadu boli orgánmi verejnej správy preukázané, pričom žalobca relevantným spôsobom nespochybnil záver o tom, že mal konať úmyselne (k tomu viď bod 20 odôvodnenia tohto rozsudku), resp. že svojim počínaním sledoval iný následok.

21. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia (v skutkovej vete) sa v popise skutku neuvádza, že žalobca mal mať predlaktie na krku oznamovateľky, ale pod krkom (v hornej časti oblasti hrudníka), čo je zachytené aj na kamerovom zázname. Zároveň v opise skutku absentuje zmienka o sotení rukou do ramena oznamovateľky; táto sa nachádza v Zápisnici o trestnom oznámení na OO PZ Poprad dňa 12.11.2019 (a v rámci konštatovania priebehu administratívneho konania aj v rozhodnutí), pričom uvedené tvrdenie prvostupňový správny orgán nepojal do opisu skutku (k tomu vzťahujúca sa argumentácia žalobcu bola teda irelevantná). Pokiaľ ide o otvorenie protipožiarnych dverí (či už príčinou ich otvorenia bol náraz oznamovateľky o dvere, alebo reakcia prípadného senzora na pohyb svedkyne), táto skutočnosť nebola posudzovaná na účely rozhodovania orgánov verejnej správy ako právne významná (takou ale bolo vyššie popísané konanie žalobcu).

22. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobná námietka spočívajúca v tvrdení, že žalobca konal v „úľaku“ je účelová. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že žalobca cielene cestoval za oznamovateľkou, vedel kde je ubytovaná (už na tomto mieste sa ju pokúšal kontaktovať) a nasledoval ju na ceste do nákupného centra, kde došlo ku skutku opísanému v bode 1 tohto rozsudku. Z kamerového

záznamu a výpovedí oznamovateľky, svedkyne, ale aj samotného žalobcu pritom nevyplynulo nič, čo by mohlo u žalobcu spôsobiť náhle zľaknutie (či už zo strachu o seba alebo o maloletú dcéru), keďže oznamovateľka neútočila na žalobcu (ale naopak), ani na ich dcéru. Tvrdenie, že „dcéra vydala nespokojný zvuk“ je nepreukázané, pričom aj v prípade opaku by bolo možné konanie žalobcu hodnotiť ako cielené a neprimerané.

23. Pokiaľ ide o namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu a porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov

- tvrdenie o tom, že sa orgány verejnej správy neoboznámili s kamerovým záznamom (ktorý je obsahom administratívneho spisu), je nepodloženým tvrdením a o jeho nedôvodnosti svedčí obsah rozhodnutí (tiež viď bod 21 tohto rozsudku);

- z rozhodnutí vyplýva, že závery orgánov verejnej správy sa opierajú o tvrdenia oznamovateľky a jej sestry (výhradne pokiaľ ide o záver o použití nadávky) ako aj obrazový záznam, ktorý verne zachytáva skutok;

- iba samotný príbuzenský vzťah svedkyne k oznamovateľke bez toho, aby vierohodnosť výpovede spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy dostatočne nespochybňuje objektivitu jej výpovede;

- iba nestotožnenie sa s výpoveďou žalobcu, a to s odvolaním sa na iné dôkazy nemá za následok porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, resp. porušenie zásady materiálnej pravdy;

- nezhody medzi žalobcom a oznamovateľkou, ani jej prípadná motivácia poškodiť žalobcu, nie sú z hľadiska súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia (s poukazom na vyššie konštatované preukázanie konania žalobcu) právne významné.

24. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba nie je opodstatnená, nakoľko žalovaný svoje rozhodnutie vydal na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použil správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení zákona.

25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p., v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.